Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Oboer/110/2013

Najvyšší súd 2 Oboer/110/2013

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávneného: P., zastúpeného

advokátskou kanceláriou: F., proti povinnému: K., o vymoženie 1 834,96 eur

s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom J. pod sp. zn. EX 2055/2008, vedenej

na Okresnom súde Rimavská Sobota pod sp. zn.: , o dovolaní oprávneného proti

uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici zo 14. augusta 2012 č. k. -39,

takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici

zo 14. augusta 2012 č. k. -39 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie

konanie.

O d ô v o d n e n i e :

Súdny exekútor J. požiadal o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na vymoženie

1 834,96 eur s príslušenstvom v zmysle ust. o súdnych

exekútoroch a exekučnej činnosti (exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov

(ďalej len „Exekučný poriadok“) na základe exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku

Stáleho rozhodcovského súdu z 06. 11. 2007 sp. zn. SR 8136/07 zriadeného zriaďovateľom

Slovenská rozhodcovská a. s., Karloveské rameno 8, Bratislava, IČO: 35 922 761 (ďalej len

2

„rozhodcovský rozsudok“). Okresný súd Rimavská Sobota uvedenej žiadosti vyhovel

a súdneho exekútora poveril vykonaním exekúcie.

Okresný súd Rimavská Sobota uznesením z 13. 03. 2012 č. k. -16

exekúciu vyhlásil za neprípustnú a exekúciu zastavil s tým, že o trovách exekúcie rozhodne

po právoplatnosti uznesenia o zastavení exekúcie.

V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že o neprípustnosti exekúcie rozhodol

podľa v znení účinnom v čase podpísania zmluvy s použitím

európskej právnej úpravy dotýkajúcej sa problematiky spotrebiteľských zmlúv a ochrany práv

spotrebiteľa. Súd zmluvný vzťah medzi oprávneným a povinným zo zmluvy o úvere posúdil

ako spotrebiteľský vzťah a aplikoval okrem vnútroštátnej právnej úpravy aj Smernicu Rady

93/13/EHS z 05. 04. 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (ďalej

smernica), konkrétne čl. 3 ods. 1 a 3 a čl. 6 ods. 1 smernice. Exekučný súd konštatoval, že

rozhodcovská doložka obsiahnutá v zmluve o úvere nebola dojednaná individuálne, ale ako

súčasť formulárovej zmluvy, ktorú oprávnený v rámci svojej podnikateľskej činnosti používa

v prípadoch uzatvárania zmlúv rovnakého druhu a neurčitého počtu. Spotrebiteľ sa

v porovnaní s dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu

silu ako aj úroveň informovanosti a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky vopred

pripravené dodávateľom bez toho, aby mohol podstatným spôsobom ovplyvniť ich obsah.

Rozhodcovská doložka, hoci aj bola formulovaná alternatívne, nie je vyvážená, pretože

vylučuje spotrebiteľa z možnosti dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom, ak dodávateľ

už vopred podal návrh na rozhodcovský súd. Exekučný súd právne posúdil takéto dojednanie

v spotrebiteľskej zmluve ako neprijateľnú podmienku a ako taká bola už od počiatku

absolútne neplatnou v zmysle . Keďže rozhodcovská doložka,

ktorá mala založiť legitimitu pre exekučný titul bola absolútne neplatnou podmienkou,

v dôsledku toho súd prvého stupňa považoval exekučný titul za materiálne nevykonateľný,

a absencia tejto jeho vlastnosti je neodstrániteľnou prekážkou brániacou vykonaniu exekúcie

a tým aj dôvodom na vyhlásenie za neprípustnú a zastavenie exekúcie.

Na odvolanie oprávneného Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací,

napadnutým uznesením uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil.

3

V odôvodnení svojho rozhodnutia sa odvolací súd stotožnil so závermi súdu prvého

stupňa v zmysle , (ďalej len „“).

Na zdôraznenie správnosti uviedol, že súd je povinný v každom štádiu vedenia exekúcie

dôsledne skúmať, či sú splnené formálne i materiálne predpoklady pre vedenie exekúcie,

predovšetkým či podklad, na základe ktorého súdny exekútor žiadal o udelenie poverenia

na vykonanie exekúcie je spôsobilým exekučným titulom v zmysle ustanovenia § 41

Exekučného poriadku. Preto odvolacia námietka oprávneného, podľa ktorej exekučný súd

prekročil rámec svojej preskúmavacej právomoci, keď posudzoval súladnosť exekučného

titulu - rozhodcovského rozsudku so zákonom neobstojí, a to aj s akcentom na judikát

