Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
985/400585.662735.pdf
PDF · 127.1 KB
No categories available
1Obo/74/2012
Najvyšší súd 1Obo/74/2012
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu: A., s. r. o. H., so sídlom X.
L., IČO: X. zast: JUDr. J., advokát, N. O., M., proti ţalovanému: Ing. E. Č., so sídlom Š., H.,
správca konkurznej podstaty úpadcu C.C. a. s., Š., H., IČO: X., o zaplatenie 210 624,71 eur s
príslušenstvom, na odvolanie ţalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach č. k.
5Cbi/l/2012 - 358 zo dňa 30. októbra 2012 takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach, č. k.
5Cbi/l/2012 - 358 zo dňa 30. októbra 2012 v napadnutej časti ukladajúcej povinnosť
ţalovanému zaplatiť ţalobcovi 139 926,97 eur s 13%-ným úrokom od 15.4.2003 do
zaplatenia r u š í a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.
O d ô v o d n e n i e :
Krajský súd v Košiciach ako súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom prvým
výrokom pripustil čiastočne späťvzatie ţaloby nad sumu 139 926,97 eur so 16,5%-ným
úrokom a nad 13%-ný úrok od 15.4.2003 a v tejto časti konanie zastavil; druhým výrokom
uloţil ţalovanému povinnosť zaplatiť ţalobcovi 139 926,97 eur s 13%-ným úrokom od
15.4.2003 do zaplatenia. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, ţe ţalobca ţiadal od
ţalovaného náhradu škody pôvodne vo výške 210 624,71 eur so 16,5% úrokom od 23.5.2002
do zaplatenia a to z dôvodu, ţe ţalovaný ako správca konkurznej podstaty zaradil motorové
vozidlo do súpisu konkurznej podstaty úpadcu: C.C. a. s., čím mal porušiť právnu povinnosť
podľa ust. § 6 ods. 2 zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v platnom znení (ďalej
len „ZKV“), keďţe úpadca v deň vyhlásenia konkurzu nebol vlastníkom sporného
motorového vozidla. Týmto konaním mu spôsobil škodu v ţalovanej výške. Dňa 22.10.2012
vzal ţalobca čiastočne ţalobu späť, na základe čoho súd konanie v tejto časti podľa ust. § 96
ods. 1 druhá veta O. s. p. zastavil. Ţalovaný sa v konaní bránil tým, ţe neporušil ţiadnu
právnu povinnosť. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, ţe uznesením Krajského súdu v
Košiciach zo dňa 23.5.2002 sp. zn. 6K 51/2002 bol na majetok úpadcu C.C. a. s. vyhlásený
konkurz. Ţalovaný ako správca do súpisu konkurznej podstaty zapísal osobné motorové
vozidlo značky HONDA Legend 3,5 AT, EVČ: H., rok výroby 1998, keďţe z oznámenia
Dopravného inšpektorátu PZ v H. vyplývalo, ţe drţiteľom je úpadca. Ţalobca resp. jeho
právny predchodca na základe Zmluvy o prevode práv a povinností z leasingovej zmluvy
LZF/98/00002 sa stal nájomcom a po uhradení všetkých dlţných splátok bol podpísaný
Protokol o ukončení leasingovej zmluvy a stal sa vlastníkom predmetného motorového
vozidla dňa 15.5.2001, na základe čoho sa domáhal vylúčenia veci z konkurznej podstaty
v konaní vedenom na Krajskom súde v Košiciach pod sp. zn. 2Cbi/12/2002, v ktorom bol
úspešný. Ţalobca uzavrel dohodu s M. Š., podľa ktorej predmetné motorové vozidlo mal mu
prenajať od 1.6.2002 do 1.6.2005 s mesačným prenájom 6 320,00 Sk (t.j. 209,79 eur) na jeden
deň plus DPH. K prenájmu nedošlo z dôvodu zápisu vozidla do konkurznej podstaty
ţalovaného, čím vznikla ţalobcovi škoda. Právne vec posúdil súd prvého stupňa podľa ust. §
6 ZKV a konštatoval, ţe bolo nepochybne preukázané, ţe úpadca v deň vyhlásenia konkurzu
nebol vlastníkom sporného motorového vozidla. Ţalovanému boli doručené protokoly, z
ktorých vyplývalo vlastníctvo ţalobcu k predmetnému motorovému vozidlu dňa 14.4.2003 a
uţ týmto dňom mu ako osobe znalej práva muselo byť zrejmé, ţe vozidlo nepatrí do súpisu
konkurznej podstaty. S poukazom na ust. § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka súd prvého
stupňa uzavrel, ţe ţalobca od 23.5.2002 do momentu vrátenia vozidla dňa 15.2.2005 nemohol
realizovať svoje vlastnícke právo. Ţalovanému bola doručená zmluva o prevode práv a
povinností z leasingovej zmluvy a Protokol o ukončení leasingovej zmluvy dňa 14.4.2003,
odkedy vedel, ţe vlastníkom motorového vozidla je ţalobca. Za poţičanie obdobného vozidla
účtujú poţičovne za jeden deň 6 320,00 Sk, čo vyplýva z cenníkov pripojených v spise
a ţalobcovi tak patrí náhrada škody za obdobie od 15.4.2003 do 15.2.2005 (672 dní x 6.320,-
Sk) vo výške 140 975,90 eur, na základe čoho súd ţalobe vo výške uplatnenej návrhom
vyhovel.
Proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa v časti uloţenej povinnosti sa odvolal ţalovaný
s uvedením odvolacieho dôvodu podľa ust. § 205 ods. 2 písm. f/ O. s. p. s tým, ţe rozhodnutie
súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Poukázal na to, ţe
v prejednávanej veci uţ bolo rozhodnuté skorším rozsudkom Krajského súdu v Košiciach zo
dňa 12.05.2008 sp. zn. 9Cbi/129/2005-104 v spojení s rozsudkom Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky zo dňa 27.02.2009, sp. zn. 5 Obo 85/2008 a tento bol zrušený v celom
rozsahu uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 24.11.2011, sp. zn
1MObdV/3/2010, ktorým dovolací súd zrušil vyššie uvedené rozhodnutia a vec vrátil
krajskému súdu na ďalšie konanie. Napriek záväznému právnemu názoru formulovanému
v dovolacom rozhodnutí prvostupňový súd rozhodol rovnako ako v skoršom zrušenom
rozhodnutí a zohľadnil iba čiastočné späťvzatie ţaloby bez vykonania ďalších dôkazov,
prípadne bez zmeny okolností, ktoré sú v danej veci rozhodné aj podľa názoru dovolacieho
súdu. Dovolací súd zrušil rozsudok najvyššieho súdu a rozsudok krajského súdu a vec vrátil
Krajskému súdu v Košiciach na ďalšie konanie z dôvodu, ţe súdy vec nesprávne právne
posúdili, keď neaplikovali ust. § 17, § 18 a § 19 ZKV a konštatovali, ţe zapísaním
motorového vozidla do konkurznej podstaty ţalovaný porušil svoju povinnosť. Ţalovaný
poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Obo 53/2009,
podľa ktorého súpis podstaty v zmysle § 18 ZKV vykonáva správca podľa pokynov súdu a do
súpisu majetku konkurznej podstaty zaradí kaţdú vec, pohľadávku alebo práva majúce
majetkovú hodnotu, o ktorej má za to, ţe patrí alebo môţe patriť do podstaty, i keď je tu
pochybnosť, či do podstaty skutočne patrí, pričom podľa ust. § 19 sa za súčasť majetku
konkurznej podstaty úpadcu sa povaţuje všetok majetok, ktorý správca konkurznej podstaty
do jej zoznamu zapísal a ktorý z tohto zoznamu nebol vylúčený a nemusí ísť o majetok vo
vlastníctve úpadcu. Zákon teda pri zapísaní veci do súpisu konkurznej podstaty zakladá
vyvrátiteľnú domnienku, ţe vec do konkurznej podstaty bola zapísaná správne. Správca
konkurznej podstaty zaradením sporného motorového vozidla do konkurznej podstaty úpadcu
neporušil ţiadnu povinnosť správcu konkurznej podstaty. Sporné motorové vozidlo bolo
zaradené do súpisu konkurznej podstaty úpadcu na základe dokladov, z ktorých vyplývalo, ţe
vozidlo patrí úpadcovi a tvorí konkurznú podstatu v zmysle § 6 ods. 2 ZKV. V danom prípade
neboli splnené základne predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu podľa § 420
Občianskeho zákonníka. Ďalej poukázal na to, ţe dohoda s osobou M. Š., ktorá mala
preukázať výšku vzniknutej škody, je fiktívna a aj z pohľadu hospodárskej vyuţiteľnosti
nezmyselná. Keďţe prvostupňový súd ignoroval záväznosť právneho názoru dovolacieho
súdu v zmysle ustanovenia § 243d ods. 1 veta druhá v spojení s § 243i ods. 2 O. s. p. ţiadal,
aby odvolací súd zmenil prvostupňový rozsudok v napadnutej časti tak, ţe v tejto časti ţalobu
zamietne resp. vec v napadnutej časti zruší a vráti súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
K odvolaniu ţalovaného sa vyjadril ţalobca a ţiadal rozhodnutie súdu prvého stupňa
potvrdiť. Uviedol, ţe rozhodnutie dovolacieho súdu uvádza, ţe kľúčovou pre správne právne
