Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_15P-18-2021.pdf
PDF · 117.07 KB
Case nature
Area
Subarea
15P/18/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Spišská Nová Ves, sudkyňa Mgr. Jana Fandáková, LL.M., v právnej veci maloletého dieťaťa: J. Ď., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Spišská Nová Ves, dieťa rodičov: matka J. Ď., nar. XX.XX.XXXX, bytom V.. X. X, W. K. B. a otec J. O., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom I. X. Q. XX, W. K. B., v konaní o návrhu matky na úpravu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, takto
rozhodol:
I. Maloletý J. Ď., nar. XX.XX.XXXX sa zveruje do osobnej starostlivosti matky, pričom obaja rodičia sú oprávnení maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok.
II. Otec sa zaväzuje prispievať na výživu maloletého J. Ď., nar. XX.XX.XXXX, výživným v sume 180,- eur mesačne, počnúc od 3. novembra 2021, ktoré výživné sa otec zaväzuje uhrádzať k rukám matky vždy do 15-tého dňa v mesiaci vopred.
III. Dlh na výživnom zo strany otca na maloletého J. Ď., nar. XX.XX.XXXX, od 3. novembra 2021 do 31. januára 2022 v celkovej sume 234,66 eur sa otec zaväzuje uhradiť k rukám matky do 60 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
IV. Styk otca s maloletým sa neurčuje.
V. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Navrhovateľka J. Ď., nar. XX.XX.XXXX (ďalej len „matka“ alebo „navrhovateľka“) návrhom doručeným súdu 3. novembra 2021 žiadala, aby súd zveril maloletého J. Ď., nar. XX.XX.XXXX (ďalej len „maloletý“) do jej osobnej starostlivosti a otca zaviazal prispievať na výživu maloletého od 1.11.2021 sumou 350,- eur mesačne vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky. V závere návrhu uviedla, že úpravu styku otca s maloletým ponecháva na úvahu súdu.
2. Svoj návrh odôvodnila tým, že s otcom maloletého J. O., nar. XX.X.XXXX (ďalej len „otec maloletého“) žili v partnerskom vzťahu zhruba 10 rokov a z ich vzťahu pochádza maloletý. Po dlhodobých vzájomných partnerských nezhodách sa približne pred dvoma rokmi rozišli. Do rozchodu bývali v spoločnej domácnosti, v jednoizbovom byte, ktorý patrí matke otca maloletého. Po rozchode opustila so synom spoločnú domácnosť a odsťahovala sa k svojej matke. Tam bývala vyše roka a v máji 2021 si našla dvojizbový podnájom na sídlisku Mier v Spišskej Novej Vsi, kde býva s maloletým doteraz. Toho času je nezamestnaná. Od 1.1.2021 do 30.09.2021 pracovala v Súkromných detských jasliach Slniečko v Spišskej Novej Vsi. Nakoľko to bolo projektové miesto a projekt skončil, od 1.10.2021 je nezamestnaná. Momentálne je práceneschopná a „rieši“ si svoje chronické zdravotné problémy s chrbticou. Maloletý
je žiakom druhého ročníka na Základnej škole Nejedlého v Spišskej Novej Vsi. V súvislosti s jeho predčasným narodením má doposiaľ zvýšené výdavky na zdravotnú starostlivosť (častá chorobnosť, potreba dioptrických okuliarov v blízkej budúcnosti ... ). Uviedla, že otec maloletého je zamestnaný niekde v zahraničí, presne nevie kde a ani nepozná výšku jeho príjmu. Od ich rozchodu prispieval na syna sumou 100,- eur mesačne. Nad rámec tohto za celý čas poslal len jediný krát, v auguste 2021 sumu 300,- eur. Záujem o maloletého je veľmi slabý. Ona musí uhrádzať všetky náklady spojené so školou, stravou, družinou, školskými pomôckami, platí podnájom a ešte spláca aj pôžičku. Príspevok otca na výživu maloletému je nepostačujúci a zďaleka nevykrýva jeho potreby.
3. Otec sa v písomnom vyjadrení doručenom súdu mailom 23.11.2021 ospravedlnil z nariadeného pojednávania, ktoré sa malo konať 13.12.2021 a požiadal o odročenie pojednávania, keďže dlhodobo žije a pracuje v zahraničí.
