Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Obo/24/2013

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu: L., spol. s r. o.

v likvidácii, Š. T., IČO: X. zastúpený advokátom: Mgr. P. M., H. X. V., proti

ţalovanej: P. M. – M., Š. X. T., IČO: X., zastúpená advokátom: D. & P., s.r.o., M. X. B.,

o zaplatenie 6 742,58 eur (203 126,91 Sk) s príslušenstvom, o odvolaní ţalobcu proti

rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. Z-2-41 Cb 74/1994-710 zo 7. februára 2013,

takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave

č. k. Z-2-41 Cb 74/1994-710 zo 7. februára 2013 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie

konanie.

O d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Bratislave (ďalej len „súd prvého stupňa“)

ţalobu zamietol a ţalobcovi uloţil povinnosť nahradiť ţalovanej na účet jej právneho

zástupcu trovy konania v sume 8 314 eur.

V odôvodnení rozhodnutia uviedol, ţe predmetom konania je nárok ţalobcu na

vydanie bezdôvodného obohatenia v ţalovanej sume, ktorý mala ţalovaná získať dňa

5. 6. 1993 prevzatím tovaru ţalobcu, nachádzajúceho sa v jeho prevádzke na M. N. v T., bez

právneho dôvodu. Poukázal na záver odvolacieho súdu v uznesení, ktorým bol predchádzajúci

rozsudok súdu prvého stupňa vo veci zrušený, ţe úlohou súdu bolo doplniť dokazovanie

o disponovaní s tovarom v období od 27. 5. 1993 do prevzatia prevádzky a vykonania

inventúry ţalovanou 5. 6. 1993 a zistiť, kto bol vlastníkom tovaru a ďalej vykonať

dokazovanie navrhnuté ţalovanou o skutočnosti, ţe vyzvala ţalobcu na prevzatie tovaru

2

a ţalobca neposkytol potrebnú súčinnosť pri vydaní bezdôvodného obohatenia. V novom

konaní súd prvého stupňa vykonal dokazovanie o vlastníctve tovaru a zo svedeckej výpovede

pána M. z 19. 11. 2008 zistil, ţe vlastníctvo ţalobcu k tovaru nebolo preukázané. Spoločne

s pánom K. nevedeli zistiť hodnoverne, komu patril uloţený tovar, pretoţe nemali od neho

ţiadne doklady a nebola predloţená faktúra, ktorá by potvrdzovala, ţe tovar patrí ţalobcovi.

Súd vzal do úvahy aj čestné vyhlásenie pána K., konateľa spoločnosti, ktorý spochybnil

vlastníctvo ţalobcu. Spornosť vlastníctva bola spochybnená aj pánom S., ktorý v mene

konzorcia S. fakturoval ţalovanej ten istý tovar ako tovar dodaný ţalovanej zo. Tovar bol

vlastne fakturovaný úplne iným subjektom, ktorý vlastne potvrdil, ţe tovar mu patril.

Vlastníctvo tovaru je zaloţené na jedinom dôkaze, a tým je inventúrny súpis, ktorý bol

spochybnený znaleckým posudkom znalca E. J. č. l/2006. Súd mal preukázané výzvou zo 7.

9. 1995 adresovanou právnemu zástupcovi ţalobcu JUDr. L., výzvou zo 4. 6. 1993 pánovi S.

a spoločnosti L. a čestným prehlásením pani H., ţe ţalobca bol vyzvaný na prevzatie tovaru.

Ţalovaná sa podľa názoru súdu nezmocnila tovaru, tovar vydala hneď pri prevzatí

nehnuteľnosti zástupcovi ţalobcu, ktorý poţiadal o jeho uskladnenie, ktoré ţalovaná

vykonala. Tovar bol ţalobcovi k dispozícii, mohol si ho kedykoľvek odviesť, a preto

k bezdôvodnému obohateniu nemohlo dôjsť. S videokazetou sa oboznámili mimo

pojednávania právny zástupca ţalovanej aj konajúci sudca. Doţiadaný súd vypočul

19. 6. 2012 na návrh ţalobcu svedkyňu pani R.. S odôvodnením, ţe ţalobca nepreukázal

nadobudnutie a vlastníctvo sporného tovaru, ani jeho druh, mnoţstvo a skutočnú hodnotu, súd

prvého stupňa ţalobu ako nedôvodnú zamietol. O trovách konania rozhodol v zmysle § 142

ods. 1 a úspešnej ţalovanej priznal ich náhradu.

