Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
e94/398820.1b7dd8.pdf
PDF · 98.7 KB
No categories available
4Obo/8/2015
Najvyšší súd
Slovenskej republiky 4Obo/8/2015
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu: Ing. M. PhD., nar. X.
bytom S. Š., zastúpený advokátkou JUDr. D. so sídlom B. B. proti ţalovanej: M. nar. X.
bytom N. T., zastúpená advokátom JUDr. J. so sídlom Š. T., o určenie neplatnosti zmluvy o
prevode obchodného podielu a dodatku k spoločenskej zmluve, o námietke zaujatosti voči
znalcovi, na odvolanie ţalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Trnave č. k.
20NcCb/4/2007-1556 z 8. januára 2015, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Trnave
č. k. 20NcCb/4/2007-1556 z 8. januára 2015 p o t v r d z u j e .
O d ô v o d n e n i e :
Krajský súd v Trnave (ďalej súd prvého stupňa) uznesením č. k. 20NcCb/4/2007-1556
z 8. januára 2015 rozhodol, ţe znalkyňa MUDr. M. G. nie je vylúčená z vykonania
znaleckého úkonu vo veci vedenej na Krajskom súde v Trnave pod sp. zn. 20NcCb/4/2007.
Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, ţe ţalobca podaním doručeným súdu
dňa 17. decembra 2014 vzniesol námietku zaujatosti voči znalkyni MUDr. M. G. ktorej bolo
uznesením č. k. 20NcCb/4/2007-1500 zo dňa 2. decembra 2014 uloţené vyhotoviť znalecký
posudok. Ţalobca povaţoval pribratie znalca z odvetvia psychiatria do konania za nedôvodné,
pričom zároveň poukázal na skutočnosť, ţe znalkyňa MUDr. M. G. vykonáva lekársku prax
v Ústave na výkon trestu odňatia slobody a Ústave na výkon väzby Leopoldov (ďalej len
ÚVTOS a ÚVV Leopoldov), v ktorom bola krátky čas v roku 2008 aj ţalovaná, ako aj
advokát ţalovanej, čo zakladá dôvodnú obavu o jej nezaujatosti. Rovnako ako znalkyňa, tak
aj viacerí svedkovia vypočutí v konaní, pochádzajú z Hlohovca a mohli tak prísť spolu do
kontaktu. Prvostupňový súd poukázal na ust. § 14 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku
(ďalej len O. s. p.), ktoré platí primerane (§ 17 ods. 1 O. s. p.) a skonštatoval, ţe v danej veci
nebol preukázaný ţiaden pomer znalkyne k veci, k účastníkom konania, k ich zástupcom
alebo k predsedníčke senátu a tvrdenia ţalobcu, ţe znalkyňa MUDr. G. sa mohla stretnúť so
ţalovanou, resp. jej právnym zástupcom, či predsedníčkou senátu, alebo v konaní vypočutými
svedkami nemoţno povaţovať za okolnosti, z ktorých by bolo moţné vyvodiť vznik
pochybností o zaujatosti znalkyne tak, aby mohli z objektívneho hľadiska zaloţiť legitímny
dôvod na zmenu znalca, ako vyţaduje Občiansky súdny poriadok. Prvostupňový súd, berúc
do úvahy i písomné vyjadrenie znalkyne, z ktorého vyplýva, ţe subjektívne nepociťuje k veci
ani k účastníkom, alebo k ich zástupcom, či k predsedníčke senátu taký vzťah, ktorý by sa
mohol prejaviť pri vyhotovovaní znaleckého posudku uviedol, ţe nezistil existenciu ţiadnych
skutočností, ktoré by zaloţili vznik pochybností o nezaujatosti znalkyne z objektívnej stránky,
keď subjektívnu stránku znalkyňa vylúčila vo svojom vyjadrení k námietke.
Proti tomuto rozhodnutiu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie ţalobca.
Namietal, ţe prvostupňový súd mu nedoručil odpoveď znalkyne, a preto k nej nemohol
pred vydaním rozhodnutia zaujať stanovisko, čím došlo k odňatiu moţnosti konať
pred súdom. Ţalobca povaţuje nariadené znalecké dokazovanie bez návrhu zo strany
účastníka za nadbytočné. Uviedol, ţe dokazovanie súdnym znalcom by malo opodstatnenie
len v tom prípade, ak súd dostatočne odôvodnene neuzná ako dôkaz znalecký posudok
č. 9/2008, vypracovaný do trestného konania vedeného na Okresnom súde Trnava
pod sp. zn. 7T/36/2010. Diagnostikovanie posttraumatickej stresovej poruchy u ţalobcu
poukazuje na to, ţe ţalobca sa dňa 22. mája 2001 musel nachádzať v takej traumatickej
situácii, čo malo za následok, ţe k podpisu sporných listín v tento deň pristúpil za absencie
slobodnej a váţnej vôle, čo s poukazom na ust. § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka zakladá
neplatnosť predmetných právnych úkonov. Dodal, ţe nariadené znalecké dokazovanie
povaţuje za nadbytočné, ktoré finančne neprimerane zaťaţuje ţalobcu. Konajúci súd mohol
do konania prizvať znalca, alebo odborníka a ktorý pod prísahou môţe v postavení svedka
zodpovedať otázky poloţené znalkyni, resp. podať písomné odborné stanovisko k predmetnej
veci. Argumentoval aj tým, ţe nariadené znalecké dokazovanie. Keďţe ţalobca, vzhľadom na
uvedené skutočnosti, má pochybnosti o nezaujatosti ustanovenej znalkyne navrhol, aby
odvolací súd napadnuté uznesenie ako nezákonné zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie
a rozhodnutie.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací podľa § 10 ods. 2 O. s. p.
