Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
4ea/395575.522ae2.pdf
PDF · 105.46 KB
No categories available
2TdoV/11/2014
Najvyšší súd 2 Tdo V 11/2014
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedu JUDr. Štefana
Harabina a členov JUDr. Jany Serbovej, JUDr. Libora Duľu, JUDr. Viliama Dohňanského
a JUDr. Petra Szaba, na neverejnom zasadnutí 21. apríla 2015 v Bratislave, v trestnej veci
obvineného Ing. E. K. a spol. pre zločin sprenevery podľa § 213 ods. 1, ods. 3 Tr. zák.,
vedenej na Krajskom súde v Ţiline pod sp. zn. 4T 4/2005, prerokoval dovolanie, ktoré podal
obvinený Ing. E. K., proti uzneseniu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo 16. mája
2012, sp. zn. 4 To 5/2008, a takto
rozhodol:
Podľa § 382 písm. c/ Tr. por. sa dovolanie obvineného Ing. E. K. o d m i e t a .
O d ô v o d n e n i e :
Rozsudkom Krajského súdu v Ţiline z 19. marca 2008, sp. zn. 4T 4/2005, bol
obvinený Ing. E. K. uznaný za vinného zo zločinu sprenevery podľa § 213 ods. 1,
ods. 3 Tr. zák. č. 300/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov (ďalej len „Tr. zák.“) na tom
skutkovom základe, ţe
ako konateľ spol. Ţ., s. r. o. Ţ., J. X., IČO X. poverený riadením Divízie pre
zahraničnú výstavbu – export, pri realizácii stavebných prác v Spolkovej republike Nemecko,
oprávnený disponovať s účtami uvedenej spoločnosti, v období od 24. novembra 2000 do 13.
februára 2002 uskutočnil výbery finančných prostriedkov z účtov spol. Ţ., s. r. o. Ţ.
zriadených v D. B., D. č. ú. X. a v D. B. AG, D. č. ú. X., ktorých pouţitie napriek viacerým
výzvam v sídle spol. Ţ. s. r. o., Ţ. riadne nezdokladoval v zmysle Smernice č. 1/2000
z 31. decembra 2000 pre vedenie účtovníctva a Príkazu generálneho riaditeľa Ţ. s. r. o., Ţ. č.
1/5/2001 zo 4. mája 2001; k zúčtovaniu sumy 173.663,-DEM v prepočte k 31. decembru 2001
vo výške 3.796.794,- Sk a sumy 35,-Eur v prepočte k 13. februáru 2002 vo výške 1.487,50 Sk
predloţil dodatočne 25. marca 2002 zmluvu o poskytovaní konzultačných, poradenských
a organizačno-metodických sluţieb uzatvorenú 27. januára 2000 medzi spol. Ţ. s. r. o., Ţ.
2 2 Tdo V 11/2014
v zast. konateľmi spoločnosti Ing. E. K. a M. K. a spol. H. GmbH, K., SRN v zast. Ing. L. M.
spolu s faktúrami č. X., X., X. a príjmovými pokladničnými dokladmi zo 16. februára 2001 na
sumu 17.400,-DEM, z 20. augusta 2001 na sumu 17.400,-DEM a z 28. augusta 2001 na sumu
145.000,-DEM vystavenými spol. H. GmbH, K., SRN, pričom túto zmluvu Ing. L. M., ktorý
bol konateľom spol. H. GmbH, K., SRN iba v období od 5. decembra 1997
do 25. mája 1998 za túto spoločnosť nikdy neuzatvoril, táto spoločnosť neposkytla spol. Ţ. s.
r. o., Ţilina ţiadne sluţby a tak nemala nárok ani na vyplatenie provízie vo výške
3.798.281,50 Sk, o čom obvinený Ing. E. K. vedel, čím spôsobil spoločnosti Ţ. s. r. o., Ţ.,
J. X. škodu vo výške 3. 798.281,50-Sk.
Krajský súd mu uloţil podľa § 213 ods. 3, § 38 ods. 2, § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák.
trest odňatia slobody vo výmere tri roky a šesť mesiacov so zaradením na jeho výkon
do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráţenia. V zmysle § 228 ods. 1 Tr. por.
č. 141/1961 Zb. v znení neskorších predpisov účinného do 1. januára 2006 uloţil obvinenému
Ing. K. povinnosť nahradiť spoločnosti Ţ. s. r. o., J. X., IČO X., škodu vo výške
3.798.281,50-Sk.
Rozsudok krajského súdu podľa § 139 ods. 1 písm. b/ alinea cc/ Tr. por. účinného
do 1. januára 2006 (ďalej len „Tr. por.“) nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť
16. mája 2012, kedy Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením, sp. zn. 4 To 5/2008,
podľa § 256 Tr. por. odvolania obvineného a krajského prokurátora zamietol. Uznesenie
odvolacieho súdu bolo obvinenému a jeho obhajcovi doručené 25., resp. 26. júla 2012.
Krajský súd predloţil 11. apríla 2014 najvyššiemu súdu dovolanie, ktoré podal
obhajca obvineného na súde prvého stupňa 12. septembra 2012, proti uzneseniu najvyššieho
súdu zo 16. mája 2012, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Ţiline z 19. marca 2008,
z dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. V prejednávanej veci súd nesprávne právne
posúdili zistený skutok a nesprávne pouţili iné hmotnoprávne ustanovenia. Vo výroku
rozsudku súdu prvého stupňa absentuje opis konania, ktorým obvinený naplnil zákonný znak
objektívnej stránky trestného činu sprenevery – prisvojenie si cudzej veci. Tento zákonný
znak je správne opísaný v skutku, ktorého sa mala dopustiť obvinená K. V prípade prisvojenia
si cudzej veci ide o konanie, keď si páchateľ cielene a úmyselne trvalo ponechá vec. V konaní
obvineného absentuje moment trvalého prisvojenia si veci, pretoţe si finančné prostriedky
trvalo neponechal. Obvinený si zverenú vec (sumu 173.663 DEM) neprisvojil, ale ich zaplatil
3 2 Tdo V 11/2014
firme H., ktorá ich trvalo získala do svojej dispozície, z čoho on nemal ţiadny majetkový
alebo iný prospech. V konaní nebol preukázaný úmysel ani pouţitie veci v rozpore s účelom
zverenia. Súdy jednostranne hodnotili vykonané dôkazy iba v neprospech obvineného a
porušili zásadu „in dubio pro reo“.
Prokurátor sa v zmysle § 376 Tr. por. vyjadril, ţe obvinený sa v skutočnosti
nestotoţňuje so zisteným skutkovým stavom, nesúhlasí s hodnotením vykonaných dôkazov.
Právne posúdenie skutku prvostupňovým a odvolacím súdom vychádzalo zo zisteného stavu,
v ktorom bolo jednoznačne preukázané, ţe obvinený si prisvojil zverené finančné prostriedky.
Konateľ poškodenej spoločnosti povaţuje dovolanie obvineného za účelové s úmyslom
vyhnúť sa povinnosti na náhradu škody.
Dovolací súd (§ 377 Tr. por.) zistil, ţe dovolanie je prípustné, bolo podané
oprávnenou osobou, v zákonnej lehote a na mieste, kde moţno tento mimoriadny opravný
prostriedok podať (§ 368 ods. 1, 2 písm. h/, § 369 ods. 2 písm. b/, § 370 ods. 1, ods. 3
Tr. por.). Obvinený vyuţil svoje právo podať riadny opravný prostriedok, o ktorom bolo
rozhodnuté (§ 372 Tr. por.). Dovolanie spĺňa obligatórne obsahové náleţitosti (§ 374 ods. 1,
ods. 2 Tr. por.). Napriek tomu najvyšší súd dospel k záveru, ţe je potrebné na neverejnom
zasadnutí (§ 382 písm. c/ Tr. por.) ho odmietnuť, lebo je zrejmé, ţe nie sú splnené dôvody
podľa § 371 Tr. por. (§ 567j ods. 7 Tr. por.).
Dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok, ktorý nie je určený na nápravu
akýchkoľvek pochybení súdov, ale len tých najzávaţnejších (mimoriadnych) procesných
a hmotnoprávnych chýb. Tie sú taxatívne uvedené v ustanovení § 371 ods. 1 Tr. por. Úlohou
dovolacieho súdu je posúdiť, či námietky dovolateľa obsahovo napĺňajú niektorý
z uplatnených dovolacích dôvodov.
Dovolanie smerujúce proti rozhodnutiu, ktorým bola vec právoplatne skončená,
je spôsobilé prelomiť inštitút právoplatnosti ako záruky stability právnych vzťahov a právnej
istoty. Podmienky, za ktorých je moţné podať dovolanie, vrátane dovolacích dôvodov,
sú preto striktne obmedzené, aby sa širokým uplatnením tohto mimoriadneho opravného
prostriedku nezakladala ďalšia riadna opravná inštitúcia a dovolanie nebolo chápané len ako
„ďalšie“ odvolanie.
4 2 Tdo V 11/2014
Obvinený ako dovolací dôvod označil ustanovenie § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por., ktorý
predpokladá, ţe rozhodnutie je zaloţené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku
alebo na nesprávnom pouţití iného hmotnoprávneho ustanovenia. Namietal, ţe súdy
nesprávne právne kvalifikovali jeho konanie ako trestný čin sprenevery, ţe sa nevysporiadali
so všetkými zákonnými znakmi skutkovej podstaty tohto trestného činu. Poukázal na absenciu
subjektívnej stránky trestného činu (úmyselné zavinenie), objektívnu stránku (prisvojenie si
cudzej veci, pouţitie v rozpore s účelom zverenia).
Dovolací súd zistil, ţe námietky obvineného boli súčasťou jeho obhajobnej
argumentácie v predchádzajúcom konaní, s ktorými sa konajúce súdy vysporiadali
v rozhodnutiach napadnutých dovolaním.
K tvrdeniu obvineného, ţe v trestnom konaní nebol preukázaný úmysel, dovolací súd
poukazuje na stanovisko trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
uverejnené v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a súdov Slovenskej republiky č. 1/2011 pod
č. 3, podľa ktorého dovolací dôvod v zmysle § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. nemôţe napĺňať
poukaz na to, ţe vykonaným dokazovaním nebola v konaní preukázaná subjektívna stránka
trestného činu. Táto totiţ predstavuje vnútorný vzťah páchateľa k spáchanému trestnému
činu, ktorý nie je moţné skúmať priamo, ale len sprostredkovane, t. j. tak ako sa navonok
prejavuje v jeho konaní, ktoré je napokon obsahom skutkovej vety rozhodnutia. Predmetom
dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. potom môţe byť uţ len nesprávne
právne posúdenie takto ustáleného skutku v skutkovej vete rozhodnutí súdov prvého
a druhého stupňa, ale nikdy samotné skutkové zistenia, ktoré sú jej obsahom a ktoré nie je
moţné akokoľvek dopĺňať a meniť.
V intenciách § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. dovolací súd skúmal, či skutok ustálený
súdmi v pôvodnom konaní bol správne podradený (subsumovaný) pod príslušnú skutkovú
podstatu trestného činu upravenú v Trestnom zákone.
Podľa § 213 ods. 1, ods. 3 Tr. zák. trestný čin sprenevery spácha ten, kto si prisvojí
cudziu vec, ktorá mu bola zverená, a spôsobí tak na cudzom majetku škodu malú. Odňatím
slobody na tri aţ desať rokov sa páchateľ potresce, ak spácha čin uvedený v odseku 1
a spôsobí ním značnú škodu.
5 2 Tdo V 11/2014
Objektom tohto trestného činu je vlastníctvo veci a predmetom útoku je cudzia vec,
ktorá bola páchateľovi zverená. Zverenou vecou sa rozumie vec vo vlastníctve inej osoby,
ktorú má páchateľ na základe zmluvy v oprávnenom uţívaní alebo z dôvodov plnenia
určitých úloh podľa dispozície jej vlastníka v drţbe so záväzkom pouţiť ju len na dohodnutý
účel alebo podľa dohodnutých podmienok ju vlastníkovi vrátiť. Vec je zverená páchateľovi,
ak je mu odovzdaná do faktickej moci (do drţby) s tým, aby s vecou nakladal určitým
spôsobom. Páchateľ si prisvojí vec, ktorá mu bola zverená, ak s ňou naloţí v rozpore
s účelom, na ktorý mu bola cudzia vec daná do opatrovania alebo do dispozície, a to
spôsobom, ktorý marí základný účel zverenia.
Z obsahu spisu je zrejmé, ţe skutok, ktorý bol ustálený súdmi v pôvodnom konaní,
napĺňa základné znaky skutkovej podstaty trestného činu sprenevery. Obvinený ako konateľ
spoločnosti Ţ., s. r. o. poverený riadením Divízie pre zahraničnú výstavbu – export, pri
realizácii stavebných prác v Spolkovej republike Nemecko, oprávnený disponovať s účtami
uvedenej spoločnosti, uskutočnil výbery finančných prostriedkov z devízových účtov, ktoré
v rozpore so smernicou č. 1/2000 riadne nevyúčtoval, a ktoré bezdôvodne vyplatil spoločnosti
H.
Trestný čin sprenevery je v pomere špeciality k trestnému činu porušovania povinnosti
pri správe cudzieho majetku, ktorého aplikácia prichádza do úvahy v prípadoch, v ktorých
sa nepreukáţe, ţe by fyzické osoby, ktoré sú povinné vybavovať záleţitosti iných osôb
vrátane povinnosti starostlivosti o ich majetok, úmyselným porušením povinnosti opatrovať
alebo spravovať cudzí majetok obohatili seba alebo iného, ale preukáţe sa len spôsobenie
škody nie malej na cudzom majetku.
V súvislosti s právnou kvalifikáciou skutku sa súdy niţších stupňov dôsledne zaoberali
aj časovou pôsobnosťou Trestného zákona, keď trestnosť činu posúdili a trest uloţili podľa
zákona, ktorý bol pre obvineného priaznivejší.
V danom prípade je zrejmé, ţe dôvody dovolania obvineného Ing. E. K. splnené
neboli, preto ho na neverejnom zasadnutí podľa § 382 písm. c/ Tr. por. musel dovolací súd
odmietnuť.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
6 2 Tdo V 11/2014
V Bratislave, 21. apríla 2015
JUDr. Štefan H a r a b i n , v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: Kristína Cíchová