Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Cdo/123/2014

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľov 1/ I. J.,

bývajúceho v B., 2/ D. D., bývajúcej v S., 3/ E. J., bývajúcej v B., zastúpených JUDr. G.

Z., Advokátska kancelária Z., proti odporcom 1/a S. J., bývajúcej v B., 1b/ K. K., bývajúcej

v B., 2/ F. V., bývajúcemu v B., zastúpenému Mgr. M. Š., advokátom v B., 3/ M. B.,

bývajúcej v B., 4/ H., o určenie, že nehnuteľnosti patria do dedičstva po nebohých

M. M., zomrelej X. a J. M., zomrelému ..X. a o vzájomnom návrhu odporcov, vedenej na

Okresnom súde Bratislava IV pod sp. zn. , o dovolaní navrhovateľov a odporcu

2/ proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 12. septembra 2013, sp. zn. ,

, takto

rozhodol:

Z r u š u j e rozsudok Krajského súdu v Bratislave z 12. septembra 2013, sp. zn.

, vo vzťahu k odporcovi 4/.

V prevyšujúcej časti rozsudok Krajského súdu v Bratislave z 12. septembra 2013,

sp. zn. , z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e

Navrhovatelia (terajší) sa návrhom doručeným súdu 16. júla 1992 domáhali určenia, ţe

geometrickým plánom G., číslo X., overeným 18. marca 1991 pod číslom X. strediskom

2

geodézie P., novovytvorené parcely číslo X. – zastavaná plocha vo výmere X. m, číslo X. –

22

záhrada vo výmere X. m, číslo X. – zastavaná plocha vo výmere X. mkat. územia D. sú

výlučným vlastníctvom navrhovateľov : E. J. v polovici, I. J. a D. D. kaţdého po jednej

štvrtine.

Okresný súd Bratislava IV na súdnom pojednávaní 3. júna 1993 „pripustil vypustenie

odporcov 1/, 2/, 3/ s tým, ţe odporcom v 1. rade sa stáva D. H., v 2. rade Z. H., obaja bytom

B. ...“. Takéto rozhodnutie poţadoval právny zástupca navrhovateľov, pretoţe D. a Z. H. sa

2

stali vlastníkmi dotknutých nehnuteľností po odporcoch v 1. – 3. rade (títo ich predali M. K.,

a jeho manţelke a menovaní ich 19. októbra 1988 predali manţelom H.).

Obvodný súd Bratislava 4 rozsudkom z 23. septembra 1993 č. k. -28

rozhodol, ţe navrhovatelia sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností a to E. J. v podiele

jedna polovica, I. J. v podiele jedna štvrtina, D. D. v podiele jedna štvrtina nehnuteľnosti, a to

2

parcely č. X. – zastavaná plocha, rodinný dom č. súpisné X. na ulici S. vo výmere X. m,

22

parcely č. X. –záhrada vo výmere X. m, parcely č. X. – zastavaná plocha vo výmere X. mna

základe geometrického plánu I. zo 6. marca 1991 č. zákazky X.. Odporcovia boli v rozsudku

označení ako 1/ D. H., 3/ M., 2/ Z. H.. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, ţe právni

predchodcovia navrhovateľov boli spoluvlastníci nehnuteľností zapísaných v pozemkovej

2

knihe č. X. k. ú. D. ako parcela č. X. – zastavaná plocha vo výmere X. ma parcela č. X. –

2

záhrada vo výmere X. m. Tieto nehnuteľnosti boli nadobudnuté kúpnou zmluvou z 13. júna

1890 a 23. mája 1901 a na základe dedenia z roku 1928. Na parcele č. X. stál dom, popisné

č. X. a dvor. Na jeho mieste bol v roku 1991 postavený nový dom, ktorý zasahuje do parcely

č. X., ktorá je zapísaná v pozemkovej knihe vo vloţke č. X. k. ú. D., terajšej časti parciel č. X.

a č. X. zapísaných na LV č. X. k. ú. D. a vlastníkmi týchto parciel sú D. a Z. H..

Novovytvorená parcela č. X. (pojatá do výroku rozsudku) vznikla z časti parcely č. X. k. ú.

D., vedenej v registri parciel ako „ulica“, išlo teda o obecný majetok. Na tejto časti pozemku

bola uţ v roku 1927 postavená stavba – šopa a túto časť obecnej nehnuteľnosti uţ právni

predchodcovia navrhovateľov nerušene uţívali ako vlastníci a navrhovatelia ich uţívajú

dodnes. Súd uzavrel, ţe navrhovatelia nadobudli k predmetným nehnuteľnostiam vlastníctvo

vydrţaním (, , , , a ).

Pokiaľ sa týka novovytvorenej parcely č. X., ktorá bola vytvorená z časti obecného majetku

a to parcely č. X., aj tu súd dospel k záveru, ţe navrhovatelia nadobudli vlastníctvo k parcele

č. X. vydrţaním, pretoţe ich právni predchodcovia uţívali uvedenú nehnuteľnosť nerušene

najmenej od roku 1927. Uvedený rozsudok bol riadne doručený navrhovateľom (ich

právnemu zástupcovi) ako aj v rozsudku označeným odporcom. Potom, čo sa pôvodní

odporcovia (J. K., F. V., M. B.) domáhali doručenia uvedeného rozsudku, súd prvého stupňa

uznesením z 18. apríla 1994 č. k. -39 (v ktorom ako odporcov v záhlaví

označil 1/ J. K., 2/ M. B., 3/ F. V.) pripustil vypustenie odporcov 1/, 2/, 3/ s tým, ţe

odporcom v 1. rade sa stane D. H. a odporkyňou v 2. rade Z. H.. Na odvolanie J. K., F. V.

a M. B. Mestský súd v Bratislave uznesením z 29. septembra 1994, č. k.

zrušil napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Odvolací

súd ako odporcov v záhlaví uznesenia označil troch odporcov a to 1/ J. K., 2/ M. B., 3/ F. V..

Okresný súd Bratislava IV uznesením z 24. októbra 1996 č. k. -70 pripustil

do konania J. K. ako odporcu v 4. rade, M. B. ako odporkyňu v 5. rade a F. V. ako odporcu

v 6. rade (v záhlaví uznesenia sú označení ako odporcovia 1/ D. H., 2/ Z. H., 3/ M., ). Ďalej

Okresný súd Bratislava IV doplňujúcim rozsudkom zo 4. októbra 1999 č. k. -93

určil, ţe navrhovatelia sú podielovými spoluvlastníkmi a to : E. J., rod. M., r. č. X., v podiele

1/2, D. J., r. č. X., v podiele 1/4, D. D., rod. J., r. č. X. v podiele 1/4 nehnuteľnosti

nachádzajúcej sa v k. ú. B., parc. č. X. – zastavaná plocha, rodinný dom, súp. číslo X. na ulici

22

S. vo výmere X. m, parc. č. X. – záhrada vo výmere X. m, parc. č. X. – zastavaná plocha vo

2

výmere X. mna základe geometrického plánu I. zo dňa 6. marca 1991 č. zákazky

X.. Ako odporcovia sú v záhlaví označení : 4/ J. K., 5/ M. B., 6/ F. V.. Uvedený

rozsudok dopĺňa rozsudok vtedajšieho Obvodného súdu Bratislava IV z 23. septembra 1993

č. k. -28. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, ţe pôvodný rozsudok sa netýkal

odporcov v 4. - 6. rade, preto súd rozhodol doplňujúcim rozsudkom. Súd prvého stupňa

uznesením z 8. októbra 1996 č. k. -123 pripustil vystúpenie navrhovateľky E. J.

z konania, pretoţe táto darovala nehnuteľnosti ostatným navrhovateľom.

