Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Cdo/67/2014

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v dedičskej veci po poručiteľke T. R.R., zomrelej

X., naposledy bytom v H.H., vedenej na Okresnom súde Humenné pod sp.zn.

, o dovolaní dedičov 1/ D. R., 2/ Z. B., obaja bývajúci v H.H., právne zastúpení

advokátom JUDr. Ľubomírom Hudákom, sídlom v Humennom, Mierová 87, 3/ F. R.,

bývajúceho v Č., zastúpený Z. B., proti uzneseniu Krajského súdu v Prešove z 20. decembra

2012 sp.zn. , , takto

rozhodol:

Konanie o dovolaní dediča F. R. z a s t a v u j e .

Dovolanie dedičov D. R. a Z. B. o d m i e t a.

Ţiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov dovolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd v Humennom uznesením z 30. marca 2012 č.k. -123,

určil všeobecnú hodnotu dedičstva po poručiteľke v sume 20 000 €, pasíva

v sume 0 € a čistú hodnotu dedičstva v sume 20 000 €; a vyporiadal dedičstvo tak, ţe majetok

patriaci do dedičstva, ktorý pozostával z rodinného domu č.s. X v H., postaveného na parc. č.

Y, spolu s príslušenstvom a parc. CKN č. X zastavané plochy a nádvoria

o výmere 686 m2, parc. CKN č. X záhrady o výmere 418 m2, ktoré nehnuteľnosti sú zapísané

na LV č. X., kat. územie H., pod B 1 v podiele 5/10-in, v hodnote schválenej účastníkmi

20000 € nadobudnú:

- D. R.R.R., r.č. X., trvale bytom H.

- M. H.H., r.č. X., trvale bytom H.

- F. R.R.R., r.č. X., trvale bytom P.

- Z. B.B., r.č. X., trvale bytom H.

- S. R.R.R., r.č. X., trvale bytom H., všetci rovnakým dielom po 1/5 v pomere k

2

vlastníckemu podielu poručiteľky, resp. po 1/10 k celku.

Súdnemu komisárovi priznal odmenu vo výške 222,50 €, náhradu hotových výdavkov

20 €, spolu bez DPH 242,50 €, 20 % DPH vo výške 48,50 €, spolu s DPH 291 €, ktorú

zaplatia nadobúdatelia, všetci po 58,20 €, na účet notárskeho úradu v Tatra Banke a.s. H., č.

účtu X., var. symbol , v lehote

do 3 dní odo dňa právoplatnosti uznesenia. Rozhodol tak s odôvodnením, ţe rozsudkom

Okresného súdu H. z 3. mája 2010 č.k.17C 122/2009-107 v spojení s rozsudkom Krajského

súdu v Prešove z 15. februára 2011 sp.zn. bolo určené, ţe M. H. a S. R. sú

dedičmi po poručiteľke T. R. Keďţe medzi dedičmi nedošlo k dohode, vyporiadal súd

dedičstvo podľa zákonných podielov tak, ako je uvedené vo výroku uznesenia.

Krajský súd v Prešove na odvolanie dedičov D. R. a Z. B. uznesením z 20. decembra

2012 sp.zn. , potvrdil napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa

ako vecne správne (, ). Odvolací súd sa v celom rozsahu stotoţnil so

skutkovými aj právnymi závermi súdu prvého stupňa a odkázal na zdôvodnenie napadnutého

uznesenia. K odvolacím dôvodom dedičov doplnil, ţe M. H. a S. R. boli zahrnutí do

dedičského konania ako dedičia na základe právoplatných súdnych rozhodnutí, preto bolo

odvolanie ďalších dedičov nedôvodné.

Uvedené rozhodnutie odvolacieho súdu napadli dovolaním dedičia D. R., Z. B. a F. R.

(ďalej aj ,,dovolatelia,,), ktoré doplnili podaniami zo 7. januára 2014 a 20. januára 2014.

