Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Obo/74/2012

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu: A., s. r. o. H., so sídlom X.

L., IČO: X. zast: JUDr. J., advokát, N. O., M., proti ţalovanému: Ing. E. Č., so sídlom Š., H.,

správca konkurznej podstaty úpadcu C.C. a. s., Š., H., IČO: X., o zaplatenie 210 624,71 eur s

príslušenstvom, na odvolanie ţalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach č. k.

5Cbi/l/2012 - 358 zo dňa 30. októbra 2012 takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach, č. k.

5Cbi/l/2012 - 358 zo dňa 30. októbra 2012 v napadnutej časti ukladajúcej povinnosť

ţalovanému zaplatiť ţalobcovi 139 926,97 eur s 13%-ným úrokom od 15.4.2003 do

zaplatenia r u š í a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Košiciach ako súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom prvým

výrokom pripustil čiastočne späťvzatie ţaloby nad sumu 139 926,97 eur so 16,5%-ným

úrokom a nad 13%-ný úrok od 15.4.2003 a v tejto časti konanie zastavil; druhým výrokom

uloţil ţalovanému povinnosť zaplatiť ţalobcovi 139 926,97 eur s 13%-ným úrokom od

15.4.2003 do zaplatenia. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, ţe ţalobca ţiadal od

ţalovaného náhradu škody pôvodne vo výške 210 624,71 eur so 16,5% úrokom od 23.5.2002

do zaplatenia a to z dôvodu, ţe ţalovaný ako správca konkurznej podstaty zaradil motorové

vozidlo do súpisu konkurznej podstaty úpadcu: C.C. a. s., čím mal porušiť právnu povinnosť

podľa ust. o konkurze a vyrovnaní v platnom znení (ďalej

len „ZKV“), keďţe úpadca v deň vyhlásenia konkurzu nebol vlastníkom sporného

motorového vozidla. Týmto konaním mu spôsobil škodu v ţalovanej výške. Dňa 22.10.2012

vzal ţalobca čiastočne ţalobu späť, na základe čoho súd konanie v tejto časti podľa ust. § 96

ods. 1 druhá veta zastavil. Ţalovaný sa v konaní bránil tým, ţe neporušil ţiadnu

právnu povinnosť. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, ţe uznesením Krajského súdu v

2

Košiciach zo dňa 23.5.2002 sp. zn. bol na majetok úpadcu C.C. a. s. vyhlásený

konkurz. Ţalovaný ako správca do súpisu konkurznej podstaty zapísal osobné motorové

vozidlo značky HONDA Legend 3,5 AT, EVČ: H., rok výroby 1998, keďţe z oznámenia

Dopravného inšpektorátu PZ v H. vyplývalo, ţe drţiteľom je úpadca. Ţalobca resp. jeho

právny predchodca na základe Zmluvy o prevode práv a povinností z leasingovej zmluvy

LZF/98/00002 sa stal nájomcom a po uhradení všetkých dlţných splátok bol podpísaný

Protokol o ukončení leasingovej zmluvy a stal sa vlastníkom predmetného motorového

vozidla dňa 15.5.2001, na základe čoho sa domáhal vylúčenia veci z konkurznej podstaty

v konaní vedenom na Krajskom súde v Košiciach pod sp. zn. , v ktorom bol

úspešný. Ţalobca uzavrel dohodu s M. Š., podľa ktorej predmetné motorové vozidlo mal mu

prenajať od 1.6.2002 do 1.6.2005 s mesačným prenájom 6 320,00 Sk (t.j. 209,79 eur) na jeden

deň plus DPH. K prenájmu nedošlo z dôvodu zápisu vozidla do konkurznej podstaty

ţalovaného, čím vznikla ţalobcovi škoda. Právne vec posúdil súd prvého stupňa podľa ust. §

6 ZKV a konštatoval, ţe bolo nepochybne preukázané, ţe úpadca v deň vyhlásenia konkurzu

nebol vlastníkom sporného motorového vozidla. Ţalovanému boli doručené protokoly, z

ktorých vyplývalo vlastníctvo ţalobcu k predmetnému motorovému vozidlu dňa 14.4.2003 a

uţ týmto dňom mu ako osobe znalej práva muselo byť zrejmé, ţe vozidlo nepatrí do súpisu

konkurznej podstaty. S poukazom na ust. súd prvého

stupňa uzavrel, ţe ţalobca od 23.5.2002 do momentu vrátenia vozidla dňa 15.2.2005 nemohol

realizovať svoje vlastnícke právo. Ţalovanému bola doručená zmluva o prevode práv a

povinností z leasingovej zmluvy a Protokol o ukončení leasingovej zmluvy dňa 14.4.2003,

odkedy vedel, ţe vlastníkom motorového vozidla je ţalobca. Za poţičanie obdobného vozidla

