Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)1a0/400576.96844d.pdf
PDF · 103.5 KB
No categories available
1Oboer/278/2014
Najvyšší súd 1Oboer/278/2014
Slovenskej republiky 1OboE/147/2014
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávnenej P. s. r. o., so sídlom
v B., P. IČO: X. zastúpenej advokátskou kanceláriou F. s. r. o., so sídlom v B., X.G. IČO: X.
proti povinnému L., bytom H. č. X. o vymoženie 315,99 eur s príslušenstvom, vedenej na
Okresnom súde Bardejov pod sp. zn. 1 Er 439/2009, o odvolaní a dovolaní oprávnenej proti
uzneseniu Krajského súdu v Prešove č. k. 19 CoE 154/2013-69 z 24. októbra 2013, takto
rozhodol:
I. Konanie o odvolaní oprávnenej z a s t a v u j e.
II. Návrh oprávnenej na prerušenie dovolacieho konania z a m i e t a.
III. Dovolanie oprávnenej o d m i e t a.
IV. Povinnému n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho a dovolacieho konania.
O d ô v o d n e n i e :
Okresný súd Bardejov ako súd exekučný uznesením č. k. 1 Er 439/2009-26
z 11. decembra 2012 rozhodol o zastavení exekučného konania podľa ust. § 45 ods. 1 písm.
c/, ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení účinnom v čase
rozhodovania súdu (ďalej len „ZoRK“). Konštatoval, že medzi účastníkmi konania bola
uzatvorená zmluva o úvere, ktorú treba považovať za spotrebiteľskú zmluvu, kde oprávnená
je dodávateľom a povinný spotrebiteľom. V nej dojednaná rozhodcovská doložka bola
spotrebiteľovi nanútená, neprimerane zvýhodnila dodávateľa a povinného zbavila reálnej
možnosti ochrany jeho práv pred všeobecným súdom. Predmetná doložka je neprijateľná
a v dôsledku toho neplatná (§ 53 ods. 1, ods. 5 Občianskeho zákonníka). Použitie
neprijateľnej rozhodcovskej doložky zo strany dodávateľa predstavuje výkon práv v rozpore
s dobrými mravmi.
Na odvolanie oprávnenej Krajský súd v Prešove ako súd odvolací uznesením č. k.
19CoE 154/2013-69 z 24. októbra 2013 napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa podľa ust.
§ 219 ods. 1 a 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení účinnom do
31. decembra 2014 (ďalej len „O. s. p.“) ako vecne správne potvrdil. Ďalším výrokom
zamietol návrh oprávnenej na prerušenie konania. Odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu
prvého stupňa o neplatnosti rozhodcovskej doložky, v dôsledku čoho nebola platne založená
právomoc rozhodcovského súdu. Ním vydaný rozhodcovský rozsudok preto nemôže byť
vykonateľným exekučným titulom. Zdôraznil, že exekučný súd je povinný dôsledne skúmať,
či sú splnené formálne a materiálne predpoklady pre vedenie exekúcie, a to v každom jej
štádiu, na návrh účastníka konania alebo aj bez návrhu a v prípade zistenia, že nie sú splnené
podmienky materiálnej alebo formálnej vykonateľnosti exekučného titulu, musí na zistenie
nezákonnosti vedenia exekúcie aj primerane procesne zareagovať.
Návrh oprávnenej na prerušenie odvolacieho konania postupom podľa ust. § 109 ods.
1 písm. c/ O. s. p. v spojení s čl. 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, odvolací súd
zamietol s odôvodnením, že v danom konaní na poskytnutie spravodlivej ochrany práv
a oprávnených záujmov účastníkov konania, nie je potrebný výklad práva Európskeho
spoločenstva, podávaný Súdnym dvorom v konaní o prejudiciálnej otázke.
Proti uzneseniu Krajského súdu v Prešove – vo výroku zamietajúcom návrh
oprávnenej na prerušenie konania - podala oprávnená odvolanie, ktoré odôvodnila tým, že jej
bola odňatá možnosť konať pred súdom (§ 205 ods. 2 písm. a/ O. s. p.), napadnuté
rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f/ O. s. p.)
a je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Žiadala rozhodnutie odvolacieho súdu
v napadnutej časti zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.
