Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
751/395964.b82b3c.pdf
PDF · 96.64 KB
No categories available
5Cdo/141/2015
Najvyšší súd
Slovenskej republiky 5 Cdo141/2015
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti P.
Š.Š. a S. Š.Š., bývajúce u matky, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce,
sociálnych vecí a rodiny v Bratislave, Vazovova 7/A, deti rodičov: matky
Ing. D. Š., bývajúcej v B., a otca Ing. P. Š., bývajúceho v B., v konaní o zákaz styku
maloletých detí
so starými rodičmi M. B. a Mgr. M. B., obaja bývajúci v S., zastúpení Mgr. Ivetou
Vajdovou, advokátkou so sídlom v Bratislave, Bárdošová 25/7, vedenej na Okresnom
súde Bratislava II, pod sp.zn.
27 P 302/2008, o dovolaní otca maloletých detí proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava II
z 10. novembra 2014 č.k. 27 P 302/2008- 412, takto
rozhodol:
Dovolacie konanie z a s t a v u j e.
Ţiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov dovolacieho konania.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Bratislava II uznesením z 10. novembra 2014, č.k. 27 P 302/2008-412
zrušil uznesenie Okresného súdu Bratislava II z 10. septembra 2010, č.k. 27 P 302/2008-280,
ktorým bolo nariadené znalecké dokazovanie znalcom z odboru psychológie, odvetvie
klinická psychológia dospelých a psychológia sexuality. Svoje rozhodnutie po právnej stránke
odôvodnil s poukazom na ustanovenie § 127 ods. 1 O.s.p. a § 132 O.s.p. Uviedol, ţe
v priebehu konania bolo vykonané dokazovanie, opakovane boli vypočutí účastníci konania,
maloleté deti, boli zabezpečené listinné dôkazy vzťahujúce sa k predmetu konania, súd
s prihliadnutím na doposiaľ vykonané dokazovanie dospel k záveru, ţe nariadenie znaleckého
dokazovania nie je nevyhnutné vzhľadom k tomu, ţe dôkazy budú hodnotené jednotlivo
i vo vzájomnej súvislosti, ďalšie dokazovanie v súvislosti s vykonaním znaleckého
dokazovania by zbytočne predĺţilo konanie a bolo by nehospodárne.
Proti uvedenému uzneseniu súdu prvého stupňa podal otec maloletých detí dovolanie,
ktoré odôvodnil s poukazom na ustanovenie § 237 písm. f/ O.s.p. Rozhodnutiu súdu prvého
stupňa vytýkal zmätočnosť, nesprávny postup pri hodnotení dôkazov, spôsob hodnotenia
dôkazov, nevykonanie dôkazov v potrebnom rozsahu, nesprávnosť právneho posúdenia veci
a skutočnosť, ţe jeho postup nebol v súlade s Dohovorom o právach dieťaťa. Navrhol, aby
dovolací súd sa vyjadril ku kaţdému dôvodu dovolania, aby vzhľadom na závaţné procesné
pochybenia súdu, ktorých sa dopustil, zrušil rozhodnutie súdu prvého stupňa v celom rozsahu
a vrátil vec na nové konanie. Dovolaciemu súdu tieţ navrhol, ţe „pokiaľ usúdi, ţe terajšia
zákonná úprava nie je nedostatočná, nejednoznačná vo veci upresnenia čo je a čo nie je
uznesenie o vedení konania, najmä v náväznosti na uvedenú poslednú novelizáciu OSP, aby
sa obrátil na Ústavný súd SR o výklad“.
Najvyšší súd Slovenskej republiky skúmal predovšetkým podmienky, za ktorých môţe
konať o predmetnom dovolaní v zmysle ustanovenia § 103 O.s.p. a dospel k záveru, ţe
v danej veci ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemoţno odstrániť, preto treba
dovolacie konanie zastaviť.
I keď Občiansky súdny poriadok výslovne nevypočítava procesné podmienky konania,
moţno z neho vyvodiť, ţe procesné podmienky sú také podmienky na strane súdu
a účastníkov konania, ktoré musia byť splnené na to, aby sa dosiahol cieľ občianskeho
súdneho konania vyplývajúci zo základných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku
(v prvej hlave prvej časti). Na strane súdu k podmienkam konania patria tie, ktoré vymedzujú
jeho práva a povinnosti ako orgánu štátu konať a vydať rozhodnutie. Takouto podmienkou je
nepochybne aj funkčná príslušnosť, úprava ktorej dáva odpoveď na otázku, ktorý súd je
príslušný konať a rozhodovať o veci v inštančnom postupe. Chýbajúca funkčná príslušnosť
na prejednanie určitej veci predstavuje neodstrániteľný nedostatok podmienky konania.
Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to
zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.).
Z citovaného ustanovenia vyplýva, ţe dovolaním moţno napadnúť iba právoplatné
rozhodnutia odvolacieho súdu, teda len také rozhodnutia, ktoré sú výsledkom preskúmavacej
činnosti odvolacieho súdu, ktorým môţe byť krajský súd (§ 10 ods. 1 O.s.p.) alebo Najvyšší
súd Slovenskej republiky (§ 10 ods. 2 O.s.p.). Iné rozhodnutia nie sú spôsobilými predmetmi
dovolania.
Občiansky súdny poriadok určuje funkčnú príslušnosť Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky len na rozhodovanie o dovolaniach proti rozhodnutiam krajských súdov ako súdov
odvolacích a proti rozhodnutiam Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ako súdu
odvolacieho (§ 10a ods. 1 a ods. 2 O.s.p.). V predmetnej veci však o takéto rozhodnutie nejde,
keďţe dovolaním je, vychádzajúc z jeho obsahu, napadnuté uznesenie okresného súdu,
teda rozhodnutie vydané v rámci inštančného postupu súdom prvého stupňa.
So zreteľom na uvedené dovolací súd vyvodil, ţe na prejednanie predmetného
dovolania otca maloletých detí Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky chýba funkčná
príslušnosť. Keďţe chýbajúca funkčná príslušnosť predstavuje neodstrániteľný nedostatok
podmienky konania, dovolacie konanie bolo potrebné zastaviť podľa § 104 ods. 1 v spojení
O trovách dovolacieho konania rozhodol dovolací súd podľa § 146 ods.1 písm. c/
O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 243b ods. 5 O.s.p.
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov
3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 27. apríla 2015
JUDr. Helena Haukvitzová, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Dagmar Falbová