Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
898/393875.e632d4.pdf
PDF · 144.89 KB
No categories available
2Cdo/188/2014
Najvyšší súd 2 Cdo 188/2014
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol v právnej veci žalobkyne : E., so sídlom
v B., zastúpenej T., proti žalovanému : J. G., bývajúci v B., zastúpený JUDr. P. Ď.,
advokátom v B., o zaplatenie 151,99 € s prísl., vedenej na Okresnom súde Bánovce nad
Bebravou pod sp. zn. 3 C 6/2012, o dovolaní žalovaného proti rozsudku Krajského súdu
v Trenčíne zo 17. decembra 2013 sp. zn. 4 Co 151/2012
t a k t o :
Dovolanie o d m i e t a .
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni náhradu trov dovolacieho konania v sume
29,57 €, od troch dní na účet spoločnosti T., so sídlom v B..
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Bánovce nad Bebravou rozsudkom z 22. februára 2012 č. k. 3 C 6/2012-
68 zaviazal žalovaného zaplatiť žalobkyni sumu 151,99 €. Vo zvyšnej časti návrh žalobkyne
zamietol. Uložil žalobkyni uhradiť žalovanému trovy konania k rukám jeho právneho
zástupcu v celkovej sume 64,96 €.
V odôvodnení uviedol, že porovnaním všetkých faktúr predložených oboma stranami dospel
k záveru, že žalovaný mal v skutočnosti dlh voči S. (resp. po postúpení pohľadávky dlh voči
žalobkyni) za dodaný plyn vo výške 151,99 €, aj keď o tomto dlhu nevedel. Skutočnosť, že S.
neinformoval žalovaného o tomto dlhu pri ukončení odberu plynu na danom odbernom
mieste a neurobil celkové vyúčtovanie, svedčí, že k omylu žalovaného ohľadom neexistencie
dlhu došlo z viny žalobkyne, resp. jej právneho predchodcu, to však neznamená, že dlh
v skutočnosti neexistuje.
Pokiaľ ide o žalobkyňou uplatnené úroky z omeškania, vyhodnotil zistený skutkový stav tak,
že žalovaný sa mohol na základe nejednoznačných informácií poskytovaných mu
spoločnosťou S. ako právnym predchodcom žalobkyne odôvodnene domnievať, že má voči S.
preplatok a nie nedoplatok. Omyl dlžníka vyvolaný aj keď neúmyselne, informáciami
poskytnutými veriteľom nemôže byť dlžníkovi na ťarchu. Dlžník sa teda nemôže dostať
do omeškania ak sa dobromyseľne spolieha na údaj uvedený druhou stranou, že nemá voči nej
žiaden dlh. Preto úroky z omeškania žalobkyni nepriznal.
Krajský súd v Trenčíne na odvolanie žalobkyne rozsudkom zo 17. decembra 2013
č. k. 4 Co 151/2012-108 rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej zamietajúcej časti
a výroku o trovách konania potvrdil. Zaviazal žalobkyňu zaplatiť žalovanému náhradu trov
odvolacieho konania – trov právneho zastúpenia vo výške 24,23 € k rukám advokáta
JUDr. P. Ď. do troch dní.
V odôvodnení odvolací súd uviedol, že preskúmal vec v napadnutej časti (vo výroku
o zamietnutí návrhu o zaplatenie úrokov z omeškania a výroku o náhrade trov
konania) a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné.
Stotožnil sa s právnym názorom súdu prvého stupňa a osvojil si dôvody napadnutého
rozhodnutia, na ktoré v celom rozsahu odkázal. Na zdôraznenie jeho správnosti a k odvolacím
námietkam žalobkyne uviedol, že aj podľa názoru odvolacieho súdu s prihliadnutím na vyššie
uvedené okolnosti sa žalovaný mohol na základe nejednoznačných informácií poskytovaných
spoločnosťou S. odôvodnene domnievať, že má voči S. preplatok a nie nedoplatok. Omyl
dlžníka vyvolaný aj keď neúmyselne informáciami poskytnutými veriteľom nemôže byť
na ťarchu dlžníka. Žalovaný sa preto nedostal do omeškania, keďže sa dobrovoľne spoliehal
na údaj uvedený v opravnej faktúre, že nemá voči žalobkyni žiaden dlh. Súd prvého stupňa
správne postupoval, keď návrh žalobkyne na zaplatenie úrokov z omeškania zamietol.
