Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
4f5/394955.ace6fc.pdf
PDF · 176.57 KB
No categories available
2ECdo/179/2014
Najvyšší súd 2 ECdo 179/2014
Slovenskej republiky 2 CoE 127/2014
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávnenej P., so sídlom v B.,
zastúpenej advokátskou kanceláriou F., so sídlom v B., proti povinnej T. F., bývajúcej v P.,
o vymoženie 964,62 € s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Považská Bystrica pod
sp. zn. 5 Er 455/2007, o dovolaní a odvolaní oprávnenej proti uzneseniu Krajského súdu
v Trenčíne z 18. marca 2014 sp. zn. 8 CoE 62/2014, takto
rozhodol:
Konanie o odvolaní z a s t a v u j e .
Dovolanie o d m i e t a .
Povinnej náhradu trov odvolacieho a dovolacieho konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Považská Bystrica poveril súdneho exekútora, aby vykonal exekúciu
na základe rozhodcovského rozsudku zo 6. februára 2007 sp. zn. S. Stáleho
rozhodcovského súdu, ktorý zriadila S. (ďalej len „označený rozhodcovský rozsudok“).
Uznesením z 10. januára 2014 č. k. 5 Er 455/2007-19 Okresný súd Považská Bystrica
exekúciu zastavil. Súd prvého stupňa po preskúmaní zmluvy o úvere zistil, že rozhodcovská
doložka obsiahnutá vo všeobecných obchodných podmienkach zmluvy o úvere je podľa § 53
a § 54 Občianskeho zákonníka, ale i podľa Smernice Rady 93/13/EHS nekalou podmienkou.
Neplatná rozhodcovská doložka nemohla založiť právomoc rozhodcovského súdu vydať
označený rozhodcovský rozsudok, ktorý preto nemožno považovať za spôsobilý exekučný
titul. Z týchto dôvodov súd prvého stupňa exekúciu zastavil.
Na odvolanie oprávnenej Krajský súd v Trenčíne uznesením z 18. marca 2014 sp. zn.
8 CoE 62/2014 návrh oprávnenej na prerušenie konania zamietol. Napadnuté uznesenie súdu
prvého stupňa potvrdil. Zamietajúci výrok odôvodnil tým, že v predmetnom konaní nenastal
žiadny z dôvodov uvedených v § 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p. pre prerušenie konania podľa
osobitného zákona a nie je potrebné obrátiť sa s navrhovanými predbežnými otázkami
oprávnenej na Súdny dvor Európskej únie. V odôvodnení ďalej uviedol, že sa v celom
rozsahu stotožnil s dôvodmi uvedenými v rozhodnutí súdu prvého stupňa, na ktoré v zmysle
§ 219 ods. 2 O.s.p. poukázal. Zdôraznil, že exekučný súd je povinný skúmať, či exekučný
titul, na základe ktorého má byť vedená exekúcia je spôsobilým exekučným titulom, pričom
súd môže v tomto rozsahu skúmať exekučný titul počas celého exekučného konania. Aj podľa
názoru odvolacieho súdu bola v danom prípade uzavretá spotrebiteľská zmluva, ktorá
obsahovala neprijateľnú (neplatnú) podmienku. Neplatná rozhodcovská doložka nemohla
založiť oprávnenie rozhodcovského súdu prejednať spor oprávnenej s povinnou, preto
označený rozhodcovský rozsudok nie je vykonateľný exekučný titul. Z týchto dôvodov
odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdil (§ 219
ods. 1 O.s.p.).
Proti uzneseniu odvolacieho súdu podala oprávnená odvolanie (vo výroku
o zamietnutí návrhu na prerušenie konania), ktorým žiadala napadnuté rozhodnutie
v označenom rozsahu zrušiť a vec vrátiť tomuto súdu na ďalšie konanie.
Uvedené uznesenie odvolacieho súdu napadla oprávnená aj dovolaním. Navrhla, aby
dovolací súd napadnuté uznesenie odvolacieho súdu a uznesenie súdu prvého stupňa zrušil
a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Ďalej navrhla odložiť vykonateľnosť
napadnutého uznesenia a konanie prerušiť podľa § 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p. a Súdnemu
dvoru Európskej únie na základe čl. 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie predložiť
prejudiciálne otázky, ktoré bližšie špecifikovala v podanom dovolaní. Následne v dovolaní
uviedla, že v konaní došlo k vadám uvedeným v ustanovení § 237 O.s.p., keď súd rozhodol
nad rámec zverenej právomoci (§ 237 písm. a/ O.s.p.); v tej istej veci sa už právoplatne
rozhodlo (§ 237 písm. d/ O.s.p.); sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol
potrebný (§ 237 písm. e/ O.s.p.); súd jej svojím postupom odňal možnosť konať pred súdom
(§ 237 písm. f/ O.s.p.). Ďalej uviedla, že konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala
za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p.) a tiež aj to, že
rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.).
Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) najskôr skúmal,
či sú dané procesné predpoklady, za splnenia ktorých môže konať o odvolaní oprávnenej proti
uzneseniu Krajského súdu v Trenčíne z 18. marca 2014 sp. zn. 8 CoE 62/2014.
