Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
739/400574.cc978a.pdf
PDF · 103.64 KB
No categories available
1Oboer/282/2014
Najvyšší súd 1 Oboer 282/2014
Slovenskej republiky 1 OboE 152/2014
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávnenej P.P. s.r.o., so sídlom
v B., P. IČO: X. zastúpenej advokátskou kanceláriou F. s. r. o., so sídlom v B., G. IČO: X.
proti povinnej V. bývajúcej v P., ul. L. o vymoženie 764,78 eur s príslušenstvom, vedenej na
Okresnom súde Topoľčany pod sp. zn. 8 Er 390/2008, o odvolaní a dovolaní oprávnenej proti
uzneseniu Krajského súdu v Nitre č. k. 15 CoE 79/2014-69 z 31. marca 2014, takto
rozhodol:
I. Konanie o odvolaní oprávnenej z a s t a v u j e.
II. Návrh oprávnenej na prerušenie dovolacieho konania z a m i e t a.
III. Dovolanie oprávnenej o d m i e t a.
IV. Povinnej n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho a dovolacieho konania.
O d ô v o d n e n i e :
Okresný súd Topoľčany ako súd exekučný uznesením č. k. 8 Er 390/2008-19 zo
17. októbra 2013 rozhodol o zastavení exekúcie podľa ust. § 57 ods. 2 zákona Národnej rady
Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“)
v spojení s § 45 ods. 1 a 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení účinnom
v čase rozhodovania súdu (ďalej len „ZoRK“). Konštatoval, že medzi účastníkmi konania
bola uzatvorená zmluva o úvere, ktorú treba považovať za zmluvu o spotrebiteľskom úvere,
kde oprávnená (veriteľ) je dodávateľom a povinná (dlžník) spotrebiteľom. V zmluve
dojednaná rozhodcovská doložka bola spotrebiteľovi nanútená, neprimerane zvýhodnila
dodávateľa a povinnú zbavila reálnej možnosti ochrany jej práv pred všeobecným súdom.
Predmetná doložka je neprijateľná a v dôsledku toho neplatná (§ 53 ods. 5 Občianskeho
zákonníka). Na základe neplatnej rozhodcovskej doložky nemal rozhodcovský súd právomoc
rozhodovať spor účastníkov konania a vydať rozhodcovský rozsudok. Okrem rozhodcovskej
doložky obsahuje zmluva účastníkov aj ďalšie neprimerané zmluvné podmienky, v dôsledku
čoho bola povinná rozhodcovským súdom zaviazaná aj na plnenia, ktoré sú v rozpore so
zákonom a dobrými mravmi.
Na odvolanie oprávnenej Krajský súd v Nitre ako súd odvolací uznesením č. k. 15CoE
79/2014-69 z 31. marca 2014 napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa podľa ust. § 219 ods. 1
zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení účinnom do 31. decembra
2014 (ďalej len „O. s. p.“) ako vecne správne potvrdil. Ďalším výrokom zamietol návrh
oprávnenej na prerušenie konania. Odvolací súd sa stotožnil s posúdením právneho vzťahu
medzi účastníkmi ako vzťahu spotrebiteľského, ako aj s posúdením rozhodcovskej doložky
ako neprijateľnej zmluvnej podmienky, ktorú zákon sankcionuje absolútnou neplatnosťou.
Námietky oprávnenej uvádzané v odvolaní vyhodnotil ako nedôvodné. Zdôraznil, že súd
prvého stupňa postupoval správne, keď zisťoval, či sú splnené podmienky na zastavenie
exekučného konania z dôvodov uvedených v ust. § 45 ods. 1 písm. b/ a c/ ZoRK, čo mu zákon
umožňoval aj bez návrhu účastníka konania. Uvedenému postupu nebránila ani skutočnosť, že
súd už poveril súdneho exekútora, aby vykonal exekúciu, pretože vydanie poverenia na
vykonanie exekúcie netvorí prekážku rozsúdenej veci v zmysle ust. § 159 ods. 3 O. s. p.
Dôvody zastavenia exekúcie uvedené v ust. § 45 ods. 1 ZoRK sú hmotnoprávnymi
predpokladmi prípustnosti exekúcie. Keďže ustanovenie § 57 ods. 1 Exekučného poriadku
zakotvuje pre exekučný súd povinnosť skúmať súlad exekučného titulu so zákonom,
exekučný súd je povinný v každej fáze konania prihliadnuť na to, či tu nie sú dôvody
neprípustnosti exekúcie v zmysle ust. § 45 ods. 1 ZoRK a v prípade ich zistenia, musí
exekučné konanie aj bez návrhu zastaviť.
