Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Sžo/30/2014

Identifikačné číslo spisu: 3012200802 Dátum vydania rozhodnutia: 01.04.2015 Meno a priezvisko: JUDr. Ivan Rumana Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2015:3012200802.1

ROZSUDOK

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ivana Rumanu a sudcov JUDr. Gabriely Gerdovej a JUDr. Jozefa Milučkého v právnej veci žalobcu: FOBART s.r.o., so sídlom Prievidza, Necpalská 16, právne zastúpený: JUDr. Jaroslav Hujík, advokát, so sídlom Prievidza, Hviezdoslavova č. 3, proti žalovanému: Slovenská inšpekcia životného prostredia, ústredie - útvar inšpekcie ochrany vôd, so sídlom Bratislava, Karloveská 2, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo 13 940 01412/7973-26075/22/2012/Hyč zo dňa 19. septembra 2012 o odvolaní žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne č. k. -50 zo dňa 22.01.2014, jednomyseľne

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trenčíne č. k. -50 zo dňa 22.01.2014 m e n í tak, že žalobu z a m i e t a.

Žalobcovi právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

Odôvodnenie

Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Trenčíne podľa z dôvodu nedostatočne zisteného skutkového stavu zrušil rozhodnutie žalovaného číslo 13 940 01412/7973- 26075/22/2012/Hyč zo dňa 19. septembra 2012 a vec mu vracia na ďalšie konanie podľa Súčasne uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi trovy konania v sume 70 € a náhradu trov právneho zastúpenia v sume 288,16 €, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Krajský súd zistil, že žalovaný napadnutým rozhodnutím zamietol odvolanie žalobcu a súčasne potvrdil rozhodnutie Slovenskej inšpekcie životného prostredia, Inšpektorátu životného prostredia Banská Bystrica, odboru inšpekcie ochrany vôd (ďalej len „správny orgán prvého stupňa“) číslo 1394302012/5819-20343/Riš zo dňa 19. júla 2012, ktorým bola žalobcovi uložená pokuta vo výške 1000 € podľa v spojení s o vodách a o zmene o priestupkoch v znení neskorších predpisov v platnom znení (ďalej len „“) za porušenie povinností ustanovených v , , a pri zaobchádzaní so škodlivými látkami v spoločnosti FOBART, s.r.o.

Prievidza, EKOFARMA Veľká Čausa tým, že

- využívané panelové hnojisko nemá nepriepustnú a odolnú úpravu voči priesaku a pôsobeniu hnojovky a nemá vybudovaný účinný kontrolný systém na včasné zistenie úniku hnojovky do pôdy (porušenie a

- FOBART s.r.o. Prievidza nemá vypracovaný prevádzkový poriadok pre panelové hnojisko podľa Vyhlášky MŽP SR (porušenie )

- predložený „Plán preventívnych opatrení na zamedzenie vzniku neovládateľného úniku škodlivých látok do životného prostredia a na postup v prípade ich úniku“ vypracovaný pre EKOFARMU Veľká Čausa, nie je schválený orgánom štátnej vodnej správy (porušenie ).

Podľa názoru krajského súdu však záver správneho orgánu prvého stupňa o nedostatočnej izolácii hnojiska, s ktorým sa plne stotožnil žalovaný bez vykonaného ďalšieho zisťovania, nie je podložený dostatočne relevantnými dôkazmi. Z technickej správy k predmetnému hnojisku žalobcu označeného ako silážny žľab z mája r. 1983 vyplýva, že podlahová plocha žľabu sa skladá z 2x izolácie - lepenky, 3x náteru, štrkového a pieskového lôžka, betónovej mazaniny a cestných panelov. Žalovaný sa však žiadnym spôsobom nezaoberal posúdením, či uvedené zloženie podlahovej plochy hnojiska v zmysle technickej správy možno považovať za dostatočnú izolačnú vrstvu hnojiska, alebo nie. Žalovaný síce v napadnutom rozhodnutí na uvedenú technickú správu poukázal, keď konštatoval, že izolácia dna objektu tvorí 2x lepenka a 3x bližšie nešpecifikovaný náter, čo bližšie rozobral vo vyjadrení k podanej žalobe, avšak bez podrobnejšieho skúmania tejto izolácie uzavrel, že nejde o vhodné technické riešenie voči priesakom hnojovky do pôdy. V danom prípade bolo potrebné podľa názoru krajského súdu vysporiadať sa aj so skutočnosťou, že žalobca pôvodne silážny objekt (t.j. sklad tekutého hnoja) v súčasnej dobe využíva ako panelové hnojisko na uskladnenie tuhého hnoja, a teda, či ochranné vrstvy pôvodne silážneho objektu nepredstavujú dostatočnú izoláciu pre aktuálne využívané panelové hnojisko.

