Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Cdo/324/2014

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu: J. C., prechodne bytom M.,

zast. spoločnosťou Beňo & partners advokátska kancelária, s.r.o., IČO: 44 250 029, so sídlom

Námestie svätého Egídia 40/93, 058 01 Poprad, v mene ktorej koná JUDr. J. Beňo, PhD.,

advokát, proti ţalovanému: TATRAMAT - ohrievače vody, s.r.o., IČO: 36 473 871, so

sídlom Hlavná 1, 058 01 Poprad, zast. spoločnosťou Bukovinský & Chlipala, s.r.o., IČO: 35

918 098, so sídlom Svätoplukova 30, 821 08 Bratislava, v mene ktorej koná JUDr. Martin

Bukovinský, advokát a konateľ alebo JUDr. Ing. Miroslav Chlipala, PhD., advokát a konateľ,

o určenie neplatnosti výpovede, vedenej na Okresnom súde Poprad pod sp. zn.

, o dovolaní ţalovaného proti uzneseniu Krajského súdu v Prešove zo dňa

16. decembra 2013, sp. zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a .

Ţalovaný je povinný zaplatiť ţalobcovi náhradu trov dovolacieho konania v sume

83,89 € na účet právneho zástupcu ţalobcu JUDr. J. Beňa advokáta, advokátska kancelária so

sídlom Námestie svätého Egídia 40/93, Poprad, v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto

rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Poprad (ďalej aj „súd prvého stupňa“) rozsudkom z 5. júna 2013 č.k.

-194 ţalobu ţalobcu o určenie neplatnosti výpovede zamietol po tom,

čo bol jeho predchádzajúci rozsudok o určení, ţe výpoveď je neplatná, zrušený uznesením

Krajského súdu v Prešove (ďalej aj „odvolací súd“) z 19. decembra 2012, sp. zn.

. Súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu vykonal

vo veci dokazovanie a dospel k záveru, ţe ţalobe nemoţno vyhovieť a uviedol, ţe „pokiaľ

v rozsudku z 8.2.2012 súd 1. stupňa za dôvod neplatnosti výpovede považoval nesplnenie

2

tzv. ponukovej povinnosti a rozpor s účinného k 6.12.2010, po

vykonanom dokazovaní a v súlade s názorom odvolacieho súdu dospel k názoru, že v prípade

výpovede bola splnená aj zákonná podmienka v zmysle .“ Súd prvého

stupňa konštatoval, ţe bola preukázaná skutočnosť, ţe výpoveď ţalovaného daná ţalobcovi

bola riadne prerokovaná príslušným odborovým orgánom, ţe zo strany ţalovaného došlo

i k splneniu tzv. ponukovej povinnosti podľa a ţe ţalovaný ako

zamestnávateľ nemal moţnosť ţalobcu ďalej zamestnávať preto, ţe nedisponoval voľným

pracovným miestom. V odôvodnení rozsudku súd prvého stupňa uviedol, ţe posudzovanie

splnenia povinnosti zamestnávateľa ponuková povinnosť z dôvodu nadbytočnosti, musí

byť skúmaná pred daním výpovede a pokiaľ vznikli nové pracovné miesta po daní výpovede,

nemoţno na túto skutočnosť relevantne prihliadať.

Krajský súd v Prešove na odvolanie ţalobcu uznesením zo 16. decembra 2013,

sp. zn. , zrušil rozsudok súdu prvého stupňa č.k. -194 z dôvodu,

ţe súd prvého stupňa nevykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu a jeho závery nemajú

oporu vo vykonanom dokazovaní. V odôvodnení dovolaním napadnutého uznesenia odvolací

súd konštatoval, ţe „vzhľadom na počet zamestnancov a predmet činnosti žalovaného

je zrejmé, že k pristúpeniu k organizačnej zmene a prípadnému riešeniu tejto organizačnej

