Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
a4a/398949.2e6149.pdf
PDF · 111.22 KB
No categories available
4Obo/24/2013
Najvyšší súd 4 Obo 24/2013
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu: L., spol. s r. o.
v likvidácii, Š. T., IČO: X. zastúpený advokátom: Mgr. P. M., H. X. V., proti
ţalovanej: P. M. – M., Š. X. T., IČO: X., zastúpená advokátom: D. & P., s.r.o., M. X. B.,
o zaplatenie 6 742,58 eur (203 126,91 Sk) s príslušenstvom, o odvolaní ţalobcu proti
rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. Z-2-41 Cb 74/1994-710 zo 7. februára 2013,
takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave
č. k. Z-2-41 Cb 74/1994-710 zo 7. februára 2013 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie
konanie.
O d ô v o d n e n i e :
Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Bratislave (ďalej len „súd prvého stupňa“)
ţalobu zamietol a ţalobcovi uloţil povinnosť nahradiť ţalovanej na účet jej právneho
zástupcu trovy konania v sume 8 314 eur.
V odôvodnení rozhodnutia uviedol, ţe predmetom konania je nárok ţalobcu na
vydanie bezdôvodného obohatenia v ţalovanej sume, ktorý mala ţalovaná získať dňa
5. 6. 1993 prevzatím tovaru ţalobcu, nachádzajúceho sa v jeho prevádzke na M. N. v T., bez
právneho dôvodu. Poukázal na záver odvolacieho súdu v uznesení, ktorým bol predchádzajúci
rozsudok súdu prvého stupňa vo veci zrušený, ţe úlohou súdu bolo doplniť dokazovanie
o disponovaní s tovarom v období od 27. 5. 1993 do prevzatia prevádzky a vykonania
inventúry ţalovanou 5. 6. 1993 a zistiť, kto bol vlastníkom tovaru a ďalej vykonať
dokazovanie navrhnuté ţalovanou o skutočnosti, ţe vyzvala ţalobcu na prevzatie tovaru
a ţalobca neposkytol potrebnú súčinnosť pri vydaní bezdôvodného obohatenia. V novom
konaní súd prvého stupňa vykonal dokazovanie o vlastníctve tovaru a zo svedeckej výpovede
pána M. z 19. 11. 2008 zistil, ţe vlastníctvo ţalobcu k tovaru nebolo preukázané. Spoločne
s pánom K. nevedeli zistiť hodnoverne, komu patril uloţený tovar, pretoţe nemali od neho
ţiadne doklady a nebola predloţená faktúra, ktorá by potvrdzovala, ţe tovar patrí ţalobcovi.
Súd vzal do úvahy aj čestné vyhlásenie pána K., konateľa spoločnosti, ktorý spochybnil
vlastníctvo ţalobcu. Spornosť vlastníctva bola spochybnená aj pánom S., ktorý v mene
konzorcia S. fakturoval ţalovanej ten istý tovar ako tovar dodaný ţalovanej zo. Tovar bol
vlastne fakturovaný úplne iným subjektom, ktorý vlastne potvrdil, ţe tovar mu patril.
Vlastníctvo tovaru je zaloţené na jedinom dôkaze, a tým je inventúrny súpis, ktorý bol
spochybnený znaleckým posudkom znalca E. J. č. l/2006. Súd mal preukázané výzvou zo 7.
9. 1995 adresovanou právnemu zástupcovi ţalobcu JUDr. L., výzvou zo 4. 6. 1993 pánovi S.
a spoločnosti L. a čestným prehlásením pani H., ţe ţalobca bol vyzvaný na prevzatie tovaru.
Ţalovaná sa podľa názoru súdu nezmocnila tovaru, tovar vydala hneď pri prevzatí
nehnuteľnosti zástupcovi ţalobcu, ktorý poţiadal o jeho uskladnenie, ktoré ţalovaná
vykonala. Tovar bol ţalobcovi k dispozícii, mohol si ho kedykoľvek odviesť, a preto
k bezdôvodnému obohateniu nemohlo dôjsť. S videokazetou sa oboznámili mimo
pojednávania právny zástupca ţalovanej aj konajúci sudca. Doţiadaný súd vypočul
19. 6. 2012 na návrh ţalobcu svedkyňu pani R.. S odôvodnením, ţe ţalobca nepreukázal
nadobudnutie a vlastníctvo sporného tovaru, ani jeho druh, mnoţstvo a skutočnú hodnotu, súd
prvého stupňa ţalobu ako nedôvodnú zamietol. O trovách konania rozhodol v zmysle § 142
ods. 1 O. s. p. a úspešnej ţalovanej priznal ich náhradu.