Na odvolanie odporcov J. K., F. V. a M. B. Krajský súd v Bratislave uznesením

z 30X.. októbra 2002 sp. zn. rozsudok súdu prvého stupňa (z 23. septembra

1993, č. k. -28) a doplňujúci rozsudok (zo 4. októbra 1999, č. k. -93)

zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Uloţil mu odstrániť všetky

nedostatky procesného charakteru, predovšetkým ujasniť si postavenie (počet) a okruh

účastníkov na oboch stranách sporu, najmä na strane odporcov, určiť ich poradie a nemeniť

ich poradie do konca sporu.

Na pojednávaní 6. mája 2004, (na ktorom boli prítomní všetci navrhovatelia

a odporcovia) súd pripustil zmenu návrhu tak, ţe navrhovatelia sa domáhali určenia, ţe sú

2

spoluvlastníkmi nehnuteľnosti parc. č. X. vo výmere X. ma neknihovanej parcely

2

č. X. vo výmere X. mv kat. území B. kaţdý v pomere po jednej polovici.

Okresný súd Bratislava IV rozsudkom z 28. septembra 2005, č. k. -212

zmenenému návrhu vyhovel, účastníkom náhradu trov konania nepriznal. Uvedený rozsudok

bol doplnený rozsudkom z 25. februára 2009 č. k. -291 a to o výrok, ţe návrh

voči odporcom 5/, 6/ zamieta a o výrok, ktorým súd zaviazal navrhovateľov doplatiť súdny

poplatok (odporcovia sú nasledovní : 1/ J. K., 2/ F. V., 3/ M. B., 4/ H., 5/ D. H., 6/ Z. H.).

Uvedený dopĺňací rozsudok je opatrený doloţkou právoplatnosti 15. apríla 2009. Krajský súd

v Bratislave rozsudkom z 31. januára 2011, č. k. -309 na odvolanie

navrhovateľov (ohľadom trov konania), odporcov 1/, 2/, 3/ 4/ proti výroku vo veci samej

rozsudok súdu prvého stupňa z 28. septembra 2005, č. k. -212 zrušil a vec mu

vrátil na ďalšie konanie. Poukázal na to, ţe upravený petit návrhu na pojednávaní 6. mája

2004 nie je vykonateľný, pretoţe nemôţe byť podkladom na vykonanie zmien v katastri

2

nehnuteľností, pretoţe nehnuteľnosti a to parc. č. X. vo výmere X. ma neknihovaná parcela

2

č. X. vo výmere X. mv kat. území B. neboli definované podľa aktuálneho stavu v katastri

nehnuteľností. Ak boli novovytvorené geometrickým plánom, tomu by mal zodpovedať aj

petit návrhu. Ďalej poukázal na to, ţe súd prvého stupňa nebol dôsledný ani pri vymedzení

predmetu konania a po skutkovej a právnej stránke nevenoval pozornosť tomu, či je vo veci

daný naliehavý právny záujem navrhovateľov na určovacej ţalobe v zmysle § 80 písm.c/

Súd prvého stupňa napokon uznesením zo 7. novembra 2011, č. k. -348

pripustil zmenu návrhu v tomto znení : Súd určuje, ţe navrhovatelia v 1. a 2. rade sú

podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností, kaţdý v polovici k celku, nachádzajúcich sa

v katastrálnom území D., obec Bratislava, m. č. D., vedenom Správou katastra P.., ktoré sú

2

zapísané na LV č. X., parc. č. X. o výmere X. m, zastavané plochy a nádvoria, č. X.

2 2

o výmere X. mzáhrady a č. X. o výmere X. mzastavané plochy a nádvoria tak, ako boli

tieto parcely zakreslené v Geometrickom pláne č. X., vyhotoveným J. v marci 1991,

overeným dňa 6. marca 1991 I. a dňa 18. marca 1991 I. a ako sú zapísané na LV č. X. kat. úz.

D.. Uvedené uznesenie nadobudlo právoplatnosť 22. novembra 2011.

Odporcovia 1/, 2/, 3/ podali 12. marca 2012 protinávrh doručený súdu 14. marca 2012,

ktorým ţiadali, aby súd určil, ţe : Správa katastra P. Vklad č. V. bude vymazaný, nakoľko

rozsudok č. k. Obvodného súdu Bratislava 4 bol zrušený a teda vklad je

2

neprávoplatný. Pozemok č. X. záhrada o výmere X. m, zapísanej vo vloţke č. X. pozemkovej

knihy kat. územia D. bude odčlenená z novovytvorených parciel č. X. a č. X., ktoré pri

technicko-hospodárskom mapovaní boli zapísané do stavu evidencie nehnuteľností bez

zaloţenia listu vlastníctva. Pozemok č. X. bude zapísaný v Katastri P. ako majetok odporcov

v 1., 2. a 3. rade, t. j. J. K., bytom B., F. V., bytom G. a M. B., bytom P., nakoľko sú jeho

výhradnými majiteľmi. Na základe ďalších podaní navrhovateľov súd prvého stupňa

uznesením z 25. mája 2012, č. k. -463 pripustil, aby do konania na strane

navrhovateľov pristúpila ako navrhovateľka v 3. rade opätovne E. J. (uznesenie nadobudlo

právoplatnosť 6. júna 2012) a uznesením z 25. mája 2012, č. k. -465 bola

pripustená zmena návrhu v tomto znení :

Súd určuje, ţe nehnuteľnosti :

2

- pozemok pôvodne mpč. X. – záhrady o výmere X. m, zapísaný v PK vloţke

č. X., kat. úz. D., Správa katastra P. tak, ako je zakreslený v geometrickom pláne

č. X. vyhotoveným J. v marci roku 1991 overenom dňa 6. marca 1991 geodetom I.

a dňa 18. marca 1991 geodetkou I. pod č. X. pracovníčkou S., teraz ako súčasť parciel