posúdenie veci je otázka posúdenia, či konanie správcu konkurznej podstaty v prejednávanom
prípade (zahrnutie sporného motorového vozidla do konkurznej podstaty) je alebo nie je
porušením jeho povinností vyplývajúcich mu zo zákona. Dovolací súd sa stotoţnil s názorom
generálneho prokurátora, ţe ţalovaný pri zapísaní veci do súpisu konkurznej podstaty
postupoval s odbornou starostlivosťou v súlade s právnym predpisom, pričom vec tvorila
súčasť konkurznej podstaty aţ do právoplatného rozhodnutia súdu o jej vylúčení z konkurznej
podstaty. Zdôraznil, ţe ţalovaný mal vedomosť o tom, ţe vec nepatrí do konkurznej podstaty
najneskôr dňa 14.04.2003 a týmto dňom bol ţalovaný povinný vydať predmetné vozidlo
ţalobcovi. Keď tak neučinil, nepostupoval s odbornou starostlivosťou podľa ust. § 8 ods. 2
ZKV. Podľa ţalobcu nie je správny právny názor vyslovený dovolacím súdom. Súd niţšieho
stupňa je síce viazaný právnym názorom súdu vyššieho stupňa, podľa ţalobcu však nejde
o právny názor, ale o skutkový stav veci. Súd niţšieho stupňa je viazaný právnym názorom
súdu vyššieho stupňa, ale nie zisteným skutkovým stavom. Oprávnenosť ţalovanej sumy je
podľa ţalobcu hodnoverne osvedčená výpoveďou svedka a nemoţno v konaní spochybňovať
účelnosť takejto dohody medzi účastníkmi zmluvy. Napokon ţalobca vyslovil nezákonnosť
rozhodovania dovolacieho súdu tým, ţe akceptoval názor uvedený v mimoriadnom dovolaní
generálneho prokurátora a na tomto základe vec zrušil a vrátil na ďalšie konanie.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (ust. § 10 ods. 2 O. s. p.)
prejednal vec podľa § 212 ods. 1 a § 214 ods. 2 O. s. p., bez nariadenia pojednávania a dospel
k záveru, ţe sú splnené zákonné podmienky na jeho zrušenie.
Vzhľadom na zrušenie veci dovolacím súdom a ním vyslovený záväzný právny názor
odvolací súd dôvodil, ţe rozhodnutie súdu prvého stupňa je potrebné podľa ust. § 221 ods. 1
písm. f/ a h/ zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie, keďţe tento názor dovolacieho súdu
prvostupňový súd v napadnutej časti rozhodnutia neaplikoval, napriek tomu, ţe v zmysle
§ 243d ods. 1 veta druhá v spojení s § 243i ods. 2 O. s. p. je súd prvého stupňa, ktorému sa
vec vracia na ďalšie konanie viazaný právnym názorom dovolacieho súdu. Jeho rozhodnutie
je tak nepreskúmateľné čo do skutkového stavu tak do právneho posúdenia. Vec bolo
potrebné vrátiť taktieţ z dôvodu, ţe v konaní došlo k procesným pochybeniam, ktoré mali za
následok odňatie moţnosti konať pred súdom účastníkovi vstupujúcemu do konania na strane
ţalobcu, keďţe s ohľadom na procesnú chybu súdu prvého stupňa – nevyhotovenia
a nedoručenie uznesenia o pripustení zmeny na strane ţalobcu, nie je ustálený okruh
účastníkov konania.
Podľa § 221 ods. 1 písm. f) O. s. p. súd rozhodnutie zruší, len ak účastníkovi konania
sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom. Odňatím moţnosti konať pred súdom
sa rozumie postup súdu, ktorý znemoţnil účastníkovi konania realizáciu tých procesných
práv, ktoré mu Občiansky súdny poriadok priznáva (napr. právo zúčastniť sa pojednávania,
robiť prednesy, navrhovať dôkazy a pod.). Odňatie moţnosti konať pred súdom je relevantné
vtedy, ak išlo o postup nesprávny (uvaţované z hľadiska zachovania postupu súdu určeného
zákonom alebo ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi) a ak sa postup súdu
prejavil v priebehu konania, a tieţ pri rozhodovaní.