Domáhali sa, aby dovolací súd napadnuté uznesenie odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil

na ďalšie konanie. Dovolanie odôvodnili ustanovením (účastníkovi bola

postupom súdu odňatá moţnosť konať pred súdom ). Odňatie moţnosti konať videli

dovolatelia v tom, ţe neboli v rámci celého konania vôbec vypočutí k svojim tvrdeniam

a predloţeným dôkazom, čím došlo k porušeniu ich práv vyplývajúcich z

Slovenskej republiky a čl. 6 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd. Dovolatelia poukázali na to, ţe nesúhlasili s podstatnou skutočnosťou pre ukončenie

dedičského konania, a to sumou

20 000 €, ktorou bola ohodnotená nehnuteľnosť patriaca do dedičstva. Dovolateľ D. R.

uviedol, ţe spolu so sestrou financoval a staval dom, preto notár do dedičstva zahrnul aj to, čo

oni nadobudli a kúpili. Okresný súd sa touto skutočnosťou nezaoberal napriek ich odvolaniu.

Odvolaciemu súdu vytýkali rozpor v odôvodnení jeho uznesenia, kde na jednej strane uviedol,

3

ţe hodnota dedičstva bola účastníkmi konania schválená a na druhej strane, ţe odvolatelia

s touto cenou nesúhlasili.

K dovolaniu sa vyjadril S. R. s tým, ţe rešpektuje rozhodnutie Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( )

predovšetkým skúmal, či sú splnené podmienky, za ktorých môţe konať o dovolaní dediča F.

R. a zistil, ţe tieto podmienky konania nie sú splnené.

Kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môţe

konať vo veci ( ).

Ak ide o nedostatok podmienky konania, ktorý moţno odstrániť, súd urobí pre to

vhodné opatrenia, pritom spravidla môţe pokračovať v konaní, ale nesmie vydať rozhodnutie,

ktorým sa konanie končí. Ak sa nepodarí nedostatok podmienky konania odstrániť, konanie

zastaví ( ).

Dovolateľ v dovolacom konaní musí byť zastúpený advokátom, pokiaľ nemá právnické

vzdelanie buď sám, alebo jeho zamestnanec (člen), ktorý za neho koná (§ 241 ods. 1 veta

druhá ).

V prípade, ţe dovolateľom je fyzická osoba, ktorá nemá právnické vzdelanie, musí byť

v dovolacom konaní zastúpená advokátom. Povinné zastúpenie advokátom je zvláštnou

podmienkou dovolacieho konania týkajúcou sa dovolateľa. Účelom je, aby účastníkovi, ktorý

sám právnické vzdelanie nemá, bola poskytnutá kvalifikovaná právna pomoc a aby dovolanie

vyhovovalo poţiadavkám ustanovenia a

V danej veci bol F. R. zastúpený na základe plnej moci z 27. apríla 2009 fyzickou

osobou - Z. B.. Menovaná nemá právnické vzdelanie.

Okresný súd Humenné uznesením z 18. septembra 2013 č.k.11D 97/2009-182 vyzval

F. R. cestou jeho splnomocnenej zástupkyne Z. B., aby v súlade s oznámil

meno a sídlo advokáta, ktorý ho bude v konaní zastupovať a poučil ho o povinnom zastúpení

advokátom v dovolacom konaní.

Rozhodnutím Centra právnej pomoci z 5. decembra 2013 s.z.7979/2013,

r.z.57405/2013, bol Z. B. ako ţiadateľke priznaný nárok na poskytnutie právnej pomoci

a určený advokát v právnej veci dovolania vedeného v konaní pod sp.zn.

. Predmetné rozhodnutie sa však dotýkalo len samotnej ţiadateľky, ktorá si

ţiadosť o poskytnutie právnej pomoci podala.

Nedostatok podmienky povinného zastúpenia dovolateľa v dovolacom konaní je

moţné odstrániť tým, ţe si dovolateľ zvolí kvalifikovaného zástupcu a k dovolaniu pripojí

jeho plnomocenstvo. Ak tak však neurobí, a to ani na výzvu súdu, súd dovolacie konanie

zastaví. Nedostatok zastúpenia dovolateľa kvalifikovaným zástupcom bráni dovolaciemu

súdu o veci ďalej konať. Citované ustanovenie veta druhá je totiţ

ustanovením kogentnej povahy, ktoré nepripúšťa výnimky.

Vzhľadom k tomu, ţe dovolateľ F. R. do dnešného dňa nepredloţil súdu plnú moc

udelenú advokátovi na zastupovanie v dovolacom konaní, sám právnické vzdelanie nemá

a ani ním splnomocnená zástupkyňa Z. B., Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolacie

konanie o jeho dovolaní podľa v spojení s zastavil z dôvodu

neodstránenia procesného nedostatku podmienky dovolacieho konania, bez toho, aby sa

zaoberal vecnou správnosťou napadnutého rozhodnutia.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ), po zistení,

ţe dovolanie podali včas účastníci konania ( ), riadne zastúpení (

ods. 1 ), skúmal najskôr, či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré

moţno napadnúť dovolaním ( a nasl. ), a bez nariadenia dovolacieho pojednávania

( ) dospel k záveru, ţe dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, voči ktorému

takýto opravný prostriedok nie je prípustný.

Podľa ustanovenia dovolaním moţno napadnúť právoplatné

rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.

Dovolanie dedičov z hľadiska obsahového smeruje proti uzneseniu odvolacieho súdu

v tej časti, ktorou potvrdil uznesenie Okresného súdu Humenné z 30. marca 2012 č.k.

-123, o potvrdení nadobudnutia dedičstva na základe zákonných

podielov. Proti uzneseniu odvolacieho súdu je dovolanie prípustné, ak je ním napadnuté

zmeňujúce uznesenie odvolacieho súdu ( ) alebo ak odvolací súd

rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev na zaujatie

stanoviska ( ). Podľa je dovolanie prípustné tieţ

proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak

a/ odvolací súd vyslovil vo svojom potvrdzujúcom uznesení, ţe je dovolanie prípustné,

pretoţe ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, b/ ide o uznesenie o návrhu

na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia, c/ ide

o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné

(nevykonateľné) na území Slovenskej republiky.

Keďţe v prejednávanej veci je dovolaním napadnuté potvrdzujúce uznesenie

odvolacieho súdu, ktoré nevykazuje znaky ani jedného z rozhodnutí vymenovaných

v ustanovení , , prípustnosť dovolania z ustanovenia vyvodiť

nemoţno.

So zreteľom na ustanovenie veta druhá ukladajúce dovolaciemu

súdu povinnosť prihliadnuť vţdy na prípadnú procesnú vadu uvedenú v (či uţ to

účastník namieta alebo nie), neobmedzil sa Najvyšší súd Slovenskej republiky len

na skúmanie prípustnosti dovolania smerujúceho proti uzneseniu podľa , ale sa

zaoberal aj otázkou, či dovolanie nie je prípustné podľa Uvedené zákonné

ustanovenie pripúšťa dovolanie proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu (rozsudku či

uzneseniu), ak konanie, v ktorom bolo vydané, je postihnuté niektorou zo závaţných

procesných vád vymenovaných v písmenách a/ aţ g/ tohto ustanovenia (ide tu o nedostatok

právomoci súdov, spôsobilosti účastníka, riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého

účastníka, prekáţku veci právoplatne rozhodnutej alebo uţ prv začatého konania, ak sa

nepodal návrh na začatie konania , hoci podľa zákona bol potrebný, prípad odňatia moţnosti

účastníkovi konať pred súdom a prípad rozhodovania vylúčeným sudcom alebo nesprávne

obsadeným súdom).

Dovolatelia vo svojom dovolaní nenamietali vady konania podľa § 237 písm. a/ aţ e/

a g/ a ich existenciu nezistil ani dovolací súd.

