Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Cdo/188/2014

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol v právnej veci žalobkyne : E., so sídlom

v B., zastúpenej T., proti žalovanému : J. G., bývajúci v B., zastúpený JUDr. P. Ď.,

advokátom v B., o zaplatenie 151,99 € s prísl., vedenej na Okresnom súde Bánovce nad

Bebravou pod sp. zn. , o dovolaní žalovaného proti rozsudku Krajského súdu

v Trenčíne zo 17. decembra 2013 sp. zn.

t a k t o :

Dovolanie o d m i e t a .

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni náhradu trov dovolacieho konania v sume

29,57 €, od troch dní na účet spoločnosti T., so sídlom v B..

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Bánovce nad Bebravou rozsudkom z 22. februára 2012 č. k. 3 C 6/2012-

68 zaviazal žalovaného zaplatiť žalobkyni sumu 151,99 €. Vo zvyšnej časti návrh žalobkyne

zamietol. Uložil žalobkyni uhradiť žalovanému trovy konania k rukám jeho právneho

zástupcu v celkovej sume 64,96 €.

V odôvodnení uviedol, že porovnaním všetkých faktúr predložených oboma stranami dospel

k záveru, že žalovaný mal v skutočnosti dlh voči S. (resp. po postúpení pohľadávky dlh voči

žalobkyni) za dodaný plyn vo výške 151,99 €, aj keď o tomto dlhu nevedel. Skutočnosť, že S.

neinformoval žalovaného o tomto dlhu pri ukončení odberu plynu na danom odbernom

mieste a neurobil celkové vyúčtovanie, svedčí, že k omylu žalovaného ohľadom neexistencie

dlhu došlo z viny žalobkyne, resp. jej právneho predchodcu, to však neznamená, že dlh

v skutočnosti neexistuje.

Pokiaľ ide o žalobkyňou uplatnené úroky z omeškania, vyhodnotil zistený skutkový stav tak,

že žalovaný sa mohol na základe nejednoznačných informácií poskytovaných mu

spoločnosťou S. ako právnym predchodcom žalobkyne odôvodnene domnievať, že má voči S.

2

preplatok a nie nedoplatok. Omyl dlžníka vyvolaný aj keď neúmyselne, informáciami

poskytnutými veriteľom nemôže byť dlžníkovi na ťarchu. Dlžník sa teda nemôže dostať

do omeškania ak sa dobromyseľne spolieha na údaj uvedený druhou stranou, že nemá voči nej

žiaden dlh. Preto úroky z omeškania žalobkyni nepriznal.

Krajský súd v Trenčíne na odvolanie žalobkyne rozsudkom zo 17. decembra 2013

č. k. -108 rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej zamietajúcej časti

a výroku o trovách konania potvrdil. Zaviazal žalobkyňu zaplatiť žalovanému náhradu trov

odvolacieho konania – trov právneho zastúpenia vo výške 24,23 € k rukám advokáta

JUDr. P. Ď. do troch dní.

V odôvodnení odvolací súd uviedol, že preskúmal vec v napadnutej časti (vo výroku

o zamietnutí návrhu o zaplatenie úrokov z omeškania a výroku o náhrade trov

konania) a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné.

Stotožnil sa s právnym názorom súdu prvého stupňa a osvojil si dôvody napadnutého

rozhodnutia, na ktoré v celom rozsahu odkázal. Na zdôraznenie jeho správnosti a k odvolacím

námietkam žalobkyne uviedol, že aj podľa názoru odvolacieho súdu s prihliadnutím na vyššie

uvedené okolnosti sa žalovaný mohol na základe nejednoznačných informácií poskytovaných

spoločnosťou S. odôvodnene domnievať, že má voči S. preplatok a nie nedoplatok. Omyl

dlžníka vyvolaný aj keď neúmyselne informáciami poskytnutými veriteľom nemôže byť

na ťarchu dlžníka. Žalovaný sa preto nedostal do omeškania, keďže sa dobrovoľne spoliehal

na údaj uvedený v opravnej faktúre, že nemá voči žalobkyni žiaden dlh. Súd prvého stupňa

správne postupoval, keď návrh žalobkyne na zaplatenie úrokov z omeškania zamietol.