Oprávnená v procesnom postavení, v ktorom sa nachádza v preskúmavanej veci, bola
už účastníčkou konania vo viacerých iných, skutkovo a právne obdobných konaniach
pred najvyšším súdom, v ktorých tak, ako aj v tomto prípade podala odvolanie proti
rozhodnutiu krajského súdu. Najvyšší súd konanie o jej odvolaniach v týchto veciach zastavil
(viď napríklad rozhodnutia najvyššieho súdu z 30. apríla 2013 sp. zn. 2 Co 24/2013, sp. zn.
2 Co 49/2013, sp. zn. 2 Co 50/2013 ako aj z 26. júna 2013 sp. zn. 2 Co 28/2013 a z 25. júla
2013 sp. zn. 2 Co 66/2013) s tým, že a/ odvolaním možno napadnúť len rozhodnutie súdu
prvého stupňa, b/ rozhodnutie krajského súdu, ktorým bol v odvolacom konaní zamietnutý
návrh na prerušenie konania a ktorým bolo potvrdené odvolaním napadnuté rozhodnutie, nie
je rozhodnutím krajského súdu ako súdu prvého stupňa (ale je rozhodnutím odvolacieho súdu)
a c/ najvyšší súd na rozhodnutie o odvolaní smerujúcom proti rozhodnutiu odvolacieho súdu
nie je funkčne príslušný (§ 9 ods. 1 a 2 O.s.p. a § 10 ods. 1 a 2 O.s.p.). Najvyšší súd
na uvedené rozhodnutia v podrobnostiach poukazuje s tým, že aj v preskúmavanej veci sa
stotožňuje s právnymi závermi v nich vyjadrenými.
Vzhľadom na to, že funkčná príslušnosť najvyššieho súdu na prejednanie odvolania
oprávnenej nie je daná, najvyšší súd konanie o odvolaní zastavil (§ 103 a § 104 ods. 1 O.s.p.).
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že
dovolanie podala účastníčka konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), zastúpená advokátom (§ 241 ods. 1
O.s.p.) skúmal, či dovolanie bolo podané v zákonom určenej lehote. Po preskúmaní veci
dovolací súd dospel k záveru, že dovolanie bolo podané oneskorene, preto ho treba
odmietnuť.
Podľa § 240 ods. 1 O.s.p. účastník môže podať dovolanie do jedného mesiaca
od právoplatnosti rozhodnutia odvolacieho súdu na súde, ktorý rozhodoval v prvom stupni.
Ak odvolací súd vydal opravné uznesenie, plynie táto lehota od doručenia opravného
uznesenia.
Podľa § 240 ods. 2 O.s.p. zmeškanie lehoty uvedenej v odseku 1 nemožno odpustiť.
Lehota je však zachovaná, ak sa dovolanie podá v lehote na odvolacom alebo dovolacom
súde.
Podľa § 49 ods. 1 O.s.p., ak má účastník zástupcu s plnomocenstvom pre celé konanie,
doručuje sa písomnosť len tomuto zástupcovi. Ak má však účastník osobne v konaní niečo
vykonať, doručuje sa písomnosť nielen zástupcovi, ale aj jemu. Výzva na zaplatenie súdneho
poplatku sa doručuje iba zástupcovi.
Podľa § 57 ods. 2 O.s.p. lehoty určené podľa týždňov, mesiacov alebo rokov končia sa
uplynutím toho dňa, ktorý sa svojím označením zhoduje s dňom, keď došlo k skutočnosti
určujúcej začiatok lehoty, a ak ho v mesiaci niet, posledným dňom mesiaca. Ak koniec lehoty
pripadne na sobotu, nedeľu alebo sviatok, je posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci
pracovný deň.
Z obsahu spisu je zrejmé, že dovolaním napadnuté uznesenie odvolacieho súdu bolo
doručené právnemu zástupcovi oprávnenej 10. apríla 2014, povinnej bolo uznesenie
odvolacieho súdu doručené 7. apríla 2014. Napadnuté uznesenie odvolacieho súdu nadobudlo
právoplatnosť 10. apríla 2014. Pretože právoplatnosť je skutočnosťou určujúcou začiatok
jednomesačnej lehoty na podanie dovolania v zmysle citovaného ustanovenia § 240 ods. 1
O.s.p. pripadol koniec tejto lehoty na 10. máj 2014, ktorý pripadol na sobotu, preto
posledným dňom na podanie dovolania bol 12. máj 2014. Elektronické dovolanie oprávnenej
podpísané zaručeným elektronickým podpisom, bolo do podateľne príslušného
prvostupňového súdu odoslané 15. mája 2014 (čo je zrejmé z č. l. 56) a elektronická
podateľňa prijala a overila platnosť tohto elektronického podania č. X. v rovnaký deň
(č. l. 84).
Na základe uvedeného Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie oprávnenej
v zmysle § 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. a/ O.s.p. odmietol ako
oneskorene podané.
O trovách odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa
§ 146 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p.
O trovách dovolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa
§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p., § 151 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p.
Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 31. marca 2015
JUDr. Viera Petríková, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová