Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Oboer/70/2014

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávnenej P., s. r. o., so sídlom

v B., P. IČO: X., zastúpenej advokátskou kanceláriou F. P., s. r. o., so sídlom v B., G. IČO: X.

proti povinnej T. V., naposledy bytom B., N. S. toho času na neznámom mieste, zastúpenej

opatrovníčkou V. K., zamestnankyňou Okresného súdu Senica, o vymoženie 991,17 eur

s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Skalica pod sp. zn. , o odvolaní

a dovolaní oprávnenej proti uzneseniu Krajského súdu v Trnave č. k. -65 z 5.

februára 2013, takto

rozhodol:

I. Konanie o odvolaní oprávnenej z a s t a v u j e.

II. Návrh oprávnenej na prerušenie dovolacieho konania z a m i e t a.

III. Dovolanie oprávnenej o d m i e t a.

IV. Povinnej n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho a dovolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Skalica ako súd exekučný uznesením č. k. -34

z 10. novembra 2011 exekúciu vedenú na základe rozhodcovského rozsudku, ktorý bližšie

špecifikoval v odôvodnení uznesenia, vyhlásil za neprípustnú a zároveň ju zastavil podľa ust.

o súdnych

exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov

v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“). Ďalším výrokom uložil

oprávnenej povinnosť zaplatiť súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie v sume 35,55 € do

troch dní od právoplatnosti uznesenia. Konštatoval, že medzi účastníkmi konania bola

uzatvorená zmluva o úvere, ktorú treba považovať za spotrebiteľskú zmluvu, kde oprávnená

(veriteľ) je dodávateľom a povinná (dlžník) spotrebiteľom. V zmluve dojednaná

rozhodcovská doložka bola spotrebiteľovi nanútená, neprimerane zvýhodnila dodávateľa

a povinnú zbavila reálnej možnosti ochrany jej práv pred všeobecným súdom. Predmetná

2

doložka je neprijateľná a v dôsledku toho neplatná (§ 53 ods. 1, ods. 4 písm. r/, ods. 5

). Neplatná rozhodcovská doložka nemôže založiť právomoc

rozhodcovského súdu vo veci konať a rozhodnúť, preto rozhodcovský rozsudok je nulitný

a ako exekučný titul neúčinný.

Na odvolanie oprávnenej Krajský súd v Trnave ako súd odvolací uznesením č. k.

-65 z 5. februára 2013 napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil vo

výrokoch, ktorými bola exekúcia vyhlásená za neprípustnú a zastavená a zrušil vo výroku

o trovách exekúcie. Ďalším výrokom zamietol návrh oprávnenej na prerušenie konania.

Odvolací súd sa stotožnil s posúdením právneho vzťahu medzi účastníkmi ako vzťahu

spotrebiteľského, ako aj s posúdením rozhodcovskej doložky ako neprijateľnej zmluvnej

podmienky, ktorú zákon sankcionuje absolútnou neplatnosťou. Námietky oprávnenej

uvádzané v odvolaní vyhodnotil ako nedôvodné. Zdôraznil, že exekučný súd je oprávnený

i povinný, a to v každom štádiu exekučného konania z úradnej povinnosti skúmať, či

rozhodcovský rozsudok nezaväzuje povinného na plnenie, ktoré je objektívne nemožné,

právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom (

Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení účinnom v čase rozhodovania súdu - ďalej len

„ZoRK“). Keďže medzi zmluvnými stranami nebola platne uzavretá rozhodcovská zmluva

v zmysle § 3 a nasl. ZoRK, nebola založená ani právomoc rozhodcovského súdu v danej veci

konať a rozhodnúť. Rozsudok rozhodcovského súdu, ktorý bol predložený ako exekučný titul,

je v dôsledku toho materiálne nevykonateľný.

Návrh oprávnenej na prerušenie odvolacieho konania postupom podľa ust. § 109 ods.

