Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
c3f/393755.013950.pdf
PDF · 148.55 KB
No categories available
2Tdo/19/2015
N a j v y š š í s ú d 2 Tdo 19/2015
Slovenskej republiky
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Petra
Krajčoviča a sudcov JUDr. Libora Duľu a JUDr. Petra Paludu, v trestnej veci proti
obvinenému D. B. a spol., vedenej na Okresnom súde Lučenec pod sp. zn. 22T/94/2007, na
neverejnom zasadnutí 14. apríla 2015 v Bratislave, o dovolaní obvineného D. B.
proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici z 19. januára 2012, sp. zn. 2To 439/2010,
takto
rozhodol:
Podľa § 382 písm. c) Tr. por. dovolanie obvineného D. B.sa o d m i e t a.
O d ô v o d n e n i e
Rozsudkom Okresného súdu Lučenec z 5. októbra 2010, sp. zn. 22T/94/2007, bol
obvinený D. B. uznaný za vinného z obzvlášť závažného zločinu vydieračského únosu podľa
§ 20, § 186 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr. zák., z obzvlášť závažného zločinu zavlečenia do
cudziny podľa § 20, § 187 ods. 1, ods. 2 písm. d) Tr. zák., zo zločinu neoprávneného
vyrobenia a používania elektronického platobného prostriedku a inej platobnej karty podľa §
20, § 219 ods. 1, ods. 3 písm. a) Tr. zák. a z prečinu ublíženia na zdraví podľa
§ 20, § 156 ods. 1 Tr. zák. na tom skutkovom základe, že:
- dňa 13. 03. 2006 asi o 13.30 hod. v R., Česká republika
po predchádzajúcej vzájomnej dohode prišli do sídla firmy pre nákladnú dopravu na
meno Z.H.Z., J., kde obv. D. B. bezdôvodne fyzicky napadol Z. H. tak, že ho
opakovane viackrát udrel päsťou do hlavy, pričom obv. P. H. kričal na Z. H., že kde sú
peniaze, potom ho prinútil prostredníctvom internetu uskutočniť platbu v hodnote
9.000,- CZK na svoj účet, následne ho obidvaja obvinení bili päsťou do oblasti tváre,
hrudníka a do podpazušnej jamy vľavo, pričom obv. P. H. žiadal od neho kľúče od
služobného motorového vozidla, čo im zo strachu dal, obv. P. H. išiel do auta, odkiaľ
priniesol peňaženku, z ktorej vzal 2.100,- CZK, 1.000,- Sk, 700,-Ft, 3 ks platobné
karty Komerčnej banky ČR Master Card Č. X., Master Card Č. X., Visa Č. X.,
platobnú kartu VÚB banka SR Visa Č. X., platobnú kartu HK Budapešť Visa Electron
Č. X., platobnú kartu Citibank Master Card č. X., platobnú kartu Česká Finančnú
Úverová ČFU Č. X. a kartu Shell ČR Smart č. X., potom obidvaja obvinení bili Z. H.
päsťami po hlave, kým im neprezradil PIN kódy k platobným kartám, z kancelárie
firmy zobrali notebook zn. Brave H 725C v hodnote 21.300,- Sk, tlačiareň PSC 2110 v
hodnote 3.000,- Sk, klávesnicu zn. Belkin v hodnote 550,- Sk, CD nosič KPC - 6225V
PC CAM v hodnote 50,- Sk, optickú myš zn. Genius v hodnote 190,- Sk, software
Windows 2000 XP v hodnote 3.360,- Sk, mobilný telefón zn. Nokia 3110 v hodnote
300, - Sk a tašku pre notebook VTG v hodnote 760,- S k, následne prinútili Z. H.