účtujú poţičovne za jeden deň 6 320,00 Sk, čo vyplýva z cenníkov pripojených v spise

a ţalobcovi tak patrí náhrada škody za obdobie od 15.4.2003 do 15.2.2005 (672 dní x 6.320,-

Sk) vo výške 140 975,90 eur, na základe čoho súd ţalobe vo výške uplatnenej návrhom

vyhovel.

Proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa v časti uloţenej povinnosti sa odvolal ţalovaný

s uvedením odvolacieho dôvodu podľa ust. s tým, ţe rozhodnutie

súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Poukázal na to, ţe

v prejednávanej veci uţ bolo rozhodnuté skorším rozsudkom Krajského súdu v Košiciach zo

dňa 12.05.2008 sp. zn. -104 v spojení s rozsudkom Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky zo dňa 27.02.2009, sp. zn. a tento bol zrušený v celom

rozsahu uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 24.11.2011, sp. zn

3

, ktorým dovolací súd zrušil vyššie uvedené rozhodnutia a vec vrátil

krajskému súdu na ďalšie konanie. Napriek záväznému právnemu názoru formulovanému

v dovolacom rozhodnutí prvostupňový súd rozhodol rovnako ako v skoršom zrušenom

rozhodnutí a zohľadnil iba čiastočné späťvzatie ţaloby bez vykonania ďalších dôkazov,

prípadne bez zmeny okolností, ktoré sú v danej veci rozhodné aj podľa názoru dovolacieho

súdu. Dovolací súd zrušil rozsudok najvyššieho súdu a rozsudok krajského súdu a vec vrátil

Krajskému súdu v Košiciach na ďalšie konanie z dôvodu, ţe súdy vec nesprávne právne

posúdili, keď neaplikovali ust. § 17, § 18 a § 19 ZKV a konštatovali, ţe zapísaním

motorového vozidla do konkurznej podstaty ţalovaný porušil svoju povinnosť. Ţalovaný

poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. ,

podľa ktorého súpis podstaty v zmysle § 18 ZKV vykonáva správca podľa pokynov súdu a do

súpisu majetku konkurznej podstaty zaradí kaţdú vec, pohľadávku alebo práva majúce

majetkovú hodnotu, o ktorej má za to, ţe patrí alebo môţe patriť do podstaty, i keď je tu

pochybnosť, či do podstaty skutočne patrí, pričom podľa ust. § 19 sa za súčasť majetku

konkurznej podstaty úpadcu sa povaţuje všetok majetok, ktorý správca konkurznej podstaty

do jej zoznamu zapísal a ktorý z tohto zoznamu nebol vylúčený a nemusí ísť o majetok vo

vlastníctve úpadcu. Zákon teda pri zapísaní veci do súpisu konkurznej podstaty zakladá

vyvrátiteľnú domnienku, ţe vec do konkurznej podstaty bola zapísaná správne. Správca

konkurznej podstaty zaradením sporného motorového vozidla do konkurznej podstaty úpadcu

neporušil ţiadnu povinnosť správcu konkurznej podstaty. Sporné motorové vozidlo bolo

zaradené do súpisu konkurznej podstaty úpadcu na základe dokladov, z ktorých vyplývalo, ţe

vozidlo patrí úpadcovi a tvorí konkurznú podstatu v zmysle § 6 ods. 2 ZKV. V danom prípade

neboli splnené základne predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu podľa § 420

. Ďalej poukázal na to, ţe dohoda s osobou M. Š., ktorá mala

preukázať výšku vzniknutej škody, je fiktívna a aj z pohľadu hospodárskej vyuţiteľnosti

nezmyselná. Keďţe prvostupňový súd ignoroval záväznosť právneho názoru dovolacieho

súdu v zmysle ustanovenia veta druhá v spojení s ţiadal,

aby odvolací súd zmenil prvostupňový rozsudok v napadnutej časti tak, ţe v tejto časti ţalobu

zamietne resp. vec v napadnutej časti zruší a vráti súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

K odvolaniu ţalovaného sa vyjadril ţalobca a ţiadal rozhodnutie súdu prvého stupňa

potvrdiť. Uviedol, ţe rozhodnutie dovolacieho súdu uvádza, ţe kľúčovou pre správne právne

posúdenie veci je otázka posúdenia, či konanie správcu konkurznej podstaty v prejednávanom

prípade (zahrnutie sporného motorového vozidla do konkurznej podstaty) je alebo nie je

porušením jeho povinností vyplývajúcich mu zo zákona. Dovolací súd sa stotoţnil s názorom

4

generálneho prokurátora, ţe ţalovaný pri zapísaní veci do súpisu konkurznej podstaty

postupoval s odbornou starostlivosťou v súlade s právnym predpisom, pričom vec tvorila

súčasť konkurznej podstaty aţ do právoplatného rozhodnutia súdu o jej vylúčení z konkurznej

podstaty. Zdôraznil, ţe ţalovaný mal vedomosť o tom, ţe vec nepatrí do konkurznej podstaty

najneskôr dňa 14.04.2003 a týmto dňom bol ţalovaný povinný vydať predmetné vozidlo

ţalobcovi. Keď tak neučinil, nepostupoval s odbornou starostlivosťou podľa ust. § 8 ods. 2

ZKV. Podľa ţalobcu nie je správny právny názor vyslovený dovolacím súdom. Súd niţšieho

stupňa je síce viazaný právnym názorom súdu vyššieho stupňa, podľa ţalobcu však nejde

o právny názor, ale o skutkový stav veci. Súd niţšieho stupňa je viazaný právnym názorom

súdu vyššieho stupňa, ale nie zisteným skutkovým stavom. Oprávnenosť ţalovanej sumy je

podľa ţalobcu hodnoverne osvedčená výpoveďou svedka a nemoţno v konaní spochybňovať

účelnosť takejto dohody medzi účastníkmi zmluvy. Napokon ţalobca vyslovil nezákonnosť

rozhodovania dovolacieho súdu tým, ţe akceptoval názor uvedený v mimoriadnom dovolaní

generálneho prokurátora a na tomto základe vec zrušil a vrátil na ďalšie konanie.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (ust. )

prejednal vec podľa a , bez nariadenia pojednávania a dospel

k záveru, ţe sú splnené zákonné podmienky na jeho zrušenie.

Vzhľadom na zrušenie veci dovolacím súdom a ním vyslovený záväzný právny názor

odvolací súd dôvodil, ţe rozhodnutie súdu prvého stupňa je potrebné podľa ust. § 221 ods. 1

písm. f/ a h/ zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie, keďţe tento názor dovolacieho súdu

prvostupňový súd v napadnutej časti rozhodnutia neaplikoval, napriek tomu, ţe v zmysle

veta druhá v spojení s je súd prvého stupňa, ktorému sa

vec vracia na ďalšie konanie viazaný právnym názorom dovolacieho súdu. Jeho rozhodnutie

je tak nepreskúmateľné čo do skutkového stavu tak do právneho posúdenia. Vec bolo

potrebné vrátiť taktieţ z dôvodu, ţe v konaní došlo k procesným pochybeniam, ktoré mali za

následok odňatie moţnosti konať pred súdom účastníkovi vstupujúcemu do konania na strane

ţalobcu, keďţe s ohľadom na procesnú chybu súdu prvého stupňa – nevyhotovenia

a nedoručenie uznesenia o pripustení zmeny na strane ţalobcu, nie je ustálený okruh

účastníkov konania.

Podľa súd rozhodnutie zruší, len ak účastníkovi konania

sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom. Odňatím moţnosti konať pred súdom

5

sa rozumie postup súdu, ktorý znemoţnil účastníkovi konania realizáciu tých procesných

práv, ktoré mu priznáva (napr. právo zúčastniť sa pojednávania,

robiť prednesy, navrhovať dôkazy a pod.). Odňatie moţnosti konať pred súdom je relevantné

vtedy, ak išlo o postup nesprávny (uvaţované z hľadiska zachovania postupu súdu určeného

zákonom alebo ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi) a ak sa postup súdu

prejavil v priebehu konania, a tieţ pri rozhodovaní.