zmeny v podobe výpovede zamestnanca musí predchádzať dostatočná rekapitulácia

a pasportizácia pracovných miest, ktoré sú u žalovaného k dispozícii. V tomto smere možno

prisvedčiť žalobcovi, že postup žalovaného najmä s akcentom na pracovné miesto J. L.,

s ktorým žalovaný uzavrel pracovnú zmluvu dňa 26.1.2011, s najväčšou pravdepodobnosťou

mohlo byť zrejmé, že toto miesto bude potrebné obsadiť novým zamestnancom, resp. tak ako

to žalovaný aj odôvodnil v súvislosti s potrebou obsadiť miesto v chemickom laboratóriu

doterajším majstrom výroby, ponúknuť toto pracovné miesto žalobcovi. Neobstojí obrana

žalovaného v tom, že vzhľadom na vzdelanie, prax a odbornosť žalobcu nebolo iné miesto

u žalovaného k dispozícii, keďže okolnosť týkajúca sa podpísania pracovnej zmluvy s J. L. ako

majstrom výroby dňa 26.12011 je jednoznačná.“ Podľa názoru odvolacieho súdu výsledky

doterajšieho dokazovania pred súdom prvého stupňa môţu predznamenávať na poukazovanú

účelovosť konania ţalovaného vo vzťahu k ponukovej povinnosti a pracovného zaradenia

ţalobcu na iné pracovné miesto u ţalovaného. V odôvodnení dal za úlohu súdu prvého stupňa

„vysporiadať sa opätovne so zákonnými predpokladmi pre platnosť výpovede, a to

predovšetkým s povinnosťou zamestnávateľa ponúknuť zamestnancovi pracovné miesto aj

v inom pracovnom zaradení, príp. na iný kratší pracovný čas tak ako je to uvedené

v . S touto okolnosťou je potrebné sa vysporiadať v širšom kontexte, tzn.

S poukazom aj na to, kedy sa zamestnávateľ dozvedel o potrebe obsadiť miesto majstra

výroby, kto túto funkciu vykonával do uzavretia pracovnej zmluvy s J. L., ako bolo

postupované s týmto pracovníkom, ktorý podľa tvrdenia žalovaného, mal nastúpiť do funkcie

v chemických laboratóriách žalovaného, či išlo o novovytvorené miesto alebo išlo o miesto,

ktoré bolo neobsadené. Zároveň opakovane súd prvého stupňa sa vyporiada aj s námietkou

žalobcu, že u žalovaného vznikla aj funkcia riaditeľa výroby tepelných čerpadiel.“

Proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu podal dovolanie ţalovaný a ţiadal, aby

dovolací súd napadnuté uznesenie odvolacieho súdu zrušil a zaviazal ţalobcu k úhrade trov

dovolacieho konania. Prípustnosť dovolania vyvodzoval z ustanovenia

a ako dovolací dôvod uviedol, ţe konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok

nesprávne rozhodnutie vo veci ( ) a rozhodnutie spočíva

na nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Podľa ţalovaného

je absurdné, aby odvolací súd svojim druhým uznesením pre svoj odlišný názor vyslovený

v prvom uznesení, zrušil nové rozhodnutie súdu prvého stupňa, hoci sa súd prvého stupňa

plne pridŕţal právneho názoru odvolacieho súdu v zmysle prvého uznesenia. Zároveň uviedol,

ţe odvolací súd sa v druhom uznesení vôbec nezaoberá splnením ponukovej povinnosti

ţalovaným pred daním výpovede ako v prvom uznesení, a tieţ opomína svoj právny názor

vyslovený v prvom uznesení. Za odňatie moţnosti pred súdom konať povaţoval ţalovaný

skutočnosť, ţe v prípade, kebyţe aj pripustíme čiastočný názor odvolacieho súdu v druhom

uznesení, je ţalovaný toho názoru, ţe jednoznačne v zmysle ustanovení nemal odvolací

súd nový rozsudok súdu prvého stupňa hneď zrušiť a vrátiť na nové rozhodnutie, ale

mal v zmysle obligatórne nariadiť pojednávanie, a na ňom keď

uţ zopakovať alebo doplniť dokazovanie, čo však odvolací súd neurobil, čím mu odňal

moţnosť konať pred súdom, čím je podľa ţalovaného daný dovolací dôvod podľa § 241

ods. 1 písm. a) Ţalovaný poukazuje na skutočnosť, ţe odvolací súd vo svojom druhom

uznesení nenavrhuje ţiadne nové dôkazy vykonať, ale len sa vysporiadať s vykonanými

dôkazmi, ale v širšom kontexte. V dovolaní ţalovaný poukazuje na to, ţe odvolací súd

vo svojom druhom zrušovacom uznesení vôbec nebral do úvahy uvedenú skutkovú a právnu

argumentáciu ţalovaného podporenú dôkazmi, teda keď vlastne nové skutočnosti tvrdené

ţalobcom prvýkrát aţ v odvolaní ţalobcu pripustil ako relevantné na preskúmanie. Ţalovaný

súčasne argumentuje tým, ţe odvolací súd nesprávne a zavádzajúco v druhom uznesení

uvádza, ţe prvostupňový súd sa má s námietkou ţalobcu vysporiadať opakovane, nakoľko súd

prvého stupňa sa námietkou ţalobcu, ţe u ţalovaného vznikla aj funkcia riaditeľa výroby

tepelných čerpadiel vôbec nezaoberal, keďţe tieto nové skutočnosti a tvrdenia ţalobca

pred súdom prvého stupňa vôbec nenamietal. Ţalovaný poukazuje tieţ na to, ţe odvolací súd

sa vo svojom druhom uznesení vôbec ani nevysporiadal s tvrdeniami a predloţenými dôkazmi

zo strany ţalovaného. Ţalovaný tak povaţuje konanie vedené na odvolacom súde za konanie

postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, a je dovolacím

dôvodom v zmysle Podľa názoru ţalovaného sa novovytvorenými

skutočnosťami ţalobcu nemal odvolací súd vôbec zaoberať, keďţe nemohli byť odvolacím

dôvodom. Ţalovaný je toho názoru, ţe tým, ţe „odvolací súd novo tvrdené skutočnosti

žalobcom prvýkrát až v jeho odvolaní pripustil, avšak nenariadil pojednávanie vo veci podľa

a nedoplnil dokazovanie, odňal dovolateľovi možnosť konať pred

ním, čím je daný dovolací dôvod podľa (dovolateľ bol pre nesprávny

právny názor odvolacieho súdu ohľadne podstatne j skutočnosti vylúčený z realizácie svojich

procesných práv, čiže takýmto nesprávnym postupom mu bola odňatá v zmysle § 237 písm. f/

možnosť konať pred odvolacím súdom).“ Zároveň uvádza, ţe nemohol uplatniť svoj

vplyv na výsledok konania pred vydaním druhého zrušujúceho uznesenia.

Ţalobca vo vyjadrení k dovolaniu navrhol dovolanie odmietnuť z dôvodu, ţe

prípustnosť dovolania nemoţno vyvodiť z ustanovenia a taktieţ nemoţno zistiť

dôvody prípustnosti dovolania uvedené v

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, ţe

dovolanie podal včas účastník konania ( ), zastúpený advokátom (

ods. 1 ), skúmal najskôr to, či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu,

ktoré moţno napadnúť dovolaním ( a nasl. ).

Podľa dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia

odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.

V prejednávanej veci je dovolaním napadnuté uznesenie odvolacieho súdu. Podľa

dovolanie je tieţ prípustné proti uzneseniu súdu, ak a/ odvolací súd zmenil

uznesenie súdu prvého stupňa, b/ veta prvá, odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia

návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev (§ 109 ods. 1 písm. c/) na zaujatie

stanoviska. Podľa dovolanie je prípustné tieţ proti uzneseniu odvolacieho

súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak a/ odvolací súd vyslovil

vo svojom potvrdzujúcom uznesení, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie

po právnej stránke zásadného významu, b/ ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu

rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia, c/ ide o uznesenie o uznaní (neuznaní)

cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území

Slovenskej republiky.

