Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Obdo/36/2014

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa: C., s. r. o.,

so sídlom: P., N., P. X., Č., IČO: X., zast. advokátskou kanceláriou F., s. r. o., so sídlom: G.,

B., IČO: X., konajúca prostredníctvom svojho konateľa, advokáta doc. JUDr. B., PhD., proti

odporkyni: I., bytom: M. O., o zaplatenie zmenkového úroku, vedenej na Okresnom súde

Brezno pod sp. zn. , na dovolanie navrhovateľa proti uzneseniu Krajského súdu

v Banskej Bystrici č. k. -53 zo dňa 9. apríla 2014, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie navrhovateľa o d m i e t a.

Odporkyni náhradu trov dovolacieho konania n e p r i z n á v a.

O d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Brezno ako súd prvého stupňa svojím uznesením č. k. -38

zo dňa 02. 12. 2013 konanie o zaplatenie zmenkového úroku zastavil.

Z odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia vyplýva, že navrhovateľ sa svojím

návrhom podaným na súd dňa 28. 03. 2013 domáhal voči odporkyni zaplatenia

kapitalizovaného zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne za obdobie od 25. 12. 2010

do 24. 07. 2012 spolu s kapitalizovaným 6%-ným ročným úrokom zo zmenkovej sumy

za obdobie od 10. 03. 2011 do 24. 07. 2012, v celkovej výške 138,67 eur, zmenkovej odmeny

vo výške 1/3 zmenkovej sumy, ako aj náhrady trov konania. Súd podaním zo dňa 23. 09. 2013

vyzval navrhovateľa na zaplatenie súdneho poplatku za návrh na začatie konania vo výške

16,50 eur, ktorú sumu vyčíslil v súlade s položkou 1 písm. a/ Sadzobníka súdnych poplatkov,

tvoriaceho prílohu o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra

trestov. Súd navrhovateľa súčasne upozornil na následky nezaplatenia súdneho poplatku

v stanovenej lehote 10 dní. Keďže navrhovateľ súdny poplatok za návrh na začatie konania

vo výške 16,50 eur v lehote určenej výzvou zo dňa 23. 09. 2013, doručenou mu dňa 30. 09.

2013 nezaplatil, a to aj napriek tomu, že o následkoch nezaplatenia súdneho poplatku

v stanovenej lehote bol poučený, súd konanie podľa vety prvej

Zb. zastavil.

O trovách konania rozhodol súd prvého stupňa podľa § 146 ods. 1 písm. c/

(ďalej len „“) tak, že ich náhradu nepriznal žiadnemu

z účastníkov konania.

Na odvolanie navrhovateľa Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací (§ 10

ods. 1 ), po prejednaní veci podľa ods. l , bez nariadenia pojednávania

podľa , svojím uznesením č. k. -53 zo dňa 09. 04. 2014,

uznesenie súdu prvého stupňa podľa ako vecne správne potvrdil.

Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že navrhovateľ svoj návrh podal v zmysle

Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 (ďalej tiež ako „Nariadenie“),

ktorým sa ustanovuje európske konanie o veciach s nízkou hodnotou sporu. Poukázal na § 2

ods. 1, , , položku č. 1 písm. a/ Sadzobníka

súdnych poplatkov, a Nariadenia Európskeho parlamentu

a Rady ( ES) č. 861/2007 z 11. 07. 2007 a skonštatoval, že súd prvého stupňa správne vyzval

navrhovateľa na zaplatenie súdneho poplatku z návrhu na začatie konania, nakoľko v danom

prípade podľa č1ánku 19 Nariadenia sa konanie riadi procesným právom členského štátu,

v ktorom sa konanie vedie, t. j. a

o súdnych poplatkoch. Navrhovateľ si uplatnil zaplatenie kapitalizovaného zmenkového

úroku, preto bol správne súdom prvého stupňa vyzvaný na zaplatenie súdneho poplatku

vo výške 16,50 eur podľa položky č. 1 písm. a/ Sadzobníka súdnych poplatkov a pokiaľ

navrhovateľ súdny poplatok nezaplatil, prvostupňový súd správne konanie zastavil. Odvolací

súd ďalej uviedol, že navrhovateľ v odvolaní len tvrdil, že súdny poplatok zaplatil v lehote

na podanie odvolania voči uzneseniu o zastavení konania, preto v súlade s § 10 ods. 3 zákona

o súdnych poplatkoch je potrebné napadnuté uznesenie v celom rozsahu zrušiť. Na základe

tohto odvolania prvostupňový súd zisťoval, či navrhovateľ vyrubený súdny poplatok zaplatil.

Podľa oznámenia učtárne Okresného súdu Brezno na č. 1. 45, do dňa 15. 01. 2014 súdny

poplatok zaplatený nebol, rovnako na č. 1. 45 spisu sa nachádza úradný záznam o tom, že

súdny poplatok nebol zaplatený ani kolkovými známkami. Napriek povinnosti vyplývajúcej

z navrhovateľ v odvolaní proti prvostupňovému uzneseniu o zastavení

konania neuviedol, kedy zaplatil súdny poplatok, ani v akej výške, a teda zaplatenie súdneho

poplatku nepreukázal žiadnym dôkazom. Napriek tomu súd prvého stupňa skúmal, či

navrhovateľ súdny poplatok v lehote na podanie odvolania skutočne zaplatil a zistil, že súdny

poplatok nebol zaplatený ani kolkovými známkami, ani na účet Okresného súdu Brezno, preto

spis spolu s odvolaním navrhovateľa predložil na rozhodnutie Krajskému súdu v Banskej

Bystrici ako súdu odvolaciemu. Tento po preskúmaní veci konštatoval, že v danom prípade

nebol dôvod na zrušenie uznesenia o zastavení konania pre nezaplatenie súdneho poplatku,

pretože navrhovateľ súdny poplatok do konca lehoty na podanie odvolania nezaplatil.

Uznesenie odvolacieho súdu nadobudlo právoplatnosť dňa 05. 05. 2014.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote dovolanie navrhovateľ

(ďalej tiež ako „dovolateľ“) argumentujúc procesnou vadou konania podľa § 237 písm. f/

. Tvrdí, že tým, že prvostupňový súd zastavil konanie bez meritórneho prejednania

veci, odňal mu možnosť konať pred súdom, rovnako aj súd odvolací, ktorý prvostupňové

rozhodnutie potvrdil. Navrhovateľ má za to, že otázka zastavenia konania pre nezaplatenie

súdneho poplatku nie je z riešenia Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES)

č. 861/2007 z 11. 07. 2007 vynechaná v úmysle ponechať riešenie tejto otázky na

vnútroštátnu právnu úpravu, ale naopak z dôvodu, že taký postup nie je v tomto konaní

prípustný. Tvrdí, že na prejednávanú vec je potrebné aplikovať Nariadenie, ktoré však

možnosť zastavenia konania pri nezaplatení súdneho poplatku neupravuje, preto taký

procesný postup podľa navrhovateľa prípustný nie je. I keď Nariadenie ráta s existenciou

poplatkových povinností za vedenie súdneho konania (napr. vo formulári bod 6.1. a bod 7.3.3.

bod a/), pokiaľ Nariadenie neupravuje možnosť zastavenia konania pre nezaplatenie súdneho

poplatku, je táto skutočnosť podľa navrhovateľa zámerom tvorcov Nariadenia. V ďalšom

navrhovateľ poukázal na postup ustanovený Nariadením, podľa ktorého súd po doručení

správne vyplneného tlačiva návrhu na uplatnenie pohľadávky vyplní časť I vzorového tlačiva

C na odpoveď, ktoré spolu s kópiou návrhu na uplatnenie pohľadávky doručí odporcovi

v súlade s článkom 13 Nariadenia, pričom tieto dokumenty odošle do 14 dní od doručenia

správne vyplneného tlačiva na uplatnenie pohľadávky. Z uvedeného navrhovateľovi vyplýva,

že konajúci súd je povinný tento úkon vykonať bez ohľadu na splnenie či nesplnenie

poplatkovej povinnosti. Poplatková povinnosť podľa neho nemôže mať vplyv na procesný

postup podľa Nariadenia. Rovnako poukázaním na článok 7 ods. 1 a 3 Nariadenia má

navrhovateľ za to, že Nariadenie núti konajúci súd vykonať úkony vo veci samej bez ohľadu

na úhradu súdneho poplatku. Rozhodujúcou okolnosťou je doručenie riadneho návrhu a nie

zaplatenie súdneho poplatku. Nariadenie nestanovuje žiadne lehoty na procesný postup

vo vzťahu k splneniu poplatkovej povinnosti, preto ani konajúci súd nemôže na túto okolnosť

viazať procesný postup. Ďalej poukazom na navrhovateľ

tvrdí, že konanie nemôže byť zastavené pre nezaplatenie súdneho poplatku, ak sa už začalo

konanie vo veci samej. Tvrdí, že konajúci súd je povinný konať vo veci samej bez ohľadu na

zaplatenie súdneho poplatku, a to v Nariadení stanovenej lehote 14 dní odo dňa doručenia

návrhu. Má za to, že ak by konajúci súd vo veci samej nepostupoval a v 14-dňovej lehote by

neodoslal tlačivo odporcovi, konal by v rozpore s Nariadením, zasahujúc tak

do základných práv účastníka konania na prístup súdu, resp. spravodlivý súdny proces.

