Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
89f/394487.6032df.pdf
PDF · 160.13 KB
No categories available
4Cdo/538/2014
Najvyšší súd
Slovenskej republiky 4 Cdo 538/2014
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobkyne P., so sídlom v B., IČO:
X., zastúpenej advokátskou kanceláriou F., so sídlom v B., IČO: X., proti ţalovanej
Slovenskej republike, za ktorú koná M., so sídlom v B., o náhradu majetkovej škody
a nemajetkovej ujmy, vedenej na Okresnom súde Revúca pod sp. zn. 3 C 437/2012,
o dovolaniach ţalobkyne proti uzneseniam Krajského súdu v Banskej Bystrici
z 18. februára 2014 sp. zn. 13 Co 82/2014.
rozhodol:
Uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici z 18. februára 2014 sp. zn.
13 Co 82/2014 z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.
O d ô v o d n e n i e
Ţalobkyňa podala 27. septembra 2012 na Okresnom súde Revúca ţalobu, ktorou
sa voči ţalovanej domáhala náhrady majetkovej škody a nemajetkovej ujmy v zmysle zákona
č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene
niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 514/2003 Z.z.“). V ţalobe okrem iného uviedla,
ţe predmetnú ujmu jej spôsobil nesprávnym úradným postupom Okresný súd Revúca, preto
jeho sudcovia nemôţu danú vec prejednať a rozhodnúť. Vzhľadom na to ţiadala, aby Krajský
súd v Banskej Bystrici rozhodol o prikázaní tejto veci inému súdu toho istého stupňa.
Okresný súd Revúca uznesením z 3. mája 2013 č.k. 3 C 437/2012-33 vyzval
ţalobkyňu na zaplatenie súdneho poplatku vo výške 66 € za námietku zaujatosti podľa
poloţky č. 17a Sadzobníka súdnych poplatkov (ďalej len „Sadzobník“), ktorý tvorí prílohu
zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov (ďalej
len „zákon č. 71/1992 Zb.“).
Uvedené uznesenie Okresného súdu Revúca napadla ţalobkyňa odvolaním
argumentujúc tým, ţe v danom prípade nepodala námietku zaujatosti, ale návrh na prikázanie
veci inému súdu toho istého stupňa (§ 12 ods. 1 O.s.p.). Navyše, i keby predsa len išlo
o námietku zaujatosti (čo ţalobkyňa poprela), nezaťaţovala by ju povinnosť zaplatiť súdny
poplatok, lebo konanie je v danom prípade vecne oslobodené od súdneho poplatku podľa
§ 4 ods. 1 písm. k/ zákona č. 71/1992 Zb.
Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením z 18. februára 2014 sp. zn. 13 Co 82/2014
odvolanie ţalobkyne odmietol podľa § 218 ods. 1 písm. a/ O.s.p. ako podané oneskorene.
Uviedol, ţe napadnuté uznesenie okresného súdu bolo ţalobkyni doručené
do vlastných rúk dňa 13. júna 2013, ţalobkyňa podala odvolanie osobne na okresnom súde
dňa 1. júla 2013, pričom posledným dňom na podanie odvolania bol deň 28. jún 2013, preto
ţalobkyňa podala odvolanie po uplynutí zákonom stanovenej 15-dňovej lehoty.
Proti tomuto uzneseniu krajského súdu podala dovolanie ţalobkyňa. Navrhla,
aby dovolací napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil odvolaciemu súdu na ďalšie konanie.
Namietala, ţe postupom odvolacieho súdu jej bola odňatá moţnosť konať pred súdom (§ 237
písm. f/ O.s.p.), a to z dôvodu, ţe odvolanie podala včas. Odvolanie nebolo podané
na prvostupňovom súde osobne do podateľne ako uviedol vo svojom rozhodnutí odvolací súd,
ale ţalobkyňa odvolanie odovzdala na prepravu doručovateľskej spoločnosti R., IČO: X., so
sídlom v B., ktorej predmetom podnikania je „poskytovanie poštových sluţieb“, rovnako ako
S. Tejto spoločnosti odovzdala odvolanie dňa 28. júna 2013, teda v čase, keď ešte márne
neuplynula lehota na podanie odvolania (§ 57 ods. 3 O.s.p.). Označená doručovateľská
spoločnosť mala povinnosť podanie doručiť adresátovi, preto lehota bola zachovaná.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení,
ţe dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), skúmal najskôr to, či tento
opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť dovolaním (§ 236
a nasl. O.s.p.) a bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 242a ods. 1 O.s.p.) dospel
k záveru, ţe dovolanie ţalobkyne je prípustné.
Proti uzneseniu odvolacieho súdu je dovolanie prípustné, ak je ním napadnuté
zmeňujúce uznesenie odvolacieho súdu (§ 239 ods. 1 písm. a/ O.s.p.) alebo ak odvolací súd
rozhodol vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev na zaujatie
stanoviska (§ 239 ods. 1 písm. b/ O.s.p.). Podľa § 239 ods. 2 O.s.p. je dovolanie prípustné tieţ
proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa,
ak a/ odvolací súd vyslovil vo svojom potvrdzujúcom uznesení, ţe je dovolanie prípustné,
pretoţe ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, b/ ide o uznesenie o uznaní
(neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné)
na území Slovenskej republiky.
Dovolaním ţalobkyne je napadnuté uznesenie odvolacieho súdu, ktoré nevykazuje
znaky uznesení uvedených v § 239 ods. 1 a 2 O.s.p., proti ktorým zákon dovolanie pripúšťa.