Súčasťou obsahu práva na spravodlivé konanie podľa článku 46 ods. 1 Ústavy SR
a článku 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd je aj právo účastníka konania na také
odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré dáva odpovede na právne a skutkovo relevantné
otázky súvisiace s uplatneným nárokom. Iba takéto rozhodnutie umoţňuje účastníkom
posúdiť postup súdu, ktorý vec prejednal a rozhodol, a zároveň je preskúmateľné odvolacím
súdom.
Odvolací súd konštatuje, ţe skutkové zistenia a právne závery súdu prvého stupňa si
navzájom odporujú, čo vedie k nepreskúmateľnosti jeho rozhodnutia. Súd prvého stupňa sa
opomenul zaoberať právnou úpravou náhrady škody podľa ust. § 8 ods. 1 ZKV, keďţe
k právnemu posúdeniu v tejto súvislosti sa ani nevyjadril a najmä napriek vyslovenému
záväznému právnemu názoru dovolacieho súdu toto ustanovenie zákona vo veci neaplikoval.
Takéto opomenutie viedlo k naplneniu dôvodu pre zrušenie rozhodnutia odvolacím súdom
podľa § 221 ods. 1 písm. h/ O. s. p.
Odvolací súd tu poukazuje na rozhodnutie dovolacieho súdu v prejednávanej veci, kde
tento jednoznačne vyslovil, ţe konanie správcu je právne dovolené a nemoţno z neho
dovodzovať zodpovednosť za škodu tak, ako to v návrhu činí ţalobca. Tu je relevantná aj tá
skutočnosť, ţe rozhodnutie súdu prvého stupňa je v príkrom rozpore s ustálenou judikatúrou
najvyššieho súdu, navyše vyslovene uvedenou v rozhodnutí dovolacieho súdu. Z rozhodnutia
NS SR sp.zn. 3 Obo 53/2009 vyslovene vyplýva, ţe podľa ust. § 18 ZKV v spojení s ust. § 19
ZKV zápis veci do súpisu konkurznej podstaty zakladá vyvrátiteľnú domnienku, ţe vec do
konkurznej podstaty bola zapísaná správne. Z rozhodnutia NS SR sp. zn. 3Obo 202/2007
vyplýva, ţe správca pri súpise konkurznej podstaty nemá povinnosť skúmať existenciu
vlastníckeho práva úpadcu k zapisovaným veciam. Dovolací súd tak výslovne uviedol, že
žalovaný pri zapísaní veci do súpisu konkurznej podstaty postupoval s odbornou
starostlivosťou v súlade s právnym predpisom, pričom vec tvorila súčasť konkurznej
podstaty až do právoplatného rozhodnutia súdu o jej vylúčení z konkurznej podstaty.
Takto vyslovený záver dovolacieho súdu je pre súd niţšieho stupňa záväzným
názorom, ktorý ho pri jeho ďalšej rozhodovacej činnosti viaţe a ktorý je povinný aplikovať
a ktorého zmena môţe byť relevantná len s ohľadom na zmenu skutkového stavu, ktorá však
vo veci prejednávanej nebola preukázaná. Dokazovaním osvedčený skutkový stav je daný
okolnosťami zrejmými z vykonaného dokazovania a tieto zostali nezmenené po celú dobu
konania a čiastočné späťvzatie návrhu nič nemení na právnom titule, akým ţalobca ţiada
v konaní uplatnený nárok. Zmenil len obdobie, za ktoré nárok ţiada priznať a to bez ohľadu
na jednoznačný záver dovolacieho súdu, podľa ktorého sporná vec tvorila súčasť konkurznej
podstaty aţ do právoplatného rozhodnutia súdu o jej vylúčení z konkurznej podstaty a správca
ju skôr vydať oprávnenej osobe nemohol. Nič na takto vyslovenom právnom názore
dovolacieho súdu nemôže zmeniť ani to, že žalobca uspel v konaní o excindačnej žalobe
(tu rovnako rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR, č. k. 29Cdo 1662/2007 a uţ ustálená
judikatúra formulovaná v R 88/2003 a R 24/2006; citované rozhodnutia vychádzajú z totoţnej
právnej úpravy oboch krajín a rozhodnutia sú teda analogicky aplikovateľné na daný skutkový
stav).