1 písm. c/ v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) v spojení s Zmluvy o fungovaní Európskej únie

zamietol odvolací súd ako nedôvodný.

Proti uzneseniu Krajského súdu v Trnave – vo výroku zamietajúcom návrh oprávnenej

na prerušenie konania - podala oprávnená odvolanie, ktoré odôvodnila tým, že jej bola odňatá

možnosť konať pred súdom ( ), napadnuté rozhodnutie vychádza

z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ) a je nepreskúmateľné

pre nedostatok dôvodov. Žiadala rozhodnutie odvolacieho súdu v napadnutej časti zrušiť

a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

3

Proti uzneseniu Krajského súdu v Trnave podala oprávnená tiež dovolanie, v ktorom

uviedla, že súdy: 1. rozhodli „nad rámec zverenej právomoci“ ( ),

2. konali vo veci, v ktorej sa už právoplatne rozhodlo ( ), lebo

vykonateľnosť exekučného titulu už bola právoplatne posúdená pri poverení súdneho

exekútora, aby vykonal exekúciu, 3. rozhodovali napriek tomu, že sa nepodal návrh na začatie

konania, hoci bol podľa zákona potrebný ( ), . oprávnenej odňali

možnosť konať pred súdom ( ) tým, že nezohľadnili jej námietky, konali

bez pojednávania a dokazovania a nerešpektovali jej právo na to, aby jej právna vec bola

rozhodovaná na základe správneho právneho základu, súčasťou ktorého je aj výklad práva

Európskej únie, 5. v konaní sa dopustili inej vady konania majúcej za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci ( ), pretože nesprávne zistili skutkový stav a

nevykonali náležité dokazovanie a 6. napadnuté rozhodnutie založili na nesprávnom právnom

posúdení veci ( ). Oprávnená (ďalej aj „dovolateľka“) žiadala, aby

dovolací súd zrušil napadnuté uznesenie odvolacieho súdu a tiež ním potvrdené uznesenie

súdu prvého stupňa a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. Zároveň žiadala, aby

bolo dovolacie konanie prerušené podľa ust. a Súdnemu dvoru

Európskej únie boli predložené prejudiciálne otázky, ktoré bližšie špecifikovala v podanom

dovolaní.

I. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „Najvyšší súd SR“) skúmal najskôr, či

sú dané procesné predpoklady, za splnenia ktorých môže konať o odvolaní oprávnenej proti

uzneseniu Krajského súdu v Trnave.

Oprávnená v procesnom postavení, v ktorom sa nachádza v preskúmavanej veci, bola

už účastníčkou konania vo viacerých iných, skutkovo a právne obdobných konaniach pred

Najvyšším súdom SR, v ktorých tak, ako aj v tomto prípade, podala odvolanie proti

rozhodnutiu odvolacieho súdu. Najvyšší súd SR konanie o jej odvolaniach v týchto veciach

zastavil (viď napríklad rozhodnutia Najvyššieho súdu SR z 19. februára 2014 sp. zn.

6/2013, zo 16. apríla 2014 sp. zn. , z 23. septembra 2014 sp. zn.

113/2014, zo 14. októbra 2014 sp. zn. , zo 16. decembra 2014 sp. zn. 1OboE

153/2014) s tým, že odvolaním možno napadnúť len rozhodnutie súdu prvého stupňa

a Najvyšší súd SR na rozhodnutie o odvolaní smerujúcom proti rozhodnutiu odvolacieho súdu

4

nie je funkčne príslušný ( a a a ). Najvyšší súd SR na

uvedené rozhodnutia v podrobnostiach poukazuje s tým, že aj v preskúmavanej veci sa

stotožňuje s právnymi závermi v nich vyjadrenými.

Vzhľadom k tomu, že funkčná príslušnosť Najvyššieho súdu SR na prejednanie

odvolania oprávnenej nie je daná, Najvyšší súd SR konanie o odvolaní oprávnenej proti

uzneseniu Krajského súdu v Trnave zastavil (ust. a 104 ods. 1 ).