Dovolatelia v dovolaní výslovne namietali, ţe v konaní došlo k vade v zmysle § 237

písm. f/

Predmetnému dôvodu dovolania sú vlastné tri pojmové znaky : 1/ odňatie moţnosti

konať pred súdom, 2/ to, ţe k odňatiu moţnosti konať došlo v dôsledku postupu súdu,

3/ moţnosť konať pred súdom sa odňala účastníkovi konania. Vzhľadom k tej skutočnosti,

ţe zákon bliţšie v ţiadnom zo svojich ustanovení pojem odňatie moţnosti konať pred súdom

nešpecifikuje, pod odňatím moţnosti konať pred súdom je potrebné vo všeobecnosti rozumieť

taký postup súdu, ktorý znemoţňuje účastníkovi konania realizáciu procesných práv a právom

chránených záujmov, priznaných mu na zabezpečenie

svojich práv a oprávnených záujmov.

Dovolatelia videli odňatie moţnosti konať pred súdom v tom, ţe neboli v rámci celého

konania vôbec vypočutí k svojim tvrdeniam a predloţeným dôkazom, nemohli uplatňovať

svoje procesné práva a tým došlo k porušeniu ich práv vyplývajúcich z

Slovenskej republiky a čl. 6 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd.

Podľa kaţdý sa môţe domáhať zákonom ustanoveným postupom

svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom

orgáne Slovenskej republiky.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru kaţdý má právo na to, aby jeho záleţitosť bola

spravodlivo verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo

o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

Obsahom práva na spravodlivý súdny proces ( ,

dohovoru) je umoţniť kaţdému bez akejkoľvek diskriminácie reálny prístup k súdu, pričom

tomuto právu zodpovedá povinnosť súdu vo veci konať a rozhodnúť. Právo na spravodlivý

súdny proces je naplnené tým, ţe všeobecné súdy zistia skutkový stav, a po výklade a pouţití

relevantných právnych noriem rozhodnú tak, ţe ich skutkové a právne závery nie sú

svojvoľné, neudrţateľné alebo prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov, ktorý by poprel

zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces. Do práva na spravodlivý proces ale nepatrí

právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotoţnil s jeho právnymi názormi,

navrhovaním a hodnotením dôkazov (), ani právo na to, aby bol účastník

konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby sa rozhodlo v súlade s jeho poţiadavkami

().

V zmysle veta prvá na základe poverenia súdu je notár ako súdny

komisár oprávnený viesť samostatne konanie o dedičstve smerujúce k vydaniu osvedčenia

o dedičstve alebo k predloţeniu veci súdu na vydanie uznesenia podľa § 175zd. Podľa ods. 2

veta prvá citovaného ustanovenia notár v konaní podľa odseku 1 je oprávnený vydať

rozhodnutia okrem rozhodnutí uvedených v osobitnom predpise. Úkony notára podľa odseku

1 sa povaţujú za úkony súdu ( ).

V zmysle na prejednanie dedičstva nie je potrebné nariaďovať

pojednávanie, ak súd potvrdí jeho nadobudnutie jedinému dedičovi, alebo ak dedičstvo

pripadne štátu podľa .

Notári so sídlom v obvode okresného súdu sú rovnomerne poverovaní úkonmi

v konaní o dedičstve podľa rozvrhu, ktorý na návrh príslušnej notárskej komory vydá

predseda krajského súdu na kaţdý kalendárny rok ( ).

Ak sa prejednanie dedičstva neskončilo vydaním osvedčenia o dedičstve, notár

pripraví všetky potrebné podklady na vydanie uznesenia súdu a návrh na uznesenie súdu

a vyúčtuje svoju odmenu a hotové výdavky. Ak podklady nie sú úplné alebo návrh

na uznesenie súdu nie je po vecnej stránke správny, súd môţe vec vrátiť notárovi s pokynom

na doplnenie konania alebo na zmenu návrhu uznesenia; pokynom súdu je notár viazaný

( )

V našom právnom poriadku dedičské konanie vychádza zo zásady tvz.