vypiť asi 1,5 - 2 dcl vodky, po čom obv. D. B. ho vytiahol z kancelárie na ulicu, kde
ho spolu s obv. P. H. naložili do osobného motorového vozidla zn. Fiat Stilo a
previezli ho do rodinného domu č. X. v obci R., okres P., kde ho obv. P. H. proti jeho
vôli držal do 01:00 hod. dňa 19. 3.2006, kedy sa mu podarilo cez okno kotolne utiecť
a oznámiť vec na políciu, pričom Z. H. spôsobil otvorenú zlomeninu nosa bez posunu
s tržnou ranou a odreninu koreňa nosa, okoloočné krvné podliatiny tváre na obidvoch
stranách so zakrvácaním do spojivkových vakov, veľké krvné podliatiny tváre oboch
strán viac vľavo idúce až na bradu a krk vpredu, krvnú podliatinu v podpazušnej jame
vľavo a na hrudníku vľavo vpredu v oblasti prsného svalu s dobou liečenia a
práceneschopnosti po dobu 21 dni a okrem toho počas doby, keď obv. P. H. držal Z.
H. proti jeho vôli v rodinnom dome v R. vybral z bankomatovej karty Komerčnej
banky dňa 14. 3.2006 672,01 CZK v prepočte 876,97 Sk, sumu 5.462,02 CZK v
prepočte 7.127,94 Sk, sumu 15.605,86 CZK v prepočte 20.365,65 Sk, dňa 15. 3. 2006
sumu 807,03 CZK v prepočte 1.052,37 Sk a dňa 17. 3. 2006 sumu 7.735,61 CZK v
prepočte 10.079,50 Sk a sumu 7.735,61 CZK v prepočte 10.079,50 Sk a okrem toho
mu spôsobili škodu vo výške 2.267,- Sk, ktorú zaplatil Z. H. za prvotné zdravotnícke
ošetrenie, čím spôsobili Z. H. škodu vo výške 96.979,46 Sk (3.219,13 Eur).
Podľa § 186 ods. 2 s použitím § 41 ods. 1 Tr. zák. a § 42 ods. 1 Tr. zák. súd
obvineného odsúdil na úhrnný a súhrnný trest odňatia slobody v trvaní 10 (desať) rokov
nepodmienečne.
Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zák. s použitím § 48 ods. 4 Tr. zák. súd obvineného
zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.
Podľa § 42 ods. 2 Tr. zák. súd zrušil výrok o treste uložený trestným rozkazom
Okresného súdu Lučenec z 22. mája 2009, č. k.: 22T/111/2009, pre § 222 ods. 1 Tr. zák.
v trvaní 1 (jeden) rok s podmienečným odkladom a určením skúšobnej doby v trvaní 1 (jeden)
rok, ako aj všetky ďalšie výroky obsahovo nadväzujúce na toto rozhodnutie.
Podľa § 76 ods. 1 Tr. zák. s použitím § 78 ods. 1 Tr. zák. súd obvinenému uložil
ochranný dohľad v trvaní 2 (dvoch) rokov.
Podľa § 288 ods. 1 Tr. por. súd poškodeného Z. H., nar. X., trvale bytom L., R., Č. so
svojím nárokom na náhradu škody odkázal na občianske súdne konanie.
Proti rozsudku Okresného súdu Lučenec, sp. zn. 22T/94/2007, podal obvinený
v zákonnom stanovenej lehote odvolanie, ktoré Krajský súd v Banskej Bystrici podľa § 319
Tr. por. zamietol.
Proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici podal obvinený prostredníctvom
obhajcu dovolanie z dôvodov uvedených v § 371 ods. 1 písm. c) a i) Tr. por.
V rámci dovolacích dôvodov v zmysle ustanovenia § 371 ods. 1 písm. c) Tr. por.
obvinený D. B. uviedol, že bolo zásadným spôsobom porušené jeho právo
na obhajobu, nakoľko súdy nevykonali dôkazy, ktoré obvinený navrhol vykonať, t. j. znalecký
posudok ohľadom duševného stavu poškodeného. Obvinený je toho názoru, že odvolací súd
sa nedostatočne zaoberal vykonaným dokazovaním a bez ostatného si osvojil argumentáciu
súdu prvého stupňa.
K dovolaciemu dôvodu uvedenému v ustanovení § 371 ods. 1 písm. i) Tr. por.
obvinený uviedol, že rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného
skutku, nakoľko nebolo preukázané, že by medzi obvineným D. B. a spoluobvineným P. H.
došlo k akejkoľvek dohode ohľadom spáchania skutku. Podľa názoru obvineného v danom
prípade nebola správne kvalifikovaná skutková podstata trestného činu.
Obvinený D. B. navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky, v súlade
s ustanovením § 386 ods. 1, ods. 2 Tr. por. vyslovil porušenie zákona v zmysle príslušných
ustanovení, o ktoré dôvody sa v dovolaní opiera a súčasne zrušil napadnuté rozhodnutie
Krajského súdu v Banskej Bystrici a aj predchádzajúce rozhodnutie súdu prvého stupňa a vec
vrátil na opätovné rozhodnutie v zmysle § 388 ods. 1 Tr. por.
K dovolaniu obvineného D. B. sa vyjadril prokurátor Okresnej prokuratúry Rimavská
Sobota, ktorý navrhol dovolanie obvineného podľa § 382 písm. c) Tr. por. odmietnuť.
Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len najvyšší súd) ako súd dovolací (§ 377
Tr. por.) pred vydaním rozhodnutia o dovolaní skúmal procesné podmienky pre podanie
dovolania a zistil, že dovolanie bolo podané proti prípustnému rozhodnutiu (§ 368 ods. 2
písm. h/ Tr. por.), bolo podané prostredníctvom obhajcu (§ 373 ods. 1 Tr. por.), osobou
oprávnenou na jeho podanie (§ 369 ods. 2 písm. b/ Tr. por.), v zákonnej lehote (§ 370 ods. 1
Tr. por.) a na súde, ktorý rozhodol v prvom stupni (§ 370 ods. 3 Tr. por.), že dovolanie spĺňa
obligatórne obsahové náležitosti (§ 374 ods. 1, ods. 2 Tr. por.) a že obvinený pred podaním
dovolania využil svoje právo podať riadny opravný prostriedok (§ 372 ods. 1 Tr. por.).
Najvyšší súd následne na neverejnom zasadnutí podľa § 381 Tr. por. zistil,
že dovolanie podané obvineným D. B. nie je dôvodné, a preto ho podľa
§ 382 písm. c) Tr. por. odmietol.
Konštantná judikatúra právo na obhajobu v zmysle dovolacieho dôvodu podľa § 371
ods. 1 písm. c) Tr. por. chápe ako vytvorenie podmienok pre plné uplatnenie procesných práv
obvineného a jeho obhajcu a zákonný postup pri reakcii orgánov činných v trestnom konaní
a súdu na uplatnenie každého obhajovacieho práva. Platný Trestný poriadok obsahuje celý rad
ustanovení, ktoré upravujú jednotlivé čiastkové práva obvineného, charakteristické
pre príslušné štádium trestného konania. Prípadné porušenie len niektorého z nich, pokiaľ
sa to zásadným spôsobom neprejaví na postavení obvineného v trestnom konaní, samo osebe
nezakladá dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. c) Tr. por. Zo znenia tohto ustanovenia
totiž jednoznačne vyplýva, že len porušenie práva na obhajobu zásadným spôsobom
je spôsobilé naplniť uvedený dovolací dôvod. V praxi to znamená, že o zásadné porušenie
práva na obhajobu pôjde najmä vtedy, ak obvinený nemal v konaní obhajcu, hoci v jeho
trestnej veci boli splnené dôvody povinnej obhajoby.