Proti rozsudku podal odvolanie ţalobca s poukázaním na existenciu odvolacích

dôvodov v zmysle , , ţe súd prvého stupňa dospel na základe

vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a zároveň jeho rozhodnutie

vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. V dôvodoch odvolania uviedol, ţe súd

prvého stupňa svoje rozhodnutie oprel o dôkazy, ktoré neboli vykonané v novom konaní, boli

vykonané predtým, neţ rozhodnutie súdu prvého stupňa bolo opakovane odvolacím súdom

zrušené. Je zaráţajúce, ţe rovnakú dôkaznú situáciu predtým vyhodnotil v prospech ţalobcu

a uplatnený nárok mu priznal. Teraz je jeho rozhodnutie opačné, pritom dôkazná situácia sa

ţiadnym spôsobom nezmenila. Ani z predchádzajúcich rozhodnutí odvolacieho súdu

nevyplýva čo i len náznak takého vyhodnotenia dôkazov a právneho posúdenia veci o aké súd

prvého stupňa napadnuté rozhodnutie oprel. Práve naopak. Ţalobca sa pridrţiava svojich

3

opakovaných vyjadrení v plnom rozsahu a má za to, ţe jeho nárok na vydanie bezdôvodného

obohatenia je oprávnený. Za smerodajné, v súvislosti s vlastníctvom tovaru povaţuje súd

výpovede svedkov M. a K., ktorí v tejto veci vystupujú úmyselne proti záujmom ţalobcu

a v spoločnosti nikdy ţiadnu činnosť nevykonávali. Ich výpovede nemôţu byť relevantné ku

skutkovým okolnostiam prejednávanej veci, pretoţe neboli prítomní pri udalostiach

zakladajúcich uplatnený nárok. Podľa názoru ţalobcu, v konaní bolo vykonaným

dokazovaním preukázané vlastníctvo ţalobcu k predmetnému tovaru a vlastníctvo ţalobcu

bolo potvrdené aj právnym názorom odvolacieho súdu. Z výpovedí svedkov jednoznačne

vyplynulo, ţe ţalobca v predmetných priestoroch podnikal a pred obsadením cukrárne

ţalovanou sa tovar patriaci ţalobcovi inventarizoval. Vlastníctvo tovaru ţalobca preukázal

inventúrnym súpisom a ţalovaná nepredloţila ţiadny dôkaz, z ktorého by vyplývalo, ţe

vlastníkom inventarizovaného tovaru bol niekto iný. Poukázal pritom na právny názor

odvolacieho súdu obsiahnutý v rozhodnutí -390 z 9. 5. 2002, v ktorom

odvolací súd zdôrazňuje potrebu zistenia z dokladov, ktoré má k dispozícii ţalovaná, či

vlastníkom všetkého tovaru bol ţalobca a či v čase od 27. 5. 1993 do 5. 6. 1993 nebola časť

tovaru predisponovaná do cukrárne S.. Odvolací súd rozhodne nespochybňoval vznik

bezdôvodného obohatenia a inventúrny zoznam z 27. 5. 1993 ako východisko pre stanovenie

jeho výšky, ale uloţil preveriť to, či po tomto dátume nedošlo k predisponovaniu tovaru na

iný subjekt. Bolo potrebné sa vysporiadať s obranou ţalovanej spočívajúcou v tvrdení, ţe časť

tovaru mala byť predisponovaná do Cukrárne S. na G. ulici v T., vlastníkom ktorej bol M. S..

Toto tvrdenie je však účelové a ničím nepreukázané. Ak došlo v tom čase zo strany zdruţenia

S. k fakturovaniu tovaru ţalovanej, stalo sa tak len v snahe osôb, na úkor ktorých vzniklo

bezdôvodné obohatenie, získať tieto prostriedky od osoby, ktorá sa bezdôvodne obohatila,

späť. Táto skutočnosť nemení nič na vlastníctve tovaru. Ţalovaná bola osobou, na príkaz

ktorej bol po obsadení cukrárne predmetný tovar z predajne odváţaný, čo bolo preukázané

a ţalobca nemal ţiadnu moţnosť dostať sa k tovaru a nemohol ho ani predisponovať.