Proti rozsudku podal odvolanie ţalobca s poukázaním na existenciu odvolacích
dôvodov v zmysle § 205 ods. 2 písm. d/, f/ O. s. p., ţe súd prvého stupňa dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a zároveň jeho rozhodnutie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. V dôvodoch odvolania uviedol, ţe súd
prvého stupňa svoje rozhodnutie oprel o dôkazy, ktoré neboli vykonané v novom konaní, boli
vykonané predtým, neţ rozhodnutie súdu prvého stupňa bolo opakovane odvolacím súdom
zrušené. Je zaráţajúce, ţe rovnakú dôkaznú situáciu predtým vyhodnotil v prospech ţalobcu
a uplatnený nárok mu priznal. Teraz je jeho rozhodnutie opačné, pritom dôkazná situácia sa
ţiadnym spôsobom nezmenila. Ani z predchádzajúcich rozhodnutí odvolacieho súdu
nevyplýva čo i len náznak takého vyhodnotenia dôkazov a právneho posúdenia veci o aké súd
prvého stupňa napadnuté rozhodnutie oprel. Práve naopak. Ţalobca sa pridrţiava svojich
opakovaných vyjadrení v plnom rozsahu a má za to, ţe jeho nárok na vydanie bezdôvodného
obohatenia je oprávnený. Za smerodajné, v súvislosti s vlastníctvom tovaru povaţuje súd
výpovede svedkov M. a K., ktorí v tejto veci vystupujú úmyselne proti záujmom ţalobcu
a v spoločnosti nikdy ţiadnu činnosť nevykonávali. Ich výpovede nemôţu byť relevantné ku
skutkovým okolnostiam prejednávanej veci, pretoţe neboli prítomní pri udalostiach
zakladajúcich uplatnený nárok. Podľa názoru ţalobcu, v konaní bolo vykonaným
dokazovaním preukázané vlastníctvo ţalobcu k predmetnému tovaru a vlastníctvo ţalobcu
bolo potvrdené aj právnym názorom odvolacieho súdu. Z výpovedí svedkov jednoznačne
vyplynulo, ţe ţalobca v predmetných priestoroch podnikal a pred obsadením cukrárne
ţalovanou sa tovar patriaci ţalobcovi inventarizoval. Vlastníctvo tovaru ţalobca preukázal
inventúrnym súpisom a ţalovaná nepredloţila ţiadny dôkaz, z ktorého by vyplývalo, ţe
vlastníkom inventarizovaného tovaru bol niekto iný. Poukázal pritom na právny názor
odvolacieho súdu obsiahnutý v rozhodnutí 4Obo 247/2000-390 z 9. 5. 2002, v ktorom
odvolací súd zdôrazňuje potrebu zistenia z dokladov, ktoré má k dispozícii ţalovaná, či
vlastníkom všetkého tovaru bol ţalobca a či v čase od 27. 5. 1993 do 5. 6. 1993 nebola časť
tovaru predisponovaná do cukrárne S.. Odvolací súd rozhodne nespochybňoval vznik
bezdôvodného obohatenia a inventúrny zoznam z 27. 5. 1993 ako východisko pre stanovenie
jeho výšky, ale uloţil preveriť to, či po tomto dátume nedošlo k predisponovaniu tovaru na
iný subjekt. Bolo potrebné sa vysporiadať s obranou ţalovanej spočívajúcou v tvrdení, ţe časť
tovaru mala byť predisponovaná do Cukrárne S. na G. ulici v T., vlastníkom ktorej bol M. S..
Toto tvrdenie je však účelové a ničím nepreukázané. Ak došlo v tom čase zo strany zdruţenia
S. k fakturovaniu tovaru ţalovanej, stalo sa tak len v snahe osôb, na úkor ktorých vzniklo
bezdôvodné obohatenie, získať tieto prostriedky od osoby, ktorá sa bezdôvodne obohatila,
späť. Táto skutočnosť nemení nič na vlastníctve tovaru. Ţalovaná bola osobou, na príkaz
ktorej bol po obsadení cukrárne predmetný tovar z predajne odváţaný, čo bolo preukázané
a ţalobca nemal ţiadnu moţnosť dostať sa k tovaru a nemohol ho ani predisponovať.