2

: CKN parc. č. X. – zastavané plochy a nádvoria o výmere X. ma CKN parc. č. X. –

2

záhrady o výmere X. m, obe vedené na LV č. X. kat. úz. D., ďalej

2

- pozemok CKN parc. č. X. – zastavané plochy a nádvoria o výmere X. m, zapísaný na

LV č. X., kat. úz. D., obec BA – m. č. D., tak ako je zakreslený v geometrickom pláne

č. X. vyhotoveným J. v marci roku 1991 overenom dňa 6. marca 1991 geodetom I. a

dňa 18. marca 1991 geodetkou I. pod č. X. pracovníčkou S., pôvodne ako súčasť

2

neknihovanej parcely v kat. úz. D. ako parcela mpč. X. – ulica o výmere X. m,

a ďalej

2

- pozemok, pôvodne parcela mpč. X. – ulica o výmere X. mako neknihovaná parcela

2

v kat. úz. D. v časti diel 1 o výmere X. mtak, ako je tento diel vyznačený

v geometrickom pláne č. X. vyhotoveným J. v marci roku 1991 overenom dňa

6. marca 1991 geodetom I. a dňa 18. marca 1991 geodetkou I. pod č. X.

pracovníčkou S., ktorý diel je teraz ako súčasť parciel : CKN parc. č. X. – zastavané

22

plochy a nádvoria o výmere X. m, CKN parc. č. X. – záhrady o výmere X. ma CKN

2

parc. č. X. – zastavané plochy a nádvoria o výmere X. m, všetky vedené na LV č. X.,

kat. úz. D., patria :

- v podiele 1/8-ina do dedičstva po nebohej M. M., rod. M., nar. X., zomrelej X.,

naposledy bytom S., a

- v podiele 7/8-ín do dedičstva po nebohom J. M., rod. M., nar. X., zomrelému ..X.,

naposledy bytom S..

Navrhovatelia ďalším podaním z 22. augusta 2012 poukázali na to, ţe pre účely

vykonateľnosti rozsudku si dali vyhotoviť nový geometrický plán X. znalcom I. G. zo

6

17. augusta 2012 a poukazujúc na ustanovenie poţiadali súd o pripustenie

zmeny návrhu v tomto znení : Súd určuje, ţe nehnuteľnosti : pozemok CKN parc. č. X. –

2

zastavané plochy a nádvoria o výmere X. m, pozemok CKN parc. č. X. – zastavané plochy

22

a nádvoria o výmere X. m, pozemok CKN parc. č. X. – záhrada o výmere X. m, pozemok

2

CKN parc. č. X. – záhrada o výmere X. m, pozemok CKN parc. č. X. – záhrada o výmere

2 2

X. ma pozemok CKN parc. č. X. – zastavané plochy a nádvoria o výmere X. m, tak ako

sú všetky tieto vyznačené v Geometrickom pláne Č.X. znalca I. G. zo dňa 17. augusta 2012

na oddelenie pozemkov parcely číslo X, X, X., X., X., X. vo veci určenia vlastníckeho práva

k pozemkom (vysporiadanie duplicitného vlastníctva), autorizačne overený dňa

20. augusta 2012 I. G., patria

v podiele 1/8-ina do dedičstva po nebohej M. M., rod. M., nar. X., zomrelej X.,

naposledy bytom S. a

v podiele 7/8-ín do dedičstva po nebohom J. M., rod. M., nar. X., zomrelému X.,

naposledy bytom S..

Súd o pripustení, resp. o nepripustení zmeny návrhu nerozhodol.

Okresný súd Bratislava IV ostatným rozsudkom z 20. novembra 2012 č. k.

-558 určil, ţe nehnuteľnosti : pozemky CKN parc. č. X. – zastavané plochy

22

a nádvoria o výmere X. m, parc. č. X. – zastavané plochy a nádvoria o výmere X. m, parc.

22

č. X. – záhrada o výmere X. m, parc. č. X. – záhrada o výmere X. m, parc. č. X. – záhrada

2 2

o výmere X. ma parc. č. X. – zastavané plochy a nádvoria o výmere X. m, vyznačené

v Geometrickom pláne Č.X. vypracovanom dňa 17. augusta 2012 I. G. autorizačne overenom

dňa 20. augusta 2012 I. G., úradne overenom dňa 5. septembra 2012 Správou katastra P. pod

č. X. patria v podiele 1/8 do dedičstva po nebohej M. M., rod. M., nar. X., zomrelej dňa

X., naposledy bytom S., a v podiele 7/8 do dedičstva po nebohom J. M., rod. M., nar. X.,

zomrelom ..X., naposledy bytom S.. Súd vzájomný návrh odporcov v 1., 2. a 3. rade zamietol.

Vyslovil, ţe o trovách rozhodne samostatným uznesením. Rozhodnutie odôvodnil tým, ţe

právni predchodcovia navrhovateľov J. M. a M. M. nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom

konania nadobudli do svojho vlastníctva na základe inštitútu vydrţania a navrhovatelia

preukázali aj naliehavý právny záujem na určovacom návrhu. Vzájomný návrh odporcov,

ktorým ţiadali, aby súd učil, ţe sú vlastníkmi nehnuteľností pôvodne vedených ako parc. č. X.

2

vo výmere X. ma zároveň uloţil P. vykonať zmenu v evidencii nehnuteľností, zamietol a to

z tých dôvodov, pre ktoré návrhu navrhovateľov vyhovel. Ďalej poukázal na to, ţe súd

nemôţe zasahovať do rozhodovacej činnosti katastra, ktorý o zápisoch práv

k nehnuteľnostiam rozhoduje v správnom konaní.

Okresný súd Bratislava IV uznesením z 27. novembra 2012, č. k. -572

rozhodol o trovách konania a to tak, ţe uloţil odporcom 1/ - 4/ spoločne a nerozdielne zaplatiť

navrhovateľom 1/ - 3/ náhradu trov konania vo výške 1 320,05 € na účet ich právneho

zástupcu, sumu 508,67 € na účet navrhovateľov. Napokon uloţil odporcom 1/ - 3/ zaplatiť

na účet súdu súdny poplatok 199 €.