obligatórneho súdneho komisariátu, teda úkony v konaní o dedičstve zásadne nevykonáva

súd, ale ním poverený notár vo funkcii súdneho komisára (str.83 Komentáru k Občianskemu

súdnemu poriadku, C.H.BECK, Števček/ Ficová a kolektív). V zmysle sa

úkony notára ako súdneho komisára v dedičskom konaní povaţujú za ,,úkony súdu,,. Notár

ako poverený súdny komisár vedie samostatne konanie o dedičstve a v rámci neho vykonáva

všetky úkony nevyhnutné k riadnemu prejednaniu a vysporiadaniu dedičstva, ktoré zákon

upravuje v ustanoveniach a nasl. K týmto úkonom patrí aj nariadenie

dedičského pojednávania v zmysle Podľa výsledkov konania notár buď vydá

osvedčenie o dedičstve alebo pripraví a predloţí podklady súdu pre vydanie rozhodnutia.

Z obsahu spisu dovolací súd zistil, ţe v dedičskej veci po poručiteľke T. R., prebehli

pred notárom dve pojednávania, a to dňa 18. mája 2009 a dňa

20. decembra 2011, ktorých sa zúčastnili obaja dovolatelia. Podľa zápisnice z pojednávania

dňa 18. mája 2009 (č.l. 34 spisu) boli prítomní účastníci oboznámení notárom s obsahom

spisu a všetkými dôkaznými listinami, súčasne im bol daný priestor na vyjadrenie. Z obsahu

zápisnice z pojednávania dňa 20. decembra 2011 (č.l. 120 spisu) vyplýva, ţe dovolatelia boli

notárom opätovne vypočutí a predloţili aj svoje písomné vyjadrenie k dedičskému konaniu.

Na základe uvedeného dovolací súd konštatuje, ţe obaja dovolatelia boli

v dedičskom konaní riadne vypočutí, bol im daný priestor na vyjadrenie ako aj na predloţenie

dôkazných prostriedkov a mohli tak realizovať všetky svoje procesné oprávnenia priznané im

v dedičskom konaní. Dovolací súd nezistil ţiadne procesné

pochybenie zo strany súdu a preto boli námietky dovolateľov o odňatí ich moţnosti konať

pred súdom nedôvodné.

Dovolatelia ďalej namietali, ţe nesúhlasili s podstatnou skutočnosťou pre ukončenie

dedičského konania a to sumou 20 000 €, ktorou bola ohodnotená nehnuteľnosť patriaca

do dedičstva; podľa ich názoru z nej mala byť odpočítaná suma dlhov ostatných dedičov voči

nim.

Podľa ak sú aktíva a pasíva medzi účastníkmi sporné, obmedzí

sa súd len na zistenie ich spornosti; pri výpočte čistého majetku na ne neprihliada. Súd zistí

poručiteľov majetok a jeho dlhy a vykoná súpis aktív a pasív ( veta prvá ).

Na podklade zistenia podľa § 175m určí súd všeobecnú cenu majetku, výšku dlhov a čistú

hodnotu dedičstva, prípadne výšku jeho predlţenia v čase smrti poručiteľa. Za všeobecnú

cenu majetku určí súd sumu zhodne tvrdenú účastníkmi; ak sú tvrdenia rozdielne, vykoná súd

na jej zistenie potrebné dôkazy ( ).

Postup podľa prichádza do úvahy aţ vtedy, keď súd na základe

obsahu spisu a toho, čo uviedli dedičia, „zistí“ (v zmysle sám dospeje k záveru), ţe v konaní

prejavená odlišnosť názorov účastníkov konania alebo povaha ich tvrdení svedčí o existencii

spornosti v účastníkmi tvrdených skutkových (nie právnych) okolnostiach o tom, ktoré aktíva

a pasíva patria do dedičstva.