4. V písomnom vyjadrení doručenom súdu mailom 9. decembra 2021 otec maloletého uviedol, že do mája 2021 bol samostatne zárobkovo činnou osobou a keďže jeho príjem bol „nulový“ rozhodol sa vycestovať za prácou do zahraničia. Od 1. júna 2021 pracoval pre holandskú pracovnú agentúru Wiertz a od 26.7.2021 začal pracovať pre pracovnú agentúru Solution, pričom súdu predložil svoj príjem za uvedené obdobia. K svojím výdavkom uviedol, že tieto sa pohybujú v rozmedzí 900,- až 1.000,- eur mesačne, keďže má výdavky tak v zahraničí, ako aj na Slovensku.
5. Kolízny opatrovník vo svojom vyjadrení z 2.12.2021 uviedol, že matkin návrh považuje za dôvodný. Keďže rodičia maloletého nežijú v spoločnej domácnosti už dva roky je potrebné upraviť rodičovské práva a povinnosti k maloletému. Od ukončenia vzťahu rodičov, osobnú starostlivosť, vo vzťahu ku ktorej neboli kolíznym opatrovníkom zistené žiadne nedostatky, poskytuje maloletému matka. Kolízny opatrovník navrhol zveriť maloletého do osobnej starostlivosti matky a otca zaviazať vyživovacou povinnosťou v sume 200,- eur mesačne. Styk otca s maloletým navrhol neupraviť.
6. Súd vykonal dokazovanie výsluchom matky, otca a tiež oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov na základe čoho zistil tento skutkový stav:
7. Z rodného listu maloletého vyplynulo, že jeho matkou je navrhovateľka a jeho otcom je J. O., nar. XX.X.XXXX.
8. Z výsluchu matky na pojednávaní súd zistil, že sa dva roky stará o maloletého sama. Najprv žila so svojou matkou a od mája 2021 býva v dvojizbovom byte v podnájme v Spišskej Novej Vsi. Toho času je nezamestnaná, keďže skončil projekt, pre ktorý bola prijatá. Mesačne uhrádza nájomné v sume 350,- eur, a v tejto sume sú už zahrnuté aj platby za energie. Za internet a televízor platí mesačne 20,- eur a za mobil 30,- eur mesačne. Mesačne spláca pôžičky v sume 69,- eur, 58,- eur a 20,- eur, ktoré si vzala ešte počas spoločného bývania, keďže otec maloletého nemal príjem. Za stravu v škole uhrádza mesačne 40,- eur, školský klub ju stojí 8,- eur mesačne, výdavky na ňu a maloletého predstavujú sumu 150,- eur mesačne. Na hygienické potreby minie 25,- eur mesačne a na vitamíny a lieky potrebuje cca 20,- eur mesačne, keďže maloletý sa predčasne narodil a z toho dôvodu má časté respiračné ochorenia. Keď bola zamestnaná mala príjem cca 900,- eur mesačne. Jej aktuálny príjem tvorí len nemocenská dávka cca 550,- až 570,- eur mesačne a prídavok na maloletého. Nevlastní žiadne auto ani nehnuteľnosť. Otec má pekný vzťah s maloletým. Pokiaľ ide o stretávanie sa maloletého s otcom nie je s tým žiadny problém. Otec pravidelne mesačne platí výživné na maloletého v sume 100,- eur a ešte v auguste zaplatil nad rámec tejto sumy 100,- eur. Pokiaľ je otec doma vždy niečo maloletému zakúpi, aj teraz mu kúpil nákrčník a čiapku. Otec matke na výživu maloletého prispieva mesačne sumou 100,- eur pravidelne. Matka na pojednávaní navrhla otcovi uzavretie dohody ohľadom výšky výživného, keď upustila od ňou navrhovanej sumy 350,- eur a navrhla otcovi, aby prispieval na výživu maloletého sumou 200,- eur, čo otec ani po vykonanom dokazovaní neakceptoval
9. Z výsluchu otca maloletého súd zistil, že momentálne žije a pracuje v Holandsku, ako skladník na riadny pracovný pomer. Týždenne odpracuje približne 35 hodín. Jeho výdavky na bývanie predstavujú sumu 115,- eur týždenne. Je to bývanie, ktoré mu zabezpečila agentúra pre ktorú pracuje a v danej sume sú zahrnuté už aj energie. Má výdavky aj na Slovensku za byt, ktorý je vo vlastníctve jeho matky, ale ho platí on, lebo tam predtým býval. Byt neprenajal lebo je neobývateľný, nemá čas dokončiť rekonštrukciu. Platba za tento byt na Slovensku predstavuje sumu 140,- eur mesačne a k tomu ešte
úhrada za elektrinu v sume 20,- eur. Strava v Holandsku ho stojí cca 150,- eur týždenne. Nemá žiadne pôžičky, všetky pôžičky, brala matka na seba a on ja jej ničím neprispieva. V spoločnosti, v ktorej pracoval od 01.07.2021do 26.06.2021 zarobil 3.695,- eur brutto. Počas tohto obdobia platil za ubytovanie 100,- eur plus daň a poistenie. Inú prácu nemá čas si nájsť, pretože chodí ráno na 6,00 hod. a dochádza do práce 50 km. S maloletým má dobrý vzťah, v komunikácii s matkou nie je problém. Súhlasí s tým, aby bol maloletý zverený do osobnej starostlivosti matky.
