Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
e0d/393804.854c30.pdf
PDF · 170.86 KB
No categories available
4Ndt/4/2015
N a j v y š š í s ú d 4 Ndt 4/2015
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 21. apríla 2015 v senáte
zloženom z predsedu JUDr. Martina Piovartsyho a sudcov JUDr. Richarda Bureša
a JUDr. Petra Szaba v trestnej veci obžalovaného M. R. vedenej na Okresnom súde Nitra
pod sp. zn. 5 T 100/2012, o návrhu na odňatie a prikázanie veci podľa § 23 ods. 1 Tr. por.
takto
rozhodol:
Trestná vec obžalovaného M. R., sp. zn. 5 T 100/2012 sa Okresnému súdu Nitra
n e o d n í m a .
O d ô v o d n e n i e :
Predsedníčka senátu Okresného súdu Nitra predložila Najvyššiemu súdu Slovenskej
republiky návrh obžalovaného M. R. podľa § 23 ods. 1 Tr. por. na odňatie veci vedenej na
označenom súde pod sp. zn. 5 T 100/2012.
Dňa 10. februára 2015 bol Okresnému súdu Nitra doručený návrh obžalovaného
na odňatie a prikázanie veci, ktorý odôvodnil tým, že predsedníčka senátu tohto súdu, spolu
s prísediacimi, ktorí prejednávajú jeho trestnú vec, sú voči nemu zaujatí, pričom toto svoje
tvrdenie bližšie neodôvodnil.
Po vyjadrení sa k námietke zaujatosti všetkých sudcov Okresného súdu Nitra
a dotknutých prísediacich predložila spis Krajskému súdu v Nitre na rozhodnutie o tejto
námietke.
Krajský súd v Nitre vec vrátil Okresnému súdu Nitra bez vyjadrenia o námietke
sudcov Krajského súdu v Nitre s tým, že tento súd koná ako okresný súd v sídle krajského
súdu (§ 16 ods. 1 písm. a/ Tr. por.). V takomto prípade je najbližšie spoločne nadriadeným
súdom Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave a nie Krajský súd v Nitre, ktorý
naviac vo veci nie je v súčasnej dobe procesne činný, či už ako nadriadený alebo ako odvolací
súd.
Z písomného vyjadrenia sudcov Okresného súdu Nitra a konajúcich prísediacich
vyplýva, že títo sa zo žiadneho dôvodu necítia byť vo veci zaujatí.
Najvyšší súd Slovenskej republiky na podklade uvedených návrhov obžalovaného
preskúmal, či sú splnené zákonné podmienky na odňatie a prikázanie veci a zistil, že tomu
tak nie je.
Podľa § 23 ods. 1 Tr. por. z dôležitých dôvodov môže byť vec príslušnému súdu
odňatá a prikázaná inému súdu toho istého druhu a stupňa, o odňatí a prikázaní veci rozhoduje
súd, ktorý je obom súdom najbližšie nadriadený.
Takýto postup je však výnimkou z pravidla, čo zákon podmieňuje tým, že pre tzv.
„delegáciu“ musia byť dané dôležité dôvody.
Význam, resp. dôležitosť dôvodu pre aplikáciu citovaného výnimočného opatrenia
na zmenu miestnej príslušnosti súdu musí byť porovnateľný s významom ústavného princípu
vyplývajúceho z článku 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, že „nikoho nemožno odňať
jeho zákonnému sudcovi“. „Delegácia“ sa preto nesmie stať prostriedkom na porušenie práva
obvineného na zákonného sudcu, ale ani prostriedkom na to, aby procesné strany určovali,
kto bude zákonným sudcom v konkrétnom prípade bez splnenia podmienok § 23 ods. 1
Vzhľadom na výnimočnosť takého postupu, treba nimi rozumieť dôvody, ktoré
v konkrétnej trestnej veci zabezpečia lepšie uplatnenie základných zásad trestného konania
prostredníctvom súdu, ktorému je vec delegovaná, a to najmä spravodlivé prejednanie veci
v primeranej lehote, náležité zistenie skutkového stavu veci v rozsahu nevyhnutnom
na rozhodnutie, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti a zásadu prednostného a urýchleného
vybavovania väzobných vecí.
