Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
1d4/400577.87431a.pdf
PDF · 100 KB
No categories available
1Oboer/284/2014
Najvyšší súd 1Oboer/284/2014
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávnenej P. s. r. o., so sídlom
v B., P. IČO: X. zastúpenej advokátskou kanceláriou F. s. r. o., so sídlom v B., G. IČO: X.
proti povinnej J. bývajúcej v L., P. o vymoženie 167,30 eur s príslušenstvom, vedenej na
Okresnom súde Levice pod sp. zn. 6Er/632/2003, o dovolaní oprávnenej proti uzneseniu
Krajského súdu v Nitre č. k. 15CoE/1/2013-50 z 31. januára 2013, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky z r u š u j e uznesenie Krajského súdu v Nitre č. k.
15CoE/1/2013-50 z 31. januára 2013 vo výroku potvrdzujúcom uznesenie Okresného súdu
Levice č. k. 6Er/632/2003-27 z 20. októbra 2011 a vec mu v rozsahu zrušenia v r a c i a na
ďalšie konanie.
O d ô v o d n e n i e :
Okresný súd Levice uznesením č. k. 6Er/632/2003-27 z 20. októbra 2011 prvým
výrokom zamietol žiadosť oprávnenej na zmenu súdneho exekútora. Druhým a tretím výrokom
vyhlásil exekúciu za neprípustnú a zároveň ju zastavil podľa ust. § 57 ods. 1 písm. g/ zákona
Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej
činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších
predpisov. Štvrtým výrokom uložil oprávnenej povinnosť uhradiť súdnemu exekútorovi
JUDr. Ľ. trovy exekúcie vo výške 141,10 eur do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Na odvolanie oprávnenej Krajský súd v Nitre (ako súd odvolací) rozhodol uznesením
č. k. 15 CoE 1/2013-50 z 31. januára 2013 tak, že uznesenie okresného súdu v prvých troch
výrokoch potvrdil a vo štvrtom výroku zmenil tak, že oprávnená je povinná nahradiť súdnemu
exekútorovi trovy exekúcie v sume 35,42 eur do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
Proti uzneseniu Krajského súdu v Nitre (vo výroku potvrdzujúcom uznesenie súdu
prvého stupňa) podala oprávnená dovolanie, v ktorom uviedla, že súdy: 1. rozhodli „nad rámec
zverenej právomoci“ (§ 237 písm. a/ zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku
v znení účinnom do 31. decembra 2014 – ďalej len „O. s. p.“), 2. konali vo veci, v ktorej sa už
prv právoplatne rozhodlo (§ 237 písm. d/ O. s. p.), 3. oprávnenej odňali možnosť konať pred
súdom (§ 237 písm. f/ O. s. p.), 4. boli nesprávne obsadené (§ 237 písm. g/ O. s. p.), 5. sa
v konaní dopustili inej vady konania majúcej za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
(§ 241 ods. 2 písm. b/ O. s. p.), 6. napadnuté rozhodnutie založili na nesprávnom právnom
posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O. s. p.). Na základe uvedeného oprávnená žiadala, aby
dovolací súd zrušil napadnuté uznesenie odvolacieho súdu a tiež ním potvrdené uznesenie súdu
prvého stupňa a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. Zároveň žiadala, aby bolo
dovolacie konanie prerušené podľa ust. § 109 ods. 1 písm. c/ O. s. p. a aby boli Súdnemu dvoru
Európskej únie predložené prejudiciálne otázky, ktoré bližšie špecifikovala v podanom
dovolaní.
Povinná sa k dovolaniu oprávnenej písomne nevyjadrila.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O. s. p.) po zistení, že
dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O. s. p.), zastúpený v súlade s ust. § 241
ods. 1 veta druhá O. s. p., skúmal bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 3
O. s. p.), či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným
prostriedkom.
Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ to
zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O. s. p.). Podmienky prípustnosti dovolania proti uzneseniu
odvolacieho súdu sú upravené v ust. § 237 a § 239 O. s. p.
Prípustnosť dovolania podľa ust. § 239 O. s. p. v preskúmavanej veci neprichádza do
úvahy. Nejde totiž o zmeňujúce uznesenie odvolacieho súdu a ani o uznesenie, ktorým by
odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev
(ust. § 109 ods. 1 písm. c/ O. s. p.) na zaujatie stanoviska a ani o potvrdzujúce uznesenie, vo
výroku ktorého by odvolací súd vyslovil prípustnosť dovolania z dôvodu, že ide o rozhodnutie
po právnej stránke zásadného významu. Rovnako nejde ani o uznesenie odvolacieho súdu,
potvrdzujúce uznesenie okresného súdu, ktorým bolo rozhodnuté o návrhu na zastavenie
výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia alebo o uznaní (neuznaní)
cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území
Slovenskej republiky.
Prípustnosť dovolania oprávnenej by tak prichádzala do úvahy iba vtedy, ak by
v konaní došlo k niektorej z procesných vád, taxatívne vymenovaných v ust. § 237 O. s. p.
