Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
c6e/398937.e6d4b1.pdf
PDF · 126.75 KB
No categories available
4Obdo/36/2014
Najvyšší súd 4Obdo/36/2014
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa: C., s. r. o.,
so sídlom: P., N., P. X., Č., IČO: X., zast. advokátskou kanceláriou F., s. r. o., so sídlom: G.,
B., IČO: X., konajúca prostredníctvom svojho konateľa, advokáta doc. JUDr. B., PhD., proti
odporkyni: I., bytom: M. O., o zaplatenie zmenkového úroku, vedenej na Okresnom súde
Brezno pod sp. zn. 4C/300/2013, na dovolanie navrhovateľa proti uzneseniu Krajského súdu
v Banskej Bystrici č. k. 41Cob/77/2014-53 zo dňa 9. apríla 2014, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie navrhovateľa o d m i e t a.
Odporkyni náhradu trov dovolacieho konania n e p r i z n á v a.
O d ô v o d n e n i e :
Okresný súd Brezno ako súd prvého stupňa svojím uznesením č. k. 4C/300/2013-38
zo dňa 02. 12. 2013 konanie o zaplatenie zmenkového úroku zastavil.
Z odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia vyplýva, že navrhovateľ sa svojím
návrhom podaným na súd dňa 28. 03. 2013 domáhal voči odporkyni zaplatenia
kapitalizovaného zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne za obdobie od 25. 12. 2010
do 24. 07. 2012 spolu s kapitalizovaným 6%-ným ročným úrokom zo zmenkovej sumy
za obdobie od 10. 03. 2011 do 24. 07. 2012, v celkovej výške 138,67 eur, zmenkovej odmeny
vo výške 1/3 zmenkovej sumy, ako aj náhrady trov konania. Súd podaním zo dňa 23. 09. 2013
vyzval navrhovateľa na zaplatenie súdneho poplatku za návrh na začatie konania vo výške
16,50 eur, ktorú sumu vyčíslil v súlade s položkou 1 písm. a/ Sadzobníka súdnych poplatkov,
tvoriaceho prílohu zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra
trestov. Súd navrhovateľa súčasne upozornil na následky nezaplatenia súdneho poplatku
v stanovenej lehote 10 dní. Keďže navrhovateľ súdny poplatok za návrh na začatie konania
vo výške 16,50 eur v lehote určenej výzvou zo dňa 23. 09. 2013, doručenou mu dňa 30. 09.
2013 nezaplatil, a to aj napriek tomu, že o následkoch nezaplatenia súdneho poplatku
v stanovenej lehote bol poučený, súd konanie podľa § 10 ods. 1 vety prvej zákona č. 71/1992
Zb. zastavil.
O trovách konania rozhodol súd prvého stupňa podľa § 146 ods. 1 písm. c/
Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O. s. p.“) tak, že ich náhradu nepriznal žiadnemu
z účastníkov konania.
Na odvolanie navrhovateľa Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací (§ 10
ods. 1 O. s. p.), po prejednaní veci podľa § 212 ods. l O. s. p., bez nariadenia pojednávania
podľa § 214 ods. 2 O. s. p., svojím uznesením č. k. 41Cob/77/2014-53 zo dňa 09. 04. 2014,
uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 219 O. s. p. ako vecne správne potvrdil.
Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že navrhovateľ svoj návrh podal v zmysle
Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 (ďalej tiež ako „Nariadenie“),
ktorým sa ustanovuje európske konanie o veciach s nízkou hodnotou sporu. Poukázal na § 2
ods. 1, § 10 ods. 1,ods. 3 zákona o súdnych poplatkoch, položku č. 1 písm. a/ Sadzobníka
súdnych poplatkov, § 120 ods. 1 O. s. p. a článok 19 Nariadenia Európskeho parlamentu
a Rady ( ES) č. 861/2007 z 11. 07. 2007 a skonštatoval, že súd prvého stupňa správne vyzval
navrhovateľa na zaplatenie súdneho poplatku z návrhu na začatie konania, nakoľko v danom
prípade podľa č1ánku 19 Nariadenia sa konanie riadi procesným právom členského štátu,
v ktorom sa konanie vedie, t. j. Občianskym súdnym poriadkom a zákonom č. 71/1992 Zb.