Ţalovaná priznala, ţe v obsadenej cukrárni ostal tovar po predchádzajúcom

prevádzkovateľovi cukrárne, tento inventarizovala a snaţila sa ho ţalobcovi vrátiť, resp. ţe ho

zlikvidovala. Uvedené svedčí o rozporuplnosti a účelovosti jej obrany, keď ţiada od ţalobcu

predloţenie dokladov k tovaru, keď ţiadne také doklady, ktoré zostali u nej v prevádzke,

nemôţe mať. Súd mal účelovosť obrany ţalovanej prehliadnuť a svoje rozhodnutie zaloţiť na

vykonaných dôkazoch. Pokiaľ ţalovaná tvrdí, ţe po vykonaní inventúry 27. 5. 1993 došlo

k predisponovaniu tovaru, mala svoje tvrdenie preukázať, pretoţe v tomto smere znáša

dôkazné bremeno. Dôvody zrušenia predchádzajúceho rozhodnutia odvolacím súdom sú

4

formálneho charakteru a nespochybňujú predchádzajúce záveru odvolacieho súdu o vzniku

bezdôvodného obohatenia a východisko pre stanovenie jeho výšky, ktorým je inventúrny

záznam z 27. 5. 1993. Z uvedených dôvodov navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok

zmenil a ţalobe vyhovel v uplatnenej výške, prípadne aby postupoval v zmysle

a určil výšku nároku podľa svojej úvahy.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací podľa

prejednal vec v rozsahu podľa bez nariadenia pojednávania v zmysle

a dospel k záveru, ţe odvolanie ţalobcu je opodstatnené.

Z obsahu spisu vyplýva, ţe predmetom konania je nárok ţalobcu na vydanie

bezdôvodného obohatenia na skutkovom základe, ţe ţalovaná bez právneho dôvodu dňa

5. 6. 1993 prevzala tovar ţalobcu, nachádzajúci sa v jeho prevádzke cukrárne D. na M. N., T..

Podľa v znení neskorších zmien a doplnkov (ďalej

len ), kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho

dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý

odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov (§ 451 ods. 2

).

Súd prvého stupňa na základe vykonaného dokazovania dospel k právnemu záveru, ţe

ţalovaná nezískala majetkový prospech v zmysle citovaného ustanovenia, a preto ţalobu

zamietol. V napadnutom rozhodnutí nespochybnil skutočnosť, ţe ţalovaná sa po nadobudnutí

vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, za pomoci bezpečnostnej sluţby dňa 5. 6. 1993 zmocnila

nebytových priestorov, v ktorých sa nachádzala ţalobcova prevádzka cukrárne D. na M. N.,

T. vrátane tovaru, ktorý nebol predmetom kúpnej zmluvy o prevode nehnuteľností. Na

uvedenú nespornú skutočnosť poukázal aj Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd

odvolací, v odôvodnení uznesenia č. k. –309 z 9. 5. 2002, v ktorom sa

stotoţnil s vyhodnotením dôkazov vykonaných súdom prvého stupňa, potrebných pre

stanovenie výšky bezdôvodného obohatenia a potvrdil jeho záver, ţe pre stanovenie výšky

bezdôvodného obohatenia je potrebné vychádzať z mnoţstva a druhu tovarov uvedených v

zázname o kontrolnej inventúre tovaru z 27. 5. 1993, predloţenom ţalobcom. Z účtovných

5

dokladov, ktoré má k dispozícii ţalovaná, bolo potrebné okrem mnoţstva predaného tovaru

od 27. 5. 1993 do 5. 6. 1993 zistiť, či ţalobca bol vlastníkom všetkého tovaru a či

v uvedenom období nebola časť tovaru predisponovaná do cukrárne S. na G. ulici, vlastníkom

ktorej bol M. S.. Okrem doplnenia dokazovania v tomto smere, odvolací súd poukázal na

potrebu preukazovania skutočnosti, ţe ţalovaná chcela splniť záväzok t. j. vydať bezdôvodné

obohatenie a ţalobca neposkytol potrebnú súčinnosť, čo je právne významné z hľadiska

posúdenia omeškania ţalobcu podľa . Právny záver o vzniku

bezdôvodného obohatenia na strane ţalovanej, vyslovený uvedeným rozhodnutím

odvolacieho súdu, je pre súd prvého stupňa v zmysle záväzný a nebol zmenený

ani ďalšími rozhodnutiami odvolacieho súdu, ktorými boli zrušené ďalšie rozsudky súdu

prvého stupňa vo veci samej pre procesné nedostatky vo vykonávaní dokazovania a pre

nedoplnenie dokazovania v smere naznačenom odvolacím súdom. Z uvedeného vyplýva, ţe

súd prvého stupňa mal doplniť dokazovanie o výške bezdôvodného obohatenia získaného

ţalovanou dňa 5. 6. 1993, vzhľadom na tvrdenie ţalovanej, ţe časť tovaru bola v čase od 27.

5. 1993 do 5.6. 1993 predisponovaná do inej prevádzky a ţalobca neposkytol ţalovanej

súčinnosť pri splnení záväzku vydať ţalobcovi bezdôvodné obohatenie.

Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nevyplýva, ţe by súd prvého stupňa zistil

nové skutočnosti o predisponovaní tovaru nachádzajúceho sa v prevádzke cukrárne D. na M.

N. v T. v období od 27. 5. 1993 do jeho prevzatia ţalovanou 5. 6. 1993

z ďalšieho dokazovania vykonaného od zrušenia jeho predchádzajúceho rozhodnutia z 29. 12.

2008. Súd len všeobecne poukázal na vykonanie dokazovania výsluchom svedkyne I. R.

doţiadaným Okresným súdom Trenčín 19. 6. 2012 a hodnotil dôkazy vykonané pred

zrušením jeho predchádzajúceho rozhodnutia č. k. Z-2-41Cb 74/1994-582 z 29. 12. 2008.

Z obsahu dôvodov rozhodnutia súdu prvého stupňa č. k. Z-2-41 Cb 74/1994-582

z 29. 12. 2008 je zrejmé, ţe súd dospel na základe skutkových zistení vyplývajúcich

z vykonaného dokazovania k právnemu záveru o dôvodnosti ţaloby, keď konštatoval, ţe

doplnil dokazovanie znaleckým posudkom, z ktorého vyplynulo, ţe nákupnú cenu tovaru

moţno zistiť z predloţenej inventúry. Dospel k právnemu záveru, ţe bezdôvodné obohatenie

na strane ţalovanej vzniklo 5. 6. 1993 zmocnením sa tovaru ţalobcu, ktorého druh a mnoţstvo

vyplýva z inventúrneho záznamu zo dňa 27. 5. 1993, ktorý je takým účtovným dokladom,

ktorý preukazuje aj skutočnosť, ţe vlastníkom inventarizovaného tovaru je podnikateľ, ktorý

inventúru vykonáva. Tvrdenie ţalovanej, ţe časť tovaru bola po 27. 5. 1993 reálne či účtovne

6

predisponovaná do cukrárne S. sa nepreukázalo. Ţalovaná neuniesla podľa názoru súdu

prvého stupňa ani dôkazné bremeno o zavinení ţalobcu v súvislosti s nevydaním

bezdôvodného obohatenia.

Na druhej strane súd prvého stupňa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia č. k. Z-2-

-710 zo 7. februára 2013 vyvodil úplne odlišný právny záver o neodôvodnenosti

uplatneného nároku zo skutkového stavu zisteného totoţným dokazovaním bez toho, aby

dokazovanie doplnil, prípadne zopakoval a vysvetlil dôvod rôzneho hodnotenia tých istých

dôkazov. V tomto zmysle odôvodnenie napadnutého rozhodnutia nespĺňa náleţitosti

v zmysle a je nepresvedčivé.

Podľa názoru odvolacieho súdu z doposiaľ vykonaného dokazovania nemoţno vyvodiť

právny záver o neoprávnenosti ţaloby o vydanie bezdôvodného obohatenia v zmysle

citovaného ustanovenia a nasl. . Je potrebné poukázať na

existujúci právny záver uţ vyslovený odvolacím súdom v predchádzajúcom rozhodnutí,

ktorým sa súd prvého stupňa dostatočne neriadil a nedoplnil dokazovanie

o výške bezdôvodného obohatenia vzhľadom na tvrdenie ţalovanej, ţe časť tovaru bola v čase

od 27. 5. 1993 do 5.6. 1993 predisponovaná do inej prevádzky. Nemoţno pritom opomenúť,

ţe dôkazné bremeno o určitej skutočnosti zaťaţuje účastníka, ktorý ju tvrdí.

Vzhľadom na uvedené dôvody odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa

zrušil podľa a vec mu vrátil na ďalšie konanie v zmysle

ods. 2

Odvolací súd opätovne upriamuje pozornosť súdu prvého stupňa na to, ţe vzhľadom

na rozpornosť tvrdení účastníkov o výške peňaţnej náhrady za získaný majetkový prospech,

neurčitosť záverov znaleckého posudku a odstup času od získania majetkového prospechu,

môţe súd zváţiť aj postup podľa § 136 O. s. p a určiť výšku nároku podľa vlastnej úvahy

a vziať pritom do úvahy hodnotu tovaru uvádzanú sporovými stranami.

V novom rozhodnutí rozhodne súd prvého stupňa znova o trovách pôvodného konania,

ako aj odvolacieho konania ( ).

7

V zmysle ustanovenia , súd prvého stupňa je viazaný právnym názorom

odvolacieho súdu.

Rozhodnutie prijal senát pomerom hlasov 3:0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

V Bratislave, 31. marca 2015

JUDr. Gabriela Mederová, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Mária Némethová