Rozhodnutie súdu prvého stupňa je správne aj vo výroku o náhrade trov konania, o ktorých

rozhodol podľa ustanovenia tak, že žalobkyni uložil povinnosť zaplatiť

žalovanému náhradu trov konania v celkovej sume 64,96 €.

Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podal dovolanie žalovaný. Namietal

nesprávne právne posúdenie súdmi nižších stupňov ako aj absenciu výroku, ktorým by bolo

rozhodnuté o výroku rozsudku Okresného súdu Bánovce nad Bebravou č. k. -68

zo dňa 22. februára 2012, ktorým bol zaviazaný povinnosťou zaplatiť žalobkyni sumu

151,99 €. Poukázal na skutočnosť, že od začiatku tvrdil, že nárok uplatňovaný žalobkyňou je

neoprávnený. Žiadny dlh voči žalobkyni ani jeho právnemu predchodcovi nemal. Vyjadril

spokojnosť, že súd prvého stupňa nepriznal žalobkyni úroky z omeškania ani náhradu trov

konania, naopak náhradu trov priznal jemu, rovnako aj odvolací súd. Rozhodnutie súdu

3

prvého stupňa o zaviazaní ho povinnosťou zaplatiť sumu 151,99 € žalobkyni považuje

za nesprávne. V konaní tak došlo k vadám, ktoré mali za následok nesprávne rozhodnutie

vo veci. Navrhol, aby dovolací súd zmenil rozsudok krajského súdu z dôvodu, že v tomto

nebolo rozhodnuté ohľadne výroku rozsudku Okresného súdu Bánovce nad Bebravou

č. k. -68 zo dňa 22. februára 2012, ktorým bol zaviazaný povinnosťou zaplatiť

žalobkyni sumu 151,99 €. Hoci voči tomuto výroku nebolo odvolanie podané, keďže sa jedná

o uplatňovanie práva spotrebiteľa a došlo k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci,

bolo potrebné zaoberať sa aj predmetným výrokom súdu prvého stupňa.

Žalobkyňa v podanom vyjadrení navrhla dovolanie žalovaného zamietnuť a priznať jej

trovy dovolacieho konania vo výške 29,57 €.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolanie podal včas účastník konania ( ), zastúpený advokátom (

ods. 1 ) bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ), skúmal najskôr

to, či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému ho zákon pripúšťa

( a nasl. ).

Podľa dovolanie je prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu,

ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej. V zmysle § 238 ods. 2

je dovolanie prípustné tiež proti rozsudku, v ktorom sa odvolací súd odchýlil

od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci. Podľa je

dovolanie prípustné tiež vtedy, ak smeruje proti potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho súdu,

vo výroku ktorého odvolací súd vyslovil, že dovolanie je prípustné, pretože ide o rozhodnutie

po právnej stránke zásadného významu alebo ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého

stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa

§ 153 ods. 3 a 4.

V danom prípade dovolaním žalovaného nie je napadnutý zmeňujúci rozsudok

odvolacieho súdu, ale taký potvrdzujúci rozsudok, vo výroku ktorého odvolací súd nevyslovil,

že dovolanie proti nemu je prípustné, a nejde ani o potvrdzujúci rozsudok súdu prvého stupňa,

ktorým by súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa

a Dovolací súd v prejednávanej veci dosiaľ nerozhodoval, preto ani

nevyslovil právny názor, ktorým by boli súdy viazané. Z týchto dôvodov dospel Najvyšší súd

Slovenskej republiky k záveru, že dovolanie žalovaného nie je podľa až 3

(procesne) prípustné. Odhliadnuc od uvedeného, v tomto prípade však na strane žalovaného

ide o nedostatok subjektívnej legitimácie na podanie dovolania.

Na podanie dovolania sú legitimovaní účastníci konania alebo ich právni nástupcovia.

Z tohto všeobecného záveru však nemožno vyvodiť, že v konkrétnom prípade môžu

dovolanie podať obe sporové strany (všetci účastníci konania). Aj keď táto otázka nie je

v zákone výslovne riešená, z povahy dovolania ako opravného prostriedku vyplýva, že

dovolanie môže podať len tá strana (účastník konania), ktorej nebolo rozhodnutím

odvolacieho súdu v celom rozsahu vyhovené, prípadne, ktorej bola týmto rozhodnutím

spôsobená iná určitá ujma na jej právach. Pritom nie je rozhodujúce celé znenie rozhodnutia

odvolacieho súdu, ale iba jeho výrok (na obsah rozhodnutia súdu prvého stupňa nemožno

prihliadať vôbec). Taktiež pri tomto posudzovaní nemožno brať do úvahy subjektívne

presvedčenie účastníka konania, ale iba objektívnu skutočnosť, že rozhodnutím súdu bola

účastníkovi spôsobená určitá, hoci nie veľmi významná ujma, ktorú možno odstrániť

zrušením napadnutého rozhodnutia. Tieto zásady sa používajú aj vtedy, ak rozhodnutie

odvolacieho súdu trpí niektorou z vád uvedených v Zo samotnej skutočnosti, že

rozhodnutie odvolacieho súdu trpí takouto vadou nemožno vyvodzovať, že by tým

účastníkovi konania bola spôsobená určitá ujma na jeho právach. Pri skúmaní oprávnenia

na podanie dovolania z tohto hľadiska je totiž podstatné, že rozhodnutie odvolacieho súdu

vyznelo celkom podľa jeho požiadaviek, a že uspokojený účastník konania objektívne nemôže

mať žiadny záujem na zrušení rozhodnutia. Ak teda dovolanie podal účastník konania,

ktorému výrokom rozhodnutia odvolacieho súdu bolo v celom rozsahu vyhovené, resp. mu

ním nebola spôsobená žiadna ujma na jeho právach, dovolací súd dovolanie odmietne.

Vychádzajúc z uvedeného to potom znamená, že v danom prípade žalovaný nebol

osobou legitimovanou na podanie dovolania proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol

potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa v zamietavej časti (súd prvého stupňa v príslušenstve

žalobu voči žalovanému zamietol), keďže týmto rozhodnutím dovolateľovi (ktorého procesné

postavenie žalovanej strany v súdnom spore je nezávislé od jeho vlastnej vôle) nebola

spôsobená žiadna ujma. Preto Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie žalovaného ako

neprípustné odmietol ( v spojení s ).

Žalovaný nebol v dovolacom konaní úspešný. Právo na náhradu trov vzniklo

žalobkyni a neboli zistené žiadne dôvody osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali

nepriznanie náhrady trov dovolacieho konania ( v spojení s

5

a a ). Žalobkyňa podala návrh na rozhodnutie o priznaní

náhrady trov dovolacieho konania ( v spojení s ) a tieto

aj vyčíslila. Dovolací súd jej priznal náhradu spočívajúcu v odmene advokáta (ktorý ju

zastupoval aj pred súdmi nižších stupňov) za jeden úkon právnej služby poskytnutej

vypracovaním vyjadrenia k dovolaniu z 25. apríla 2014 [§ 14 ods. 1 písm.b/ vyhlášky

č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej

len „vyhláška“)]. Základnú sadzbu tarifnej odmeny za tento úkon právnej služby určil podľa

§ 10 ods. 1 vychádzajúc zo základu 67,74 €, kde jeden úkon právnej služby činí 16,60 €,

k tomu náhrada za miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné (§ 16 ods. 1

vyhlášky) vo výške 8,04 € a 20 % DPH (t. j. 4,93 €), čo predstavuje spolu 29,57 €.

Na záver dáva dovolací súd do pozornosti odvolaciemu súdu podania žalovaného

zo dňa 12.7.2012 na č. l. 95 a zo dňa 31.10.2013 na č. l. 97, ktoré podľa obsahu sa javia ako

opravné prostriedky (odvolania) proti rozsudku Okresného súdu Bánovce nad Bebravou

zo dňa 22. februára 2012 č. k. -68 v jeho vyhovujúcej časti týkajúcej sa istiny

151,99 €, o ktorých doposiaľ odvolací súd nerozhodol.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 31. marca 2015

JUDr. Jozef Kolcun, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová