Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
802/400607.d7f811.pdf
PDF · 102.1 KB
No categories available
1Oboer/359/2013
Najvyšší súd 1Oboer/359/2013
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávnenej P., s. r. o., so sídlom
v B., P., IČO: X. zastúpenej advokátskou kanceláriou F. P., s. r. o., so sídlom v B., G. IČO: X.
proti povinnému G. Ľ., nar. X. bývajúcemu v S., J., o vymoženie 1501,89 eur s
príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Humenné pod sp. zn. 16 Er 138/2004, o dovolaní
oprávnenej proti uzneseniu Krajského súdu v Prešove č. k. 10 CoE 30/2012-35 z 31. januára
2013, takto
rozhodol:
I. Návrh oprávnenej na prerušenie dovolacieho konania z a m i e t a.
II. Dovolanie oprávnenej o d m i e t a.
III. Povinnému n e p r i z n á v a náhradu trov dovolacieho konania.
O d ô v o d n e n i e :
Okresný súd Humenné ako súd exekučný uznesením č. k. 16 Er 138/2004-22
z 21. decembra 2011 exekúciu vedenú na základe notárskej zápisnice, ktorú bližšie
špecifikoval v odôvodnení uznesenia (ďalej len „notárska zápisnica“) zastavil podľa § 57 ods.
1 písm. g/ zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene
a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (Exekučný poriadok). Zároveň
zaviazal oprávnenú na úhradu trov exekúcie vo výške 64,66 eur súdnej exekútorke
JUDr. L. Ž. v lehote troch dní odo dňa právoplatnosti uznesenia a súdnemu exekútorovi JUDr.
R. K. náhradu trov exekúcie nepriznal. V odôvodnení uviedol, že notárska zápisnica bola
notárom spísaná na podnet Mgr. T. K., advokáta splnomocneného dlžníkom splnomocnením
obsiahnutým v zmluve o úvere. Celý text zmluvy splnomocnenia vrátane osoby
splnomocnenca je v štandardnej formulárovej zmluve o úvere predtlačený. Pri uzatváraní
zmluvy o úvere povinný nemal možnosť voľby výberu zástupcu, nakoľko jeho meno už bolo
v zmluve obsiahnuté. Zmluvné zastúpenie vzniklo súčasne s uzatvorením zmluvy o úvere
v čase, keď žiadny dlh ešte neexistoval. Konštatoval, že uznať záväzok alebo uznať dlh je
právom dlžníka, pričom nie je prípustné, aby sa dlžník vzdal práva, ktoré môže vzniknúť až
v budúcnosti. Súd prvého stupňa mal za to, že takáto dohoda je neplatná (ust. § 39
Občianskeho zákonníka). Ak teda v čase uzatvorenia zmluvy o úvere a o splnomocnení Mgr.
T. K. neexistoval dlh a nebola známa ani jeho výška v tom čase nemohol povinný realizovať
svoje právo a dlh uznať a ani splnomocniť Mgr. T. K. na takéto právo. Uznanie dlhu, ako aj
súhlas s vykonateľnosťou notárskej zápisnice sú právne úkony, ktoré osoba konajúca na
základe plnej moci v mene povinného urobila v rozpore s jeho záujmami. Keďže predložená
notárska zápisnica nespĺňa materiálne a formálne predpoklady k tomu, aby sa mohla stať
exekučným titulom, súd prvého stupňa s poukazom na ust. § 57 ods. 1 písm. g/ a § 58 ods. 1
Exekučného poriadku, exekúciu po vyhlásení za neprípustnú zastavil.
Na odvolanie oprávnenej Krajský súd v Prešove (ako súd odvolací) uznesením č. k.
10 CoE 30/2012-35 z 31. januára 2013 potvrdil napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa
a zároveň nepriznal účastníkom náhradu trov odvolacieho konania. Odvolací súd sa stotožnil
s odôvodnením rozhodnutia súdu prvého stupňa a dodal, že pri zastupovaní povinného pri
spisovaní notárskej zápisnice došlo k zjavnému porušeniu zákona, pretože za povinnú osobu
uznala záväzok osoba, ktorej záujmy sú v rozpore so záujmami zastupovaného, v danom
prípade záujmami povinného. Keďže ide o neplatné splnomocnenie, odvolacie námietky
k tomu, že povinný mohol plnomocenstvo kedykoľvek odvolať, nie sú podľa odvolacieho
súdu opodstatnené. Neplatný právny úkon nie je možné odvolať. Odvolací súd uviedol, že
prvostupňový súd správne zastavil exekúciu, pretože sa v nej vymáha plnenie, na ktoré
oprávnená nemá právo a na splnenie podmienok exekúcie treba prihliadať v každom okamihu
exekúcie. Na podporu preskúmavania exekučného titulu a možnosti zastavenia exekúcie pre
nedostatky exekučného titulu odvolací súd odkázal na judikatúru Najvyššieho súdu SR.
Proti uzneseniu Krajského súdu v Prešove podala oprávnená dovolanie, v ktorom
uviedla, že súdy: 1. rozhodli „nad rámec zverenej právomoci“ (§ 237 písm. a/ O. s. p.),
2. konali vo veci, v ktorej sa už právoplatne rozhodlo (§ 237 písm. d/ O. s. p.), lebo
vykonateľnosť exekučného titulu už bola právoplatne posúdená pri poverení súdneho
exekútora, aby vykonal exekúciu, 3. oprávnenej odňali možnosť konať pred súdom (§ 237
písm. f/ O. s. p.) tým, že nezohľadnili jej námietky, konali bez pojednávania a dokazovania
a nerešpektovali jej právo na to, aby jej právna vec bola rozhodovaná na základe správneho
právneho základu, súčasťou ktorého je aj výklad práva Európskej únie, 4. sa v konaní
dopustili inej vady konania majúcej za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 241 ods. 2
písm. b/ O. s. p.), najmä nesprávne zistili skutkový stav, nevykonali náležité dokazovanie,
5. napadnuté rozhodnutie založili na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm.
c/ O. s. p.). Odvolací súd mal odňať oprávnenej možnosť konať pred súdom tiež tým, že
nerešpektoval jej procesný návrh na prerušenie odvolacieho konania postupom podľa ust.