Proti uzneseniu Krajského súdu v Prešove podala oprávnená tiež dovolanie, v ktorom
uviedla, že súdy: 1. rozhodli „nad rámec zverenej právomoci“ (§ 237 písm. a/ O. s. p.),
2. konali vo veci, v ktorej sa už právoplatne rozhodlo (§ 237 písm. d/ O. s. p.), lebo
vykonateľnosť exekučného titulu už bola právoplatne posúdená pri poverení súdneho
exekútora, aby vykonal exekúciu, 3. rozhodovali napriek tomu, že sa nepodal návrh na začatie
konania, hoci bol podľa zákona potrebný (§ 237 písm. e/ O. s. p.), 4. oprávnenej odňali
možnosť konať pred súdom (§ 237 písm. f/ O. s. p.) tým, že nezohľadnili jej námietky, konali
bez pojednávania a dokazovania a nerešpektovali jej právo na to, aby jej právna vec bola
rozhodovaná na základe správneho právneho základu, súčasťou ktorého je aj výklad práva
Európskej únie, 5. v konaní sa dopustili inej vady konania majúcej za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci (§ 241 ods. 2 písm. b/ O. s. p.), pretože nesprávne zistili skutkový stav
a nevykonali náležité dokazovanie a 6. napadnuté rozhodnutie založili na nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O. s. p.). Oprávnená (ďalej aj „dovolateľka“)
žiadala, aby dovolací súd zrušil napadnuté uznesenie odvolacieho súdu a tiež ním potvrdené
uznesenie súdu prvého stupňa a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. Zároveň
žiadala, aby bolo dovolacie konanie prerušené podľa ust. § 109 ods. 1 písm. c/ O. s. p.
a Súdnemu dvoru Európskej únie boli predložené prejudiciálne otázky, ktoré bližšie
špecifikovala v podanom dovolaní.
I. Najvyšší súd SR skúmal najskôr, či sú dané procesné predpoklady, za splnenia
ktorých môže konať o odvolaní oprávnenej proti uzneseniu Krajského súdu v Prešove.
Oprávnená v procesnom postavení, v ktorom sa nachádza v preskúmavanej veci, bola
už účastníčkou konania vo viacerých iných, skutkovo a právne obdobných konaniach pred
Najvyšším súdom SR, v ktorých tak ako aj v tomto prípade, podala odvolanie proti
rozhodnutiu odvolacieho súdu. Najvyšší súd SR konanie o jej odvolaniach v týchto veciach
zastavil (viď napríklad rozhodnutia Najvyššieho súdu SR z 19. februára 2014 sp. zn. 1 OboE
6/2013, zo 16. apríla 2014 sp. zn. 1 OboE 92/2013, z 23. septembra 2014 sp. zn. 1 OboE
113/2014,. zo 14. októbra 2014 sp. zn. 1 OboE 178/2014. zo 16. decembra 2014 sp. zn.
1 OboE 153/2014) s tým, že odvolaním možno napadnúť len rozhodnutie súdu prvého stupňa
a Najvyšší súd SR na rozhodnutie o odvolaní smerujúcom proti rozhodnutiu odvolacieho súdu
nie je funkčne príslušný (§ 9 ods. 1 a 2 O. s. p. a § 10 ods. 1 a 2 O. s. p.). Najvyšší súd SR na
uvedené rozhodnutia v podrobnostiach poukazuje s tým, že aj v preskúmavanej veci sa
stotožňuje s právnymi závermi v nich vyjadrenými.
Vzhľadom k tomu, že funkčná príslušnosť Najvyššieho súdu SR na prejednanie
odvolania oprávnenej nie je daná, Najvyšší súd SR konanie o odvolaní oprávnenej proti
uzneseniu Krajského súdu v Prešove zastavil (ust. § 103 a 104 ods. 1 O. s. p.).
II. Najvyšší súd SR ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O. s. p.) po zistení, že dovolanie
proti uzneseniu Krajského súdu v Prešove podala včas oprávnená, zastúpená v dovolacom
konaní v súlade s § 241 ods. 1 vetou druhou O. s. p., skúmal ďalej, či je dôvodný jej návrh na
prerušenie dovolacieho konania podľa ust. § 109 ods. 1 písm. c/ O. s. p.