Súdneho dvora ES vo veci Pohotovosť C-76/10 zo dňa 16. 11. 2010. Krajský súd zdôraznil,

že neobstoja ani argumentačné dôvody spochybňujúce postup súdu s dôrazom na údajné

porušenie ústavne garantovaných práv oprávneného ako účastníka konania na spravodlivý

súdny proces a na zachovávanie zásady rovnosti pred súdom. Podľa krajského súdu exekučný

súd k právnemu záveru o neprijateľnosti zmluvnej podmienky obsiahnutej v spotrebiteľskej

zmluve dospel na podklade listinných dôkazov predložených samotným oprávneným. Krajský

súd dodal, že súd prvého stupňa vec správne právne posúdil, keď vychádzal pri rozhodovaní

ako z relevantnej skutočnosti, že daný zmluvný vzťah medzi veriteľom a dlžníkom je nutné

posudzovať ako spotrebiteľský vzťah a následne aj pomerne obšírne vychádzajúc

z príslušných ustanovení svoje rozhodnutie zdôvodnil. Takéto

stanovisko je plne konformné a v súlade s početnou judikatúrou Súdneho dvora ES (napr.

C-240/98 až C-244/98, C-473/00, C-168/05, C-243/08, C-40/08, C-227/08. C-76/10)

dotýkajúcou sa problematiky spotrebiteľského práva a ochrany práv spotrebiteľa. Krajský súd

v odôvodnení napadnutého rozhodnutia ďalej zdôraznil, že rozhodcovskú doložku

koncipovanú v takom znení ako vyplýva z bodu 17. Všeobecných podmienok poskytovania

úveru správne exekučný súd právne posúdil ako neprijateľnú a s poukazom na ustanovenie

tým absolútne neplatnú zmluvnú podmienku obsiahnutú

v spotrebiteľskej zmluve, nakoľko spôsobuje značnú nerovnováhu medzi právami

a povinnosťami zmluvných strán, a to výrazne v neprospech spotrebiteľa. Nedostatky

rozhodcovského rozsudku, ktorý priznal oprávnenému nárok v rozpore so zákonom a dobrými

mravmi (neprimerane vysoký úrok z omeškania, úroky a poplatky aj napriek absencii RPMN)

krajský súd vyhodnotil už len ako dôvod navyše potvrdzujúci správnosť úvahy exekučného

súdu o nezákonnosti uplatneného nároku a tým aj nezákonnosti vedenia exekúcie.

4

Proti napadnutému uzneseniu odvolacieho súdu podal oprávnený dovolanie

prostredníctvom dvoch podaní doručených súdu prvého stupňa 24. októbra 2012. Dovolanie

odôvodnil ustanovením a , že súd

rozhodol nad rámec zverenej právomoci, pretože súdy oboch stupňov nesprávne interpretovali

Exekučného poriadku a a ; ustanovením

, že v tej istej veci sa už právoplatne rozhodlo, pretože vykonateľnosť

rozhodcovského rozsudku už bola právoplatne posúdená tým, že exekučný súd poveril

súdneho exekútora vykonaním exekúcie, ustanovením , že sa nepodal

návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, ustanovením § 237 písm. f/

, že súd svojím postupom odňal možnosť konať pred súdom tým, že súdy

s oprávneným nekomunikovali o jeho právnych a skutkových návrhoch, nevzali na zreteľ jeho

námietky proti prejednaniu veci, konali bez nariadenia pojednávania a dokazovania

a nerešpektovali jeho právo, aby jeho právna vec bola „vnútroštátnym súdom rozhodovaná

na základe správneho a adekvátneho právneho základu, súčasťou ktorého je po vstupe

Slovenskej republiky do EÚ aj výklad práva EÚ“, ustanovením ,

nakoľko bol súd nesprávne obsadený s tým, že súd nerešpektoval návrh oprávneného

na prerušenie konania podľa a Zmluvy o fungovaní EÚ

a neumožnil mu tak uplatňovať svoje argumenty, ustanovením ,

že konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

najmä súd nedostatočne zistil skutkový stav, pretože nevykonal náležite dokazovanie, ust.

, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho

právneho posúdenia veci, keď súdy nesprávne aplikovali a interpretovali ustanovenia § 44

ods. 2 Exekučného poriadku, a ,

a tiež Smernice Rady 93/13/EHS. Navrhol, aby dovolací súd

napadnuté uznesenie odvolacieho súdu a uznesenie súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil súdu

prvého stupňa na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil náhradu trov dovolacieho konania

a navrhol, aby dovolací súd rozhodol o odložení vykonateľnosti napadnutého uznesenia.

Taktiež navrhol, aby dovolací súd konanie prerušil podľa

a Súdnemu dvoru Európskej únie na základe čl. 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie

predložil prejudiciálne otázky, ktoré bližšie v dovolaní špecifikoval.

