Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
f7a/398054.cb329a.pdf
PDF · 110.59 KB
No categories available
6Cdo/40/2014
Najvyšší súd 6 Cdo 40/2014
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu J., bývajúceho v B., proti
žalovanej S., za ktorú koná M., so sídlom v B., o náhradu škody a nemajetkovej ujmy,
vedenej na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 16 C 198/2012, o
dovolaní žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave z 29.novembra 2013 sp. zn. 4
Co 625/2013, takto
rozhodol:
Dovolanie žalobcu odmieta.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Bratislava I uznesením z 15. októbra 2013, č.k. 16 C 198/2012-65
v spojení s opravným uznesením z 25. októbra 2013, č.k. 16 C 198/2012-70 uložil žalobcovi
povinnosť zaplatiť súdny poplatok za návrh na začatie konania vo výške 20 Eur s tým, že ak
sa poplatok v určenej lehote nezaplatí, bude ho súd vymáhať.
Krajský súd v Bratislave uznesením z 29. novembra 2013 sp. zn. 4 Co 625/2013
na odvolanie žalobcu napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa v spojení s opravným
uznesením potvrdil. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že postup súdu prvého stupňa pri
vyberaní súdneho poplatku nebol v rozpore so zákonom. V danom prípade nejde o postup
v zmysle § 10 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis
z registra trestov (ďalej len „zákon o súdnych poplatkoch“), ale o vydanie uznesenia
o poplatkovej povinnosti pod následkom jeho vymáhania v štádiu konania, keď o návrhu
na začatie konania bolo už meritórne rozhodnuté. Vychádzajúc z ustanovenia § 13 ods. 1
zákona o súdnych poplatkoch (a contrario) dospel k záveru, že súd prvého stupňa bol v danej
veci oprávnený vyrubiť súdny poplatok, keďže doposiaľ neuplynuli tri roky od splatnosti
poplatku ku dňu podania poplatkového úkonu (k 23.10. 2012). Považoval preto rozhodnutie
súdu prvého stupňa za vecne správne.
Proti tomuto uzneseniu krajského súdu podal včas dovolanie žalobca. Uviedol, že súd
prvého stupňa pri vyberaní súdneho poplatku nepostupoval spôsobom, ktorý ustanovuje zákon
o súdnych poplatkoch v § 10 ods. 1, ale zvolil postup, ktorý nemá oporu v zákone. Správnosť
postupu súdu prvého stupňa zákonne neodôvodnil ani odvolací súd, keďže ustanovenie § 13
ods. 1 zákona o súdnych poplatkoch obsahuje iba lehotu, po uplynutí ktorej nemožno
poplatok vyrubiť. Podľa dovolateľa tým došlo k porušeniu čl. 2 ods. 2 Ústavy SR. Navrhol
preto rozhodnutie odvolacieho súdu pre jeho nezákonnosť v celom rozsahu zrušiť.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O. s. p.), po zistení,
že dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O. s. p.), ktorý má právnické
vzdelanie (§ 241 ods. 1 O. s. p.), skúmal najskôr, či tento opravný prostriedok smeruje proti
rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť dovolaním (§ 236 a nasl. O. s. p.), a bez nariadenia
dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 3 O. s. p.) dospel k záveru, že dovolanie smeruje proti
rozhodnutiu, voči ktorému takýto mimoriadny opravný prostriedok nie je prípustný.
Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to
zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O. s. p.).
V prejednávanej veci smeruje dovolanie proti uzneseniu, ktorým odvolací súd potvrdil
uznesenie súdu prvého stupňa. Podľa § 239 ods. 2 O. s. p. v znení účinnom do 31.12.2014,
ktoré znenie je potrebné na vec vzťahovať, je dovolanie prípustné tiež proti uzneseniu
odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak a/ odvolací
súd vyslovil vo svojom potvrdzujúcom uznesení, že je dovolanie prípustné, pretože ide
o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, b/ ide o uznesenie o návrhu
na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia, c/ ide
o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné
(nevykonateľné) na území Slovenskej republiky.
V danom prípade je dovolanie podané proti potvrdzujúcemu uzneseniu, v ktorom
odvolací súd nevyslovil, že je dovolanie prípustné. Nejde ani o potvrdzujúce uznesenie,
ktorým by odvolací súd rozhodoval o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade
cudzozemského rozhodnutia a ani o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia
alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej republiky.
Prípustnosť dovolania preto podľa § 239 O. s. p. neprichádza do úvahy.