Podľa tohto ustanovenia je totiž dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho
súdu, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní
vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania
nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne
rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ nepodal sa návrh na začatie konania,
hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť
konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca, alebo súd bol nesprávne obsadený, ibaže
namiesto samosudcu rozhodoval senát. Na tieto vady, ktoré v podstate zodpovedajú absencii
niektorej z podmienok konania (procesných podmienok, len za splnenia ktorých môže súd
konať vo veci), prihliada dovolací súd z úradnej povinnosti, to znamená aj vtedy, keď neboli
dovolateľom výslovne namietané, čo je záver, ktorý možno vyvodiť z druhej vety § 242 ods. 1
O. s. p. Výskyt niektorej z týchto vád v konaní pred odvolacím súdom je vždy dôvodom na to,
aby súd rozhodujúci o dovolaní, napadnuté rozhodnutie podľa § 243b ods. 1 O. s. p. zrušil, a to
prípadne spolu s rozhodnutím súdu prvého stupňa (§ 243b ods. 3 O. s. p.), ak sa preukáže, že aj
jeho rozhodnutie (resp. konanie, ktoré mu predchádzalo) trpí niektorou z vád podľa § 237
Vzhľadom na uvedené, sa dovolací súd zameral na opodstatnenosť tvrdenia
oprávnenej, že sa jej postupom súdov odňala možnosť konať pred súdom, čo zakladá dovolací
dôvod podľa ust. § 237 písm. f/ O. s. p. Oprávnená existenciu tejto vady vyvodzovala z toho,
že súdy oboch stupňov ju nevyzvali a ani s ňou inak nekomunikovali o jej právnych
a skutkových návrhoch (námietky proti prejednaniu veci, konanie bez nariadenia pojednávania,
dokazovania). Namietala tiež, že odvolací súd nerešpektoval jej návrh na prerušenie konania
postupom podľa ust. § 109 ods. 1 písm. c/ O. s. p. v spojení s článkom 267 Zmluvy
o fungovaní Európskej únie, do skončenia exekučného konania o ňom nerozhodol
a v odôvodnení napadnutého rozhodnutia sa o ňom vôbec nezmieňuje.
Dôvodom zakladajúcim prípustnosť dovolania podľa ust. § 237 písm. f/ O. s. p. je taký
(vadný) postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia jeho procesných práv,
priznaných mu v občianskom súdnom konaní za účelom ochrany jeho práv a právom
chránených záujmov.
Najvyšší súd Slovenskej republiky sa v tejto súvislosti bližšie zaoberal práve námietkou
oprávnenej, podľa ktorej odvolací súd nerozhodol o jej návrhu na prerušenie konania podľa
ust. § 109 ods. 1 písm. c/ O. s. p.
Z obsahu spisu vyplýva, že návrh oprávnenej označený ako „Návrh na prerušenie
konania postupom podľa ust. § 109 ods. 1 písm. c/ O. s. p. a č1. 267 Zmluvy o fungovaní EÚ
a doplnenie právnej argumentácie k podanému odvolaniu“ bol doručený Okresnému súdu
Levice dňa 7. septembra 2012 (č. 1. 45). Krajský súd v Nitre ako súd odvolací napadnutým
uznesením rozhodol 31. januára 2013 iba o odvolaní oprávnenej zo dňa 8. decembra 2011
(č. 1. 35) bez uvedenia dôvodu, prečo sa návrhom oprávnenej na prerušenie konania vôbec
nezaoberal.
Pokiaľ o včas podanom uvedenom procesnom návrhu oprávnenej odvolací súd
nerozhodol bez toho, aby boli splnené podmienky pre takýto postup (napr. ak by bol návrh
oprávnenej doručený na súd prvého stupňa po dátume, kedy bolo rozhodnuté o odvolaní
oprávnenej), odňal oprávnenej v dôsledku uvedeného postupu možnosť konať pred súdom.
Uvedená skutočnosť, t. j. že v konaní došlo k procesnej vade podľa ust. § 237 písm. f/
O. s. p., je okolnosťou, pre ktorú musí dovolací súd rozhodnutie odvolacieho súdu vždy zrušiť,
pretože rozhodnutie vydané v konaní postihnutom tak závažnou procesnou vadou, nemôže byť
považované za správne.
So zreteľom na uvedené Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa ust. § 243b ods. 1
O. s. p. uznesenie odvolacieho súdu v napadnutej časti zrušil a vec mu v rozsahu zrušenia
vrátil na ďalšie konanie.
Vzhľadom na dôvody, ktoré viedli k potrebe zrušiť rozhodnutie odvolacieho súdu,
nezaoberal sa Najvyšší súd Slovenskej republiky ďalšími námietkami oprávnenej, uvedenými
v dovolaní. Dovolací súd nerozhodol ani o návrhu oprávnenej na prerušenie konania
postupom podľa ust. § 109 ods. 1 písm. c/ O. s. p. v spojení s článkom 267 Zmluvy
o fungovaní Európskej únie, ktorý tvorí súčasť podaného dovolania, nakoľko ide o totožný
návrh s tým, ktorý oprávnená podala v priebehu odvolacieho konania, takže o ňom rozhodne
odvolací súd v novom rozhodnutí samostatným výrokom. V novom rozhodnutí rozhodne
odvolací súd znova aj o trovách pôvodného a dovolacieho konania (§ 243d ods. 1 O. s. p.).
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov
3:0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave, 30. apríla 2015
JUDr. Juraj S e m a n, v. r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: Mária Némethová