Prípustnosť dovolania podľa v predmetnej veci neprichádza do úvahy.

Nejde totiţ o zmeňujúce a ani o potvrdzujúce uznesenie odvolacieho súdu.

S prihliadnutím na zákonnú povinnosť ( ) skúmať vţdy, či

dovolaním napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom

niektorou zo závaţných procesných vád, neobmedzil sa dovolací súd len na skúmanie

prípustnosti dovolania podľa ale sa zaoberal aj otázkou či konanie a rozhodnutie

odvolacieho súdu nie je postihnuté niektorou zo závaţných procesných vád vymenovaných

v aţ g/ Existenciu ţiadnej podmienky prípustnosti dovolania uvedenej

v tomto zákonnom ustanovení dovolací súd nezistil.

So zreteľom na ţalovaným tvrdený dôvod prípustnosti dovolania sa dovolací súd

osobitne zameral na otázku opodstatnenosti tvrdenia o existencii vady konania podľa § 237

písm. f/ Podľa dovolanie je prípustné proti kaţdému rozhodnutiu

odvolacieho súdu, ak účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať

pred súdom.

O vadu, ktorá je z hľadiska významná, ide najmä vtedy, ak súd

v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne s ďalšími všeobecne záväznými

právnymi predpismi a týmto postupom odňal účastníkovi konania jeho procesné práva, ktoré

mu právny poriadok priznáva. O taký prípad v prejednávanej veci nejde z dôvodu, ţe odvolací

súd pri prejednávaní a rozhodovaní veci postupoval v súlade s právnymi predpismi

a ţalovanému neznemoţnil uplatniť procesné práva priznané mu právnym poriadkom

na zabezpečenie jeho práv a oprávnených záujmov.

v ustanovení ukladá odvolaciemu súdu

povinnosť zrušiť napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa, ak zistí, ţe konanie na súde

6

prvého stupňa alebo jeho rozhodnutie trpí niektorou z vád v ňom taxatívne uvedených.

Zrušenie ako spôsob rozhodnutia odvolacieho súdu je teda obligatórne predpísané vţdy,

ak sa v konaní preukáţe existencia takejto vady.

Po preskúmaní odvolaním napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa s prihliadnutím

na uplatnené odvolacie dôvody povaţoval odvolací súd závery súdu prvého stupňa na základe

doterajšieho dokazovania za nemajúce oporu vo vykonanom dokazovaní a vykonané

dokazovanie nebolo podľa odvolacieho súdu vykonané v potrebnom rozsahu. Ako ďalej

má súd prvého stupňa postupovať odvolací súd uviedol v dôvodoch svojho rozhodnutia (viď

str. 5 posledný odsek).

Pri zrušení rozhodnutia a následnom vrátení veci súdu prvého stupňa na ďalšie

konanie je odvolací súd povinný vysloviť v odôvodnení svojho zrušovacieho uznesenia

právny názor na danú vec, ktorý slúţi súdu prvého stupňa na usmernenie jeho ďalšej činnosti.

Vysloveným právnym názorom bez ohľadu na to, či je to vo vzťahu k chybám

hmotnoprávneho alebo procesnoprávneho charakteru je súd prvého stupňa viazaný (§ 226

). Pri viazanosti súdu prvého stupňa právnym názorom odvolacieho súdu

je dvojinštančnosť súdneho konania zachovaná, pretoţe účastníci konania v pokračujúcom

konaní (po zrušení a vrátení veci odvolacím súdom) môţu uplatniť všetky svoje procesné

práva, ktoré im priznáva, vrátane práv na vyuţitie riadnych,

prípadne aj mimoriadnych opravných prostriedkov.