10. Zo správy z prešetrenia pomerov vypracovanej Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Spišská Nová Ves z 2.12.2021 súd nad rámec už uvedených skutočností zistil, že navrhovateľka je evidovaná ako uchádzačka o zamestnanie na tunajšom úrade, toho času je práceneschopná. Na pohovore s ňou, ktorý bol vykonaný 19.11.2021, uviedla, že na svojom podanom návrhu naďalej trvá v plnom rozsahu, z dôvodov bližšie uvedených v predmetnom návrhu. S otcom dieťaťa nežijú v spoločnej domácnosti už dva roky. Otec sa v priebehu roka zdržiava prevažne v zahraničí, pracuje v Holandsku. Z uvedeného dôvodu nežiada upraviť styk otca s dieťaťom. Maloletý J. je žiakom 2. triedy Základnej školy Z. Nejedlého v Spišskej Novej Vsi. V škole sa mu darí. Stravuje sa v školskej jedálni. Navštevuje školský klub. Dispenzarizovaný je v ambulancii detského lekára Q.. Š. v W. K. B. a v gastroenterologickej ambulancii Q.. S. B. W. K. B. (pre reflux). Vo voľnom čase rád stavia lego. Jeho osobný kontakt s otcom je sporadický. Stretávajú sa, keď je otec doma, na Slovensku, a to vždy na základe dohody s matkou. Otec maloletého je od mája 2021 zamestnaný pre spoločnosť Solutions - holandskú pracovnú agentúru. Miestom jeho výkonu práce je Holandsko, kde sa zdržiava prevažnú väčšinu roka. Na Slovensko chodieva približne jedenkrát za polrok. Ubytovanie v Holandsku zabezpečuje pracovná agentúra. Práca sa týka balenia ovocia pre supermarkety. Pohovor s otcom bol vykonaný 22.11.2021, pri ktorom uviedol, že je pravdou, že dva roky nežije s matkou a maloletým synom v spoločnej domácnosti. Vzhľadom na jeho výkon práce v zahraničí súhlasí so zverením syna do osobnej starostlivosti matky a nežiada upraviť pravidelné stretávanie so synom. Vo vzťahu k určeniu výšky vyživovacej povinnosti otec uvádza, že výživné požadované matkou v sume 350,- Eur mesačne je prehnané a nezodpovedá reálnym potrebám maloletého syna. Otec navrhol prispievať na výživu maloletého výživným vo výške 180,- až 200,- eur mesačne. Od rozchodu s matkou otec prispieva na výživu dieťaťa výživným vo výške 100,- Eur mesačne. Nad rámec toho otec v prípade potreby zakupuje synovi potrebné oblečenie alebo iné veci týkajúceho sa jeho osobných potrieb.