Súčasťou obsahu práva na spravodlivé konanie podľa článku 46 ods. 1 SR

a článku 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd je aj právo účastníka konania na také

odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré dáva odpovede na právne a skutkovo relevantné

otázky súvisiace s uplatneným nárokom. Iba takéto rozhodnutie umoţňuje účastníkom

posúdiť postup súdu, ktorý vec prejednal a rozhodol, a zároveň je preskúmateľné odvolacím

súdom.

Odvolací súd konštatuje, ţe skutkové zistenia a právne závery súdu prvého stupňa si

navzájom odporujú, čo vedie k nepreskúmateľnosti jeho rozhodnutia. Súd prvého stupňa sa

opomenul zaoberať právnou úpravou náhrady škody podľa ust. § 8 ods. 1 ZKV, keďţe

k právnemu posúdeniu v tejto súvislosti sa ani nevyjadril a najmä napriek vyslovenému

záväznému právnemu názoru dovolacieho súdu toto ustanovenie zákona vo veci neaplikoval.

Takéto opomenutie viedlo k naplneniu dôvodu pre zrušenie rozhodnutia odvolacím súdom

podľa

Odvolací súd tu poukazuje na rozhodnutie dovolacieho súdu v prejednávanej veci, kde

tento jednoznačne vyslovil, ţe konanie správcu je právne dovolené a nemoţno z neho

dovodzovať zodpovednosť za škodu tak, ako to v návrhu činí ţalobca. Tu je relevantná aj tá

skutočnosť, ţe rozhodnutie súdu prvého stupňa je v príkrom rozpore s ustálenou judikatúrou

najvyššieho súdu, navyše vyslovene uvedenou v rozhodnutí dovolacieho súdu. Z rozhodnutia

NS SR sp.zn. vyslovene vyplýva, ţe podľa ust. § 18 ZKV v spojení s ust. § 19

ZKV zápis veci do súpisu konkurznej podstaty zakladá vyvrátiteľnú domnienku, ţe vec do

konkurznej podstaty bola zapísaná správne. Z rozhodnutia NS SR sp. zn.

vyplýva, ţe správca pri súpise konkurznej podstaty nemá povinnosť skúmať existenciu

vlastníckeho práva úpadcu k zapisovaným veciam. Dovolací súd tak výslovne uviedol, že

žalovaný pri zapísaní veci do súpisu konkurznej podstaty postupoval s odbornou

6

starostlivosťou v súlade s právnym predpisom, pričom vec tvorila súčasť konkurznej

podstaty až do právoplatného rozhodnutia súdu o jej vylúčení z konkurznej podstaty.

Takto vyslovený záver dovolacieho súdu je pre súd niţšieho stupňa záväzným

názorom, ktorý ho pri jeho ďalšej rozhodovacej činnosti viaţe a ktorý je povinný aplikovať

a ktorého zmena môţe byť relevantná len s ohľadom na zmenu skutkového stavu, ktorá však

vo veci prejednávanej nebola preukázaná. Dokazovaním osvedčený skutkový stav je daný

okolnosťami zrejmými z vykonaného dokazovania a tieto zostali nezmenené po celú dobu

konania a čiastočné späťvzatie návrhu nič nemení na právnom titule, akým ţalobca ţiada

v konaní uplatnený nárok. Zmenil len obdobie, za ktoré nárok ţiada priznať a to bez ohľadu

na jednoznačný záver dovolacieho súdu, podľa ktorého sporná vec tvorila súčasť konkurznej

podstaty aţ do právoplatného rozhodnutia súdu o jej vylúčení z konkurznej podstaty a správca

ju skôr vydať oprávnenej osobe nemohol. Nič na takto vyslovenom právnom názore

dovolacieho súdu nemôže zmeniť ani to, že žalobca uspel v konaní o excindačnej žalobe

(tu rovnako rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR, č. k. a uţ ustálená

judikatúra formulovaná v R 88/2003 a R 24/2006; citované rozhodnutia vychádzajú z totoţnej

právnej úpravy oboch krajín a rozhodnutia sú teda analogicky aplikovateľné na daný skutkový

stav).