Proti tomuto rozsudku podal žalovaný včas odvolanie. Namietal, že sa dostatočným spôsobom vysporiadal s otázkou technického stavu sporného objektu. Pri zisťovaní a zabezpečovaní dôkazov, ktoré by mali vplyv na posúdenie stavby, žalobca nepredložil relevantné dokumenty, ktoré by zmenili stav zistený kontrolou. Žalobca pri kontrole a následne v správnom konaní predložil iba technickú správu k stavbe „Silážny žľab 700m3 hosp. Veľká Čausa“, v ktorej uvádza, že ide o objekt vybudovaný z cestných panelov a škáry sú zaliate asfaltovou zálievkou. Zloženie podlahovej plochy je vybudované zo štrkového lôžka, betónovej mazaniny, lepenka s náterom, pieskové lôžko a betónové panely. Takéto konštrukčné riešenie nevyhovuje súčasným zákonným požiadavkám uvedeným v , , a ust. vyhlášky MŽP SR č.

Žalovaný tiež poukazuje na to, že pôvodný objekt bol vybudovaný ako silážny žľab a činnosťou ho žalobca v roku 2005 zmenil na poľné hnojisko, t.j. na skladovanie maštaľného hnoja. Žalobca pri kontrole nepredložil súhlas orgánu štátnej vodnej správy podľa ani na silážny žľab a ani na poľné hnojisko. Poukazoval na to, že i podľa Kódexu správnej poľnohospodárskej praxe v SR bod 63 - ochrana pred znečistením dusičnanmi z poľnohospodárskych zdrojov je pre hnojiská okrem iného uvedené - konštrukcia hnojísk je oceľovo-betónová, monolitická. Žalovaný navrhoval, a aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a žalobu zamietol.

Žalobca vo vyjadrení zo dňa 02.04.2014 k odvolaniu žalovaného navrhoval, aby odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil. Zastáva názor, preukázanie nepriepustnosti hnojiska je možné v tomto konkrétnom prípade iba odborným posúdením stavebnotechnickej dokumentácie. Z dôvodu, že predmetná stavba bola povolená pred účinnosťou nebolo možné vybudovať ako jeden konštrukčný celok tak, ako je požadované týmto právnym predpisom.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací ( v spojení s ods. l veta prvá ) preskúmal napadnutý rozsudok a konanie mu predchádzajúce v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní ( s použitím veta prvá ) bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( ) a po tom, čo oznámenie o vyhlásení rozhodnutia bolo uverejnené na úradnej tabuli súdu a jeho internetovej stránke www.nsud.sk najmenej päť dní vopred, rozsudok verejne

vyhlásil ( ods. l, 3 ) a podľa , druhá veta v spojení s napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobu podľa zamietol.

Preskúmaním veci najvyšší súd zistil, že podľa obsahu administratívneho spisu žalobca prevádzkuje panelové hnojisko v stavbe, ktorá bola silážnym žľabom. Už zo samotnej skutočnosti, že stavba nebola postavená za účelom využívania hnojiska ani pre tento účel skolaudovaná vyplýva, že nemôže spĺňať účel nepriepustného hnojiska. Dôkazný stav veci vyplývajúci z používania stavby na iný ako skolaudovaný stavebný účel nemožno považovať za nedostatočne zistený skutkový stav veci správnym orgánom. Záver, ktorý Slovenská inšpekcia životného prostredia vyvodila zo zistených skutkových okolnosti zodpovedná zásadám logického myslenia a správneho uváženia a je v súlade aj s hmotnoprávnymi ustanoveniami o vodách. Uloženie jednej pokuty za viaceré zistené skutky je v súlade s absorbčnou zásadou. V tejto časti senát porušenie princípov správneho trestania nezistil.

O trovách konania odvolací súd rozhodol podľa v spojení s , , a veta prvá tak, že žalobcovi, ktorý nemal v konaní úspech, náhradu trov konania nepriznal.

Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 ( o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.