o súdnych poplatkoch. Navrhovateľ si uplatnil zaplatenie kapitalizovaného zmenkového
úroku, preto bol správne súdom prvého stupňa vyzvaný na zaplatenie súdneho poplatku
vo výške 16,50 eur podľa položky č. 1 písm. a/ Sadzobníka súdnych poplatkov a pokiaľ
navrhovateľ súdny poplatok nezaplatil, prvostupňový súd správne konanie zastavil. Odvolací
súd ďalej uviedol, že navrhovateľ v odvolaní len tvrdil, že súdny poplatok zaplatil v lehote
na podanie odvolania voči uzneseniu o zastavení konania, preto v súlade s § 10 ods. 3 zákona
o súdnych poplatkoch je potrebné napadnuté uznesenie v celom rozsahu zrušiť. Na základe
tohto odvolania prvostupňový súd zisťoval, či navrhovateľ vyrubený súdny poplatok zaplatil.
Podľa oznámenia učtárne Okresného súdu Brezno na č. 1. 45, do dňa 15. 01. 2014 súdny
poplatok zaplatený nebol, rovnako na č. 1. 45 spisu sa nachádza úradný záznam o tom, že
súdny poplatok nebol zaplatený ani kolkovými známkami. Napriek povinnosti vyplývajúcej
z § 120 ods. 1 O. s. p. navrhovateľ v odvolaní proti prvostupňovému uzneseniu o zastavení
konania neuviedol, kedy zaplatil súdny poplatok, ani v akej výške, a teda zaplatenie súdneho
poplatku nepreukázal žiadnym dôkazom. Napriek tomu súd prvého stupňa skúmal, či
navrhovateľ súdny poplatok v lehote na podanie odvolania skutočne zaplatil a zistil, že súdny
poplatok nebol zaplatený ani kolkovými známkami, ani na účet Okresného súdu Brezno, preto
spis spolu s odvolaním navrhovateľa predložil na rozhodnutie Krajskému súdu v Banskej
Bystrici ako súdu odvolaciemu. Tento po preskúmaní veci konštatoval, že v danom prípade
nebol dôvod na zrušenie uznesenia o zastavení konania pre nezaplatenie súdneho poplatku,
pretože navrhovateľ súdny poplatok do konca lehoty na podanie odvolania nezaplatil.
Uznesenie odvolacieho súdu nadobudlo právoplatnosť dňa 05. 05. 2014.
Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote dovolanie navrhovateľ
(ďalej tiež ako „dovolateľ“) argumentujúc procesnou vadou konania podľa § 237 písm. f/
O. s. p.. Tvrdí, že tým, že prvostupňový súd zastavil konanie bez meritórneho prejednania
veci, odňal mu možnosť konať pred súdom, rovnako aj súd odvolací, ktorý prvostupňové
rozhodnutie potvrdil. Navrhovateľ má za to, že otázka zastavenia konania pre nezaplatenie
súdneho poplatku nie je z riešenia Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES)
č. 861/2007 z 11. 07. 2007 vynechaná v úmysle ponechať riešenie tejto otázky na
vnútroštátnu právnu úpravu, ale naopak z dôvodu, že taký postup nie je v tomto konaní
prípustný. Tvrdí, že na prejednávanú vec je potrebné aplikovať Nariadenie, ktoré však
možnosť zastavenia konania pri nezaplatení súdneho poplatku neupravuje, preto taký
procesný postup podľa navrhovateľa prípustný nie je. I keď Nariadenie ráta s existenciou
poplatkových povinností za vedenie súdneho konania (napr. vo formulári bod 6.1. a bod 7.3.3.