K podobnému návrhu oprávnenej na prerušenie dovolacieho konania sa už Najvyšší
súd SR vyjadril vo viacerých iných, skutkovo a právne obdobných právnych veciach,
v ktorých tá istá oprávnená vystupovala v procesnom postavení dovolateľky. Ako príklad je
možné uviesť rozhodnutia z 21. marca 2013 sp. zn. 1 Cdo 301/2012, z 30. apríla 2013 sp. zn.
2 Cdo 386/2012, z 15. mája 2013 sp. zn. 6 Cdo 431/2012, z 13. júna 2013 sp. zn. 3 Cdo
441/2012, z 9. júla 5 Cdo 371/2012, na ktoré Najvyšší súd SR v podrobnostiach poukazuje
s tým, že s právnymi závermi v nich vyjadrenými sa stotožňuje aj v preskúmavanej veci, pre
účely ktorej opakuje, že Súdny dvor Európskej únie má právomoc vydať rozhodnutie
o prejudiciálnych otázkach, ktoré sa týkajú: a/ výkladu zmlúv; b/ platnosti a výkladu aktov
inštitúcii, orgánov alebo úradov alebo agentúr Európskej únie. Pokiaľ ale procesný postup
súdov vo veci, v ktorej sa navrhuje prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. c/ O. s. p. má
podklad v aplikácii vnútroštátneho práva, nie je žiadny dôvod pre prerušenie konania.
V danom prípade sa síce v dovolaním napadnutých rozhodnutiach spomína
aj smernica Rady 93/13/EHS zo dňa 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach
v spotrebiteľských zmluvách, z určujúceho hľadiska však zo strany súdov nižších stupňov išlo
o aplikáciu a interpretáciu vnútroštátnych právnych predpisov (Občianskeho zákonníka,
Exekučného poriadku a ZoRK). S poukazom na uvedené dovolací súd návrh na prerušenie
konania ako nedôvodný zamietol.
III. V ďalšom Najvyšší súd SR bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a
ods. 3 O. s. p.) skúmal, či oprávnenou podané dovolanie smeruje proti rozhodnutiu,
proti ktorému ho zákon pripúšťa a dospel k záveru, že dovolanie treba odmietnuť podľa ust.
§ 243b ods. 5 O. s. p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O. s. p.
V danom prípade dovolací súd rozhoduje o dovolaní v obdobnej veci, aká už bola
v počte väčšom ako päť, predmetom konania pred dovolacím súdom na základe skoršieho
dovolania podaného tou istou dovolateľkou – viď konania vedené na Najvyššom súde SR
pod sp. zn. 1 Oboer 18/2013, 1 Oboer 28/2013, 1 Oboer 30/2013, 1 Oboer 85/2013, 1 Oboer
261/2013 a 1 Oboer 243/2014. Dovolací súd sa s odôvodneniami rozhodnutí, ktoré boli
vydané v týchto konaniach, v celom rozsahu stotožňuje a poukazuje na ne. V zmysle ust.
§ 243b ods. 7 O. s. p. už ďalšie dôvody neuvádza.
IV. Oprávnená z procesného hľadiska zavinila, že sa konanie o jej odvolaní muselo
zastaviť a vznikla jej povinnosť nahradiť povinnému trovy tohto konania (§ 224 ods. 1 O. s. p.
v spojení s § 146 ods. 2 O. s. p.). V konaní o dovolaní oprávnenej vzniklo procesne
úspešnému povinnému právo na náhradu trov konania proti oprávnenej, ktorá úspech
v dovolacom konaní nemala (§ 243b ods. 5 O. s. p. v spojení s § 224 ods. 1 O. s. p. a § 142
ods. 1 O. s. p.). Najvyšší súd SR nepriznal povinnému náhradu trov týchto konaní, lebo
povinný nepodal návrh na ich priznanie (§ 151 O. s. p.).
Rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu SR pomerom hlasov 3: 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave, 28. apríla 2015
JUDr. Juraj S e m a n, v. r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: Mária Némethová