Na odvolanie odporcov 1/, 2/, 3/ proti rozsudku súdu prvého stupňa z 20. novembra

2012, č. k. -558 a na odvolanie všetkých navrhovateľov ako aj všetkých

odporcov proti uzneseniu súdu prvého stupňa z 27. novembra 2012 č. k. -572

Krajský súd v Bratislave rozsudkom z 12. septembra 2013, sp. zn. ,

rozhodol tak, ţe rozsudok súdu prvého stupňa v spojení s opravným uznesením

súdu prvého stupňa zo dňa 7. januára 2013 č. k. .. zmenil tak, ţe návrh

navrhovateľov 1/, 2/, 3/ zamietol. Rozsudok súdu prvého stupňa v zamietajúcej časti týkajúcej

sa vzájomného návrhu odporcov 1/, 2/, 3/ potvrdil. Napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa

zo dňa 27. novembra 2012 č. k. -572 zmenil tak, ţe navrhovatelia 1/, 2/, 3/

a odporcovia 1/, 2/, 3/ nemajú na náhradu trov právo. Navrhovateľom 1/, 2/, 3/ uloţil

povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť odporcovi 4/ trovy konania titulom súdneho

poplatku vo výške 128,46 € do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Súd uviedol, ţe sa

nestotoţnil s právnym záverom súdu prvého stupňa o naliehavom právnom záujme

navrhovateľov 1/, 2/ na určovacom návrhu, pretoţe sú uţ v katastri nehnuteľností zapísaní ako

(spolu)vlastníci predmetných nehnuteľností. Odhliadnuc od toho, navrhovatelia nepreukázali,

ţe ich právni predchodcovia nadobudli vlastníctvo k sporným nehnuteľnostiam vydrţaním.

Navrhovatelia neprodukovali dôkazy, ktorými by preukázali svoje tvrdenia o dobromyseľnej

drţbe nehnuteľností ich právnymi predchodcami. Na základe uvedeného zmenil odvolací súd

rozsudok súdu prvého stupňa tak, ţe návrh navrhovateľov zamietol. V časti týkajúcej sa

vzájomného návrhu odporcov rozsudok súdu prvého stupňa (ktorým protinávrh zamietol)

odvolací súd potvrdil, ale z iných právnych dôvodov. Petit protinávrhu povaţoval odvolací

súd za nevykonateľný. Poukázal na to, ţe súdne rozhodnutie, ktorého premetom má byť

určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, je podkladom na zápis zmien v katastri

nehnuteľností, a preto musí byť rozhodnutie súdu spôsobilé k zápisu práva k nehnuteľnosti

do katastra. Dotknutá nehnuteľnosť musí byť identifikovaná katastrálnym územím, v ktorom

leţí, ďalej parcelným číslom (v prípade pozemku), druhom pozemku, výmerou, ale tieţ

prípadným spoluvlastníckym podielom k celku (v prípade, ţe nehnuteľnosť má byť

predmetom spoluvlastníckeho práva). Zároveň platí, ţe dotknuté nehnuteľnosti musia byť

takto definované podľa aktuálneho stavu. Odporcami 1/, 2/, 3/ navrhnutý ţalobný petit

o určení ich (spolu)vlastníckeho práva však uvedené poţiadavky nespĺňa, a preto by

rozhodnutie súdu s takto (nedostatočne) označenou nehnuteľnosťou nemohlo byť

podkladom pre vykonanie zmeny v katastri nehnuteľností. Uznesenie súdu prvého stupňa

o trovách konania odvolací súd zmenil, pretoţe tak ako navrhovatelia neboli úspešní

vo svojom návrhu, tak aj odporcovia 1/ - 3/ neboli úspešní v konaní o ich vzájomnom návrhu,

preto súd s poukazom na ustanovenie , , v spojení s rozhodol,

ţe tak navrhovatelia ako aj odporcovia 1/ - 3/ nemajú právo na náhradu trov. Odporca 4/ bol

v konaní úspešný, preto mu odvolací súd priznal náhradu trov konania v sume 128,46 €

(súdny poplatok za odvolanie).

Proti uvedenému rozsudku odvolacieho súdu podali dovolanie navrhovatelia, a to

vo všetkých častiach rozsudku s výnimkou rozhodnutia o potvrdení rozsudku súdu prvého

stupňa v zamietajúcej časti týkajúcej sa vzájomného návrhu odporcov 1/, 2/, 3/. Uviedli, ţe

v danom prípade im bola odňatá moţnosť konať pred súdom ( ) tým, ţe

napadnutý rozsudok je nedostatočne odôvodnený a nepreskúmateľný. Odvolací súd konal

o odvolaní, ktoré nemalo náleţitosti a z odvolacieho konania nie je zrejmé, aké boli dôvody

odvolania, ktorými sa odvolací súd zaoberal. Súd vyšiel v ústrety len niektorým účastníkom

v rozpore so zásadou rovnoprávneho postavenia účastníkov v konaní, tak v prípade odporcov

v 1. aţ 3. rade ako aj v prípade odporcu 4/, ktorý aj bez podania odvolania dosiahol úspech

v konaní – aj keď vystupoval samostatne, odvolací súd konal aj v časti, v ktorej bol uţ

prvostupňový rozsudok právoplatný, porušil zásadu viazanosti odvolacieho súdu medzami

odvolacieho návrhu, odňal navrhovateľom procesné práva na spravodlivý proces, porušil

zásadu viazanosti skutkovým stavom ako zistil súd prvého stupňa, vydal prekvapivé

rozhodnutie, keď navrhovatelia uţ nemali moţnosť vyjadriť sa k moţnej aplikácii dosiaľ

nepouţitého ustanovenia, resp. inštitútu na zistený skutkový stav; po 21 rokoch a vykonanom

dokazovaní, pri spise o viac ako 500 strán, odvolací súd vyslovil, ţe navrhovatelia nemajú

naliehavý právny záujem na riešení a usporiadaní dvojitého vlastníctva, odvolávajúc sa

na zápis v katastri nehnuteľností, kde právnym titulom je zrušený „právoplatný rozsudok

práve v tomto konaní, kde vlastne ide o dvojité vlastníctvo, konštatované aj v GP Č.X. zo dňa

17. augusta 2012“. Ďalej dovolatelia poukázali na to, ţe odvolací súd zmenil rozsudok súdu

prvého stupňa bez toho, aby zopakoval dokazovanie v súlade s konštantnou judikatúrou.

Taktieţ namietali aj nesprávne právne posúdenie veci odvolacím súdom a inú vadu, ktorá

mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. V obsiahlom dovolaní navrhovatelia

poukázali na pochybenia súdov v konaní a navrhli, aby dovolací súd v napadnutej časti

rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vrátil mu vec na ďalšie konanie.