11. Z potvrdenia o príjme otca za 35. kalendárny týždeň roka 2021 súd zistil, že v tomto týždni bol príjem otca 337,39 eur netto a z potvrdenia o príjme za 48. kalendárny týždeň roka 2021 súd zistil, že jeho príjem v tomto týždni bol 238,22 eur netto. Z potvrdenia o príjme otca od spoločnosti Wiertz Company súd zistil, že otec v období od 1. júna 2021 do 25.7.2021 zarobil 3.695,- eur brutto a z potvrdenia o príjme otca od spoločnosti Solution packing (kde pracuje aj v súčasnosti, pozn.) súd zistil, že príjem otca bol od 26.7.2021 do konca roka 9.749,- eur brutto. Z dokladov o platbách, ktoré predložil otec mal súd za preukázané, že za ubytovanie otec platí 115,- eur týždenne.
12. Z odpovede na lustráciu v Sociálnej poisťovni mal súd za preukázané, že matka maloletého bola v období od 1.1.2021 do 30.9.2021 zamestnaná u Q.. X. B. s vymeriavacím základom 1.064,- eur mesačne a za mesiac január jej bola vyplatená nemocenská dávka v sume 597,30 eur. Z rozhodnutia Sociálnej poisťovne, pobočka Spišská Nová Ves, č. XXX-XXXXXX-D. z 3. novembra súd zistil, že matke je od 4. októbra 2021 vyplácané nemocenské a to za prvé tri dni dočasnej pracovnej neschopnosti vo výške 8,75 eur za deň a za ďalšie dni dočasnej pracovnej neschopnosti až do jej ukončenia vo výške 19,26 eur na deň. Z potvrdenia zamestnávateľa - Q.. X. B. z 1.12.2021 súd zistil, že príjem matky bol v období od januára 2021 do septembra 2021 v sume 1.064,- eur brutto mesačne.
13. Podľa Čl. 4 Základných zásad zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o rodine“) rodičovské práva a povinnosti patria obom rodičom.
14. Podľa § 28 ods. 1 Zákona o rodine, súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä a) sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého dieťaťa, b) zastupovanie maloletého dieťaťa, c) správa majetku maloletého dieťaťa.
15. Podľa § 28 ods. 2 Zákona o rodine, rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.
16. Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.
17. Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
18. Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
19. Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
20. Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
21. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
22. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
23. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
24. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
25. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
26. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
27. Z vykonaného dokazovania súd zistil, že maloletý je fakticky v osobnej starostlivosti matky už dva roky od obdobia rozchodu rodičov. Otec vzhľadom na to, že momentálne žije a pracuje v zahraničí súhlasil so zverením maloletého do osobnej starostlivosti matky a s uvedeným vyjadril súhlas aj kolízny
opatrovník maloletého. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, súd vyhodnotil, že zverenie maloletého do osobnej starostlivosti matky bude v jeho najlepšom záujme a zároveň prvým výrokom určil, že obaja rodičia sú oprávnení maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok, keďže obom rodičom prislúchajú rodičovské práva a povinnosti podľa § 28 ods. 1 Zákona o rodine.
28. Súd k určeniu vyživovacej povinnosti na maloletého zo strany otca vo všeobecnosti uvádza, že vyživovacia povinnosť predstavuje obsahovú zložku základných rodinnoprávnych vzťahov. Je praktickým vyjadrením ekonomickej funkcie rodiny, ktorej účelom je zabezpečiť pre svojich členov uspokojovanie materiálnych potrieb, a to vzájomnou pomocou podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom predstavuje jeden zo základných pilierov systému zákonnej povinnosti poskytovať výživu. Cieľom tejto právnej úpravy je zabezpečiť výživu ekonomicky najslabšej skupine osôb v spoločnosti, t.j. deťom. Povinnými subjektami sú rodičia dieťaťa, matka a otec. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči dieťaťu trvá, kým dieťa nie je schopné samé sa živiť. Vyživovacia povinnosť rodičov sa pri rozhodovaní posudzuje vždy samostatne za každého z nich. Vyživovacia povinnosť má ale niekoľko foriem. Môže byť plnená osobnou starostlivosťou ale tiež čiastočne starostlivosťou o domácnosť. Druhou formou plnenia vyživovacej povinnosti je poskytovanie vecných plnení, napr. bývania. Treťou formou plnenia vyživovacej povinnosti je platenie výživného ako bežného príspevku na uhrádzanie potrieb dieťaťa. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne stará, plní vyživovaciu povinnosť prevažne poskytovaním vecných plnení ako bývanie, strava, nákup ošatenia, zabezpečovanie zdravotnej starostlivosti a pod. a osobnou starostlivosťou. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne nestará, prispieva na jeho výživu výživným, ktoré určil súd. Pre určenie výšky vyživovacej povinnosti je smerodajná životná úroveň každého z rodičov, pretože platí prvoradá premisa, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni každého svojho rodiča. Jednoznačne životnú úroveň dieťaťa pozitívne ovplyvňuje majetkovo lepšie zabezpečený rodič. Miera životnej úrovne je objektívne zistiteľná rôznymi dôkazmi, môže ju preukázať napr. výška mesačných nákladov rodiča, a to súhrne alebo jednotlivé položky. Vodiacou zásadou na strane povinného je miera jeho schopností, možnosti a majetkových pomerov. Rozdiel úrovne oboch rodičov sa premieta do výšky vyživovacej povinnosti toho z nich, s ktorým dieťa nežije v spoločnej domácnosti. Ak dieťa žije s rodičom, ktorého životná úroveň je porovnateľne nižšia, než životná úroveň druhého rodiča, potom možno zaviazať povinného rodiča aj na plnenie všetkých preukázaných oprávnených potrieb dieťaťa, pričom súd bude vychádzať z predpokladu, že druhý rodič plní svoju vyživovaciu povinnosť formou osobnej starostlivosti.
29. Základnou podmienkou určenia vyživovacej povinnosti rodiča k dieťaťu je vyhodnotenie nákladov na dieťa. Výška mesačných nákladov na dieťa má predstavovať vyčíslenie všetkých pravidelných a nepravidelných platieb na dieťa tak, aby bola jednoznačne určiteľná. Náklady na dieťa predstavujú všetky náklady potrebné na uspokojovanie jeho potrieb. Medzi tieto základné patrí: bývanie, stravovanie, ošatenie, hygienické potreby a drogéria, zdravotná starostlivosť, školské potreby a náklady súvisiace s plnením školských povinností, preprava, poplatky, prípadne primerané náklady na mobilný telefón. Na konkrétnej výške priemerných mesačných nákladov sa bude podieľať každý z rodičov v rozsahu, ktorý zodpovedá jeho schopnostiam, možnostiam a majetkovým pomerom. Na strane každého rodiča súd zohľadní jeho zárobky, schopnosti, možnosti a majetkové pomery, životnú úroveň, počet iných vyživovacích povinností, plnenie vyživovacej povinnosti aj osobnou starostlivosťou o dieťa, domácnosť, plnenie vyživovacej povinnosti aj vecnými plneniami nad rámec určený súdnym rozhodnutím.
30. K pomerom matky súd zistil, že od 4. októbra 2021 je matka nezamestnaná, práceneschopná, pričom práceneschopnosť trvá aj v čase rozhodovania súdu. Jej mesačný príjem predstavuje nemocenská dávka v sume približne 580,- eur a prídavok na jedno nezaopatrené neplnoleté dieťa v sume 25,50 eur. Pred ochorením pracovala do septembra 2021 v súkromných detských jasliach s čistým príjmom cca 900,- eur mesačne. Jej výdavky predstavuje platba nájomného v sume 350,- eur mesačne + platba za internet a TV v sume 20,- eur mesačne. Matka spláca pôžičky, ktoré si podľa jej slov vzala ešte počas spolužitia s otcom maloletého a to preto, lebo otec nemal príjem a to na kúpu vecí potrebných do domácnosti. Súd k uvedenému uvádza, že nemal dôvod neuveriť tvrdeniu matky, keďže ako vyplýva z výsluchu otca, ako rodina žili v byte jeho matky, ktorý je podľa jeho vlastných tvrdení neobývateľný. Matka tieto pôžičky spláca sama mesačne v sumách 69,- eur, 58,- eur a 20,- eur a otec jej na ich splácanie neprispieva napriek tomu, že si ich matka vzala počas obdobia ich spolužitia (bez ohľadu na to, že tieto pôžičky si vzala matka ako jediný dlžník, pozn.). Ďalej je zrejmé, že matka má bežné výdavky súvisiace so stravovaním, ošatením a hygienou a platí si mobil v sume 30,- eur mesačne. Ďalšie vyživovacie povinnosti nemá.
