Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
537/400616.345c6f.pdf
PDF · 103.3 KB
No categories available
1Oboer/367/2013
Najvyšší súd 1Oboer/367/2013
Slovenskej republiky 1OboE/160/2013
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávnenej P., s. r. o.,
so sídlom v B., P. IČO: X. zastúpenej advokátskou kanceláriou F. P., s. r. o., so sídlom v B.,
G. IČO: X. proti povinnej S. L., nar. X. bývajúcej v P., J. o vymoženie 1 218,22 Eur
s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Komárno pod sp. zn. 8 Er 763/2005, o odvolaní
a dovolaní oprávnenej proti uzneseniu Krajského súdu v Nitre č. k. 5 CoE 106/2013-53 z 28.
júna 2013, takto
rozhodol:
I. Konanie o odvolaní oprávnenej z a s t a v u j e.
II. Návrh oprávnenej na prerušenie dovolacieho konania z a m i e t a.
III. Dovolanie oprávnenej o d m i e t a.
IV. Povinnej n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho a dovolacieho konania.
O d ô v o d n e n i e :
Okresný súd Komárno ako súd exekučný uznesením č. k. 8 Er 763/2005-16
z 23. apríla 2012 prvým výrokom návrh oprávnenej na zmenu súdneho exekútora zamietol.
Druhým výrokom exekúciu vedenú na základe notárskej zápisnice, ktorú bližšie špecifikoval
v odôvodnení uznesenia, vyhlásil za neprípustnú a zároveň konanie zastavil podľa ust. § 57
ods. 1 písm. g/ zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z.z. o súdnych
exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov
v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“). Tretím a štvrtým výrokom
priznal súdnemu exekútorovi JUDr. Ľ. P. trovy exekúcie v sume 67,37 Eur, na ktorých
zaplatenie zaviazal oprávnenú do 3 dní od právoplatnosti uznesenia. V odôvodnení
rozhodnutia uviedol, že notárska zápisnica nie je vykonateľný exekučný titul, lebo súhlas s jej
vykonateľnosťou udelil za povinnú Mgr. T. K., záujmy ktorého sú v rozpore so
záujmami povinnej (§ 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Tohto zástupcu povinnej určila
oprávnená tým, že jeho osobu vopred uviedla ako zástupcu konajúceho za povinnú
pri právnych úkonoch uzatváraných s oprávnenou. Úkon urobený takýmto „zástupcom“ je
v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka neplatný. Predložená notárska zápisnica tak nemôže
byť exekučným titulom, na základe ktorého by oprávnenej voči povinnej vznikol nárok,
ktorého vymoženia by sa mohla v rámci celej exekúcie domáhať. Vzhľadom na to je možné
vychádzať z toho, že ak neexistuje notárska zápisnica, ktorá je spôsobilá byť exekučným
titulom buď z hľadiska formálneho alebo z hľadiska materiálneho, exekúcia je neprípustná, čo
je dôvod na zastavenie exekučného konania, a preto súd prvého stupňa zamietol návrh
oprávnenej na zmenu súdneho exekútora a rozhodol o vyhlásení exekúcie za neprípustnú
a zastavil ju.
Na odvolanie oprávnenej Krajský súd v Nitre ako súd odvolací uznesením č. k. 5 CoE
106/2013-53 z 28. júna 2013 prvým výrokom napadnuté uznesenie okresného súdu potvrdil.
Druhým výrokom nepriznal povinnej náhradu trov odvolacieho konania. Tretím výrokom
zamietol návrh oprávnenej na prerušenie konania. Uviedol, že odvolanie oprávnenej smeruje
proti vecne správnemu uzneseniu súdu prvého stupňa, ktoré treba potvrdiť (§ 219 ods. 1
zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov – ďalej
len „O. s. p.“). Odvolací súd rovnako ako súd prvého stupňa prijal záver, že plnomocenstvo
udelené povinnou Mgr. T. K. v zmluve o úvere nie je platným právnym úkonom, v dôsledku
čoho Mgr. T. K. nemohol pred notárom platne vyhlásiť uznanie záväzku z úverovej zmluvy
a súhlasiť s vykonateľnosťou notárskej zápisnice v mene povinnej, a to pre rozpor záujmov
splnomocneného zástupcu a zastúpeného v zmysle § 22 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
Odvolací súd považoval túto dohodu v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka za neplatnú.
Keďže predmetná notárska zápisnica aj podľa odvolacieho súdu nespĺňa podmienky
materiálne vykonateľného exekučného titulu, pretože bola spísaná na základe absolútne
neplatného právneho úkonu, odvolací súd považoval postup súdu prvého stupňa za správny.
Vzhľadom na nevykonateľnosť notárskej zápisnice, odvolací súd nepovažoval za potrebné sa
zaoberať všetkými odvolacími námietkami. Návrh na prerušenie konania (§ 109 ods. 1 písm.
c/ O. s. p.) zamietol s odôvodnením, že je neopodstatnený.
Proti uzneseniu Krajského súdu v Nitre - vo výroku zamietajúcom návrh na prerušenie
konania - podala oprávnená odvolanie, ktoré odôvodnila tým, že jej bola odňatá možnosť
konať pred súdom (§ 205 ods. 2 písm. a/ O. s. p.), napadnuté rozhodnutie vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f/ O. s. p.) a je nepreskúmateľné
pre nedostatok dôvodov. Žiadala rozhodnutie odvolacieho súdu v napadnutej časti zrušiť
a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.
Proti uzneseniu Krajského súdu v Nitre podala oprávnená tiež dovolanie, v ktorom
uviedla, že súdy: 1. rozhodli „nad rámec zverenej právomoci“ (§ 237 písm. a/ O. s. p.),
2. konali vo veci, v ktorej sa už právoplatne rozhodlo (§ 237 písm. d/ O. s. p.), lebo
vykonateľnosť exekučného titulu už bola právoplatne posúdená pri poverení súdneho
exekútora, aby vykonal exekúciu, 3. oprávnenej odňali možnosť konať pred súdom (§ 237
písm. f/ O. s. p.) tým, že nezohľadnili jej námietky, konali bez pojednávania a dokazovania
a nerešpektovali jej právo na to, aby jej právna vec bola rozhodovaná na základe správneho
právneho základu, súčasťou ktorého je aj výklad práva Európskej únie, 4. sa v konaní
dopustili inej vady konania majúcej za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 241 ods. 2
písm. b/ O. s. p.), najmä nesprávne zistili skutkový stav, nevykonali náležité dokazovanie,
5. napadnuté rozhodnutie založili na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm.
c/ O. s. p.). Oprávnená (ďalej aj „dovolateľka“) žiadala, aby dovolací súd zrušil napadnuté
uznesenie odvolacieho súdu a tiež ním potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa a vec vrátil
prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. Zároveň žiadala, aby bolo dovolacie konanie
prerušené podľa ust. § 109 ods. 1 písm. c/ O. s. p. a Súdnemu dvoru Európskej únie boli
predložené prejudiciálne otázky, ktoré bližšie špecifikovala v podanom dovolaní.
I. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „Najvyšší súd SR“) najskôr skúmal,
či sú dané procesné predpoklady, za splnenia ktorých môže konať o odvolaní oprávnenej.
Oprávnená v procesnom postavení, v ktorom sa nachádza v preskúmavanej veci, bola
už účastníčkou konania vo viacerých iných, skutkovo a právne obdobných konaniach pred
Najvyšším súdom SR, v ktorých tak, ako aj v tomto prípade, podala odvolanie proti
rozhodnutiu odvolacieho súdu. Najvyšší súd SR konanie o jej odvolaniach v týchto veciach
zastavil (viď napríklad rozhodnutia z 19. februára 2014 sp. zn. 1 OboE 6/2013, zo 16. apríla
2014 sp. zn. 1 OboE 92/2013, z 23. septembra 2014 sp. zn. 1 OboE 113/2014, zo 14. októbra
2014 sp. zn. 1 OboE 178/2014, zo 16. decembra 2014 sp. zn. 1 OboE 153/2014) s tým, že
odvolaním možno napadnúť len rozhodnutie súdu prvého stupňa a Najvyšší súd SR na
rozhodnutie o odvolaní smerujúcom proti rozhodnutiu odvolacieho súdu nie je funkčne
príslušný (§ 9 ods. 1 a 2 O. s. p. a § 10 ods. 1 a 2 O. s. p.). Najvyšší súd SR na uvedené
rozhodnutia v podrobnostiach poukazuje s tým, že aj v preskúmavanej veci sa stotožňuje
s právnymi závermi v nich vyjadrenými.