Proti rozsudku odvolacieho súdu podal dovolanie aj odporca 2/ F. V. a to v časti,

v ktorej odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa o zamietnutí vzájomného návrhu

odporcov a ktorým zmenil uznesenie súdu prvého stupňa o náhrade trov konania. Dôvodnosť

dovolania odôvodnil ustanovením , , Poukázal na to, ţe

ostatným rozsudkom súd prvého stupňa rozhodol o niečom, čo nebolo predmetom konania a

navrhovatelia sa toho ani nedomáhali. Podstatou konania zostalo určenie, ţe

navrhovatelia sú vlastníkmi sporných nehnuteľností a nie to, ţe tieto nehnuteľnosti patria

do dedičstva po nebohých J. a M. M.. Poukázal na to, ţe pred doručením rozsudku

odvolacieho súdu odporca v 1. rade J. K. zomrel (X.). Ţiadal, aby dovolací súd buď zmenil

rozsudok odvolacieho súdu v napadnutej časti, alebo ho zrušil. V doplnení dovolania odporca

2/ uviedol, ţe rozhodnutie odvolacieho súdu v ním napadnutej časti je arbitrárne, s tým, ţe

ak protinávrh odporcov trpel vadou, súd mal postupovať podľa

Právne nástupkyne po odporcovi 1/ J. K., ktorý zomrel X., S. J. a K. K.

v písomných vyjadreniach k dovolaniu navrhovateľov 1/ - 3/ uviedli, ţe plne uznávajú

vlastnícke právo rodiny J. k parcele č. X. v kat. území D. a súhlasia s tým, aby sa veci

usporiadali v prospech rodiny J., ako sa to ţiada v tomto konaní. K dovolaniu odporcu 2/

uviedli, ţe nechcú byť navrhovateľkami v protinávrhu, pretoţe tento je výlučne „dielom

odporcu 2/“.

V podobnom zmysle sa k dovolaniam vyjadrila aj odporkyňa 3/. Nechce byť

navrhovateľkou v konaní o protinávrhu a nedomáhala sa vlastníctva k „nezmyselnej parcele

č. X.“. Vyslovila presvedčenie, ţe návrh navrhovateľov je oprávnený, jej predkovia

a predkovia J. spolu dobre vychádzali a uznávali si navzájom hranicu medzi nimi uţívanými

parcelami tak, ako sa medzi nimi nachádzal plot odjakţiva vedomí si rozdielu vo výške

pozemkov – jej predkovia mali pozemok poriadne vyššie a predkovia J. zasa oveľa niţšie,

a preto treba rešpektovať stav, ktorý je v prírode odjakţiva.

Navrhovatelia sa k dovolaniu odporcu 2/ písomne nevyjadrili. Taktieţ odporca 2/ sa

písomne nevyjadril k dovolaniu navrhovateľov. Odporca 4/ sa taktieţ k dovolaniam písomne

nevyjadril.

10

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, ţe

dovolanie podali včas účastníci konania – navrhovatelia 1/, 2/, 3/ ( ), ktorí

sú zastúpení advokátom ( ) proti rozhodnutiu, ktorý moţno napadnúť týmto

opravným prostriedkom ( ) – týka sa to výroku rozsudku odvolacieho súdu

v zmeňujúcej časti o zamietnutí návrhu navrhovateľov, preskúmal v tejto časti napadnutý

rozsudok bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) a dospel k záveru,

ţe dovolanie je v tejto časti dôvodné.

V zmysle môţe byť dovolanie podané iba z dôvodov, ţe

a/ v konaní došlo k vadám uvedeným , b/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá

mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva na nesprávnom

právnom posúdení veci. Dovolací súd je viazaný nielen rozsahom dovolania, ale i v dovolaní

uplatnenými dôvodmi. Obligatórne ( ) sa zaoberá procesnými vadami

uvedenými v (v znení účinného v čase podania dovolania – čo platí pre

celé uznesenie) a tieţ tzv. inými vadami konania, pokiaľ mali za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci. Dovolacie dôvody pritom neposudzuje len podľa toho, ako ich dovolateľ

označil, ale podľa obsahu tohto opravného prostriedku.

Vzhľadom na zákonnú povinnosť ( druhá veta ) skúmať vţdy, či

napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou

z procesných vád uvedených v , zaoberal sa dovolací súd predovšetkým otázkou,

či konanie v tejto časti nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 písm.a/ aţ g/

(t. j. či v danej veci nejde o prípad nedostatku právomoci súdu, nedostatku spôsobilosti

účastníka byť účastníkom konania, nedostatku riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého

účastníka, o prekáţku veci právoplatne rozhodnutej alebo uţ prv začatého konania, prípad

nedostatku návrhu na začatie konania, kde konanie sa mohlo začať len na takýto návrh, prípad

odňatia moţnosti účastníka pred súdom konať, alebo prípad rozhodovania vylúčeným sudcom

či konania súdom nesprávne obsadeným).

Z obsahu dovolania navrhovateľov vyplýva, ţe títo namietali vady podľa

(v tej istej veci sa uţ prv právoplatne rozhodlo) no aj vadu podľa (odňatie

moţnosti účastníka konať pred súdom).

Dovolací súd dospel k záveru, ţe vo vzťahu k odporcovi 4/ je rozsudok odvolacieho

súdu postihnutý vadou podľa

11

Podľa , len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôţe sa

prejednávať znova.

Ustanovenie určuje, ţe keď uţ bolo o veci právoplatne rozhodnuté,

nemôţe byť tá istá vec v rozsahu záväznosti výroku rozsudku prejednávaná znova. Prekáţka

veci právoplatne rozhodnutej (res iudicatae) teda bráni tomu, aby vec, o ktorej bolo

právoplatne rozhodnuté bola prejednávaná znova.

V zmysle tohto ustanovenia ide o rovnakú vec vtedy, ak v neskoršom konaní ide o ten

istý nárok alebo stav, o ktorom uţ bolo v inom konaní právoplatne rozhodnuté, a týka sa

rovnakého predmetu konania a rovnakých osôb.

Ten istý predmet konania je daný vtedy, ak ten istý nárok alebo stav vymedzený

ţalobným petitom vyplýva z rovnakých skutkových tvrdení, z ktorých bol uplatnený (t. j. ak

vyplýva z rovnakého skutku). Podstatu skutku (skutkového deja) teba vidieť predovšetkým

v spôsobe účasti účastníkov (a to vo všetkých formách jeho prejavu) na určitej udalosti

a následku, ktorý bol ňou spôsobený a ktorý následok v podobe vzniku (zmeny, či zániku)

občianskoprávneho vzťahu umoţňuje z prejavov vôle konajúcich osôb vymedziť tie, ktoré

tvoria skutok. Pre posúdenie, či je daná prekáţka veci právoplatne rozhodnutej, nie je

významné, ako bol skutok, ktorý bol predmetom konania, posúdený po právnej stránke.

Prekáţka veci právoplatne rozhodnutej je daná i vtedy, keď skutok bol súdom posúdený

po právnej stránke nesprávne, prípadne neúplne. Čo do totoţnosti osôb konanie sa týka tých

istých osôb aj v prípade, ak v novom konaní vystupujú právni nástupcovia pôvodných

účastníkov konania (či uţ z dôvodu univerzálnej alebo singulárnej sukcesie) a nie je pritom

významné, či rovnaké osoby majú v novom konaní rovnaké alebo rozdielne procesné

postavenie (či ten, kto bol v skoršom konaní ţalobcom, je ţalobcom aj v novom konaní alebo

má postavenie ţalovaného, resp. či ten, kto v skoršom konaní vystupoval ako ţalovaný, má

alebo nemá v novom konaní procesné postavenie ţalovaného).

Z pohľadu vyššie uvedených kritérií prekáţka veci právoplatne rozhodnutej

prejednaniu tejto veci skutočne bránila odvolaciemu súdu rozhodnúť vo vzťahu

k odporcovi 4/.

Zo spisu nepochybne vyplýva, ţe súd prvého stupňa rozsudkom z 20. novembra 2012,

č. k. -558 rozhodol (okrem iného tak), ţe určil, ţe nehnuteľnosti : pozemky

2

CKN parc. č. X. – zastavané plochy a nádvoria o výmere X. m, parc. č. X. – zastavané

12

22

plochy a nádvoria o výmere X. m, parc. č. X. – záhrada o výmere X. m, parc. č. X. –

22

záhrada o výmere X. m, parc. č. X. – záhrada o výmere X. ma parc. č. X. – zastavané

2

plochy a nádvoria o výmere X. m, vyznačené v Geometrickom pláne č. X.

vypracovanom dňa 17. augusta 2012 I. G. autorizačne overenom dňa 20. augusta 2012 I. G.,

úradne overenom dňa 5. septembra 2012 Správou katastra P. pod č. X. patria v podiele 1/8 do

dedičstva po nebohej M. M., rod. M., nar. X., zomrelej dňa X., naposledy bytom S., a

v podiele 7/8-ín do dedičstva po nebohom J. M., rod. M., nar. X., zomrelom X., naposledy

bytom S.. Z celého konania je nesporné, ţe predmetom ostatného rozsudku súdu prvého

stupňa bola aj časť pôvodnej parcely č. X. – verejné priestranstvo, ulica, neknihovaná k. ú. D.,

vo vzťahu ku ktorej vystupoval v konaní odporca 4/, ako jej výlučný vlastník.

Z geometrického plánu Č.X. vyhotoveného 20. augusta 2012 znalcom I. G. vyplýva, ţe

novovzniknuté parcely č. X., X., X., X. pochádzajú z časti parciel CKN číslo X., X., X.,

zapísané na LV č. X. a duplicitne ako časť neknihovanej parcely č. X.. Ako z obsahu spisu

vyplýva, parcely č. X., X., X. boli vytvorené pôvodným Geometrickým plánom I. zo 6. marca

2

1991 č. zákazky X. s tým, ţe parcela č. X. vo výmere X. mpochádza výlučne z parcely č. X.

– ulica neknihovaná, vo vzťahu ku ktorej bol pasívne legitimovaný vo veci iba odporca v 4.

rade, pretoţe neknihovaná parcela č. X. nachádzajúca sa v katastrálnom území D. patrila do

výlučného vlastníctva odporcu 4/. V novom geometrickom pláne z parcely č. X. bola

vytvorená nová parcela č. X.. Okresný súd Bratislava IV rozsudkom z 20. novembra 2012,

č. k. -558 návrhu navrhovateľov vyhovel a jeho rozsudok odporca 4/ nenapadol

odvolaním, preto sa tento rozsudok stal voči odporcovi 4/ právoplatným. Na základe

odvolania odporcov 1/ – 3/ však odvolací súd zmenil celý rozsudok súdu prvého stupňa v jeho

vyhovujúcej časti (návrh zamietol), teda aj vo vzťahu k odporcovi 4/. Týmto odvolací súd

zaťaţil konanie vadou podľa ustanovenia , lebo znovu rozhodoval

vo vzťahu k odporcovi 4/, hoci v tej istej veci sa vo vzťahu k odporcovi 4/ uţ prv právoplatne

rozhodlo. Vzhľadom na existenciu tejto vady Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolaním

napadnutý rozsudok odvolacieho súdu v jeho výroku o zamietnutí návrhu navrhovateľov vo

vzťahu k odporcovi 4/ bez ďalšieho zrušil.

Povinnosť dovolacieho súdu skúmať, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu

nebolo vydané v konaní zaťaţenom procesnou vadou, nie je daná len vo vzťahu k procesným

vadám v zmysle , ale tieţ vo vzťahu k procesným vadám inej závaţnej povahy

(tzv. iným vadám), pokiaľ mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 242 ods. 1 veta

druhá ). So zreteľom na to dovolací súd skúmal, či v prejednávanej veci nedošlo

13

k takejto procesnej vade. Inou vadou konania, na ktorú musí dovolací súd prihliadnuť aj

vtedy, ak nie je v dovolaní namietaná, je procesná vada, ktorá na rozdiel od vád taxatívne

vymenovaných v nezakladá zmätočnosť rozhodnutia. Jej dôsledkom je vecná

nesprávnosť, ktorej základom je porušenie procesných ustanovení upravujúcich postup súdu

v občianskom súdnom konaní. Uvedená procesná vada zakladá prípustnosť dovolania a je

zároveň tieţ dôvodom, pre ktorý musí dovolací súd napadnuté rozhodnutie vţdy zrušiť,

pretoţe rozhodnutie vydané v konaní postihnutom tak závaţnou procesnou vadou nemôţe byť

povaţované za správne. So zreteľom na to dovolací súd skúmal, či v prejednávanej veci

nedošlo k takejto procesnej vade.

V danej veci bol viackrát upravovaný petit návrhu. Naposledy na základe návrhu

navrhovateľov súd prvého stupňa uznesením z 25. mája 2012 č. k. -465 pripustil

zmenu návrhu na začatie konania v tomto znení :

Súd určuje, ţe nehnuteľnosti :

2

- pozemok pôvodne mpč. X. – záhrady o výmere X. m, zapísaný v PK vloţke

č. X., kat. úz. D., Správa katastra P. tak, ako je zakreslený v geometrickom pláne č. X.

vyhotoveným J. v marci roku 1991 overenom dňa 6. marca 1991 geodetom I. a dňa

18. marca 1991 geodetkou I. pod č. X. pracovníčkou S., teraz ako súčasť parciel :

2

CKN parc. č. X. – zastavané plochy a nádvoria o výmere X. ma CKN parc. č.

2

X. – záhrady o výmere X. m, obe vedené na LV č. X. kat. úz. D., ďalej

2

- pozemok CKN parc. č. X. – zastavané plochy a nádvoria o výmere X. m, zapísaný na

LV č. X., kat. úz. D., tak, ako je zakreslený v geometrickom pláne X. vyhotoveným J.

v marci roku 1991 overenom dňa 6. marca 1991 geodetom I. a dňa 18. marca

1991 geodetkou I. pod č. X. pracovníčkou S., pôvodne ako súčasť neknihovanej

2

parcely v kat. úz. D. ako parcela mpč. X. – ulica o výmere X. m, a ďalej

2

- pozemok, pôvodne parcela mpč. X. – ulica o výmere X. mako neknihovaná parcela

2

v kat. úz. D. v časti diel 1 o výmere X. mtak, ako je tento diel vyznačený

v geometrickom pláne č. X. vyhotoveným J. v marci roku 1991 overenom dňa

6. marca 1991 geodetom I. a dňa 18. marca 1991 geodetkou I. pod č. X.

pracovníčkou S., ktorý diel je teraz ako súčasť parciel : CKN parc. č. X. – zastavané

22

plochy a nádvoria o výmere X. m, CKN parc. č. X. – záhrady o výmere X. ma CKN

14

2

parc. č. X. – zastavané plochy a nádvoria o výmere X. m, všetky vedené na LV č. X.,

kat. úz. D., patria :

- v podiele 1/8-ina do dedičstva po nebohej M. M., rod. M., nar. X., zomrelej X.,

naposledy bytom S., a

- v podiele 7/8-ín do dedičstva po nebohom J. M., rod. M., nar. X., zomrelému X.,

naposledy bytom S..

Čiţe navrhovatelia sa domáhajú určenia, ţe nehnuteľnosti patria do dedičstva

po nebohých J. a M. M. na základe geometrického plánu I. z roku 1991. Podaním

z 22. augusta 2012 doručeným súdu toho istého dňa navrhovatelia v súlade s ustanovením

upravujú petit, a ţiadajú, aby súd určil, ţe nehnuteľnosti : pozemok CKN

2

parc. č. X. – zastavané plochy a nádvoria o výmere X. m, pozemok CKN parc. č. X. –

2

zastavané plochy a nádvoria o výmere X. m, pozemok CKN parc. č. X. – záhrada o výmere

22

X. m, pozemok CKN parc. č. X. – záhrada o výmere X. m, pozemok CKN parc. č. X. –

2

záhrada o výmere X. ma pozemok CKN parc. č. X. – zastavané plochy a nádvoria

2

o výmere X. m, tak ako sú všetky tieto vyznačené v Geometrickom pláne Č.X. znalca I.

G. zo dňa 17. augusta 2012 na oddelenie pozemkov parcely číslo X., X., X., X., X., X. vo veci

určenia vlastníckeho práva k pozemkom (vysporiadanie duplicitného vlastníctva),

autorizačne overený dňa 20. augusta 2012 I. G., patria

v podiele 1/8-ina do dedičstva po nebohej M. M., rod. M., nar. X., zomrelej X.,

naposledy bytom S. a

v podiele 7/8-ín do dedičstva po nebohom J. M., rod. M., nar. X., zomrelému X.,

naposledy bytom S..

Navrhovatelia svoj návrh odôvodnili tým, ţe pre účely vykonateľnosti rozsudku si dali

vyhotoviť nový Geometrický plán Č.X. znalcom I. G.. Navrhovatelia úpravu petitu návrhu

ţiadali aj na súdnom pojednávaní 13. septembra 2012.

Podľa ustanovenia , navrhovateľ môţe za konania so súhlasom

súdu meniť návrh na začatie konania. Súd nepripustí zmenu návrhu, ak by výsledky

doterajšieho priebehu konania nemohli byť podkladom pre konanie o zmenenom návrhu. Súd

nepripustí zmenu návrhu ani v prípade, ak by na konanie o zmenenom návrhu bol vecne

príslušný iný súd. V takomto prípade pokračuje súd v konaní o pôvodnom návrhu

15

po právoplatnosti uznesenia. O návrhu na zmenu návrhu súd rozhoduje uznesením, a to

priamo na pojednávaní alebo mimo pojednávania.

Súd prvého stupňa však o navrhovanom pripustení alebo nepripustení zmeny

návrhu vôbec nerozhodol.

Odvolací súd uvedenú vadu konania, ku ktorej došlo na súde prvého stupňa vo vzťahu

k rozhodnutiu vo veci samej prehliadol. V dôsledku vyššie uvedeného procesného pochybenia

došlo v konaní k tzv. inej procesnej vade konania majúcej za následok nesprávne rozhodnutie

vo veci ( ). Z uvedeného dôvodu Najvyšší súd Slovenskej republiky

zrušil rozsudok odvolacieho súdu v jeho zmeňujúcej časti vo vzťahu k návrhu navrhovateľov

1/, 2/, 3/, vo vzťahu k odporcom 1/, 2/, 3/ a vec mu vrátil na ďalšie konanie (odporcovia 1/,

2/, 3/ podali voči prvostupňovému rozsudku odvolanie a tento rozsudok sa voči odporcom 1/,

2/, 3/ nestal právoplatným).

Odporca 2/ podal dovolanie proti výroku rozsudku odvolacieho súdu, ktorým potvrdil

rozsudok súdu prvého stupňa v zamietajúcej časti týkajúcej sa vzájomného návrhu odporcov

1/, 2/, 3/ a ktorým zmenil uznesenie súdu prvého stupňa, podľa ktorého navrhovatelia 1/, 2/, 3/

a odporcovia 1/, 2/, 3/ nemajú právo na náhradu trov konania.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, ţe

dovolanie podal včas aj odporca 2/ – t. j. účastník konania ( ) zastúpený

advokátom ( ) skúmal najskôr to, či tento opravný prostriedok smeruje proti

rozhodnutiu (potvrdzujúci výrok rozsudku odvolacieho súdu), proti ktorému ho zákon

pripúšťa ( a nasl. ).

Podľa dovolanie je prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu,

ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej. V zmysle § 238 ods. 2

je dovolanie prípustné tieţ proti rozsudku, v ktorom sa odvolací súd odchýlil

od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci. Podľa je

dovolanie prípustné tieţ vtedy, ak smeruje proti potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho súdu,

vo výroku ktorého odvolací súd vyslovil, ţe dovolanie je prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie

po právnej stránke zásadného významu, alebo ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého

stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa

§ 153 ods. 3 a 4.

16

V danom prípade dovolaním odporcu 2/ nie je napadnutý zmeňujúci rozsudok

odvolacieho súdu, ale taký potvrdzujúci rozsudok, vo výroku ktorého odvolací súd nevyslovil,

ţe dovolanie proti nemu je prípustné, a nejde ani o potvrdzujúci rozsudok súdu prvého stupňa,

ktorým by súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa

a Dovolací súd v prejednávanej veci dosiaľ nerozhodoval, preto ani

nevyslovil právny názor, ktorým by boli súdy viazané. Z týchto dôvodov dospel Najvyšší súd

Slovenskej republiky k záveru, ţe dovolanie odporcu 2/ nie je podľa aţ 3

(procesne) prípustné.