31. Pokiaľ ide o pomery otca, z vykonaného dokazovania je zrejmé, že otec žije a pracuje v Holandsku s hrubým priemerným zárobkom cca 1.950,- eur, čo po odpočítaní dane, poistného a odvodov tak, ako to dokladoval otec, predstavuje čistý mesačný príjem približne 1.240,- eur. Výdavky otca sú na bývanie 460,- eur mesačne a výdavky na stravu uviedol v sume 150,- eur týždenne. Okrem uvedeného má výdavky v súvislosti s bytom na Slovensku a to v sume spolu 160,- eur mesačne. Žiadne ďalšie vyživovacie povinnosti nemá a nespláca ani žiadne pôžičky či úvery. K uvedenému súd uvádza, že každý rodič má povinnosť v prvom rade zabezpečiť výživu svojho dieťaťa a až následne má právo využiť zostávajúce finančné prostriedky na uspokojenie svojich vlastných deklarovaných potrieb. Zákon zásadne nerozlišuje, či ide o nevyhnutné životné potreby rodiča alebo iné potreby. Súdy ani nemajú povinnosť konkrétne skúmať otázku výšky životných nákladov rodiča, o vyživovacej povinnosti ktorého sa koná. Argumentácia otca rozsahom vlastných nevyhnutných výdavkov umocňuje v ponímaní súdu záver, že subjektívne vnímanie vlastnej životnej situácie bráni otcovi objektívne posúdiť rozsah odôvodnených potrieb maloletého s ohľadom na jeho vek. Aj keď otec nad rámec ním poukazovaného výživného kupuje pri príchode na Slovensko maloletému vždy niečo ako nákrčník, čiapku a podobne, túto nepravidelnú kúpu súd vyhodnotil ako príležitostnú kúpu vecí, ktorá nemá vplyv na určenie bežného výživného. Taktiež poskytnutie jednorázovej sumy 100,- eur v auguste, súd vyhodnotil, len ako ojedinelý príspevok otca (zo sumy 300,- eur, ktorú otec v auguste 2021 poukázal matke na výživu maloletého tvorila suma 200,- eur zameškané výživné a len suma 100,- eur bola nad rámec dohodnutého výživného, pozn.). Výdavky otca za byt, ktorý nie je v jeho osobnom vlastníctve, ale vo vlastníctve jeho matky v sume 160,- eur súd nemohol akceptovať, keďže nejde o výdavky, ktoré musí otec nevyhnutne vynaložiť. Obdobne súd v celom rozsahu neakceptoval otcom tvrdený výdavok na stravu v sume 20,- eur denne. Táto suma sa (minimálne) javí ako neprimeraná, resp. nadhodnotená. Otec aj pri svojich výdavkoch na stravu musí v prvom rade zabezpečiť výživu svojho maloletého dieťaťa a to aj na úkor svojich hoc aj ním tvrdených nevyhnutných výdavkov na stravu.
32. K oprávneným výdavkom na maloletého mal súd za preukázané, že náklady na bývanie predstavujú sumu 175,- eur (350,- eur/2), pričom nájomné za dvojizbový byt na sídlisku v Spišskej Novej Vsi v sume 350,- eur zodpovedá aktuálnym cenám, za ktoré sa takéto byty v danej lokalite prenajímajú, preto bez bližšieho dokazovania, súd akceptoval takýto výdavok matky a maloletého, pričom otec nevzniesol vo vzťahu k týmto skutočnostiam žiadne námietky (okrem námietky, že matka sa môže presťahovať aj inde, bez ďalších relevantných informácii, pozn.) Ďalšie matkou prezentované výdavky na zabezpečovanie výživy maloletého nevybočujú z rámca potrieb iných detí na rovnakom stupni školského vzdelávania, preto o ich výške súd nemal pochybnosti. Je nepochybné, že výživné, ktoré bude uhrádzať na výživu maloletého otec v prepočte 6,- eur na deň (180/30 dní) je pri aktuálnych cenách nevyhnutných výdavkov maloletého na bývanie, potraviny, drogériu, ošatenie a obuv, školné a školské potreby tak nízke, že nie je potrebné podrobne dokazovať existenciu a výšku týchto výdavkov, pričom súd v intenciách § 62 ods. 4 zákona o rodine prihliadol pri určení vyživovacej povinnosti zo strany otca aj na tú skutočnosť, že osobnú starostlivosť o maloletého vykonáva už dva roky výlučne matka maloletého.