Považujúc procesný postup súdov oboch nižších stupňov za protiprávny, navrhovateľ

dovolaciemu súdu navrhol, aby napadnuté uznesenie odvolacieho súdu, ako aj uznesenie súdu

prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

K dovolaniu navrhovateľa sa odporkyňa nevyjadrila, pričom jej dovolanie vzhľadom

na doterajší priebeh konania nebolo ani doručované.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení,

že dovolanie podal včas účastník konania ( ), ktorý je zastúpený

advokátom ( veta druhá ), bez nariadenia dovolacieho pojednávania

v zmysle najskôr skúmal, či tento opravný prostriedok smeruje proti

rozhodnutiu, proti ktorému ho zákon pripúšťa. Dospel k záveru, že dovolanie smeruje proti

rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné, preto je potrebné ho podľa § 243b

ods. 5 veta prvá v spojení s odmietnuť.

Z príslušných ustanovení je zrejmé, že dovolaním ako jedným z mimoriadnych

opravných prostriedkov nemožno napadnúť každé rozhodnutie súdu, ale možno ním napadnúť

právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa ( ).

V prejednávanej veci je dovolaním napadnuté uznesenie odvolacieho súdu.

V ustanoveniach a sú uvedené rozhodnutia odvolacieho súdu vydané

v procesnej forme uznesenia, proti ktorým je dovolanie prípustné. Je tomu tak v prípade, ak je

dovolaním napadnuté uznesenie odvolacieho súdu, ktorým bolo zmenené uznesenie súdu

prvého stupňa ( ) alebo ak odvolací súd rozhodoval vo veci

postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev (§ 109 ods. 1 písm. c/)

na zaujatie stanoviska s tým, že dovolanie nie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho

súdu, ktorým sa odmietlo odvolanie proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa o zamietnutí

návrhu na prerušenie konania podľa ( ).

Podľa v znení účinnom do 31.12.2014 je dovolanie prípustné tiež proti

uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak

odvolací súd vyslovil vo svojom potvrdzujúcom uznesení, že je dovolanie prípustné, pretože

ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu ( ), ak

ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského

rozhodnutia / § 239 ods. 2 písm. b/, alebo ak ide o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho

rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné / nevykonateľné / na území Slovenskej

republiky ( ). Ustanovenia odsekov 1 a neplatia, ak ide

o uznesenie o príslušnosti, predbežnom opatrení, poriadkovej pokute, o znalečnom,

tlmočnom, o odmietnutí návrhu na zabezpečenie predmetu dôkazu vo veciach týkajúcich sa

práva duševného vlastníctva a o trovách konania, ako aj o tých uzneseniach vo veciach

upravených Zákonom o rodine, v ktorých sa vo veci samej rozhoduje uznesením / § 239 ods.

3 /.

V predmetnej veci je dovolaním napadnuté uznesenie Krajského súdu v Banskej

Bystrici ako súdu odvolacieho, ktorým potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa o zastavení

konania pre nezaplatenie súdneho poplatku za návrh na začatie konania podľa § 10 ods. 1

V zmysle citovaného ustanovenia sa jedná o uznesenie, proti ktorému

dovolanie nie je prípustné.

So zreteľom na obsah dovolania a tiež povinnosť vyplývajúcu z ust. § 242 ods. 1 veta

druhá ukladajúce dovolaciemu súdu povinnosť prihliadnuť vždy na prípadnú

procesnú vadu uvedenú v (či už to účastník namieta alebo nie), neobmedzil sa

Najvyšší súd Slovenskej republiky len na skúmanie prípustnosti dovolania smerujúceho proti

uzneseniu podľa , ale skúmal tiež, či v konaní odvolacieho súdu nedošlo

k procesnej vade konania v zmysle Uvedené zákonné ustanovenie pripúšťa

dovolanie proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu (rozsudku alebo uzneseniu), ak

konanie, v ktorom bolo vydané, je postihnuté niektorou zo závažných procesných vád

vymenovaných v písmenách a/ až g/ tohto ustanovenia, majúcich za následok tzv. zmätočnosť

rozhodnutia. Ak je totiž konanie postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 písm. a/

až g/ , možno dovolaním napadnúť aj rozhodnutia vo veciach, v ktorých je inak

dovolanie z hľadiska vylúčené. Pre záver o prípustnosti dovolania v zmysle

pritom nie je významný subjektívny názor účastníka konania tvrdiaceho, že

k vade vymenovanej v tomto ustanovení došlo, ale rozhodujúcim je zistenie, že k tejto

procesnej vade skutočne došlo.