Vzhľadom k tomu, že funkčná príslušnosť Najvyššieho súdu SR na prejednanie
odvolania oprávnenej nie je daná, Najvyšší súd SR konanie o odvolaní zastavil (ust. § 103
a 104 ods. 1 O. s. p.).
II. Najvyšší súd SR ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O. s. p.) po zistení, že dovolanie
proti uzneseniu Krajského súdu v Nitre podala včas oprávnená, zastúpená v súlade s ust.
§ 241 ods. 1 veta druhá O. s. p., skúmal najskôr, či je dôvodný jej návrh na prerušenie
dovolacieho konania podľa ust. § 109 ods. 1 písm. c/ O. s. p.
K podobnému návrhu oprávnenej na prerušenie dovolacieho konania sa už Najvyšší
súd SR vyjadril vo viacerých iných skutkovo a právne obdobných právnych veciach,
v ktorých tá istá oprávnená vystupovala v procesnom postavení dovolateľky. Ako príklad je
možné uviesť rozhodnutia z 22. augusta 2013 sp. zn. 4 Cdo 24/2013, z 21. augusta 2013 sp.
zn. 5 ECdo 40/2013, z 26. júla 2013 sp. zn. 2 ECdo 63/2013, z 9. júla 2013 sp. zn. 4 Cdo
326/2012 a z 3. júla 2013 sp. zn. 3 Cdo 34/2013, na ktoré Najvyšší súd SR v podrobnostiach
poukazuje s tým, že s právnymi závermi v nich vyjadrenými sa stotožňuje aj v preskúmavanej
veci, pre účely ktorej opakuje, že Súdny dvor Európskej únie má právomoc vydať rozhodnutie
o prejudiciálnych otázkach, ktoré sa týkajú: a/ výkladu zmlúv; b/ platnosti a výkladu aktov
inštitúcii, orgánov alebo úradov alebo agentúr Európskej únie. Pokiaľ ale procesný postup
súdov vo veci, v ktorej sa navrhuje prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. c/ O. s. p., má
podklad v aplikácii vnútroštátneho práva, nie je žiadny dôvod pre prerušenie konania.
Dovolací súd vzhľadom na to nedôvodný návrh na prerušenie konania zamietol.
III. V ďalšom Najvyšší súd SR bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods.
3 O. s. p.) skúmal, či oprávnenou podané dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému
ho zákon pripúšťa a dospel k záveru, že dovolanie treba odmietnuť podľa ust. § 243b ods. 5
O. s. p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O. s. p.
V danom prípade dovolací súd rozhoduje o dovolaní v obdobnej veci, aká už bola
v počte väčšom ako päť, predmetom konania pred dovolacím súdom na základe skoršieho
dovolania podaného tou istou dovolateľkou – viď konania vedené na Najvyššom súde SR
pod sp. zn. 1 Oboer 182/2013, 1 Oboer 291/2013, 1 Oboer 216/2014, 1 Oboer 235/2014,
1 Oboer 258/2014 a 1 Oboer 277/2014. Dovolací súd sa s odôvodneniami rozhodnutí, ktoré
boli vydané v týchto konaniach, v celom rozsahu stotožňuje a poukazuje na ne. V zmysle ust.
§ 243b ods. 7 O. s. p. už ďalšie dôvody neuvádza.
IV. Oprávnená z procesného hľadiska zavinila, že sa konanie o jej odvolaní muselo
zastaviť a vznikla jej povinnosť nahradiť povinnej trovy tohto konania (§ 224 ods. 1 O. s. p.
v spojení s § 146 ods. 2 O. s. p.). V konaní o jej dovolaní vzniklo procesne úspešnej povinnej
právo na náhradu trov konania proti oprávnenej, ktorá úspech v dovolacom konaní nemala
(§ 243b ods. 5 O. s. p. v spojení s § 224 ods. 1 O. s. p. a § 142 ods. 1 O. s. p.). Najvyšší súd
SR nepriznal povinnej náhradu trov týchto konaní, lebo povinná nepodala návrh na ich
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu SR pomerom hlasov 3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný žiadny opravný prostriedok.
V Bratislave, 28. apríla 2015
JUDr. Juraj S e m a n, v. r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: Mária Némethová