Preto prípustnosť dovolania ţalobkyne z týchto ustanovení nemoţno vyvodiť.
So zreteľom na ustanovenie § 242 ods. 1 veta druhá O.s.p. ukladajúce dovolaciemu
súdu povinnosť prihliadnuť na prípadnú procesnú vadu uvedenú v § 237 O.s.p.
(či uţ to účastník namieta alebo nie) neobmedzil sa Najvyšší súd Slovenskej republiky
len na skúmanie prípustnosti dovolania ţalobkyne smerujúceho proti uzneseniu podľa § 239
O.s.p., ale sa zaoberal aj otázkou, či dovolanie nie je prípustné podľa § 237 O.s.p. Podľa tohto
ustanovenia je dovolanie prípustné proti kaţdému rozhodnutiu (aj uzneseniu),
ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval
ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú
spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa uţ prv právoplatne rozhodlo alebo
v tej istej veci sa uţ prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa
zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať
pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaţe namiesto
samosudcu rozhodoval senát.
Ţalobkyňa procesné vady konania v zmysle § 237 písm. a/ aţ e/ a g/ O.s.p. netvrdila
a existencia týchto vád nevyšla v dovolacom konaní najavo. Prípustnosť jej dovolania preto
z týchto ustanovení nevyplýva.
S prihliadnutím na obsah dovolania ţalobkyne Najvyšší súd Slovenskej republiky
osobitne skúmal, či postupom a rozhodnutím súdov nedošlo k odňatiu moţnosti účastníkom
konať pred súdom (§ 237 písm. f/ O.s.p.).
Pod odňatím moţnosti konať pred súdom v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. treba
rozumieť taký postup súdu, ktorým znemoţní realizáciu tých procesných práv, ktoré
účastníkom občianskeho súdneho konania procesné predpisy priznávajú za účelom
zabezpečenia spravodlivej ochrany ich práv a právom chránených záujmov. K odňatiu
moţnosti konať pred súdom môţe dôjsť nielen činnosťou súdu, ktorá rozhodnutiu
predchádza, ale aj samotným rozhodnutím. Takýmto rozhodnutím je aj uznesenie, ktorým
odvolací súd nesprávne odmietne odvolanie ako oneskorene podané (R 23/1994).
Podľa § 204 ods. 1 O.s.p., odvolanie sa podáva do 15 dní od doručenia rozhodnutia
na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie
znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Podľa § 57 ods. 3 O.s.p., lehota je zachovaná, ak sa posledný deň lehoty urobí úkon
na súde alebo podanie odovzdá orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť.
Z obsahu spisu vyplýva, ţe uznesenie súdu prvého stupňa bolo zástupcovi ţalobkyne
doručené dňa 13. júna 2013 (č.l. 35b spisu). Posledným dňom 15-dňovej lehoty na podanie
odvolania bol deň 28. jún 2013 (piatok), tak ako aj vo svojom rozhodnutí konštatoval
odvolací súd a táto skutočnosť ani nebola sporná.
Z podacej pečiatky Okresného súdu Revúca je zjavné, ţe odvolanie proti uzneseniu
o súdnom poplatku (za vznesenie námietky zaujatosti) bolo podané na tomto súde osobne dňa
1. júla 2013. Z tejto skutočnosti vychádzal aj odvolací súd pri svojom závere
o oneskorenom podaní odvolania. Zo ţalobkyňou predloţeného dokladu (č.l. 130 spisu)
o odovzdaní zásielky (s jej popisom ,,POH – NŠ – 1080 x odvolanie voči SP 66 €-dvojmo“)
na prepravu spoločnosti R. (detaily zásielky k prepravnému listu ), o ktorom odvolací súd
v čase rozhodovania o odvolaní nemal vedomosť (ţalobkyňa ho pripojila aţ k dovolaniu)
súčasne vyplýva, ţe ţalobkyňa odvolanie odovzdala na jeho doručenie Okresnému súdu
Revúca tejto spoločnosti dňa 28. júna 2013, t.j. posledný deň 15-dňovej odvolacej lehoty.
Pre záver o (ne)splnení podmienky zachovania odvolacej lehoty v zmysle ustanovenia
§ 57 ods. 3 O.s.p. však bolo treba sa ešte zaoberať otázkou, či spoločnosť, ktorej bolo
odvolanie odovzdané ţalobkyňou na doručenie, moţno povaţovať za ,,orgán, ktorý
má povinnosť ho doručiť“.
Vzhľadom na to, ţe spoločnosť R. je Poštovým regulačným úradom registrovaným
poštovým podnikom poskytujúcim poštové sluţby (označené ako OS – ostatné poštové
sluţby) v zmysle zákona, treba ju povaţovať za orgán, ktorému je moţné odovzdať podanie
a ktorý má povinnosť toto podanie doručiť s následkom zachovania lehoty v zmysle
ustanovenia § 57 ods. 3 O.s.p.
Z uvedeného dovolací súd dospel k záveru, ţe ţalobkyňa dôvodne namietala,
ţe rozhodnutím odvolacieho súdu, ktorý odmietol jej odvolanie ako oneskorene podané,
jej odňal moţnosť konať pred súdom (§ 237 písm. f/ O.s.p.).
Najvyšší súd Slovenskej republiky preto dovolaním napadnuté uznesenie odvolacieho
súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 243b ods. 1, 2 O.s.p.).
V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného konania a dovolacieho
konania (§ 243d ods. 1 O.s.p.).
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov
3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 23. apríla 2015
JUDr. Edita B a k o š o v á, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Lenka Pošová