Návrh oprávnenej na prerušenie odvolacieho konania postupom podľa ust. § 109 ods.
1 písm. c/ O. s. p. v spojení s čl. 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie odvolací súd
zamietol s odôvodnením, že v prejednávanej veci neexistovala potreba obrátiť sa
s predbežnou otázkou výkladu úniového práva na Súdny dvor Európskej únie.
Proti uzneseniu Krajského súdu v Nitre – vo výroku zamietajúcom návrh oprávnenej
na prerušenie konania - podala oprávnená odvolanie, ktoré odôvodnila tým, že jej bola odňatá
možnosť konať pred súdom (§ 205 ods. 2 písm. a/ O. s. p.), napadnuté rozhodnutie vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f/ O. s. p.) a je nepreskúmateľné
pre nedostatok dôvodov. Žiadala rozhodnutie odvolacieho súdu v napadnutej časti zrušiť
a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.
Proti uzneseniu Krajského súdu v Nitre podala oprávnená tiež dovolanie, v ktorom
uviedla, že: 1. súdy oboch stupňov rozhodli „nad rámec zverenej právomoci“ (§ 237 písm. a/
O. s. p.), 2. ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom
konania (§ 237 písm. b/ O. s. p.), 3. súdy opätovne konali vo veci, v ktorej sa už právoplatne
rozhodlo (§ 237 písm. d/ O. s. p.), lebo vykonateľnosť exekučného titulu už bola právoplatne
posúdená pri poverení súdneho exekútora, aby vykonal exekúciu, 4. súdy rozhodovali napriek
tomu, že sa nepodal návrh na začatie konania, hoci bol podľa zákona potrebný (§ 237 písm. e/
O. s. p.), 5. oprávnenej sa odňala možnosť konať pred súdom (§ 237 písm. f/ O. s. p.) tým, že
súdy nezohľadnili jej námietky, konali bez pojednávania a dokazovania a nerešpektovali jej
právo na to, aby jej právna vec bola rozhodovaná na základe správneho právneho základu,
súčasťou ktorého je aj výklad práva Európskej únie, 6. konanie súdov je postihnuté inou
vadou, majúcou za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 241 ods. 2 písm. b/ O. s. p.)
a 7. napadnuté rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2
písm. c/ O. s. p.). Oprávnená (ďalej aj „dovolateľka“) žiadala, aby dovolací súd zrušil
napadnuté uznesenie odvolacieho súdu a tiež ním potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa
a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. Zároveň žiadala, aby bolo dovolacie
konanie prerušené podľa ust. § 109 ods. 1 písm. c/ O. s. p. a Súdnemu dvoru Európskej únie
boli predložené prejudiciálne otázky, ktoré bližšie špecifikovala v podanom dovolaní.
I. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „Najvyšší súd SR“) skúmal najskôr, či
sú dané procesné predpoklady, za splnenia ktorých môže konať o odvolaní oprávnenej proti
uzneseniu Krajského súdu v Nitre.
Oprávnená v procesnom postavení, v ktorom sa nachádza v preskúmavanej veci, bola
už účastníčkou konania vo viacerých iných, skutkovo a právne obdobných konaniach pred
Najvyšším súdom SR, v ktorých tak ako aj v tomto prípade, podala odvolanie proti
rozhodnutiu odvolacieho súdu. Najvyšší súd SR konanie o jej odvolaniach v týchto veciach
zastavil (viď napríklad rozhodnutia Najvyššieho súdu SR z 19. februára 2014 sp. zn. 1 OboE
6/2013, zo 16. apríla 2014 sp. zn. 1 OboE 92/2013, z 23. septembra 2014 sp. zn. 1 OboE
113/2014, zo 14. októbra 2014 sp. zn. 1 OboE 178/2014, zo 16. decembra 2014 sp. zn.
1 OboE 153/2014) s tým, že odvolaním možno napadnúť len rozhodnutie súdu prvého stupňa
a Najvyšší súd SR na rozhodnutie o odvolaní smerujúcom proti rozhodnutiu odvolacieho súdu
nie je funkčne príslušný (§ 9 ods. 1 a 2 O. s. p. a § 10 ods. 1 a 2 O. s. p.). Najvyšší súd SR na
uvedené rozhodnutia v podrobnostiach poukazuje s tým, že aj v preskúmavanej veci sa
stotožňuje s právnymi závermi v nich vyjadrenými.
Vzhľadom k tomu, že funkčná príslušnosť Najvyššieho súdu SR na prejednanie
odvolania oprávnenej nie je daná, Najvyšší súd SR konanie o odvolaní oprávnenej proti
uzneseniu Krajského súdu v Nitre zastavil (ust. § 103 a 104 ods. 1 O. s. p.).