Rozhodnutie súdu prvého stupňa je správne aj vo výroku o náhrade trov konania, o ktorých
rozhodol podľa ustanovenia § 143 O.s.p. tak, že žalobkyni uložil povinnosť zaplatiť
žalovanému náhradu trov konania v celkovej sume 64,96 €.
Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podal dovolanie žalovaný. Namietal
nesprávne právne posúdenie súdmi nižších stupňov ako aj absenciu výroku, ktorým by bolo
rozhodnuté o výroku rozsudku Okresného súdu Bánovce nad Bebravou č. k. 3 C 6/2012-68
zo dňa 22. februára 2012, ktorým bol zaviazaný povinnosťou zaplatiť žalobkyni sumu
151,99 €. Poukázal na skutočnosť, že od začiatku tvrdil, že nárok uplatňovaný žalobkyňou je
neoprávnený. Žiadny dlh voči žalobkyni ani jeho právnemu predchodcovi nemal. Vyjadril
spokojnosť, že súd prvého stupňa nepriznal žalobkyni úroky z omeškania ani náhradu trov
konania, naopak náhradu trov priznal jemu, rovnako aj odvolací súd. Rozhodnutie súdu
prvého stupňa o zaviazaní ho povinnosťou zaplatiť sumu 151,99 € žalobkyni považuje
za nesprávne. V konaní tak došlo k vadám, ktoré mali za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci. Navrhol, aby dovolací súd zmenil rozsudok krajského súdu z dôvodu, že v tomto
nebolo rozhodnuté ohľadne výroku rozsudku Okresného súdu Bánovce nad Bebravou
č. k. 3 C 6/2012-68 zo dňa 22. februára 2012, ktorým bol zaviazaný povinnosťou zaplatiť
žalobkyni sumu 151,99 €. Hoci voči tomuto výroku nebolo odvolanie podané, keďže sa jedná
o uplatňovanie práva spotrebiteľa a došlo k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci,
bolo potrebné zaoberať sa aj predmetným výrokom súdu prvého stupňa.
Žalobkyňa v podanom vyjadrení navrhla dovolanie žalovaného zamietnuť a priznať jej
trovy dovolacieho konania vo výške 29,57 €.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že
dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), zastúpený advokátom (§ 241
ods. 1 O.s.p.) bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.), skúmal najskôr
to, či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému ho zákon pripúšťa
Podľa § 238 ods. 1 O.s.p. dovolanie je prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu,
ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej. V zmysle § 238 ods. 2
O.s.p. je dovolanie prípustné tiež proti rozsudku, v ktorom sa odvolací súd odchýlil
od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci. Podľa § 238 ods. 3 O.s.p. je
dovolanie prípustné tiež vtedy, ak smeruje proti potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho súdu,
vo výroku ktorého odvolací súd vyslovil, že dovolanie je prípustné, pretože ide o rozhodnutie
po právnej stránke zásadného významu alebo ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého
stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa
§ 153 ods. 3 a 4.
V danom prípade dovolaním žalovaného nie je napadnutý zmeňujúci rozsudok
odvolacieho súdu, ale taký potvrdzujúci rozsudok, vo výroku ktorého odvolací súd nevyslovil,
že dovolanie proti nemu je prípustné, a nejde ani o potvrdzujúci rozsudok súdu prvého stupňa,
ktorým by súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa
§ 153 ods. 3 a 4 O.s.p. Dovolací súd v prejednávanej veci dosiaľ nerozhodoval, preto ani
nevyslovil právny názor, ktorým by boli súdy viazané. Z týchto dôvodov dospel Najvyšší súd
Slovenskej republiky k záveru, že dovolanie žalovaného nie je podľa § 238 ods. 1 až 3 O.s.p.
(procesne) prípustné. Odhliadnuc od uvedeného, v tomto prípade však na strane žalovaného
ide o nedostatok subjektívnej legitimácie na podanie dovolania.
Na podanie dovolania sú legitimovaní účastníci konania alebo ich právni nástupcovia.