Vzhľadom na vyššie uvedené moţno uzavrieť, ţe odvolací súd postupoval v súlade

so zákonom a preto zákonný postup nemôţe mať za následok odňatie moţnosti ţalobcu konať

pred súdom v zmysle ustanovenia

Dovolací súd nezistil existenciu tejto vady ani v súvislosti s prejednávaním odvolania

ţalovaného odvolacím súdom bez nariadenia pojednávania.

Podľa na prejednanie odvolania proti rozhodnutiu vo veci samej

nariadi predseda senátu odvolacieho súdu pojednávanie, ak a/ je potrebné zopakovať alebo

doplniť dokazovanie, b/ súd prvého stupňa rozhodol podľa § 115a bez nariadenia

pojednávania a je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, c/ ide o konanie vo veciach

porušenia zásady rovnakého zaobchádzania, d/ to vyţaduje dôleţitý verejný záujem. Podľa

v ostatných prípadoch môţe odvolací súd rozhodnúť aj bez nariadenia

odvolacieho pojednávania.

Z citovaného zákonného ustanovenia je zrejmé, ţe odvolací súd musí v prípade

prejednania odvolania týkajúceho sa veci samej, nariadiť pojednávanie, ak dokazovanie

vykonané pred súdom prvého stupňa opakuje alebo ak sám dokazovanie doplňuje. Účelom

tohto ustanovenia je zabezpečiť účastníkom konania právo na spravodlivý proces, najmä

umoţniť im realizáciu práva vyplývajúceho z ustanovenia , t.j. práva vyjadriť

sa k návrhom na dôkazy a k všetkým dôkazom, ktoré sa vykonali.

V prejednávanej veci nejde o ţiaden prípad taxatívne uvedený v ustanovení § 214

ods. 1 pre ktorý by odvolací súd mal povinnosť (zo zákona) nariadiť pojednávanie.

V danom prípade odvolací súd neopakoval ani nedopĺňal dokazovanie, súd prvého stupňa

nerozhodol podľa § 115a bez nariadenia pojednávania a nebolo potrebné zopakovať alebo

doplniť dokazovanie, nešlo ani o konanie vo veciach porušenia zásady rovnakého

zaobchádzania a naostatok nariadenie odvolacieho pojednávania nevyţadoval ani dôleţitý

verejný záujem. Vzhľadom na to nebolo povinnosťou odvolacieho súdu nariadiť

na prejednanie odvolania pojednávanie. Odvolací súd preto postupoval v súlade so zákonom

keď prejednal odvolanie ţalobcu proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa bez nariadenia

odvolacieho pojednávania ( ). Uvedený postup odvolacieho súdu preto

nemohol mať za následok procesnú vadu konania v zmysle

Podľa ak má odvolací súd za to, ţe súd prvého stupňa dospel

na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, dokazovanie

v potrebnom rozsahu opakuje sám. Ak je odvolací súd toho názoru, ţe sa na vec vzťahuje

ustanovenie právneho predpisu, ktoré pri doterajšom rozhodovaní veci nebolo pouţité a je pre

rozhodnutie veci rozhodujúce, vyzve účastníkov konania, aby sa k moţnému pouţitiu tohto

ustanovenia vyjadrili. Právnym predpisom, ktorý pri doterajšom rozhodovaní nebol pouţitý,

je právny predpis, o ktorého výklad a pouţitie neţiadal v priebehu konania ţiadny

z účastníkov konania, spravidla sporu. Ustanovenie právneho predpisu je pre vec rozhodujúce

vtedy, ak odvolací súd mieni toto ustanovenie urobiť právnym základom pre rozhodnutie

vo veci samej, t.j. je toho názoru, ţe skutkový stav zistený súdom prvého stupňa (§ 213

ods. 1) alebo po doplnení dokazovania odvolacím súdom treba subsumovať pod určitú právnu

normu alebo súbor právnym noriem. Tento záver by mal spravidla viesť k zrušeniu

prvostupňového rozhodnutia a k tomu, aby sa z dôvodu zmeny právneho názoru doplnilo

dokazovanie alebo vykonalo dokazovanie podľa hypotézy či sankcie tejto právnej normy

alebo viacerých právnych noriem. V takom prípade odvolací súd nie je povinný plniť

poučovaciu povinnosť inak neţ v písomnom vyhotovení uznesenia o zrušení prvostupňového

rozhodnutia.