Dovolanie odporcu 2/ by mohlo byť procesne prípustné, len ak by v konaní, v ktorom

bol vydaný napadnutý rozsudok, bolo postihnuté niektorou zo závaţných procesných vád

uvedených v Povinnosť súdu skúmať, či konanie nie je zaťaţené niektorou z nich

vyplýva pre dovolací súd z ustanovenia Dovolací súd sa preto neobmedzil

len na skúmanie prípustnosti dovolania podľa , ale zaoberal sa tieţ otázkou, či

konanie nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v (tzv. vady

zmätočnosti). Toto ustanovenie pripúšťa dovolanie proti kaţdému rozhodnutiu (rozsudku aj

uzneseniu) odvolacieho súdu vtedy, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci

súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník nemal spôsobilosť byť účastníkom

konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej

istej veci sa uţ prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa uţ prv začalo konanie, e/ sa

nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa

postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol

súd nesprávne obsadený, ibaţe namiesto samosudcu rozhodoval senát.

Treba uviesť, ţe z hľadiska sú právne významné len tie procesné

nedostatky, ktoré vykazujú znaky procesných vád taxatívne vymenovaných v písmenách

a/ aţ g/ tohto ustanovenia. Iné vady ( ) a prípadne nesprávne právne

posúdenie veci ( ), i keby k nim v konaní došlo a prípadne aj mali

za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, nezakladajú prípustnosť dovolania podľa tohto

ustanovenia. Z hľadiska posúdenia existencie niektorých procesných vád v zmysle § 237

ako dôvodu, ktorý zakladá prípustnosť dovolania proti rozhodnutiu odvolacieho súdu,

nie je pritom významný subjektívny názor účastníka, ţe v konaní došlo k takejto vade, ale len

jednoznačné, všetky pochybnosti vylučujúce zistenie, ţe konanie je skutočne postihnuté

niektorou z taxatívne vymenovaných vád.

17

Dovolateľ existenciu procesných vád konania v zmysle aţ e/ a

netvrdil a procesné vady tejto povahy v dovolacom konaní nevyšli najavo. Prípustnosť jeho

dovolania preto z týchto ustanovení nevyplýva.

S prihliadnutím na obsah dovolania a v ňom vytýkané nesprávnosti sa dovolací súd

osobitne zaoberal otázkou, či postupom súdov nebola dovolateľovi odňatá moţnosť konať

pred súdom.

Pod odňatím moţnosti konať pred súdom ( ) treba rozumieť taký

procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi konania znemoţní realizácia jeho procesných

práv, priznaných mu právnou úpravou za účelom ochrany jeho práv a oprávnených záujmov.

V preskúmavanej veci súd prvého stupňa protinávrh odporcov 1/, 2/, 3/, ktorým ţiadali

určenie, ţe sú vlastníkmi nehnuteľnosti pôvodne vedenej ako parcela č. X. vo výmere

2

X. ma aby zároveň uloţil H. vykonať zmenu v katastri nehnuteľností zamietol. Rozhodnutie

odôvodnil tým, ţe keďţe návrhu navrhovateľov o určenie vlastníctva vyhovel, nemohol

protinávrhu odporcov vyhovieť. Správe katastra nemôţe uloţiť povinnosť zápisu, pretoţe

súd nemá právomoc zasahovať do rozhodovacej činnosti katastra. Odvolací súd (ktorý návrh

navrhovateľov zamietol) potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa v zamietajúcej časti týkajúcej

sa vzájomného návrhu odporcov 1/, 2/, 3/, no z iných dôvodov – t. j. preto, lebo petit

protinávrhu by bol nevykonateľný. V odôvodnení odvolací súd uviedol, ţe súdne rozhodnutie,

ktorého predmetom má byť určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, je podkladom na

zápis zmien v katastri nehnuteľností, z ktorého dôvodu musí byť rozhodnutie súdu

spôsobilé k zápisu práva k nehnuteľnosti do katastra. Preto musí byť dotknutá

nehnuteľnosť identifikovaná katastrálnym územím, v ktorom leţí, ďalej parcelným číslom (v

prípade pozemku), druhom pozemku, výmerou, ale tieţ prípadným spoluvlastníckym

podielom k celku (v prípade, ţe nehnuteľnosť má byť predmetom spoluvlastníckeho práva).

Zároveň platí, ţe dotknuté nehnuteľnosti musia byť takto definované podľa aktuálneho stavu.

Odporcami 1/, 2/, 3/ navrhnutý ţalobný petit o určení ich (spolu)vlastníckeho práva však

uvedené poţiadavky nespĺňal, a preto by rozhodnutie súdu s takto (nedostatočne) označenou

nehnuteľnosťou nemohlo byť podkladom pre vykonanie zmeny v katastri nehnuteľností. Aţ

z rozhodnutia odvolacieho súdu sa účastníci dozvedeli, ţe odvolací súd vyvodil iný právny

názor pri zamietnutí protinávrhu zo skutočností prvostupňovým súdom neposudzovaných

a nehodnotených. V tomto štádiu uţ ale nemali moţnosť sa k nim vyjadrovať, prípadne

namietať existenciu dôvodov, ktoré boli pre odvolací súd rozhodujúce.

18

Znemoţnenie realizácie procesných práv účastníka v takomto prípade je prakticky

dôsledkom nerešpektovania ústavného princípu dvojinštančnosti občianskeho súdneho

konania odvolacím súdom, lebo účastníkovi konania odopiera moţnosť prieskumu správnosti

nových, poprípade z pohľadu súdu prvého stupňa bezvýznamných, z hľadiska posúdenia

odvolacím súdom však rozhodujúcich skutočností.

Z uvedeného potom vyplýva, ţe ak odvolací súd dospel k záveru, ţe petit protinávrhu

nespĺňa zákonom poţadované náleţitosti, ktorými sa súd prvého stupňa nezaoberal, mal

rozhodnutie prvostupňového súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Pretoţe odvolací

súd tak nepostupoval, odňal tým dovolateľovi na strane odporcov moţnosť konať pred súdom

( ). Uvedená skutočnosť, ţe došlo v konaní k procesnej vade podľa

písm.f/ je nielen dôvodom zakladajúcim prípustnosť dovolania, ale súčasne je tieţ

okolnosťou, pre ktorú musí dovolací súd rozhodnutie v napadnutej časti zrušiť, pretoţe

rozhodnutie vydané v konaní postihnutom tak závaţnou procesnou vadou, nemôţe byť

povaţované za správne. Preto Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok odvolacieho súdu

o protinávrhu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie ( ).

Z uvedených dôvodov dospel Najvyšší súd Slovenskej republiky k záveru, ţe konanie

a rozhodnutie odvolacieho súdu je zaťaţené vadami konania podľa ako aj

inou vadou konania v zmysle ustanovenia Preto napadnutý

rozsudok odvolacieho súdu v jeho potvrdzujúcej ako aj zmeňujúcej časti zrušil a vec mu vrátil

na ďalšie konanie ( ) bez toho, aby sa zaoberal ďalšími dovolacími

dôvodmi.

V novom rozhodnutí rozhodne súd znova aj o trovách pôvodného konania

a dovolacieho konania ( ).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 31. marca 2015

JUDr. Viera Petríková, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová

19