Dovolateľ procesné vady uvedené v až e/ a nenamietal

a keďže vady tejto povahy v dovolacom konaní ani nevyšli najavo, zameral sa dovolací súd

na vadu konania namietanú dovolateľom podľa spočívajúcej v tvrdení

o odňatí možnosti konať pred súdom.

Pojem „odňatie možnosti konať pred súdom“ zákon bližšie v žiadnom zo svojich

ustanovení nedefinuje ani nešpecifikuje. Pod odňatím možnosti konať pred súdom je preto

potrebné vo všeobecnosti rozumieť taký procesne nesprávny postup súdu, priečiaci sa zákonu

alebo inému všeobecne záväznému právnemu predpisu, ktorý má za následok znemožnenie

realizácie procesných oprávnení účastníka občianskeho súdneho konania.

Dovolateľ vo vzťahu k procesnej vade konania v zmysle

namietol nesprávne posúdenie otázky zastavenia konania pre nezaplatenie súdneho poplatku

za návrh na začatie konania v dôsledku nesprávnej aplikácie Nariadenia Európskeho

parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 z 11. 07. 2007, opodstatnenosť ktorého tvrdenia však

dovolací súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia, ako aj konania, ktoré jeho vydaniu

predchádzalo, nezistil.

Dovolací súd z obsahu spisu zistil, že dňa 28. 03. 2013 bol Okresnému súdu Brezno

ako súdu prvého stupňa doručený návrh navrhovateľa zo dňa 18. 03. 2013 na uplatnenie

pohľadávky voči odporkyni podľa Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES)

č. 861/2007 z 11. 07. 2007 (č. l. 1 – 3). Po tom, čo Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd

nadriadený uznesením sp. zn. zo dňa 17. 07. 2013 na námietku navrhovateľa

proti postúpeniu veci z Okresného súdu Brezno Okresnému súdu Banská Bystrica vyslovil, že

miestne príslušným na prejednanie veci je Okresný súd Brezno (č. l. 21 – 24), tento výzvou

č. k. -37 zo dňa 23. 09. 2013 vyzval navrhovateľa, aby v lehote do 10 dní

od doručenia výzvy zaplatil súdny poplatok za návrh na začatie konania v sume 16,50 eur

podľa položky 1 písm. a/ Sadzobníka súdnych poplatkov. Súd navrhovateľa súčasne poučil,

že ak nebude poplatok v určenej dobe zaplatený, súd konanie zastaví; pred zaplatením celého

poplatku v správnej výške nemôže súd vo veci konať. V súlade s ust. bola

výzva doručená právnemu zástupcovi navrhovateľa, ako vyplýva z údaja na doručenke

pripojenej k č. l. 27 spisu, dňa 30. 09. 2013. Z dôvodu, že navrhovateľ súdny poplatok

v určenej dobe nezaplatil, súd prvého stupňa uznesením č. k. -38 zo dňa 02. 12.

2013 konanie podľa zastavil. Na odvolanie navrhovateľa

(č. l. 42) Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací uznesením č. k. -53

zo dňa 09. 04. 2014, uznesenie prvostupňového súdu podľa ako vecne správne

potvrdil. Doručením uznesenia odvolacieho súdu právnemu zástupcovi navrhovateľa dňa

05. 05. 2014 (č. l. 57), nadobudlo toto uznesenie uvedeným dňom právoplatnosť. Následne,

dňa 14. 05. 2014, bola navrhovateľom zložená na účet prvostupňového súdu suma 16,50 eur

ako súdny poplatok za návrh na začatie konania. Vzápätí, dňa 28. 05. 2014, bolo súdu prvého

stupňa doručené dovolanie navrhovateľa proti uzneseniu odvolacieho súdu zo dňa 09. 04.

2014.