Z tohto všeobecného záveru však nemožno vyvodiť, že v konkrétnom prípade môžu
dovolanie podať obe sporové strany (všetci účastníci konania). Aj keď táto otázka nie je
v zákone výslovne riešená, z povahy dovolania ako opravného prostriedku vyplýva, že
dovolanie môže podať len tá strana (účastník konania), ktorej nebolo rozhodnutím
odvolacieho súdu v celom rozsahu vyhovené, prípadne, ktorej bola týmto rozhodnutím
spôsobená iná určitá ujma na jej právach. Pritom nie je rozhodujúce celé znenie rozhodnutia
odvolacieho súdu, ale iba jeho výrok (na obsah rozhodnutia súdu prvého stupňa nemožno
prihliadať vôbec). Taktiež pri tomto posudzovaní nemožno brať do úvahy subjektívne
presvedčenie účastníka konania, ale iba objektívnu skutočnosť, že rozhodnutím súdu bola
účastníkovi spôsobená určitá, hoci nie veľmi významná ujma, ktorú možno odstrániť
zrušením napadnutého rozhodnutia. Tieto zásady sa používajú aj vtedy, ak rozhodnutie
odvolacieho súdu trpí niektorou z vád uvedených v § 237 O.s.p. Zo samotnej skutočnosti, že
rozhodnutie odvolacieho súdu trpí takouto vadou nemožno vyvodzovať, že by tým
účastníkovi konania bola spôsobená určitá ujma na jeho právach. Pri skúmaní oprávnenia
na podanie dovolania z tohto hľadiska je totiž podstatné, že rozhodnutie odvolacieho súdu
vyznelo celkom podľa jeho požiadaviek, a že uspokojený účastník konania objektívne nemôže
mať žiadny záujem na zrušení rozhodnutia. Ak teda dovolanie podal účastník konania,
ktorému výrokom rozhodnutia odvolacieho súdu bolo v celom rozsahu vyhovené, resp. mu
ním nebola spôsobená žiadna ujma na jeho právach, dovolací súd dovolanie odmietne.
Vychádzajúc z uvedeného to potom znamená, že v danom prípade žalovaný nebol
osobou legitimovanou na podanie dovolania proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol
potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa v zamietavej časti (súd prvého stupňa v príslušenstve
žalobu voči žalovanému zamietol), keďže týmto rozhodnutím dovolateľovi (ktorého procesné
postavenie žalovanej strany v súdnom spore je nezávislé od jeho vlastnej vôle) nebola
spôsobená žiadna ujma. Preto Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie žalovaného ako
neprípustné odmietol (§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 218 ods. 1 písm.b/ O.s.p.).
Žalovaný nebol v dovolacom konaní úspešný. Právo na náhradu trov vzniklo
žalobkyni a neboli zistené žiadne dôvody osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali
nepriznanie náhrady trov dovolacieho konania (§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1
O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p. a § 150 O.s.p.). Žalobkyňa podala návrh na rozhodnutie o priznaní
náhrady trov dovolacieho konania (§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 151 ods. 1 O.s.p.) a tieto
aj vyčíslila. Dovolací súd jej priznal náhradu spočívajúcu v odmene advokáta (ktorý ju
zastupoval aj pred súdmi nižších stupňov) za jeden úkon právnej služby poskytnutej
vypracovaním vyjadrenia k dovolaniu z 25. apríla 2014 [§ 14 ods. 1 písm.b/ vyhlášky
č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej
len „vyhláška“)]. Základnú sadzbu tarifnej odmeny za tento úkon právnej služby určil podľa
§ 10 ods. 1 vychádzajúc zo základu 67,74 €, kde jeden úkon právnej služby činí 16,60 €,
k tomu náhrada za miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné (§ 16 ods. 1
vyhlášky) vo výške 8,04 € a 20 % DPH (t. j. 4,93 €), čo predstavuje spolu 29,57 €.
Na záver dáva dovolací súd do pozornosti odvolaciemu súdu podania žalovaného
zo dňa 12.7.2012 na č. l. 95 a zo dňa 31.10.2013 na č. l. 97, ktoré podľa obsahu sa javia ako
opravné prostriedky (odvolania) proti rozsudku Okresného súdu Bánovce nad Bebravou
zo dňa 22. februára 2012 č. k. 3 C 6/2012-68 v jeho vyhovujúcej časti týkajúcej sa istiny
151,99 €, o ktorých doposiaľ odvolací súd nerozhodol.
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov
3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 31. marca 2015
JUDr. Jozef Kolcun, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová