Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2TdoV/11/2014

Najvyšší súd 2 Tdo V 11/2014

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedu JUDr. Štefana

Harabina a členov JUDr. Jany Serbovej, JUDr. Libora Duľu, JUDr. Viliama Dohňanského

a JUDr. Petra Szaba, na neverejnom zasadnutí 21. apríla 2015 v Bratislave, v trestnej veci

obvineného Ing. E. K. a spol. pre zločin sprenevery podľa § 213 ods. 1, ods. 3 Tr. zák.,

vedenej na Krajskom súde v Ţiline pod sp. zn. , prerokoval dovolanie, ktoré podal

obvinený Ing. E. K., proti uzneseniu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo 16. mája

2012, sp. zn. , a takto

rozhodol:

Podľa sa dovolanie obvineného Ing. E. K. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Krajského súdu v Ţiline z 19. marca 2008, sp. zn. , bol

obvinený Ing. E. K. uznaný za vinného zo zločinu sprenevery podľa § 213 ods. 1,

ods. 3 Tr. v znení neskorších predpisov (ďalej len „Tr. zák.“) na tom

skutkovom základe, ţe

ako konateľ spol. Ţ., s. r. o. Ţ., J. X., IČO X. poverený riadením Divízie pre

zahraničnú výstavbu – export, pri realizácii stavebných prác v Spolkovej republike Nemecko,

oprávnený disponovať s účtami uvedenej spoločnosti, v období od 24. novembra 2000 do 13.

februára 2002 uskutočnil výbery finančných prostriedkov z účtov spol. Ţ., s. r. o. Ţ.

zriadených v D. B., D. č. ú. X. a v D. B. AG, D. č. ú. X., ktorých pouţitie napriek viacerým

výzvam v sídle spol. Ţ. s. r. o., Ţ. riadne nezdokladoval v zmysle Smernice č. 1/2000

z 31. decembra 2000 pre vedenie účtovníctva a Príkazu generálneho riaditeľa Ţ. s. r. o., Ţ. č.

1/5/2001 zo 4. mája 2001; k zúčtovaniu sumy 173.663,-DEM v prepočte k 31. decembru 2001

vo výške 3.796.794,- Sk a sumy 35,-Eur v prepočte k 13. februáru 2002 vo výške 1.487,50 Sk

predloţil dodatočne 25. marca 2002 zmluvu o poskytovaní konzultačných, poradenských

a organizačno-metodických sluţieb uzatvorenú 27. januára 2000 medzi spol. Ţ. s. r. o., Ţ.

2 2 Tdo V 11/2014

v zast. konateľmi spoločnosti Ing. E. K. a M. K. a spol. H. GmbH, K., SRN v zast. Ing. L. M.

spolu s faktúrami č. X., X., X. a príjmovými pokladničnými dokladmi zo 16. februára 2001 na

sumu 17.400,-DEM, z 20. augusta 2001 na sumu 17.400,-DEM a z 28. augusta 2001 na sumu

145.000,-DEM vystavenými spol. H. GmbH, K., SRN, pričom túto zmluvu Ing. L. M., ktorý

bol konateľom spol. H. GmbH, K., SRN iba v období od 5. decembra 1997

do 25. mája 1998 za túto spoločnosť nikdy neuzatvoril, táto spoločnosť neposkytla spol. Ţ. s.

r. o., Ţilina ţiadne sluţby a tak nemala nárok ani na vyplatenie provízie vo výške

3.798.281,50 Sk, o čom obvinený Ing. E. K. vedel, čím spôsobil spoločnosti Ţ. s. r. o., Ţ.,

J. X. škodu vo výške 3. 798.281,50-Sk.

Krajský súd mu uloţil podľa § 213 ods. 3, § 38 ods. 2, § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák.

trest odňatia slobody vo výmere tri roky a šesť mesiacov so zaradením na jeho výkon

do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráţenia. V zmysle

č. v znení neskorších predpisov účinného do 1. januára 2006 uloţil obvinenému

Ing. K. povinnosť nahradiť spoločnosti Ţ. s. r. o., J. X., IČO X., škodu vo výške

3.798.281,50-Sk.

Rozsudok krajského súdu podľa alinea cc/ účinného

do 1. januára 2006 (ďalej len „“) nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť

16. mája 2012, kedy Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením, sp. zn. ,

podľa odvolania obvineného a krajského prokurátora zamietol. Uznesenie

odvolacieho súdu bolo obvinenému a jeho obhajcovi doručené 25., resp. 26. júla 2012.

Krajský súd predloţil 11. apríla 2014 najvyššiemu súdu dovolanie, ktoré podal

obhajca obvineného na súde prvého stupňa 12. septembra 2012, proti uzneseniu najvyššieho

súdu zo 16. mája 2012, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Ţiline z 19. marca 2008,

z dôvodu podľa V prejednávanej veci súd nesprávne právne

posúdili zistený skutok a nesprávne pouţili iné hmotnoprávne ustanovenia. Vo výroku

rozsudku súdu prvého stupňa absentuje opis konania, ktorým obvinený naplnil zákonný znak

objektívnej stránky trestného činu sprenevery – prisvojenie si cudzej veci. Tento zákonný

znak je správne opísaný v skutku, ktorého sa mala dopustiť obvinená K. V prípade prisvojenia

si cudzej veci ide o konanie, keď si páchateľ cielene a úmyselne trvalo ponechá vec. V konaní

obvineného absentuje moment trvalého prisvojenia si veci, pretoţe si finančné prostriedky

trvalo neponechal. Obvinený si zverenú vec (sumu 173.663 DEM) neprisvojil, ale ich zaplatil

3 2 Tdo V 11/2014

firme H., ktorá ich trvalo získala do svojej dispozície, z čoho on nemal ţiadny majetkový

alebo iný prospech. V konaní nebol preukázaný úmysel ani pouţitie veci v rozpore s účelom

zverenia. Súdy jednostranne hodnotili vykonané dôkazy iba v neprospech obvineného a

porušili zásadu „in dubio pro reo“.

Prokurátor sa v zmysle vyjadril, ţe obvinený sa v skutočnosti

nestotoţňuje so zisteným skutkovým stavom, nesúhlasí s hodnotením vykonaných dôkazov.

Právne posúdenie skutku prvostupňovým a odvolacím súdom vychádzalo zo zisteného stavu,

v ktorom bolo jednoznačne preukázané, ţe obvinený si prisvojil zverené finančné prostriedky.

Konateľ poškodenej spoločnosti povaţuje dovolanie obvineného za účelové s úmyslom

vyhnúť sa povinnosti na náhradu škody.

Dovolací súd ( ) zistil, ţe dovolanie je prípustné, bolo podané

oprávnenou osobou, v zákonnej lehote a na mieste, kde moţno tento mimoriadny opravný

prostriedok podať (§ 368 ods. 1, 2 písm. h/, § 369 ods. 2 písm. b/, § 370 ods. 1, ods. 3

). Obvinený vyuţil svoje právo podať riadny opravný prostriedok, o ktorom bolo

rozhodnuté ( ). Dovolanie spĺňa obligatórne obsahové náleţitosti (,

ods. 2 ). Napriek tomu najvyšší súd dospel k záveru, ţe je potrebné na neverejnom

zasadnutí ( ) ho odmietnuť, lebo je zrejmé, ţe nie sú splnené dôvody

podľa ( ).

Dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok, ktorý nie je určený na nápravu

akýchkoľvek pochybení súdov, ale len tých najzávaţnejších (mimoriadnych) procesných

a hmotnoprávnych chýb. Tie sú taxatívne uvedené v ustanovení Úlohou

dovolacieho súdu je posúdiť, či námietky dovolateľa obsahovo napĺňajú niektorý

z uplatnených dovolacích dôvodov.

Dovolanie smerujúce proti rozhodnutiu, ktorým bola vec právoplatne skončená,

je spôsobilé prelomiť inštitút právoplatnosti ako záruky stability právnych vzťahov a právnej

istoty. Podmienky, za ktorých je moţné podať dovolanie, vrátane dovolacích dôvodov,

sú preto striktne obmedzené, aby sa širokým uplatnením tohto mimoriadneho opravného

prostriedku nezakladala ďalšia riadna opravná inštitúcia a dovolanie nebolo chápané len ako

„ďalšie“ odvolanie.

4 2 Tdo V 11/2014

Obvinený ako dovolací dôvod označil ustanovenie , ktorý

predpokladá, ţe rozhodnutie je zaloţené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku

alebo na nesprávnom pouţití iného hmotnoprávneho ustanovenia. Namietal, ţe súdy

nesprávne právne kvalifikovali jeho konanie ako trestný čin sprenevery, ţe sa nevysporiadali

so všetkými zákonnými znakmi skutkovej podstaty tohto trestného činu. Poukázal na absenciu

subjektívnej stránky trestného činu (úmyselné zavinenie), objektívnu stránku (prisvojenie si

cudzej veci, pouţitie v rozpore s účelom zverenia).

Dovolací súd zistil, ţe námietky obvineného boli súčasťou jeho obhajobnej

argumentácie v predchádzajúcom konaní, s ktorými sa konajúce súdy vysporiadali

v rozhodnutiach napadnutých dovolaním.

K tvrdeniu obvineného, ţe v trestnom konaní nebol preukázaný úmysel, dovolací súd

poukazuje na stanovisko trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

uverejnené v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a súdov Slovenskej republiky č. 1/2011 pod

č. 3, podľa ktorého dovolací dôvod v zmysle nemôţe napĺňať

poukaz na to, ţe vykonaným dokazovaním nebola v konaní preukázaná subjektívna stránka

trestného činu. Táto totiţ predstavuje vnútorný vzťah páchateľa k spáchanému trestnému

činu, ktorý nie je moţné skúmať priamo, ale len sprostredkovane, t. j. tak ako sa navonok

prejavuje v jeho konaní, ktoré je napokon obsahom skutkovej vety rozhodnutia. Predmetom

dovolacieho dôvodu podľa potom môţe byť uţ len nesprávne

právne posúdenie takto ustáleného skutku v skutkovej vete rozhodnutí súdov prvého

a druhého stupňa, ale nikdy samotné skutkové zistenia, ktoré sú jej obsahom a ktoré nie je

moţné akokoľvek dopĺňať a meniť.

V intenciách dovolací súd skúmal, či skutok ustálený

súdmi v pôvodnom konaní bol správne podradený (subsumovaný) pod príslušnú skutkovú

podstatu trestného činu upravenú v .

Podľa § 213 ods. 1, ods. 3 Tr. zák. trestný čin sprenevery spácha ten, kto si prisvojí

cudziu vec, ktorá mu bola zverená, a spôsobí tak na cudzom majetku škodu malú. Odňatím

slobody na tri aţ desať rokov sa páchateľ potresce, ak spácha čin uvedený v odseku 1

a spôsobí ním značnú škodu.

5 2 Tdo V 11/2014

Objektom tohto trestného činu je vlastníctvo veci a predmetom útoku je cudzia vec,

ktorá bola páchateľovi zverená. Zverenou vecou sa rozumie vec vo vlastníctve inej osoby,

ktorú má páchateľ na základe zmluvy v oprávnenom uţívaní alebo z dôvodov plnenia

určitých úloh podľa dispozície jej vlastníka v drţbe so záväzkom pouţiť ju len na dohodnutý

účel alebo podľa dohodnutých podmienok ju vlastníkovi vrátiť. Vec je zverená páchateľovi,

ak je mu odovzdaná do faktickej moci (do drţby) s tým, aby s vecou nakladal určitým

spôsobom. Páchateľ si prisvojí vec, ktorá mu bola zverená, ak s ňou naloţí v rozpore

s účelom, na ktorý mu bola cudzia vec daná do opatrovania alebo do dispozície, a to

spôsobom, ktorý marí základný účel zverenia.

Z obsahu spisu je zrejmé, ţe skutok, ktorý bol ustálený súdmi v pôvodnom konaní,

napĺňa základné znaky skutkovej podstaty trestného činu sprenevery. Obvinený ako konateľ

spoločnosti Ţ., s. r. o. poverený riadením Divízie pre zahraničnú výstavbu – export, pri

realizácii stavebných prác v Spolkovej republike Nemecko, oprávnený disponovať s účtami

uvedenej spoločnosti, uskutočnil výbery finančných prostriedkov z devízových účtov, ktoré

v rozpore so smernicou č. 1/2000 riadne nevyúčtoval, a ktoré bezdôvodne vyplatil spoločnosti

H.

Trestný čin sprenevery je v pomere špeciality k trestnému činu porušovania povinnosti

pri správe cudzieho majetku, ktorého aplikácia prichádza do úvahy v prípadoch, v ktorých

sa nepreukáţe, ţe by fyzické osoby, ktoré sú povinné vybavovať záleţitosti iných osôb

vrátane povinnosti starostlivosti o ich majetok, úmyselným porušením povinnosti opatrovať

alebo spravovať cudzí majetok obohatili seba alebo iného, ale preukáţe sa len spôsobenie

škody nie malej na cudzom majetku.

V súvislosti s právnou kvalifikáciou skutku sa súdy niţších stupňov dôsledne zaoberali

aj časovou pôsobnosťou , keď trestnosť činu posúdili a trest uloţili podľa

zákona, ktorý bol pre obvineného priaznivejší.

V danom prípade je zrejmé, ţe dôvody dovolania obvineného Ing. E. K. splnené

neboli, preto ho na neverejnom zasadnutí podľa musel dovolací súd

odmietnuť.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

6 2 Tdo V 11/2014

V Bratislave, 21. apríla 2015

JUDr. Štefan H a r a b i n , v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Kristína Cíchová