Z obsahu spisu je zrejmé, ţe všeobecná cena majetku zahrnutého do dedičstva

po poručiteľke bola určená na základe znaleckého posudku číslo 68/2001 zo 17. marca 2001

predloţeného dovolateľom D. R. pri predbeţnom vyšetrení vykonanom notárom dňa 23.

marca 2009. Menovaný tieţ uviedol, ţe nevie o ţiadnych dlhoch zomrelého a neuplatnil si ani

náklady na pohreb. Vzhľadom k tomu, ţe ostatní dedičia nenamietali sumu majetku určenú na

základe tohto znaleckého posudku, vychádzal notár v zmysle z takto

určenej ceny nehnuteľnosti. Námietky dodatočne vznesené dovolateľmi

na pojednávaní dňa 20. decembra 2011 vyhodnotil notár ako nesúvisiace s predmetom

dedičstva, týkajúce sa právnych vzťahov medzi dedičmi, ktoré nie sú predmetom dedičského

konania. Vzhľadom k tomu, ţe súdny komisár dospel k záveru, ţe nie sú dané podmienky

postupu v zmysle , predloţil vec súdu spolu s návrhom na vydanie

uznesenia bez ďalšieho. Rovnako odvolací súd vyhodnotil tieto námietky obsiahnuté aj

v podanom odvolaní dovolateľov z 24. apríla 2012 ako neopodstatnené.

Dovolací súd poukazuje na tú skutočnosť, ţe dovolacie námietky vznesené

dovolateľmi v tomto smere (nesúhlas s určenou všeobecnou hodnotou dedičstva)

v skutočnosti predstavujú reakciu dovolateľov na právoplatné rozhodnutia súdov vo veci

určenia, ţe M. H. a S. R. sú dedičmi po poručiteľke, a sú vyjadrením nespokojnosti

dovolateľov vo vzťahu ku skutkovému a právnemu posúdeniu súdu vo veci vyporiadania

dedičstva po poručiteľke T. R.. Dovolací súd preto povaţuje

za potrebné uviesť, ţe ustanovenie dáva odňatie moţnosti konať pred

súdom do súvislosti výlučne s faktickou procesnou činnosťou súdu, v tom ktorom

konkrétnom súdnom konaní a nie s jeho skutkovým či právnym hodnotením veci zaujatým

v napadnutom rozhodnutí.

Dovolanie totiţ nie je „ďalším“ odvolaním, ale je mimoriadnym opravným

prostriedkom určeným na nápravu len výslovne uvedených procesných (§ 241 ods. 2 písm. a/

a b/ ) a hmotnoprávnych vád ( ). Dovolací súd nie je

10

všeobecnou treťou inštanciou, v ktorej by mohol preskúmať akékoľvek rozhodnutie súdu

druhého stupňa. Preskúmavať správnosť a úplnosť skutkových zistení, a to ani v súvislosti

s právnym posúdením veci, nemôţe dovolací súd uţ len z toho dôvodu, ţe nie je oprávnený

bez ďalšieho prehodnocovať vykonané dôkazy, pretoţe na rozdiel od súdu prvého a druhého

stupňa nemá moţnosť podľa zásad ústnosti a bezprostrednosti v konaní o dovolaní tieto

dôkazy sám vykonávať, ako je zrejmé z obmedzeného rozsahu dokazovania v dovolacom

konaní podľa ustanovenia , in fine (arg. „dokazovanie však nevykonáva“).

Napokon dovolatelia namietali rozpor v odôvodnení uznesenia odvolacieho súdu,

pretoţe na jednej strane odvolací súd v odôvodnení uviedol, ţe hodnota dedičstva bola

účastníkmi konania schválená a na druhej strane, ţe odvolatelia s touto cenou nesúhlasili.

Z hľadiska obsahového dovolací súd vyhodnotil túto námietku ako námietku

nedostatočného odôvodnenia súdneho rozhodnutia, ktorá by mohla mať za následok odňatie

moţnosti účastníka konať pred súdom v zmysle vady

Podľa ustálenej judikatúry ESĽP vyplýva, ţe právo na riadne odôvodnenie súdneho

rozhodnutia patrí medzi základné zásady spravodlivého súdneho procesu. Judikatúra tohto

súdu však nevyţaduje, aby na kaţdý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie

bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý

je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyţaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument

(Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303- A, s.12, § 29, Hiro Balani

c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B, Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997,

Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998).

Rovnako sa Ústavný súd Slovenskej republiky vyjadril k povinnosti súdov riadne

odôvodniť svoje rozhodnutie v náleze -30. Ústavný súd tieţ vyslovil, ţe

súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka konania

na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede

na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j.

s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu ().

