Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Ndt/4/2015

N a j v y š š í s ú d

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 21. apríla 2015 v senáte

zloženom z predsedu JUDr. Martina Piovartsyho a sudcov JUDr. Richarda Bureša

a JUDr. Petra Szaba v trestnej veci obžalovaného M. R. vedenej na Okresnom súde Nitra

pod sp. zn. , o návrhu na odňatie a prikázanie veci podľa

takto

rozhodol:

Trestná vec obžalovaného M. R., sp. zn. sa Okresnému súdu Nitra

n e o d n í m a .

O d ô v o d n e n i e :

Predsedníčka senátu Okresného súdu Nitra predložila Najvyššiemu súdu Slovenskej

republiky návrh obžalovaného M. R. podľa na odňatie veci vedenej na

označenom súde pod sp. zn. .

Dňa 10. februára 2015 bol Okresnému súdu Nitra doručený návrh obžalovaného

na odňatie a prikázanie veci, ktorý odôvodnil tým, že predsedníčka senátu tohto súdu, spolu

s prísediacimi, ktorí prejednávajú jeho trestnú vec, sú voči nemu zaujatí, pričom toto svoje

tvrdenie bližšie neodôvodnil.

Po vyjadrení sa k námietke zaujatosti všetkých sudcov Okresného súdu Nitra

a dotknutých prísediacich predložila spis Krajskému súdu v Nitre na rozhodnutie o tejto

námietke.

Krajský súd v Nitre vec vrátil Okresnému súdu Nitra bez vyjadrenia o námietke

sudcov Krajského súdu v Nitre s tým, že tento súd koná ako okresný súd v sídle krajského

súdu ( ). V takomto prípade je najbližšie spoločne nadriadeným

súdom Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave a nie Krajský súd v Nitre, ktorý

naviac vo veci nie je v súčasnej dobe procesne činný, či už ako nadriadený alebo ako odvolací

súd.

Z písomného vyjadrenia sudcov Okresného súdu Nitra a konajúcich prísediacich

vyplýva, že títo sa zo žiadneho dôvodu necítia byť vo veci zaujatí.

Najvyšší súd Slovenskej republiky na podklade uvedených návrhov obžalovaného

preskúmal, či sú splnené zákonné podmienky na odňatie a prikázanie veci a zistil, že tomu

tak nie je.

Podľa z dôležitých dôvodov môže byť vec príslušnému súdu

odňatá a prikázaná inému súdu toho istého druhu a stupňa, o odňatí a prikázaní veci rozhoduje

súd, ktorý je obom súdom najbližšie nadriadený.

Takýto postup je však výnimkou z pravidla, čo zákon podmieňuje tým, že pre tzv.

„delegáciu“ musia byť dané dôležité dôvody.

Význam, resp. dôležitosť dôvodu pre aplikáciu citovaného výnimočného opatrenia

na zmenu miestnej príslušnosti súdu musí byť porovnateľný s významom ústavného princípu

vyplývajúceho z článku 48 ods. 2 , že „nikoho nemožno odňať

jeho zákonnému sudcovi“. „Delegácia“ sa preto nesmie stať prostriedkom na porušenie práva

obvineného na zákonného sudcu, ale ani prostriedkom na to, aby procesné strany určovali,

kto bude zákonným sudcom v konkrétnom prípade bez splnenia podmienok § 23 ods. 1

Vzhľadom na výnimočnosť takého postupu, treba nimi rozumieť dôvody, ktoré

v konkrétnej trestnej veci zabezpečia lepšie uplatnenie základných zásad trestného konania

prostredníctvom súdu, ktorému je vec delegovaná, a to najmä spravodlivé prejednanie veci

v primeranej lehote, náležité zistenie skutkového stavu veci v rozsahu nevyhnutnom

na rozhodnutie, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti a zásadu prednostného a urýchleného

vybavovania väzobných vecí.

Medzi dôležité dôvody tzv. delegácie treba zahrnúť najmä prípady vylúčenia všetkých

sudcov príslušného súdu, uskutočnenie spoločného konania, ak boli podané obžaloby na toho

istého obžalovaného na rôznych súdoch, poškodeným alebo blízkou osobou vo vzťahu

k obžalovanému je sudca, alebo iný zamestnanec súdu, na ktorom bola podaná obžaloba,

väčšina svedkov, ktorých treba v súdnom konaní vypočuť, má bydlisko v obvode iného

vzdialeného súdu, čím v prípade delegácie dôjde k urýchleniu konania a zhospodárneniu

konania (hospodárnosť konania sa posudzuje len z hľadiska výdavkov štátu). Za dôležité

dôvody v zmysle citovaného zákonného ustanovenia treba podľa ustálenej súdnej praxe

považovať aj zistenie takých skutočností, ktoré pre svoju závažnosť môžu opodstatňovať

vznik pochybností o nezaujatosti príslušného súdu, znamenajúcej napokon vylúčenie všetkých

sudcov príslušného súdu vrátane predsedu a podpredsedu z rozhodovania.

Pri úvahách, či sú v konkrétnom prípade dané dôležité dôvody na odňatie a prikázanie

veci, treba hodnotiť všetky okolnosti odôvodňujúce tento postup vo vzájomnej súvislosti.

Pri posudzovaní ich opodstatnenosti a závažnosti treba prihliadať aj na význam zákonných

ustanovení o príslušnosti súdov a sudcov.

Ústavným zákonom zo dňa 9. januára 1991 číslo , ktorým sa uvádza

Listina základných práv a slobôd a tiež prijatím , s účinnosťou

od 1. októbra 1992, výrazne stúpol význam ustanovení o príslušnosti súdov a sudcov.

Vyplýva to z článku 38 ods. 1 Listiny a článku 1 , podľa ktorého

„nikoho nemožno odňať jeho zákonnému sudcovi. Príslušnosť súdu ustanoví zákon.“.

Pre zákonnú zmenu príslušnosti súdu, t.j. pre výrok, ktorým sa mu konkrétna vec

odníma a prikazuje sa inému súdu toho istého druhu a stupňa, musia byť teda splnené

tak závažné „dôležité dôvody“, ktoré sú porovnateľné s významom ústavného princípu

neodňateľnosti veci zákonnému sudcovi.

Podľa z vykonávania úkonov trestného konania je vylúčený sudca

alebo prísediaci sudca, prokurátor, policajt, probačný a mediačný úradník, vyšší súdny

úradník, súdny tajomník a zapisovateľ, u ktorého možno mať pochybnosti o nezaujatosti

pre jeho pomer k prejednávanej veci alebo k osobám, ktorých sa úkon priamo týka,

k obhajcovi, zákonnému zástupcovi, splnomocnencom alebo pre pomer k inému orgánu

činnému v trestnom konaní.

Z dikcie citovaného ustanovenia vyplýva, že zákon taxatívne vymenúva dôvody

vzniku pochybnosti o nezaujatosti toho - ktorého orgánu a pre ktoré v prípade ich preukázania

je taký orgán vylúčený z vykonávania úkonov trestného konania. Medzi tieto nepatria

obžalovaným uvádzané dôvody.

Podľa ustálenej súdnej praxe pomerom k prejednávanej veci v zmysle § 31 ods. 1

treba rozumieť najmä skutočnosť, že orgán uvedený v tomto ustanovení bol sám

poškodený trestným činom, ktorého sa majú týkať procesné úkony, resp. ním boli poškodené

jemu blízke osoby. Pomerom k osobám, ktorých sa úkon priamo týka a k ďalším osobám

uvedeným v citovanom ustanovení sa rozumie, že je k uvedeným osobám najmä v pomere

príbuzenskom, švagrovskom, druha a družky, prípadne vo vzťahu úzko priateľskom alebo

nepriateľskom. Osobami, ktorých sa úkon priamo týka sú najmä strany trestného konania.

Z dôvodov uvedených v možno pritom rozhodnúť len o vylúčení

sudcu ako konkrétnej osoby, resp. o vylúčení sudcov ako konkrétnych osôb.

I keď zákon v ustanovení spája vylúčenie sudcov z prejednania

a rozhodovania vo veci nielen so skutočne preukázanou zaujatosťou, ale aj vtedy ak možno

mať, čo i len pochybnosť o ich nezaujatosti [ viď tiež zásady prijaté judikatúrou Európskeho

súdu pre ľudské práva, podľa ktorých spravodlivosť musí byť nielen poskytovaná, ale sa musí

javiť, že je poskytovaná („ justice must not only be done, it must also be seen to be done“)].

Nemožno prehliadať, že rozhodnutie o vylúčení sudcu podľa predstavuje

výnimku z vyššie spomenutej ústavnej zásady (čl. 48 ods. 1).

Vzhľadom na to možno vylúčiť sudcu z prejednávania a rozhodovania pridelenej veci

len celkom výnimočne a zo skutočne závažných dôvodov, ktoré mu zjavne bránia rozhodnúť

v súlade so zákonom objektívne, nezaujato a spravodlivo.

Z obsahu predloženého procesného spisu a obžalovaným podaného návrhu na odňatie

a prikázanie veci najvyšší súd nezistil žiaden dôležitý dôvod, pre ktorý by mala byť

trestná vec v zmysle podaného návrhu odňatá Okresnému súdu v Nitre, pričom svoju

prieskumnú povinnosť zameral na skutočnosti významné pre rozhodnutie o otázke

odňatia a prikázania veci.

Z návrhu obžalovaného nevyplývajú žiadne konkrétne skutočnosti, na podklade

ktorých by bolo možné mať pochybnosti nielen o nestrannosti a nezaujatosti senátu, ktorý

má vo veci rozhodovať v odvolacom konaní, ale ani ostatných sudcov krajského súdu.

Na podklade týchto úvah Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k názoru,

že v posudzovanom prípade neboli splnené zákonné podmienky na odňatie a prikázanie veci

inému vecne príslušnému súdu a preto rozhodol spôsobom uvedeným vo výrokovej časti

tohto uznesenia.

Okrem uvedených skutočností treba dodať, že doterajšie podania, ale aj prípad seba

poškodzovania sa v tejto veci, smerujú k tomu, aby prvostupňový súd nemohol vo veci konať

a rozhodnúť, ktoré konanie obžalovaného spôsobuje prieťahy v konaní pred okresným súdom.

Z teraz podaného návrhu možno vyvodiť, že obžalovaný má obavu, že okresný súd je voči

nemu zaujatý a koná tak, aby jeho rozhodnutie bolo „odsudzujúce“.

Ustanovenie o vylúčení orgánov činných v trestnom konaní

(§ 31 a nasl.) nemôže a nesmie slúžiť na to, aby obžalovaný predkladaním takýchto

návrhov znemožňoval skončenie jeho trestnej veci pred okresným súdom tak, ako je to

v prejednávanom prípade, len na jeho prezumpcii, že vec neskončí podľa jeho želania.

Okrem toho treba návrh obžalovaného považovať za zmätočný, lebo neobsahuje

ani odôvodnený návrh, ktorému konkrétnemu súdu žiada vec po odňatí prikázať na ďalšie

konanie a rozhodnutie.

Z týchto dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol tak, ako je uvedené

vo výroku tohto uznesenia.

P o u č e n i e: Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.

V Bratislave 21. apríla 2015

JUDr. Martin P i o v a r t s y, v.r.

predseda senátu

Vypracoval: JUDr. Richard Bureš

Za správnosť vyhotovenia: Mgr. Zuzana Vojtelová