Z rozhodnutia súdu prvého stupňa vôbec nie je zrejmé, aké ustanovenia zákona
aplikoval, poukazuje len na ust. § 6 ZKV a § 420 ods. 1 OZ, pričom sa vôbec nevysporiadal
s právnym posúdením tak, ako bol zaviazaný dovolacím súdom, ako aj opomenul ustáliť
otázku pasívnej vecnej legitimácie ţalovaného. Odvolací súd tu zároveň poukazuje na
skutočnosť, s ktorou sa doposiaľ súd prvého stupňa nevysporiadal, a to je pasívna vecná
legitimácia ţalovaného v konaní, ktorá je zmätočná. Žalobca napriek tomu, že svoj nárok
opiera o ust. § 8 ods. 1 ZKV a žiada uloženie povinnosti z tvrdeného porušenia osobnej
zodpovednosti správcu, žaluje subjekt úpadcu spôsobom zodpovedajúcim právnej
úprave podľa ust § 14 ods. 1 písm. c/. Ak by bola povinnosť uloţená spôsobom, ako učinil
súd prvého stupňa (povinnosť uloţil úpadcovi), uloţil by povinnosť subjektu odlišnému od
osoby, ktorá podľa odôvodnenia rozhodnutia súdu prvého stupňa má zodpovednosť niesť
a byť zaviazaná, t.j. osoby správcu ako fyzickej osoba s osobnou zodpovednosťou podľa
osobitnej zákonnej úpravy. Z návrhu tak nie je zjavné, komu sa má povinnosť zodpovedajúca
ţalovanému nároku uloţiť, keďţe ţalobca si zrejme zamieňa inštitút pohľadávky proti
podstate upravený ust. § 31 ZKV s inštitútom osobnej zodpovednosti správcu za spôsobenú
škodu podľa ust. § 8 ods. 2 ZKV, pričom tento nedostatok návrhu konajúci súd doposiaľ
neodstránil.
Závaţným dôvodom zrušenia napadnutého rozhodnutia je ďalej skutočnosť, ţe súd
prvého stupňa nepostupoval v súlade s dikciou § 92 ods. 2 O. s. p. a nerozhodol zákonom
predpokladaným spôsobom o návrhu na zmenu účastníka na strane žalobcu. Z obsahu
spisu vyplýva, ţe síce na návrh pôvodného ţalobcu C., s.r.o. H. súd rozhodol o pripustení
spoločnosti A. s.r.o. H. na strane ţalobcu, učinil tak však len na pojednávaní bez písomného
vyhotovenia rozhodnutia.
Rozhodujúc o zmene podľa ust. § 92 ods. 2 O. s. p. musí súd o návrhu aktívne
legitimovanej osoby rozhodnúť, a to uznesením podľa ust. § 167 O. s. p., pričom proti tomuto
uzneseniu je prípustné odvolanie. Ust. § 169 ods. 2 O. s. p. je v takomto prípade
neaplikovateľné, keďţe nejde o návrh, ktorému nikto neodporoval. Hoci odvolanie v takomto
prípade ţalovaný v zásade podať nemôţe, ide predovšetkým o ochranu práv účastníkov, ktorí
zmenou na strane aktívnej legitimácie disponujú. Takéto procesné pochybenie je dôvodom
pre zrušenie rozhodnutia podľa ust. § 221 ods. 1 písm. f/ O. s. p., keďţe sa tým odňala
moţnosť účastníka konať pred súdom a nie je jednoznačne ustálený okruh účastníkov
konania.
Súd prvého stupňa sa pri vyhotovení napadnutého rozsudku neriadil vyššie citovanými
ustanoveniami zákona, ani ustanovením § 157 ods. 2 O. s. p., keďţe napadnuté rozhodnutie
dostatočne neodôvodnil a takéto rozhodnutie je nepreskúmateľné odvolacím súdom. Takýmto
postupom súd prvého stupňa obmedzil odvolateľa v jeho práve na spravodlivé konanie a pri
podaní opravného prostriedku vo vzťahu k zákonom vymedzeným odvolacím dôvodom, v
dôsledku čoho mu odňal moţnosť konať pred súdom. Vzhľadom na formulované závery
týkajúce sa nesprávneho právneho posúdenia veci súdom prvého stupňa odvolací súd zároveň
s poukazom na ust. § 226 O. s. p. vyslovuje, ţe súd prvého stupňa je viazaný vysloveným
právnym názorom súdu odvolacieho (a zároveň dovolacieho súdu vychádzajúc z rozhodnutia
sp. zn 1MObdV/3/2010).
Vzhľadom na uvedené zistenia odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa
podľa ust. § 221 ods. 1 písm. f/ a h/ O. s. p. zrušil a podľa odseku 2 citovaného ustanovenia
mu vec vrátil na ďalšie konanie.
Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky rozhodol hlasovaním pomerom hlasov
3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v
znení neskorších predpisov).
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný ţiadny opravný prostriedok.
V Bratislave, 28. apríla 2015
JUDr. Ivana Izakovičová, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Mária Némethová