bod a/), pokiaľ Nariadenie neupravuje možnosť zastavenia konania pre nezaplatenie súdneho
poplatku, je táto skutočnosť podľa navrhovateľa zámerom tvorcov Nariadenia. V ďalšom
navrhovateľ poukázal na postup ustanovený Nariadením, podľa ktorého súd po doručení
správne vyplneného tlačiva návrhu na uplatnenie pohľadávky vyplní časť I vzorového tlačiva
C na odpoveď, ktoré spolu s kópiou návrhu na uplatnenie pohľadávky doručí odporcovi
v súlade s článkom 13 Nariadenia, pričom tieto dokumenty odošle do 14 dní od doručenia
správne vyplneného tlačiva na uplatnenie pohľadávky. Z uvedeného navrhovateľovi vyplýva,
že konajúci súd je povinný tento úkon vykonať bez ohľadu na splnenie či nesplnenie
poplatkovej povinnosti. Poplatková povinnosť podľa neho nemôže mať vplyv na procesný
postup podľa Nariadenia. Rovnako poukázaním na článok 7 ods. 1 a 3 Nariadenia má
navrhovateľ za to, že Nariadenie núti konajúci súd vykonať úkony vo veci samej bez ohľadu
na úhradu súdneho poplatku. Rozhodujúcou okolnosťou je doručenie riadneho návrhu a nie
zaplatenie súdneho poplatku. Nariadenie nestanovuje žiadne lehoty na procesný postup
vo vzťahu k splneniu poplatkovej povinnosti, preto ani konajúci súd nemôže na túto okolnosť
viazať procesný postup. Ďalej poukazom na § 10 ods. 2 zákona č. 71/1992 Zb. navrhovateľ
tvrdí, že konanie nemôže byť zastavené pre nezaplatenie súdneho poplatku, ak sa už začalo
konanie vo veci samej. Tvrdí, že konajúci súd je povinný konať vo veci samej bez ohľadu na
zaplatenie súdneho poplatku, a to v Nariadení stanovenej lehote 14 dní odo dňa doručenia
návrhu. Má za to, že ak by konajúci súd vo veci samej nepostupoval a v 14-dňovej lehote by
neodoslal tlačivo odporcovi, konal by v rozpore s Nariadením, zasahujúc tak
do základných práv účastníka konania na prístup súdu, resp. spravodlivý súdny proces.
Považujúc procesný postup súdov oboch nižších stupňov za protiprávny, navrhovateľ
dovolaciemu súdu navrhol, aby napadnuté uznesenie odvolacieho súdu, ako aj uznesenie súdu
prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
K dovolaniu navrhovateľa sa odporkyňa nevyjadrila, pričom jej dovolanie vzhľadom
na doterajší priebeh konania nebolo ani doručované.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O. s. p.) po zistení,
že dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O. s. p.), ktorý je zastúpený
advokátom (§ 241 ods. 1 veta druhá O. s. p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania
v zmysle § 243a ods. 3 O. s. p. najskôr skúmal, či tento opravný prostriedok smeruje proti
rozhodnutiu, proti ktorému ho zákon pripúšťa. Dospel k záveru, že dovolanie smeruje proti
rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné, preto je potrebné ho podľa § 243b
ods. 5 veta prvá O. s. p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O. s. p. odmietnuť.
Z príslušných ustanovení O. s. p. je zrejmé, že dovolaním ako jedným z mimoriadnych
opravných prostriedkov nemožno napadnúť každé rozhodnutie súdu, ale možno ním napadnúť
právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O. s. p.).
V prejednávanej veci je dovolaním napadnuté uznesenie odvolacieho súdu.
V ustanoveniach § 239 ods. 1 a 2 O. s. p. sú uvedené rozhodnutia odvolacieho súdu vydané
v procesnej forme uznesenia, proti ktorým je dovolanie prípustné. Je tomu tak v prípade, ak je
dovolaním napadnuté uznesenie odvolacieho súdu, ktorým bolo zmenené uznesenie súdu
prvého stupňa (§ 239 ods. 1 písm. a/ O. s. p.) alebo ak odvolací súd rozhodoval vo veci
postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev (§ 109 ods. 1 písm. c/)
na zaujatie stanoviska s tým, že dovolanie nie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho
súdu, ktorým sa odmietlo odvolanie proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa o zamietnutí
návrhu na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. c/ (§ 239 ods. 1 písm. b/ O. s. p.).