po preskúmaní napadnutého rozhodnutia v rozsahu podľa § 212 ods. 1 O. s. p. bez nariadenia
pojednávania v zmysle § 214 ods. 2 O. s. p. dospel k záveru, ţe odvolanie ţalobcu nie je
dôvodné.
Predmetom odvolacieho konania je posúdenie, či ţalobcom uvedené skutočnosti
zakladajú dôvodné pochybnosti o zaujatosti súdom ustanovenej znalkyne MUDr. M.G.
Okrem sudcov a prísediacich plnia úlohy súdu aj zapisovatelia, či iní pracovníci súdu,
a tieţ aj znalci alebo tlmočníci. Aj u týchto osôb môţe byť prípadná prekáţka zaujatosti
prekáţkou dôvery v spravodlivosť a nestrannosť rozhodnutia. Znalci a tlmočníci samozrejme
nie sú zamestnancami súdu, ak sú však súdom ustanovení, nadobúdajú obdobné postavenie
ako iné súdne osoby plniace úlohy výkonu súdnictva. Zákon preto umoţňuje vylúčiť nielen
zapisovateľov alebo iných zamestnancov súdu, ale aj znalcov a tlmočníkov, ktorí v konkrétnej
veci majú vykonať nejaký úkon, z ktorého by mali byť vylúčení vzhľadom na dôvody
uvedené v § 14 ods. 1 O. s. p.
O tom, či je vylúčený zapisovateľ alebo iný pracovník súdu, ako aj znalec
alebo tlmočník, platia tieto ustanovenia primerane; rozhoduje o tom predseda senátu
alebo samosudca (§ 17 ods. 1 O. s. p.).
Podľa ust. § 17 ods. 1 v spojení s § 14 ods. 1 O. s. p. sú znalci vylúčení z podania
znaleckého posudku v prípade, ţe so zreteľom na ich pomer k veci, k účastníkom konania
alebo k ich zástupcom je dôvod pochybovať o ich nezaujatosti.
Odvolací súd tak posudzoval nestrannosť znalca jednak zo subjektívneho hľadiska
a jednak z objektívneho hľadiska, pričom mal za to, ţe v prejednávanej veci nebol preukázaný
pomer znalkyne MUDr. M. G. k veci, k účastníkom konania alebo k ich zástupcom. Pri
skúmaní zaujatosti zo subjektívnej stránky vychádzal súd z vyjadrenia znalkyne, ktorá
uviedla, ţe uvedené osoby vôbec nepozná a ani subjektívne nepociťuje k veci, k účastníkom,
alebo k ich zástupcom, či predsedníčke senátu taký vzťah, ktorý by sa mohol prejaviť pri
vyhotovovaní znaleckého posudku. Odvolací súd skúmal tieţ nestrannosť namietanej
znalkyne aj z objektívneho hľadiska, pričom sa zameral na dôvody uvedené ţalobcom.
Tvrdenia ţalobcu, ţe znalkyňa sa mohla stretnúť so ţalovanou, jej právnym zástupcom,
či predsedníčkou senátu alebo v konaní vypočutými svedkami, vyhodnotil súd prvého stupňa
vecne správne a odvolací súd sa s ním stotoţnil. Podľa názoru odvolacieho súdu prípadný
kontakt v rámci beţných pracovných činností nemoţno povaţovať za dôvod pre spochybnenie
jej nezaujatosti a len skutočnosť, ţe znalkyňa MUDr. M. G. vykonáva lekársku prax
v ÚVTOS a ÚVV Leopoldov, kde sa istý čas nachádzala ţalovaná ako aj jej právny zástupca
a takisto skutočnosť, ţe znalkyňa pochádza z mesta, kde majú bydlisko viacerí v konaní
vypočutí svedkovia, ako aj predsedníčka senátu, nie je dôvodom pre vylúčenie znalkyne
z konania. Odvolací súd tieţ dodáva, ţe ţalobcom namietané nedoručenie vyjadrenia
znalkyne na zaujatie stanoviska ţalobcovi nemá vplyv na vecnú správnosť napadnutého
uznesenia.
Keďţe Najvyšší súd Slovenskej republiky nezistil ţiadne skutočnosti, ktoré by
zakladali dôvodné pochybnosti o nezaujatosti ustanovenej znalkyne, napadnuté uznesenie
prvostupňového súdu ako vecne správne podľa § 219 ods. 1 O. s. p. potvrdil.
Rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
V Bratislave, 30. apríla 2015
JUDr. Gabriela Mederová, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Mária Némethová