Do práva na spravodlivý súdny proces však nepatrí súčasne aj právo účastníka

konania, aby sa všeobecný súd stotoţnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním

a hodnotením dôkazov () a rovnako neznamená ani to, aby účastník konania

bol pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho poţiadavkami

a právnymi názormi ().

Podľa v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ

(ţalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (ţalovaný), prípadne

iný účastník konania, stručne, jasne a výstiţne vysvetlí, ktoré skutočnosti povaţuje

za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení

dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá

na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Podľa ak nie je ďalej ustanovené inak, pouţijú sa na uznesenie

primerane ustanovenia o rozsudku.

Štruktúra práva na odôvodnenie je rámcovo upravená vo vyššie citovanom ustanovení.

Táto norma sa uplatňuje aj v odvolacom konaní ( ).

Preskúmaním veci dovolací súd dospel k záveru, ţe rozhodnutia súdov niţších stupňov

zodpovedajú poţiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutí v zmysle vyššie citovaných

zákonných ustanovení a preto ich nemoţno povaţovať za nedostatočne odôvodnené.

Predovšetkým rozhodnutie súdu prvého stupňa zodpovedá základnej (formálnej)

štruktúre odôvodnenia rozhodnutia. Súd prvého stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia

uviedol rozhodujúci skutkový stav, okruh účastníkov konania, výsledky predbeţného

vyšetrenia, citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad a z ktorých

vyvodil svoje právne závery. Z rozhodnutia je tieţ zrejmé ako sa súd vysporiadal

s námietkami dovolateľov vo vzťahu k ich nesúhlasu s dedičskými právami ostatných

účastníkov konania.

V zmysle ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotoţňuje

s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môţe sa v odôvodnení obmedziť len

na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť

na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd v odôvodnení rozhodnutia skonštatoval správnosť skutkových

a právnych záverov súdu prvého stupňa. Postupoval tak v zmysle ustanovenia § 219 ods. 2

, podľa ktorého je odvolaciemu súdu daná moţnosť vypracovania tzv. skráteného

odôvodnenia rozhodnutia v prípade ak sa v celom rozsahu stotoţní s odôvodnením

napadnutého rozhodnutia. Pokiaľ dovolatelia poukazovali v dovolaní na rozpor v odôvodnení

jeho rozhodnutia, ich tvrdenie je neopodstatnené, pretoţe odvolací súd v konštatačnej časti

svojho rozhodnutia len opísal obsah odôvodnenia rozhodnutia súdu prvého stupňa a obsah

podaného odvolania. V samotnom odôvodnení potvrdzujúceho rozhodnutia sa však takýto

rozpor nenachádza.

Na základe vyššie uvedeného Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k záveru, ţe

skutkové a právne závery súdu prvého stupňa nie sú v danom prípade zjavne neodôvodnené

a nezlučiteľné s čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd a čl. 46 ods. 1

, a ţe aj odôvodnenie dovolaním napadnutého rozhodnutia

odvolacieho súdu spĺňa parametre zákonného odôvodnenia ( ).

Keďţe dovolanie dedičov D. R. a Z. B. nebolo procesne prípustné podľa ustanovenia

, a iné vady konania v zmysle neboli dovolacím súdom

zistené, Najvyšší súd Slovenskej republiky ich dovolanie v súlade s § 218 ods. 1 písm. c/

v spojení s , ako dovolanie smerujúce proti rozhodnutiu, proti

ktorému tento opravný prostriedok nie je prípustný, odmietol. Pritom, riadiac sa právnou

úpravou dovolacieho konania, nezaoberal sa napadnutým rozhodnutím odvolacieho súdu

z hľadiska jeho vecnej správnosti.

O trovách dovolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa

v spojení s a

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3:0.

P o u č e n i e: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 27. apríla 2015

JUDr. Helena Haukvitzová, v.r.

predsedníčka senátu

13

Za správnosť vyhotovenia: Dagmar Falbová