Podľa § 239 ods. 2 O. s. p. v znení účinnom do 31.12.2014 je dovolanie prípustné tiež proti
uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak
odvolací súd vyslovil vo svojom potvrdzujúcom uznesení, že je dovolanie prípustné, pretože
ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu (§ 239 ods. 2 písm. a/ O. s. p.), ak
ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského
rozhodnutia / § 239 ods. 2 písm. b/, alebo ak ide o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho
rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné / nevykonateľné / na území Slovenskej
republiky (§ 239 ods. 2 písm. c/ O. s. p.). Ustanovenia odsekov 1 a 2 neplatia, ak ide
o uznesenie o príslušnosti, predbežnom opatrení, poriadkovej pokute, o znalečnom,
tlmočnom, o odmietnutí návrhu na zabezpečenie predmetu dôkazu vo veciach týkajúcich sa
práva duševného vlastníctva a o trovách konania, ako aj o tých uzneseniach vo veciach
upravených Zákonom o rodine, v ktorých sa vo veci samej rozhoduje uznesením / § 239 ods.
3 O. s. p. /.
V predmetnej veci je dovolaním napadnuté uznesenie Krajského súdu v Banskej
Bystrici ako súdu odvolacieho, ktorým potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa o zastavení
konania pre nezaplatenie súdneho poplatku za návrh na začatie konania podľa § 10 ods. 1
zákona č. 71/1992 Zb. V zmysle citovaného ustanovenia sa jedná o uznesenie, proti ktorému
dovolanie nie je prípustné.
So zreteľom na obsah dovolania a tiež povinnosť vyplývajúcu z ust. § 242 ods. 1 veta
druhá O. s. p. ukladajúce dovolaciemu súdu povinnosť prihliadnuť vždy na prípadnú
procesnú vadu uvedenú v § 237 O. s. p. (či už to účastník namieta alebo nie), neobmedzil sa
Najvyšší súd Slovenskej republiky len na skúmanie prípustnosti dovolania smerujúceho proti
uzneseniu podľa § 239 O. s. p., ale skúmal tiež, či v konaní odvolacieho súdu nedošlo
k procesnej vade konania v zmysle § 237 O. s. p. Uvedené zákonné ustanovenie pripúšťa
dovolanie proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu (rozsudku alebo uzneseniu), ak
konanie, v ktorom bolo vydané, je postihnuté niektorou zo závažných procesných vád
vymenovaných v písmenách a/ až g/ tohto ustanovenia, majúcich za následok tzv. zmätočnosť
rozhodnutia. Ak je totiž konanie postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 písm. a/
až g/ O. s. p., možno dovolaním napadnúť aj rozhodnutia vo veciach, v ktorých je inak
dovolanie z hľadiska § 239 O. s. p. vylúčené. Pre záver o prípustnosti dovolania v zmysle
§ 237 O. s. p. pritom nie je významný subjektívny názor účastníka konania tvrdiaceho, že
k vade vymenovanej v tomto ustanovení došlo, ale rozhodujúcim je zistenie, že k tejto
procesnej vade skutočne došlo.
Dovolateľ procesné vady uvedené v § 237 písm. a/ až e/ a písm. g/ O. s. p. nenamietal
a keďže vady tejto povahy v dovolacom konaní ani nevyšli najavo, zameral sa dovolací súd
na vadu konania namietanú dovolateľom podľa § 237 písm. f/ O. s. p. spočívajúcej v tvrdení
o odňatí možnosti konať pred súdom.
Pojem „odňatie možnosti konať pred súdom“ zákon bližšie v žiadnom zo svojich
ustanovení nedefinuje ani nešpecifikuje. Pod odňatím možnosti konať pred súdom je preto
potrebné vo všeobecnosti rozumieť taký procesne nesprávny postup súdu, priečiaci sa zákonu
alebo inému všeobecne záväznému právnemu predpisu, ktorý má za následok znemožnenie
realizácie procesných oprávnení účastníka občianskeho súdneho konania.