II. Najvyšší súd SR ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O. s. p.) po zistení, že dovolanie
proti uzneseniu Krajského súdu v Nitre podala včas oprávnená, zastúpená v dovolacom
konaní v súlade s § 241 ods. 1 vetou druhou O. s. p., skúmal ďalej, či je dôvodný jej návrh na
prerušenie dovolacieho konania podľa ust. § 109 ods. 1 písm. c/ O. s. p.
K podobnému návrhu oprávnenej na prerušenie dovolacieho konania sa už Najvyšší
súd SR vyjadril vo viacerých iných, skutkovo a právne obdobných právnych veciach,
v ktorých tá istá oprávnená vystupovala v procesnom postavení dovolateľky. Ako príklad je
možné uviesť rozhodnutia z 21. marca 2013 sp. zn. 1 Cdo 301/2012, z 30. apríla 2013 sp. zn.
2 Cdo 386/2012, z 15. mája 2013 sp. zn. 6 Cdo 431/2012, z 13. júna 2013 sp. zn. 3 Cdo
441/2012, z 9. júla 5 Cdo 371/2012, na ktoré Najvyšší súd SR v podrobnostiach poukazuje
s tým, že s právnymi závermi v nich vyjadrenými sa stotožňuje aj v preskúmavanej veci, pre
účely ktorej opakuje, že Súdny dvor Európskej únie má právomoc vydať rozhodnutie
o prejudiciálnych otázkach, ktoré sa týkajú: a/ výkladu zmlúv; b/ platnosti a výkladu aktov
inštitúcii, orgánov alebo úradov alebo agentúr Európskej únie. Pokiaľ ale procesný postup
súdov vo veci, v ktorej sa navrhuje prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. c/ O. s. p. má
podklad v aplikácii vnútroštátneho práva, nie je žiadny dôvod pre prerušenie konania.
V danom prípade sa síce v dovolaním napadnutých rozhodnutiach spomína
aj smernica Rady 93/13/EHS zo dňa 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach
v spotrebiteľských zmluvách, z určujúceho hľadiska však zo strany súdov nižších stupňov išlo
o aplikáciu a interpretáciu vnútroštátnych právnych predpisov (Občianskeho zákonníka,
zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, Exekučného poriadku a ZoRK).
S poukazom na uvedené dovolací súd návrh na prerušenie konania ako nedôvodný zamietol.
III. V ďalšom Najvyšší súd SR bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a
ods. 3 O. s. p.) skúmal, či oprávnenou podané dovolanie smeruje proti rozhodnutiu,
proti ktorému ho zákon pripúšťa a dospel k záveru, že dovolanie treba odmietnuť podľa ust.
§ 243b ods. 5 O. s. p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O. s. p.
V danom prípade dovolací súd rozhoduje o dovolaní v obdobnej veci, aká už bola
v počte väčšom ako päť, predmetom konania pred dovolacím súdom na základe skoršieho
dovolania podaného tou istou dovolateľkou – viď konania vedené na Najvyššom súde SR
pod sp. zn. 1 Oboer 83/2013, 1 Oboer 264/2013, 1 Oboer 251/2014, 1 Oboer 263/2014,
1 Oboer 285/2014 a 1 Oboer 291/2014. Dovolací súd sa s odôvodneniami rozhodnutí, ktoré
boli vydané v týchto konaniach, v celom rozsahu stotožňuje a poukazuje na ne. V zmysle ust.
§ 243b ods. 7 O. s. p. už ďalšie dôvody neuvádza.
IV. Oprávnená z procesného hľadiska zavinila, že sa konanie o jej odvolaní muselo
zastaviť a vznikla jej povinnosť nahradiť povinnej trovy tohto konania (§ 224 ods. 1 O. s. p.
v spojení s § 146 ods. 2 O. s. p.). V konaní o dovolaní oprávnenej vzniklo procesne úspešnej
povinnej právo na náhradu trov konania proti oprávnenej, ktorá úspech v dovolacom konaní
nemala (§ 243b ods. 5 O. s. p. v spojení s § 224 ods. 1 O. s. p. a § 142 ods. 1 O. s. p.).
Najvyšší súd SR nepriznal povinnej náhradu trov týchto konaní, lebo povinná nepodala návrh
na ich priznanie (§ 151 O. s. p.).
Rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu SR pomerom hlasov 3: 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave, 28. apríla 2015
JUDr. Juraj S e m a n, v. r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: Mária Némethová