Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
6eb/398046.1bda7f.pdf
PDF · 104.35 KB
No categories available
6Cdo/388/2014
Najvyšší súd 6 Cdo 388/2014
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne P., so sídlom v B.,
zastúpenej advokátskou kanceláriou F.., so sídlom v B. v mene ktorej koná ako konateľ
advokát D.., proti žalovanej S., za ktorú koná M., so sídlom v B., o náhradu škody
a nemajetkovej ujmy, vedenej na Okresnom súde Trenčín pod sp. zn. 12 C
369/2012, o dovolaní žalobkyne proti uzneseniu Krajského súdu v Trenčíne
z 30. apríla 2014 sp. zn. 6 Co 493/2013 takto
rozhodol:
Dovolanie o d m i e t a.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov dovolacieho konania.
O d ô v o d n e n i e
Žalobkyňa podala 27. septembra 2012 na Okresnom súde Trenčín žalobu, ktorou
sa voči žalovanej domáhala náhrady majetkovej a nemajetkovej ujmy v zmysle zákona
č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene
niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 514/2003 Z.z.“). V žalobe medziiným uviedla, že
predmetnú ujmu jej spôsobil nesprávnym úradným postupom Okresný súd Trenčín, preto jeho
sudcovia nemôžu danú vec prejednať a rozhodnúť. Vzhľadom na to žiadala, aby Krajský súd
v Trenčíne rozhodol o prikázaní tejto veci inému súdu toho istého stupňa (§ 12 ods. 1
O. s. p.).
Okresný súd Trenčín majúc za to, že obsahom žaloby v uvedenej časti je námietka
zaujatosti sudcov tohto súdu, predložil spis po ich vyjadrení sa k argumentácii žalobkyne
na rozhodnutie Krajskému súdu v Trenčíne (§ 16 ods. 1 O. s. p.), ktorý o návrhu na vylúčenie
sudcov rozhodol uznesením z 17. októbra 2012 sp. zn. 19 NcC 223/2012.
Okresný súd Trenčín uznesením z 8. novembra 2012 č. k. 12 C 369/2012-14 uložil
žalobkyni povinnosť zaplatiť súdny poplatok vo výške 66 € za vznesenú námietku zaujatosti
podľa položky č. 17a Sadzobníka súdnych poplatkov (ďalej len „Sadzobník“), ktorý tvorí
prílohu zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov
(ďalej len „zákon č. 71/1992 Zb.“).
Označené uznesenie okresného súdu napadla žalobkyňa odvolaním argumentujúc
tým, že v danom prípade nepodala námietku zaujatosti. Navyše, i keby predsa len išlo
o námietku zaujatosti, nezaťažovala by ju povinnosť zaplatiť súdny poplatok, lebo konanie je
v danom prípade vecne oslobodené od súdneho poplatku podľa § 4 ods. 1
písm. k/ zákona č. 71/1992 Zb.
Krajský súd v Trenčíne uznesením z 30. apríla 2014 sp. zn. 6 Co 493/2013
odvolaním napadnuté uznesenie potvrdil. V odôvodnení sa stotožnil s názorom súdu prvého
stupňa, že z hľadiska obsahového išlo v podanej žalobe aj o námietku zaujatosti vznesenú
proti sudcom Okresného súdu Trenčín; za správny označil tiež následný postup súdu prvého
stupňa pri vyrubení súdneho poplatku za námietku zaujatosti.
Uvedené uznesenie odvolacieho súdu napadla žalobkyňa dovolaním, v ktorom žiadala
zrušiť rozhodnutia súdov oboch nižších stupňov. Dovolanie odôvodnila tým, že sa nepodal
návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, účastníkovi konania sa postupom
súdu odňala možnosť konať pred súdom a že vo veci rozhodoval vylúčený sudca.
Za nepodanie návrhu na začatie konania považovala nepodanie námietky zaujatosti, pretože
to nebolo obsahom jej vôle. Za odňatie možnosti konať pred súdom považovala údajnú
prekvapivosť a nepreskúmateľnosť rozhodnutia odvolacieho súdu. Rozhodovanie vylúčeným
sudcom v konaní pred súdom prvého stupňa vyvodzovala z toho, že išlo o sudcu súdu,
ktorého nezákonným postupom jej mala byť spôsobená žalovaná ujma. Vyčítala odvolaciemu
súdu aj nesprávnosť jeho záveru, podľa ktorého sa vecné oslobodenie konania od súdnych
poplatkov nevzťahuje na súdny poplatok za vznesenie námietky zaujatosti.
Žalovaná sa k dovolaniu písomne nevyjadrila.
Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 10a
ods. 1 O.s.p.) po zistení, že dovolanie podala včas účastníčka konania zastúpená v súlade
s § 241 ods. 1 veta druhá O.s.p., bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a
ods. 3 O.s.p.) dospel k záveru, že dovolanie treba odmietnuť.
V danom prípade dovolací súd rozhoduje o dovolaní v obdobnej veci, aká už bola
v počte väčšom ako päť predmetom konania pred dovolacím súdom na základe skoršieho
dovolania podaného tým istým dovolateľom – viď konania vedené na najvyššom súde
pod sp. zn. 6 Cdo 270/2014, 6 Cdo 242/2014, 6 Cdo 336/2014, 1 Cdo 122/2014,
1 Cdo 264/2013, 3 Cdo 310/2014, 3 Cdo 534/2014, 4 Cdo 229/2014, 4 Cdo 235/2014,
5 Cdo 295/2014, 5 Cdo 311/2014.
Dovolací súd sa s odôvodneniami rozhodnutí, ktoré boli vydané v týchto konaniach
v celom rozsahu stotožňuje a poukazuje na ne. V zmysle § 243b ods. 7 O.s.p. (v znení
účinnom od 1. januára 2015) už ďalšie dôvody neuvádza.
O trovách dovolacieho konania najvyšší súd rozhodol podľa § 243b ods. 5 O.s.p.
v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p., § 151 a § 142 ods. 1 O.s.p.
Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom pomerom hlasov 3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 31. marec 2015
JUDr. Ivan Machyniak, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: Zuzana Pudmarčíková