Dovolateľ vo vzťahu k procesnej vade konania v zmysle § 237 písm. f/ O. s. p.
namietol nesprávne posúdenie otázky zastavenia konania pre nezaplatenie súdneho poplatku
za návrh na začatie konania v dôsledku nesprávnej aplikácie Nariadenia Európskeho
parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 z 11. 07. 2007, opodstatnenosť ktorého tvrdenia však
dovolací súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia, ako aj konania, ktoré jeho vydaniu
predchádzalo, nezistil.
Dovolací súd z obsahu spisu zistil, že dňa 28. 03. 2013 bol Okresnému súdu Brezno
ako súdu prvého stupňa doručený návrh navrhovateľa zo dňa 18. 03. 2013 na uplatnenie
pohľadávky voči odporkyni podľa Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES)
č. 861/2007 z 11. 07. 2007 (č. l. 1 – 3). Po tom, čo Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd
nadriadený uznesením sp. zn. 41Ncb/472/2013 zo dňa 17. 07. 2013 na námietku navrhovateľa
proti postúpeniu veci z Okresného súdu Brezno Okresnému súdu Banská Bystrica vyslovil, že
miestne príslušným na prejednanie veci je Okresný súd Brezno (č. l. 21 – 24), tento výzvou
č. k. 4C/300/2013-37 zo dňa 23. 09. 2013 vyzval navrhovateľa, aby v lehote do 10 dní
od doručenia výzvy zaplatil súdny poplatok za návrh na začatie konania v sume 16,50 eur
podľa položky 1 písm. a/ Sadzobníka súdnych poplatkov. Súd navrhovateľa súčasne poučil,
že ak nebude poplatok v určenej dobe zaplatený, súd konanie zastaví; pred zaplatením celého
poplatku v správnej výške nemôže súd vo veci konať. V súlade s ust. § 49 ods. 1 O. s. p. bola
výzva doručená právnemu zástupcovi navrhovateľa, ako vyplýva z údaja na doručenke
pripojenej k č. l. 27 spisu, dňa 30. 09. 2013. Z dôvodu, že navrhovateľ súdny poplatok
v určenej dobe nezaplatil, súd prvého stupňa uznesením č. k. 4C/300/2013-38 zo dňa 02. 12.
2013 konanie podľa § 10 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb. zastavil. Na odvolanie navrhovateľa
(č. l. 42) Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací uznesením č. k. 41Cob/77/2014-53
zo dňa 09. 04. 2014, uznesenie prvostupňového súdu podľa § 219 O. s. p. ako vecne správne
potvrdil. Doručením uznesenia odvolacieho súdu právnemu zástupcovi navrhovateľa dňa
05. 05. 2014 (č. l. 57), nadobudlo toto uznesenie uvedeným dňom právoplatnosť. Následne,
dňa 14. 05. 2014, bola navrhovateľom zložená na účet prvostupňového súdu suma 16,50 eur
ako súdny poplatok za návrh na začatie konania. Vzápätí, dňa 28. 05. 2014, bolo súdu prvého
stupňa doručené dovolanie navrhovateľa proti uzneseniu odvolacieho súdu zo dňa 09. 04.
2014.
Podľa bodu 7, vety tretia a štvrtá Nariadenia, je potrebné ustanoviť európske konanie
pre pohľadávky s nízkou hodnotou sporu („európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou
sporu“). Cieľom takéhoto konania by malo byť zjednodušenie prístupu k spravodlivosti.
Podľa článku 19 Nariadenia, pokiaľ toto nariadenie neustanovuje inak, európske
konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu sa riadi procesným právom členského štátu,
v ktorom sa konanie vedie.
Podľa § 10 ods. 1 veta prvá pred bodkočiarkou, veta druhá zákona č. 71/1992 Zb.
o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov, úč. od 15. 06. 2013 do 30. 11.
2013, t. j. aj v čase vyrubenia súdneho poplatku za návrh na začatie konania v predmetnej
veci, ak nebol zaplatený poplatok splatný podaním návrhu na začatie konania alebo
dovolania, prvostupňový súd vyzve poplatníka, aby poplatok zaplatil v lehote, ktorú určí
spravidla v lehote desiatich dní od doručenia výzvy. O následkoch nezaplatenia poplatku musí
byť poplatník vo výzve poučený.