Ţalovaná priznala, ţe v obsadenej cukrárni ostal tovar po predchádzajúcom
prevádzkovateľovi cukrárne, tento inventarizovala a snaţila sa ho ţalobcovi vrátiť, resp. ţe ho
zlikvidovala. Uvedené svedčí o rozporuplnosti a účelovosti jej obrany, keď ţiada od ţalobcu
predloţenie dokladov k tovaru, keď ţiadne také doklady, ktoré zostali u nej v prevádzke,
nemôţe mať. Súd mal účelovosť obrany ţalovanej prehliadnuť a svoje rozhodnutie zaloţiť na
vykonaných dôkazoch. Pokiaľ ţalovaná tvrdí, ţe po vykonaní inventúry 27. 5. 1993 došlo
k predisponovaniu tovaru, mala svoje tvrdenie preukázať, pretoţe v tomto smere znáša
dôkazné bremeno. Dôvody zrušenia predchádzajúceho rozhodnutia odvolacím súdom sú
formálneho charakteru a nespochybňujú predchádzajúce záveru odvolacieho súdu o vzniku
bezdôvodného obohatenia a východisko pre stanovenie jeho výšky, ktorým je inventúrny
záznam z 27. 5. 1993. Z uvedených dôvodov navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok
zmenil a ţalobe vyhovel v uplatnenej výške, prípadne aby postupoval v zmysle § 136 O. s. p.
a určil výšku nároku podľa svojej úvahy.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací podľa § 10 ods. 2 O. s. p.
prejednal vec v rozsahu podľa § 212 ods. 1 O. s. p. bez nariadenia pojednávania v zmysle
§ 214 ods. 2 O. s. p. a dospel k záveru, ţe odvolanie ţalobcu je opodstatnené.
Z obsahu spisu vyplýva, ţe predmetom konania je nárok ţalobcu na vydanie
bezdôvodného obohatenia na skutkovom základe, ţe ţalovaná bez právneho dôvodu dňa
5. 6. 1993 prevzala tovar ţalobcu, nachádzajúci sa v jeho prevádzke cukrárne D. na M. N., T..
Podľa § 451 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. v znení neskorších zmien a doplnkov (ďalej
len Občiansky zákonník), kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho
dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý
odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov (§ 451 ods. 2
Súd prvého stupňa na základe vykonaného dokazovania dospel k právnemu záveru, ţe
ţalovaná nezískala majetkový prospech v zmysle citovaného ustanovenia, a preto ţalobu
zamietol. V napadnutom rozhodnutí nespochybnil skutočnosť, ţe ţalovaná sa po nadobudnutí
vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, za pomoci bezpečnostnej sluţby dňa 5. 6. 1993 zmocnila
nebytových priestorov, v ktorých sa nachádzala ţalobcova prevádzka cukrárne D. na M. N.,
T. vrátane tovaru, ktorý nebol predmetom kúpnej zmluvy o prevode nehnuteľností. Na
uvedenú nespornú skutočnosť poukázal aj Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd
odvolací, v odôvodnení uznesenia č. k. 4 Obo 247/2000–309 z 9. 5. 2002, v ktorom sa
stotoţnil s vyhodnotením dôkazov vykonaných súdom prvého stupňa, potrebných pre
stanovenie výšky bezdôvodného obohatenia a potvrdil jeho záver, ţe pre stanovenie výšky
bezdôvodného obohatenia je potrebné vychádzať z mnoţstva a druhu tovarov uvedených v
zázname o kontrolnej inventúre tovaru z 27. 5. 1993, predloţenom ţalobcom. Z účtovných
dokladov, ktoré má k dispozícii ţalovaná, bolo potrebné okrem mnoţstva predaného tovaru
od 27. 5. 1993 do 5. 6. 1993 zistiť, či ţalobca bol vlastníkom všetkého tovaru a či
v uvedenom období nebola časť tovaru predisponovaná do cukrárne S. na G. ulici, vlastníkom
ktorej bol M. S.. Okrem doplnenia dokazovania v tomto smere, odvolací súd poukázal na
potrebu preukazovania skutočnosti, ţe ţalovaná chcela splniť záväzok t. j. vydať bezdôvodné
obohatenie a ţalobca neposkytol potrebnú súčinnosť, čo je právne významné z hľadiska
posúdenia omeškania ţalobcu podľa § 522 Občianskeho zákonníka. Právny záver o vzniku
bezdôvodného obohatenia na strane ţalovanej, vyslovený uvedeným rozhodnutím
odvolacieho súdu, je pre súd prvého stupňa v zmysle § 226 O. s. p. záväzný a nebol zmenený
ani ďalšími rozhodnutiami odvolacieho súdu, ktorými boli zrušené ďalšie rozsudky súdu
prvého stupňa vo veci samej pre procesné nedostatky vo vykonávaní dokazovania a pre
nedoplnenie dokazovania v smere naznačenom odvolacím súdom. Z uvedeného vyplýva, ţe
súd prvého stupňa mal doplniť dokazovanie o výške bezdôvodného obohatenia získaného
ţalovanou dňa 5. 6. 1993, vzhľadom na tvrdenie ţalovanej, ţe časť tovaru bola v čase od 27.
5. 1993 do 5.6. 1993 predisponovaná do inej prevádzky a ţalobca neposkytol ţalovanej
súčinnosť pri splnení záväzku vydať ţalobcovi bezdôvodné obohatenie.
Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nevyplýva, ţe by súd prvého stupňa zistil
nové skutočnosti o predisponovaní tovaru nachádzajúceho sa v prevádzke cukrárne D. na M.
N. v T. v období od 27. 5. 1993 do jeho prevzatia ţalovanou 5. 6. 1993
z ďalšieho dokazovania vykonaného od zrušenia jeho predchádzajúceho rozhodnutia z 29. 12.
2008. Súd len všeobecne poukázal na vykonanie dokazovania výsluchom svedkyne I. R.
doţiadaným Okresným súdom Trenčín 19. 6. 2012 a hodnotil dôkazy vykonané pred
zrušením jeho predchádzajúceho rozhodnutia č. k. Z-2-41Cb 74/1994-582 z 29. 12. 2008.
Z obsahu dôvodov rozhodnutia súdu prvého stupňa č. k. Z-2-41 Cb 74/1994-582
z 29. 12. 2008 je zrejmé, ţe súd dospel na základe skutkových zistení vyplývajúcich
z vykonaného dokazovania k právnemu záveru o dôvodnosti ţaloby, keď konštatoval, ţe
doplnil dokazovanie znaleckým posudkom, z ktorého vyplynulo, ţe nákupnú cenu tovaru
moţno zistiť z predloţenej inventúry. Dospel k právnemu záveru, ţe bezdôvodné obohatenie
na strane ţalovanej vzniklo 5. 6. 1993 zmocnením sa tovaru ţalobcu, ktorého druh a mnoţstvo
vyplýva z inventúrneho záznamu zo dňa 27. 5. 1993, ktorý je takým účtovným dokladom,
ktorý preukazuje aj skutočnosť, ţe vlastníkom inventarizovaného tovaru je podnikateľ, ktorý
inventúru vykonáva. Tvrdenie ţalovanej, ţe časť tovaru bola po 27. 5. 1993 reálne či účtovne
predisponovaná do cukrárne S. sa nepreukázalo. Ţalovaná neuniesla podľa názoru súdu
prvého stupňa ani dôkazné bremeno o zavinení ţalobcu v súvislosti s nevydaním
bezdôvodného obohatenia.
Na druhej strane súd prvého stupňa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia č. k. Z-2-
41Cb 74/1994-710 zo 7. februára 2013 vyvodil úplne odlišný právny záver o neodôvodnenosti
uplatneného nároku zo skutkového stavu zisteného totoţným dokazovaním bez toho, aby
dokazovanie doplnil, prípadne zopakoval a vysvetlil dôvod rôzneho hodnotenia tých istých
dôkazov. V tomto zmysle odôvodnenie napadnutého rozhodnutia nespĺňa náleţitosti
v zmysle § 157 ods. 2 O. s. p. a je nepresvedčivé.
Podľa názoru odvolacieho súdu z doposiaľ vykonaného dokazovania nemoţno vyvodiť
právny záver o neoprávnenosti ţaloby o vydanie bezdôvodného obohatenia v zmysle
citovaného ustanovenia § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka. Je potrebné poukázať na
existujúci právny záver uţ vyslovený odvolacím súdom v predchádzajúcom rozhodnutí,
ktorým sa súd prvého stupňa dostatočne neriadil a nedoplnil dokazovanie
o výške bezdôvodného obohatenia vzhľadom na tvrdenie ţalovanej, ţe časť tovaru bola v čase
od 27. 5. 1993 do 5.6. 1993 predisponovaná do inej prevádzky. Nemoţno pritom opomenúť,
ţe dôkazné bremeno o určitej skutočnosti zaťaţuje účastníka, ktorý ju tvrdí.
Vzhľadom na uvedené dôvody odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa
zrušil podľa § 221 ods. 1 písm. h/ O. s. p. a vec mu vrátil na ďalšie konanie v zmysle § 221
ods. 2 O. s. p.
Odvolací súd opätovne upriamuje pozornosť súdu prvého stupňa na to, ţe vzhľadom
na rozpornosť tvrdení účastníkov o výške peňaţnej náhrady za získaný majetkový prospech,
neurčitosť záverov znaleckého posudku a odstup času od získania majetkového prospechu,
môţe súd zváţiť aj postup podľa § 136 O. s. p a určiť výšku nároku podľa vlastnej úvahy
a vziať pritom do úvahy hodnotu tovaru uvádzanú sporovými stranami.
V novom rozhodnutí rozhodne súd prvého stupňa znova o trovách pôvodného konania,
ako aj odvolacieho konania (§ 224 ods. 3 O. s. p.).
V zmysle ustanovenia § 226 O. s. p., súd prvého stupňa je viazaný právnym názorom
odvolacieho súdu.
Rozhodnutie prijal senát pomerom hlasov 3:0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
V Bratislave, 31. marca 2015
JUDr. Gabriela Mederová, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Mária Némethová