II. Najvyšší súd SR ako súd dovolací ( ) po zistení, že dovolanie

proti uzneseniu Krajského súdu v Trnave podala včas oprávnená, zastúpená v dovolacom

konaní v súlade s vetou druhou , skúmal ďalej, či je dôvodný jej návrh na

prerušenie dovolacieho konania podľa ust.

K podobnému návrhu oprávnenej na prerušenie dovolacieho konania sa už Najvyšší

súd SR vyjadril vo viacerých iných, skutkovo a právne obdobných právnych veciach,

v ktorých tá istá oprávnená vystupovala v procesnom postavení dovolateľky. Ako príklad je

možné uviesť rozhodnutia z 21. marca 2013 sp. zn. , z 30. apríla 2013 sp. zn.

, z 15. mája 2013 sp. zn. , z 13. júna 2013 sp. zn. 3 Cdo

441/2012, z 9. júla , na ktoré Najvyšší súd SR v podrobnostiach poukazuje

s tým, že s právnymi závermi v nich vyjadrenými sa stotožňuje aj v preskúmavanej veci, pre

účely ktorej opakuje, že Súdny dvor Európskej únie má právomoc vydať rozhodnutie

o prejudiciálnych otázkach, ktoré sa týkajú: a/ výkladu zmlúv; b/ platnosti a výkladu aktov

inštitúcii, orgánov alebo úradov alebo agentúr Európskej únie. Pokiaľ ale procesný postup

súdov vo veci, v ktorej sa navrhuje prerušenie konania podľa má

podklad v aplikácii vnútroštátneho práva, nie je žiadny dôvod pre prerušenie konania.

V danom prípade sa síce v dovolaním napadnutých rozhodnutiach spomína

aj smernica Rady 93/13/EHS zo dňa 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach

v spotrebiteľských zmluvách, z určujúceho hľadiska však zo strany súdov nižších stupňov išlo

o aplikáciu a interpretáciu vnútroštátnych právnych predpisov (,

Exekučného poriadku a ZoRK). S poukazom na uvedené dovolací súd návrh na prerušenie

konania ako nedôvodný zamietol.

5

III. V ďalšom Najvyšší súd SR bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a

ods. 3 ) skúmal, či oprávnenou podané dovolanie smeruje proti rozhodnutiu,

proti ktorému ho zákon pripúšťa a dospel k záveru, že dovolanie treba odmietnuť podľa ust.

v spojení s

V danom prípade dovolací súd rozhoduje o dovolaní v obdobnej veci, aká už bola

v počte väčšom ako päť, predmetom konania pred dovolacím súdom na základe skoršieho

dovolania podaného tou istou dovolateľkou – viď konania vedené na Najvyššom súde SR

pod sp. zn. , , , 1 Oboer

218/2013, a . Dovolací súd sa s odôvodneniami

rozhodnutí, ktoré boli vydané v týchto konaniach, v celom rozsahu stotožňuje a poukazuje na

ne. V zmysle ust. už ďalšie dôvody neuvádza.

IV. Oprávnená z procesného hľadiska zavinila, že sa konanie o jej odvolaní muselo

zastaviť a vznikla jej povinnosť nahradiť povinnej trovy tohto konania (

v spojení s ). V konaní o dovolaní oprávnenej vzniklo procesne úspešnej

povinnej právo na náhradu trov konania proti oprávnenej, ktorá úspech v dovolacom konaní

nemala ( v spojení s a ).

Najvyšší súd SR nepriznal povinnej náhradu trov týchto konaní, lebo povinná nepodala návrh

na ich priznanie ( ).

Rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu SR pomerom hlasov 3: 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave, 14. apríla 2015

JUDr. Juraj S e m a n, v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Mária Némethová