Podľa položky 1 písm. a/ Sadzobníka súdnych poplatkov, úč. v čase vyrubenia
súdneho poplatku, z návrhu na začatie konania, ak nie je ustanovená osobitná sadzba, je
poplatok z ceny (z úhrady) predmetu konania alebo hodnoty predmetu sporu, 6%, najmenej
16,50 eura, najviac 16 596,50 eura, v obchodných veciach najviac 33 193,50 eura.
Podľa § 10 ods. 1 veta prvá za bodkočiarkou zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych
poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov, úč. od 01. 12. 2013 do 31. 12. 2013, t. j.
v čase zastavenia konania, ak aj napriek výzve poplatok nebol zaplatený v lehote, súd konanie
zastaví.
Vyššie citované Nariadenie z 11. 07. 2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie
vo veciach s nízkou hodnotou sporu, zlepšuje a zjednodušuje konania v občianskych
a obchodných veciach, kde hodnota požadovanej sumy nepresahuje 2000 eur. Ide o písomné
konanie okrem prípadu, že súd považuje ústne prerokovanie za potrebné. Nariadením sa
ustanovujú obmedzenia pre účastníkov konania a súd s cieľom urýchliť konanie. Z jeho
článku 19 je bezpochyby zrejmé, že európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu sa
riadi procesným právom členského štátu, v ktorom sa konanie vedie, pokiaľ Nariadenie
neustanovuje inak.
Vzhľadom na uvedené treba súhlasiť s postupom súdu prvého stupňa (potvrdený aj
súdom odvolacím), ktorý pri rozhodovaní o zastavení konania pre nezaplatenie súdneho
poplatku za návrh na začatie konania navrhovateľom aplikoval právny poriadok Slovenskej
republiky, konkrétne § 10 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb.. Ide o kogentné ustanovenie zákona
o súdnych poplatkoch, kedy za splnenia zákonom predpokladaných podmienok je súd
povinný konanie zastaviť. V predmetnej veci navrhovateľ ako poplatník podľa § 2 ods. 1
písm. a/ zákona č. 71/1992 Zb. súdny poplatok napriek výzve súdu v zákonnej lehote
nezaplatil, pričom o následkoch nezaplatenia bol poučený. Keďže súd konať vo veci samej
ešte nezačal, súd správne konanie zastavil.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti dovolací súd považuje námietku dovolateľa
spočívajúcu v tvrdení o odňatí možnosti konať pred súdom pre zastavenie konania
pre nezaplatenie súdneho poplatku za návrh na začatie konania v dôsledku nesprávnej
aplikácie Nariadenia, za nedôvodnú.
Keďže v danom prípade dovolanie navrhovateľa proti uzneseniu odvolacieho súdu nie
je podľa § 239 O. s. p. prípustné a vada uvedená v § 237 písm. f/ O. s. p. (ani žiadna iná
procesná vada v zmysle citovaného ustanovenia) zistená nebola, Najvyšší súd Slovenskej
republiky ako súd dovolací, dovolanie navrhovateľa podľa § 243b ods. 5 veta prvá O. s. p.
v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O. s. p., ako neprípustné odmietol.
O trovách dovolacieho konania rozhodol dovolací súd rozhodol podľa § 243b ods. 5
veta prvá O. s. p. v spojení s § 224 ods. 1 O. s. p. a § 142 ods. 1 O. s. p.. Odporkyňa bola
v dovolacom konaní úspešná, preto by mala právo na náhradu trov dovolacieho konania,
keďže jej však trovy v tomto konaní nevznikli žiadne (vzhľadom na doterajší priebeh konania
vo vzťahu k jej osobe neboli vykonané žiadne úkony), dovolací súd jej náhradu trov
dovolacieho konania nepriznal.
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov
3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.
V Bratislave, 30. apríla 2015
JUDr. Viera Pepelová, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Mária Némethová