Ak súdne konanie trpí niektorou z vád vymenovaných v ustanovení § 237 O. s. p.,
možno dovolaním napadnúť aj rozhodnutia vo veciach, pri ktorých je inak dovolanie
z hľadiska § 239 O. s. p. neprípustné. Vzhľadom na zákonnú povinnosť (§ 242 ods. 1
veta druhá O. s. p.) skúmať vždy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané
v konaní postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v § 237 písm. a/ až g/ O. s. p.,
dovolací súd sa ďalej zaoberal otázkou, či nie je daná prípustnosť dovolania v zmysle tohto
zákonného ustanovenia, teda či v danej veci nejde o prípad nedostatku právomoci súdu,
spôsobilosti byť účastníkom konania, či riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého
účastníka, o prekážku veci právoplatne rozhodnutej alebo už prv začatého konania, prípad
absencie návrhu na začatie konania, hoci bol podľa zákona potrebný, prípad odňatia možnosti
účastníkovi pred súdom konať alebo rozhodovania vylúčeným sudcom, či konania súdom
nesprávne obsadeným.
Žalobca v dovolaní vady uvedené v tomto ustanovení výslovne nenamietal a ani
dovolací súd nezistil, že by konanie pred odvolacím súdom trpelo niektorou z nich. Dovolanie
v tejto veci preto ani podľa § 237 O.s.p. prípustné nie je.
Pokiaľ dovolateľ namietal nezákonnosť postupu konajúcich súdov treba uviesť, že
v zmysle zákona o súdnych poplatkoch platí základná zásada, podľa ktorej vo veciach
poplatkov rozhoduje orgán, ktorý je oprávnený poplatkový úkon vykonať, pričom v súdnom
konaní je týmto orgánom predovšetkým súd prvého stupňa (§ 12 ods. 1 zákona o súdnych
poplatkoch). Súd vo veciach poplatkov rozhoduje vždy uznesením, pričom vyrubiť poplatok
možno v lehote uvedenej v § 13 ods. 1 zákona o súdnych poplatkoch. Zákon o súdnych
poplatkoch teda umožňuje súdu rozhodnúť o vyrubení súdneho poplatku alebo jeho doplatku
aj v prípade nevyzvania poplatníka na zaplatenie poplatku splatného podaním návrhu
na začatie konania (§ 10 ods. 1 zákona o súdnych poplatkov). Súd tak však musí urobiť
v zákonom stanovenej prekluzívnej lehote.
Ak preto v danej veci súd prvého stupňa vydal uznesenie, ktorým vyrubil žalobcovi
súdny poplatok za návrh v sume 20 eur v lehote stanovenej v § 13 ods. 1 zákona o súdnych
poplatkoch (dovolateľ v dovolaní správnosť výšky súdneho poplatku a ani nedodržanie
zákonom stanovenej lehoty nenamietal) a odvolací súd jeho rozhodnutie potvrdil, ide
o rozhodnutia o poplatkovej povinnosti, ktoré je potrebné považovať za správne, vydané
v súlade so zákonom.
Pre úplnosť treba dodať, že nezaplatením súdneho poplatku tu nedochádza
k zastaveniu súdneho konania, z ktorého dôvodu nejde o postup, ktorým sa odníma
účastníkovi konať pred súdom v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. a to ani v prípade, ak súd vydá
nesprávne rozhodnutie o poplatkovej povinnosti. Tieto prípady rieši zákon o súdnych
poplatkoch osobitne v ustanovení § 12 ods. 3, §13 ods. 3 v spojení s § 11.
Na základe vyššie uvedeného možno uzavrieť, že dovolací súd nezistil skutočnosti,
ktoré by opodstatňovali prípustnosť dovolania podľa § 237 O. s. p. a keďže dovolanie nie je
prípustné ani podľa § 239 O. s. p., Najvyšší súd Slovenskej republiky mimoriadny opravný
prostriedok žalobcu odmietol podľa § 218 ods. l písm. c/ O. s. p. v spojení s § 243b ods. 5
O trovách dovolacieho konania najvyšší súd nerozhodol, lebo dovolaním napadnuté
rozhodnutie odvolacieho súdu nie je rozhodnutím, ktorým sa konanie končí a konanie
doposiaľ v merite veci právoplatne skončené nebolo.
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov
3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 31. marca 2015
JUDr. Ivan Machyniak, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: Zuzana Pudmarčíková