Dovolací súd vo vzťahu k dovolaciemu dôvodu obvineného uplatnenému podľa § 371
ods. 1 písm. c) Tr. por. uvádza, že obvinený vo svojom dovolaní poukazuje na porušenie
zákona, teda že bolo zásadným spôsobom porušené jeho právo na obhajobu, avšak
skutočnosti, ktoré uvádza, obsahovo podstatu definovanú predmetným ustanovením
nenapĺňajú.
Obvinený totiž v rámci tohto dovolacieho dôvodu napáda hodnotenie dôkazov,
čo vecne nezodpovedá porušeniu práva na obhajobu. Rovnako tak tento dovolací dôvod
nenapĺňa skutočnosť, že nebolo vyhovené všetkým návrhom obvineného na vykonanie
dokazovania.
Pokiaľ ide o dovolací dôvod uvedený obvineným v zmysle ustanovenia § 371 ods. 1
písm. i) Tr. por., dovolací súd hodnotí skutkový stav pri rozhodovaní o dovolaní len z toho
hľadiska, či skutok alebo iná okolnosť skutkovej povahy boli správne právne posúdené.
Z tohto pohľadu hodnotí aj skutočnosť, či skutok, z ktorého bol obvinený uznaný za vinného,
bol v tzv. skutkovej vete rozsudku vymedzený tak, aby zodpovedal znakom skutkovej
podstaty príslušného trestného činu.
Uvedený dovolací dôvod pripúšťa iba právne námietky vo vzťahu ku skutkovému
stavu zistenému súdmi nižších stupňov. Podstatou správnej právnej kvalifikácie je, že skutok
ustálený súdmi v pôvodnom konaní, ktorého správnosť a úplnosť dovolací súd nemôže
skúmať a meniť, bol podradený pod správnu skutkovú podstatu trestného činu uvedenú
v osobitnej časti Trestného zákona. Len opačný prípad, nesprávna subsumpcia (podradenosť),
odôvodňuje naplnenie dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. i) Tr. por. Správnosť
a úplnosť zisteného skutkového stavu je teda dovolací súd povinný prezumovať.
Dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok proti právoplatným rozhodnutiam súdu,
ktorým sa má zabezpečiť náprava procesných a hmotnoprávnych chýb taxatívne uvedených
ako dovolacie dôvody v ustanovení § 371 ods. 1 písm. a) až písm. n) Tr. por. Mimoriadny
opravný prostriedok - dovolanie - neslúži k revízii skutkových zistení urobených súdmi
prvého a druhého stupňa.
Ťažisko dokazovania je v konaní pred súdom prvého stupňa a jeho skutkové závery
môže dopĺňať, alebo korigovať len odvolací súd. Dovolací súd nie je možné chápať ako tretiu
inštanciu zameranú k preskúmaniu rozhodnutí súdu druhého stupňa. Správnosť a úplnosť
skutkových zistení dovolací súd nemôže posudzovať, pretože nie je oprávnený bez ďalšieho
prehodnocovať vykonané dôkazy bez toho, aby ich mohol v konaní o dovolaní sám
vykonávať. Nie je možné, sa s poukazom na dovolací dôvod uvedený v ustanovení § 371
ods. 1 písm. i) Tr. por., domáhať preskúmania skutkových zistení, na ktorých je rozhodnutie
založené. Dovolací súd môže posudzovať len to, či súdy na zistený skutkový stav, ktorý
je v dovolacom konaní daný a nemenný, aplikovali správne ustanovenia trestného zákona.
Vzhľadom na vyššie uvedené, nakoľko obvinený skutočnosťami, ktoré uviedol
vo svojom dovolaní, nenaplnil ani jeden z ním uvádzaných dovolacích dôvodov v zmysle
ustanovení § 371 ods. 1 Tr. por., Najvyšší súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí
podľa § 382 písm. c) Tr. por. dovolanie obvineného odmietol.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.
V Bratislave 14. apríla 2015
JUDr. Peter K r a j č o v i č, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: Mgr. Libuša Jánošíková