Z rozhodnutia súdu prvého stupňa vôbec nie je zrejmé, aké ustanovenia zákona

aplikoval, poukazuje len na ust. ZKV a , pričom sa vôbec nevysporiadal

s právnym posúdením tak, ako bol zaviazaný dovolacím súdom, ako aj opomenul ustáliť

otázku pasívnej vecnej legitimácie ţalovaného. Odvolací súd tu zároveň poukazuje na

skutočnosť, s ktorou sa doposiaľ súd prvého stupňa nevysporiadal, a to je pasívna vecná

legitimácia ţalovaného v konaní, ktorá je zmätočná. Žalobca napriek tomu, že svoj nárok

opiera o ust. § 8 ods. 1 ZKV a žiada uloženie povinnosti z tvrdeného porušenia osobnej

zodpovednosti správcu, žaluje subjekt úpadcu spôsobom zodpovedajúcim právnej

úprave podľa ust § 14 ods. 1 písm. c/. Ak by bola povinnosť uloţená spôsobom, ako učinil

súd prvého stupňa (povinnosť uloţil úpadcovi), uloţil by povinnosť subjektu odlišnému od

osoby, ktorá podľa odôvodnenia rozhodnutia súdu prvého stupňa má zodpovednosť niesť

a byť zaviazaná, t.j. osoby správcu ako fyzickej osoba s osobnou zodpovednosťou podľa

osobitnej zákonnej úpravy. Z návrhu tak nie je zjavné, komu sa má povinnosť zodpovedajúca

ţalovanému nároku uloţiť, keďţe ţalobca si zrejme zamieňa inštitút pohľadávky proti

podstate upravený ust. § 31 ZKV s inštitútom osobnej zodpovednosti správcu za spôsobenú

7

škodu podľa ust. § 8 ods. 2 ZKV, pričom tento nedostatok návrhu konajúci súd doposiaľ

neodstránil.

Závaţným dôvodom zrušenia napadnutého rozhodnutia je ďalej skutočnosť, ţe súd

prvého stupňa nepostupoval v súlade s dikciou a nerozhodol zákonom

predpokladaným spôsobom o návrhu na zmenu účastníka na strane žalobcu. Z obsahu

spisu vyplýva, ţe síce na návrh pôvodného ţalobcu C., s.r.o. H. súd rozhodol o pripustení

spoločnosti A. s.r.o. H. na strane ţalobcu, učinil tak však len na pojednávaní bez písomného

vyhotovenia rozhodnutia.

Rozhodujúc o zmene podľa ust. musí súd o návrhu aktívne

legitimovanej osoby rozhodnúť, a to uznesením podľa ust. , pričom proti tomuto

uzneseniu je prípustné odvolanie. Ust. je v takomto prípade

neaplikovateľné, keďţe nejde o návrh, ktorému nikto neodporoval. Hoci odvolanie v takomto

prípade ţalovaný v zásade podať nemôţe, ide predovšetkým o ochranu práv účastníkov, ktorí

zmenou na strane aktívnej legitimácie disponujú. Takéto procesné pochybenie je dôvodom

pre zrušenie rozhodnutia podľa ust. , keďţe sa tým odňala

moţnosť účastníka konať pred súdom a nie je jednoznačne ustálený okruh účastníkov

konania.

Súd prvého stupňa sa pri vyhotovení napadnutého rozsudku neriadil vyššie citovanými

ustanoveniami zákona, ani ustanovením , keďţe napadnuté rozhodnutie

dostatočne neodôvodnil a takéto rozhodnutie je nepreskúmateľné odvolacím súdom. Takýmto

postupom súd prvého stupňa obmedzil odvolateľa v jeho práve na spravodlivé konanie a pri

podaní opravného prostriedku vo vzťahu k zákonom vymedzeným odvolacím dôvodom, v

dôsledku čoho mu odňal moţnosť konať pred súdom. Vzhľadom na formulované závery

týkajúce sa nesprávneho právneho posúdenia veci súdom prvého stupňa odvolací súd zároveň

s poukazom na ust. vyslovuje, ţe súd prvého stupňa je viazaný vysloveným

právnym názorom súdu odvolacieho (a zároveň dovolacieho súdu vychádzajúc z rozhodnutia

sp. zn ).

Vzhľadom na uvedené zistenia odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa

podľa ust. a zrušil a podľa odseku 2 citovaného ustanovenia

mu vec vrátil na ďalšie konanie.

8

Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky rozhodol hlasovaním pomerom hlasov

3:0 ( o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v

znení neskorších predpisov).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný ţiadny opravný prostriedok.

V Bratislave, 28. apríla 2015

JUDr. Ivana Izakovičová, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Mária Némethová