Podľa bodu 7, vety tretia a štvrtá Nariadenia, je potrebné ustanoviť európske konanie

pre pohľadávky s nízkou hodnotou sporu („európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou

sporu“). Cieľom takéhoto konania by malo byť zjednodušenie prístupu k spravodlivosti.

Podľa článku 19 Nariadenia, pokiaľ toto nariadenie neustanovuje inak, európske

konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu sa riadi procesným právom členského štátu,

v ktorom sa konanie vedie.

Podľa veta prvá pred bodkočiarkou, veta druhá

o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov, úč. od 15. 06. 2013 do 30. 11.

2013, t. j. aj v čase vyrubenia súdneho poplatku za návrh na začatie konania v predmetnej

veci, ak nebol zaplatený poplatok splatný podaním návrhu na začatie konania alebo

dovolania, prvostupňový súd vyzve poplatníka, aby poplatok zaplatil v lehote, ktorú určí

spravidla v lehote desiatich dní od doručenia výzvy. O následkoch nezaplatenia poplatku musí

byť poplatník vo výzve poučený.

Podľa položky 1 písm. a/ Sadzobníka súdnych poplatkov, úč. v čase vyrubenia

súdneho poplatku, z návrhu na začatie konania, ak nie je ustanovená osobitná sadzba, je

poplatok z ceny (z úhrady) predmetu konania alebo hodnoty predmetu sporu, 6%, najmenej

16,50 eura, najviac 16 596,50 eura, v obchodných veciach najviac 33 193,50 eura.

Podľa veta prvá za bodkočiarkou o súdnych

poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov, úč. od 01. 12. 2013 do 31. 12. 2013, t. j.

v čase zastavenia konania, ak aj napriek výzve poplatok nebol zaplatený v lehote, súd konanie

zastaví.

Vyššie citované Nariadenie z 11. 07. 2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie

vo veciach s nízkou hodnotou sporu, zlepšuje a zjednodušuje konania v občianskych

a obchodných veciach, kde hodnota požadovanej sumy nepresahuje 2000 eur. Ide o písomné

konanie okrem prípadu, že súd považuje ústne prerokovanie za potrebné. Nariadením sa

ustanovujú obmedzenia pre účastníkov konania a súd s cieľom urýchliť konanie. Z jeho

článku 19 je bezpochyby zrejmé, že európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu sa

riadi procesným právom členského štátu, v ktorom sa konanie vedie, pokiaľ Nariadenie

neustanovuje inak.

Vzhľadom na uvedené treba súhlasiť s postupom súdu prvého stupňa (potvrdený aj

súdom odvolacím), ktorý pri rozhodovaní o zastavení konania pre nezaplatenie súdneho

poplatku za návrh na začatie konania navrhovateľom aplikoval právny poriadok Slovenskej

republiky, konkrétne . Ide o kogentné ustanovenie zákona

o súdnych poplatkoch, kedy za splnenia zákonom predpokladaných podmienok je súd

povinný konanie zastaviť. V predmetnej veci navrhovateľ ako poplatník podľa § 2 ods. 1

písm. a/ súdny poplatok napriek výzve súdu v zákonnej lehote

nezaplatil, pričom o následkoch nezaplatenia bol poučený. Keďže súd konať vo veci samej

ešte nezačal, súd správne konanie zastavil.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti dovolací súd považuje námietku dovolateľa

spočívajúcu v tvrdení o odňatí možnosti konať pred súdom pre zastavenie konania

pre nezaplatenie súdneho poplatku za návrh na začatie konania v dôsledku nesprávnej

aplikácie Nariadenia, za nedôvodnú.

Keďže v danom prípade dovolanie navrhovateľa proti uzneseniu odvolacieho súdu nie

je podľa prípustné a vada uvedená v (ani žiadna iná

procesná vada v zmysle citovaného ustanovenia) zistená nebola, Najvyšší súd Slovenskej

republiky ako súd dovolací, dovolanie navrhovateľa podľa veta prvá

v spojení s , ako neprípustné odmietol.

O trovách dovolacieho konania rozhodol dovolací súd rozhodol podľa § 243b ods. 5

veta prvá v spojení s a . Odporkyňa bola

v dovolacom konaní úspešná, preto by mala právo na náhradu trov dovolacieho konania,

keďže jej však trovy v tomto konaní nevznikli žiadne (vzhľadom na doterajší priebeh konania

vo vzťahu k jej osobe neboli vykonané žiadne úkony), dovolací súd jej náhradu trov

dovolacieho konania nepriznal.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave, 30. apríla 2015

JUDr. Viera Pepelová, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Mária Némethová