Medzi dôležité dôvody tzv. delegácie treba zahrnúť najmä prípady vylúčenia všetkých
sudcov príslušného súdu, uskutočnenie spoločného konania, ak boli podané obžaloby na toho
istého obžalovaného na rôznych súdoch, poškodeným alebo blízkou osobou vo vzťahu
k obžalovanému je sudca, alebo iný zamestnanec súdu, na ktorom bola podaná obžaloba,
väčšina svedkov, ktorých treba v súdnom konaní vypočuť, má bydlisko v obvode iného
vzdialeného súdu, čím v prípade delegácie dôjde k urýchleniu konania a zhospodárneniu
konania (hospodárnosť konania sa posudzuje len z hľadiska výdavkov štátu). Za dôležité
dôvody v zmysle citovaného zákonného ustanovenia treba podľa ustálenej súdnej praxe
považovať aj zistenie takých skutočností, ktoré pre svoju závažnosť môžu opodstatňovať
vznik pochybností o nezaujatosti príslušného súdu, znamenajúcej napokon vylúčenie všetkých
sudcov príslušného súdu vrátane predsedu a podpredsedu z rozhodovania.
Pri úvahách, či sú v konkrétnom prípade dané dôležité dôvody na odňatie a prikázanie
veci, treba hodnotiť všetky okolnosti odôvodňujúce tento postup vo vzájomnej súvislosti.
Pri posudzovaní ich opodstatnenosti a závažnosti treba prihliadať aj na význam zákonných
ustanovení o príslušnosti súdov a sudcov.
Ústavným zákonom zo dňa 9. januára 1991 číslo 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza
Listina základných práv a slobôd a tiež prijatím Ústavy Slovenskej republiky, s účinnosťou
od 1. októbra 1992, výrazne stúpol význam ustanovení o príslušnosti súdov a sudcov.
Vyplýva to z článku 38 ods. 1 Listiny a článku 1 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého
„nikoho nemožno odňať jeho zákonnému sudcovi. Príslušnosť súdu ustanoví zákon.“.
Pre zákonnú zmenu príslušnosti súdu, t.j. pre výrok, ktorým sa mu konkrétna vec
odníma a prikazuje sa inému súdu toho istého druhu a stupňa, musia byť teda splnené
tak závažné „dôležité dôvody“, ktoré sú porovnateľné s významom ústavného princípu
neodňateľnosti veci zákonnému sudcovi.
Podľa § 31 ods. 1 Tr. por. z vykonávania úkonov trestného konania je vylúčený sudca
alebo prísediaci sudca, prokurátor, policajt, probačný a mediačný úradník, vyšší súdny
úradník, súdny tajomník a zapisovateľ, u ktorého možno mať pochybnosti o nezaujatosti
pre jeho pomer k prejednávanej veci alebo k osobám, ktorých sa úkon priamo týka,
k obhajcovi, zákonnému zástupcovi, splnomocnencom alebo pre pomer k inému orgánu
činnému v trestnom konaní.
Z dikcie citovaného ustanovenia vyplýva, že zákon taxatívne vymenúva dôvody
vzniku pochybnosti o nezaujatosti toho - ktorého orgánu a pre ktoré v prípade ich preukázania
je taký orgán vylúčený z vykonávania úkonov trestného konania. Medzi tieto nepatria
obžalovaným uvádzané dôvody.
Podľa ustálenej súdnej praxe pomerom k prejednávanej veci v zmysle § 31 ods. 1
Tr. por. treba rozumieť najmä skutočnosť, že orgán uvedený v tomto ustanovení bol sám
poškodený trestným činom, ktorého sa majú týkať procesné úkony, resp. ním boli poškodené
jemu blízke osoby. Pomerom k osobám, ktorých sa úkon priamo týka a k ďalším osobám
uvedeným v citovanom ustanovení sa rozumie, že je k uvedeným osobám najmä v pomere
príbuzenskom, švagrovskom, druha a družky, prípadne vo vzťahu úzko priateľskom alebo
nepriateľskom. Osobami, ktorých sa úkon priamo týka sú najmä strany trestného konania.
Z dôvodov uvedených v § 31 ods. 1 Tr. por. možno pritom rozhodnúť len o vylúčení
sudcu ako konkrétnej osoby, resp. o vylúčení sudcov ako konkrétnych osôb.
I keď zákon v ustanovení § 31 ods. 1 Tr. por. spája vylúčenie sudcov z prejednania
a rozhodovania vo veci nielen so skutočne preukázanou zaujatosťou, ale aj vtedy ak možno
mať, čo i len pochybnosť o ich nezaujatosti [ viď tiež zásady prijaté judikatúrou Európskeho
súdu pre ľudské práva, podľa ktorých spravodlivosť musí byť nielen poskytovaná, ale sa musí
javiť, že je poskytovaná („ justice must not only be done, it must also be seen to be done“)].
Nemožno prehliadať, že rozhodnutie o vylúčení sudcu podľa § 31 ods. 1 Tr. por. predstavuje
výnimku z vyššie spomenutej ústavnej zásady (čl. 48 ods. 1).
Vzhľadom na to možno vylúčiť sudcu z prejednávania a rozhodovania pridelenej veci
len celkom výnimočne a zo skutočne závažných dôvodov, ktoré mu zjavne bránia rozhodnúť
v súlade so zákonom objektívne, nezaujato a spravodlivo.
Z obsahu predloženého procesného spisu a obžalovaným podaného návrhu na odňatie
a prikázanie veci najvyšší súd nezistil žiaden dôležitý dôvod, pre ktorý by mala byť
trestná vec v zmysle podaného návrhu odňatá Okresnému súdu v Nitre, pričom svoju
prieskumnú povinnosť zameral na skutočnosti významné pre rozhodnutie o otázke
odňatia a prikázania veci.
Z návrhu obžalovaného nevyplývajú žiadne konkrétne skutočnosti, na podklade
ktorých by bolo možné mať pochybnosti nielen o nestrannosti a nezaujatosti senátu, ktorý
má vo veci rozhodovať v odvolacom konaní, ale ani ostatných sudcov krajského súdu.
Na podklade týchto úvah Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k názoru,
že v posudzovanom prípade neboli splnené zákonné podmienky na odňatie a prikázanie veci
inému vecne príslušnému súdu a preto rozhodol spôsobom uvedeným vo výrokovej časti
tohto uznesenia.
Okrem uvedených skutočností treba dodať, že doterajšie podania, ale aj prípad seba
poškodzovania sa v tejto veci, smerujú k tomu, aby prvostupňový súd nemohol vo veci konať
a rozhodnúť, ktoré konanie obžalovaného spôsobuje prieťahy v konaní pred okresným súdom.
Z teraz podaného návrhu možno vyvodiť, že obžalovaný má obavu, že okresný súd je voči
nemu zaujatý a koná tak, aby jeho rozhodnutie bolo „odsudzujúce“.
Ustanovenie Trestného poriadku o vylúčení orgánov činných v trestnom konaní
(§ 31 a nasl.) nemôže a nesmie slúžiť na to, aby obžalovaný predkladaním takýchto
návrhov znemožňoval skončenie jeho trestnej veci pred okresným súdom tak, ako je to
v prejednávanom prípade, len na jeho prezumpcii, že vec neskončí podľa jeho želania.
Okrem toho treba návrh obžalovaného považovať za zmätočný, lebo neobsahuje
ani odôvodnený návrh, ktorému konkrétnemu súdu žiada vec po odňatí prikázať na ďalšie
konanie a rozhodnutie.
Z týchto dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol tak, ako je uvedené
vo výroku tohto uznesenia.
P o u č e n i e: Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.
V Bratislave 21. apríla 2015
JUDr. Martin P i o v a r t s y, v.r.
predseda senátu
Vypracoval: JUDr. Richard Bureš
Za správnosť vyhotovenia: Mgr. Zuzana Vojtelová