33. Súd v závere tejto časti odôvodnenia uvádza, že podľa zaužívanej súdnej praxe platí, že výživné, ktoré hradí povinný rodič na všetky deti, ku ktorým má vyživovaciu povinnosť, by malo predstavovať 20-30% jeho čistého príjmu, samozrejme s prihliadnutím na individuálne okolnosti každého konkrétneho prípadu. V tomto konkrétnom prípade má otec len vyživovaciu povinnosť k maloletému. Súd určil otcovi povinnosť platiť na výživu maloletého sumou 180,- eur mesačne (čo nepredstavuje ani 20% z jeho čistého príjmu, pozn.), keďže takto určenú sumu považuje nateraz za adekvátnu potrebám maloletého a možnostiam a schopnostiam povinného rodiča. Maloletý nateraz navštevuje prvý stupeň základnej školy a nemá okrem častejších respiračných ochorení, žiadne zdravotné komplikácie, ktoré by bolo nevyhnutné premietnuť do sumy vyživovacej povinnosti a nemá aktuálne ani žiadne voľnočasové aktivity. Preto nad rámec tejto sumy, nepovažoval súd matkin návrh za dôvodný.
34. Vzhľadom k tomu, že súd rozhodol o povinnosti otca platiť výživné na maloletého za obdobie od 3.11.2021 do budúcna sumou 180,- eur mesačne, vznikol otcovi nedoplatok na výživnom od 3.11.2021 do 31.01.2022 v celkovej sume 234,60 eur. Pri rozhodovaní o lehote na zaplatenie dlžného výživného súd zohľadnil výšku dlžného výživného ako aj schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného rodiča tak, aby nebol zaplatením dlžného výživného ohrozený riadny výkon vyživovacej povinnosti povinného a zároveň lehota na zaplatenie nad prípustnú mieru nebola na škodu maloletého a určil 60- dňovú lehotu na jeho zaplatenie. Tento nedoplatok súd vyčíslil za obdobie od 24.9.2021 do 31.12.2021
tak, že zo sumy 180 eur odpočítal v každom mesiaci 100 eur, ktoré otec pravidelne na výživu maloletému doposiaľ uhrádzal. Otcovi tak vznikol za mesiace december 2021 a január 2020 nedoplatok v sume 160,- eur a za 28 dní mesiaca november 2021 (80:30 x 28) v sume 74,60, čo predstavuje celkovo dlh na výživnom v sume 234,60 eur (výrok III tohto rozsudku).
35. Pokiaľ ide o úpravu styku otca s maloletým má súd za to, že tento styk nebolo potrebné upravovať s ohľadom na to, že obaja rodičia navrhli tento styk neupraviť s ohľadom na to, že otec žije a pracuje v zahraničí a vždy po dohode s matkou mu je pri príchode na Slovensko umožnené stretnúť sa s maloletým. Súd preto rozhodol výroku IV tohto rozsudku tak, že styk otca s maloletým neupravil.
36. Podľa § 52 CMP, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
37. Podľa § 57 CMP, o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh.
38. Podľa § 58 CMP, o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
39. O trovách konania súd rozhodol výrokom V tohto rozsudku tak, že ich nepriznal žiadnemu z účastníkov konania, nakoľko súd nezistil žiadne také okolnosti, pre ktoré by bolo možné priznať trovy niektorému z účastníkov.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku j e možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Spišská Nová Ves, písomne v troch vyhotoveniach. (§ 362 ods. 1 zákona č. 160/2015, Civilný sporový poriadok /ďalej len ako „CSP“/)
V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka konania, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).Odvolanie musí byť podpísané. (§ 127 a § 363 CSP)
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1 CSP)
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. (§ 62 ods. 1 CMP)
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 2 CSP)
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. (§ 62 ods. 2 CMP) V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. (§ 63 CMP)
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.