§ 109 ods. 1 písm. c/ O. s. p. v spojení s článkom 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie.
Oprávnená v tejto súvislosti namietala tiež nesprávne obsadenie súdu (§ 237 písm. g/ O. s. p.),
s poukazom na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) sp.
zn. IV. ÚS 206/08, v ktorom ústavný súd uviedol, že ak sa v spore v konaní pred
vnútroštátnym súdom nepodieľal svojím výkladom práva spoločenstva komunitárny sudca,
hoci tento výklad bol nevyhnutný na rozhodnutie vo veci samej, potom vnútroštátny súd bol
v tejto časti konania nesprávne obsadený. Oprávnená (ďalej aj „dovolateľka“) žiadala, aby
dovolací súd zrušil napadnuté uznesenie odvolacieho súdu a tiež ním potvrdené uznesenie
súdu prvého stupňa a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. Zároveň žiadala, aby
bolo dovolacie konanie prerušené podľa ust. § 109 ods. 1 písm. c/ O. s. p. a Súdnemu dvoru
Európskej únie boli predložené prejudiciálne otázky, ktoré bližšie špecifikovala v podanom
dovolaní.
Oprávnená po uplynutí lehoty na podanie dovolania (9. augusta 2013), doručila
Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky podanie, v ktorom doplnila dovolanie o právnu
argumentáciu v súvislosti s porušením práva EÚ a interpretácie práva EÚ Súdnym dvorom
EÚ.
I. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „Najvyšší súd SR“) ako súd dovolací
(§ 10a ods. 1 O. s. p.) po zistení, že dovolanie proti uzneseniu Krajského súdu v Prešove
podala včas oprávnená, zastúpená v dovolacom konaní v súlade s § 241 ods. 1 vetou druhou
O.s.p., skúmal najskôr, či je dôvodný jej návrh na prerušenie dovolacieho konania podľa ust.
§ 109 ods. 1 písm. c/ O. s. p.
K podobnému návrhu oprávnenej na prerušenie dovolacieho konania sa už Najvyšší
súd SR vyjadril vo viacerých iných skutkovo a právne obdobných právnych veciach,
v ktorých tá istá oprávnená vystupovala v procesnom postavení dovolateľky. Ako príklad je
možné uviesť rozhodnutia z 22. augusta 2013 sp. zn. 4 Cdo 24/2013, z 21. augusta 2013 sp.
zn. 5 ECdo 40/2013, z 26. júla 2013 sp. zn. 2 ECdo 63/2013, z 9. júla 2013 sp. zn. 4 Cdo
326/2012 a z 3. júla 2013 sp. zn. 3 Cdo 34/2013, na ktoré Najvyšší súd SR v podrobnostiach
poukazuje s tým, že s právnymi závermi v nich vyjadrenými sa stotožňuje aj v preskúmavanej
veci, pre účely ktorej opakuje, že Súdny dvor Európskej únie má právomoc vydať rozhodnutie
o prejudiciálnych otázkach, ktoré sa týkajú: a/ výkladu zmlúv; b/ platnosti a výkladu aktov
inštitúcii, orgánov alebo úradov alebo agentúr Európskej únie. Pokiaľ ale procesný postup
súdov vo veci, v ktorej sa navrhuje prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. c/ O. s. p., má
podklad v aplikácii vnútroštátneho práva, nie je žiadny dôvod pre prerušenie konania.
Dovolací súd vzhľadom na to nedôvodný návrh na prerušenie konania zamietol.
II. V ďalšom Najvyšší súd SR bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a
ods. 3 O. s. p.) skúmal, či oprávnenou podané dovolanie smeruje proti rozhodnutiu,
proti ktorému ho zákon pripúšťa a dospel k záveru, že dovolanie treba odmietnuť podľa ust.
§ 243b ods. 5 O. s. p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O. s. p.
V danom prípade dovolací súd rozhoduje o dovolaní v obdobnej veci, aká už bola
v počte väčšom ako päť, predmetom konania pred dovolacím súdom na základe skoršieho
dovolania podaného tou istou dovolateľkou – viď konania vedené na Najvyššom súde SR
pod sp. zn. 1 Oboer/2013, sp. zn. 1 Oboer 182/2013, 1 Oboer 291/2013, 1 Oboer 216/2014,
1 Oboer 235/2014, 1 Oboer 258/2014 a 1 Oboer 277/2014. Dovolací súd sa s odôvodneniami
rozhodnutí, ktoré boli vydané v týchto konaniach, v celom rozsahu stotožňuje a poukazuje na
ne. V zmysle ust. § 243b ods. 7 O.s.p. už ďalšie dôvody neuvádza.
III. V konaní o dovolaní oprávnenej vzniklo procesne úspešnému povinnému právo na
náhradu trov konania proti oprávnenej, ktorá úspech v dovolacom konaní nemala (§ 243b ods.
5 O. s. p. v spojení s § 224 ods. 1 O. s. p. a § 142 ods. 1 O. s. p.). Najvyšší súd SR nepriznal
povinnému náhradu týchto trov, lebo povinný nepodal návrh na ich priznanie (§ 151 O. s. p.).
Rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu SR pomerom hlasov 3: 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave, 28. apríla 2015
JUDr. Juraj S e m a n, v. r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: Mária Némethová