Ak súd prvého stupňa nedostatočne zistil skutkový stav, odvolací súd mu môţe vrátiť

vec na doplnenie dokazovania. Ak odvolací súd vykoná doplnenie dokazovania

prostredníctvom súdu prvého stupňa, súd prvého stupňa je v rámci vykonávania dôkazov

viazaný pokynmi odvolacieho súdu.

Odvolací súd, ktorý v priebehu odvolacieho konania doplní dokazovanie bez toho, aby

nariadil pojednávanie a účastníkom umoţnil vyjadriť sa k týmto novým dôkazom, odníme mu

moţnosť konať pred súdom v zmysle O takýto prípad však nejde,

a preto takýmto postupom odvolacieho súdu nebola ţalovanému odňatá moţnosť konať

pred súdom v zmysle

Dovolací súd dospel k záveru, ţe odvolací súd postupoval v súlade so zákonom,

pokiaľ prejednal odvolanie proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa vo veci samej 16. decembra

2013 bez nariadenia odvolacieho pojednávania. Postup odvolacieho súdu nemal za následok

odňatie moţnosti ţalovaného konať pred súdom v zmysle ustanovenia

Nedošlo k znemoţneniu realizácie jeho procesných práv, priznaných mu v občianskom

súdnom konaní za účelom obhájenia ochrany jeho práv a právom chránených záujmov.

Dovolací súd poukazuje na tú skutočnosť, ţe za postup súdu odnímajúci účastníkovi konania

moţnosť konať pred súdom v zmysle citovaného zákonného ustanovenia, nie je moţné

povaţovať postup súdu v súlade s príslušnými procesnými ustanoveniami.

So zreteľom na obsah dovolania ţalovaného, ktorý uviedol, ţe v konaní došlo k inej

vade, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie ( )

a rozhodnutie odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2

písm. c/ ), je nutné v danom prípade zdôrazniť, ţe ak je dovolanie neprípustné, dovolací

súd sa nemôţe zaoberať vadami vychádzajúcimi z dôvodov podľa § 241 ods. 2 písm. b/ a c/

Dovolanie je v ustanoveniach upravené ako

mimoriadny opravný prostriedok, ktorý nemoţno podať proti kaţdému rozhodnutiu

9

odvolacieho súdu; pokiaľ nie sú splnené procesné podmienky prípustnosti dovolania,

nemoţno napadnuté rozhodnutie podrobiť vecnému preskúmavaniu a preto ani zohľadniť

prípadné vecné nesprávnosti rozhodnutia.

Keďţe prípustnosť dovolania v danom prípade nemoţno vyvodiť z ustanovenia § 239

a v dovolacom konaní neboli zistené dôvody prípustnosti dovolania uvedené v

ustanovení , Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie ţalovaného podľa

v spojení s ako dovolanie smerujúce proti

rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok neprípustný, odmietol.

V dovolacom konaní úspešnému ţalobcovi vzniklo právo na náhradu trov dovolacieho

konania proti ţalovanému, ktorý úspech nemal ( v spojení s

, ). Dovolací súd priznal ţalobcovi trovy dovolacieho konania

za jeden úkon právnej sluţby, a to vyjadrenie k dovolaniu ţalovaného v sume 83,89 €

(61,87 € + reţijný paušál = 8,04 €, 20 % DPH = 13,98 €).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 28. apríla 2015

JUDr. Ľubor Š e b o, v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Vanda Šimová