Povinný sa k dovolaniu oprávneného nevyjadril.

5

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení,

že dovolanie podal včas účastník konania v zmysle a po preskúmaní veci

v zmysle dospel k záveru, že dovolanie oprávneného je dôvodné.

Podľa dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia

odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.

Podľa je dovolanie tiež prípustné proti uzneseniu odvolacieho

súdu, ak a) odvolací súd zmenil uznesenie súdu prvého stupňa, b) odvolací súd rozhodoval

vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev (§ 109 ods. 1 písm. c/

) na zaujatie stanoviska. Dovolanie nie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho

súdu, ktorým sa odmietlo odvolanie proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa o zamietnutí

návrhu na prerušenie konania podľa

Podľa dovolanie je prípustné tiež proti uzneseniu

odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak odvolací súd

vyslovil vo svojom potvrdzujúcom uznesení, že je dovolanie prípustné, pretože ide

o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, b) ide o uznesenie o návrhu

na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia, c) ide

o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné

(nevykonateľné) na území Slovenskej republiky.

Dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok, ktorý je prípustný len proti zákonom

výslovne určeným právoplatným rozhodnutiam odvolacieho súdu.

V predmetnej veci odvolací súd napadnutým uznesením potvrdil uznesenie súdu

prvého stupňa. Odvolací súd vo svojom potvrdzujúcom uznesení nevyslovil, že je dovolanie

prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, nejde ani

o uznesenie uvedené v § 239 ods. 2 písm. b/ a c/. Rovnako na danú vec nemožno aplikovať

ani prípady upravené v . Vzhľadom na uvedené, procesná prípustnosť

dovolania v zmysle a nie je proti napadnutému uzneseniu daná.

6

V zmysle /druhá veta/ je dovolací súd povinný prihliadnuť vždy

na prípadnú procesnú vadu uvedenú v Iba v prípade, že by rozhodnutie

odvolacieho súdu alebo predchádzajúce konanie vykazovalo procesnú vadu uvedenú v ust.

by bolo dovolanie procesne prípustné. Dovolací súd sa neobmedzil iba

na skúmanie podmienok prípustnosti dovolania smerujúceho proti uzneseniu podľa § 239

, ale sa zaoberal sa aj otázkou, či podané dovolanie nie je prípustné aj podľa

písm. a/ až g/ Uvedené zákonné ustanovenie pripúšťa dovolanie proti každému

rozhodnutiu (rozsudku alebo uzneseniu) odvolacieho súdu, ak konanie, v ktorom bolo vydané,

je postihnuté niektorou z uvedených procesných vád (ide o nedostatok právomoci súdu,

spôsobilosti účastníka konania, riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka,

prekážku veci právoplatne rozhodnutej alebo už prv začatého konania, ak sa nepodal návrh

na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, odňatia možnosti účastníka konať

pred súdom a rozhodovanie vylúčeným sudcom alebo súdom nesprávne obsadeným, ibaže

namiesto samosudcu rozhodoval senát).

Oprávnený procesné vady konania v zmysle a netvrdil

a existencia týchto vád nevyšla v dovolacom konaní najavo. Prípustnosť jeho dovolania preto

z týchto ustanovení nevyplýva.

Dovolateľ vo svojom dovolaní namietal, že v konaní došlo k vadám uvedeným v ust.

, , , , , ktorými odôvodňoval prípustnosť dovolania.

S prihliadnutím na obsah dovolania sa Najvyšší súd Slovenskej republiky najskôr

osobitne zameral, či oprávnenému bola postupom súdu odňatá možnosť konať pred súdom

v zmysle dovolacieho dôvodu podľa ustanovenia tak ako to tvrdí vo

svojom dovolaní.

Vadou konania, ktorá zakladá prípustnosť dovolania podľa je

taký závadný procesný postup, ktorým sa účastníkovi konania znemožní realizácia tých jeho

procesných práv, ktoré mu priznáva za účelom ochrany jeho práv

a právom chránených záujmov. Ustanovenie odňatie možnosti konať

pred súdom výslovne dáva do súvislosti s faktickou činnosťou súdu a nie s jeho právnym

hodnotením zaujatým v napadnutom rozhodnutí. Napríklad môže ísť o právo podať, predniesť

(doplniť) svoje návrhy, právo označiť navrhované dôkazné prostriedky, právo vyjadriť sa

7

k návrhom na dôkazy a k vykonaným dôkazom, právo zhrnúť na záver pojednávania svoje

návrhy a vyjadriť sa k dokazovaniu i k právnej stránke veci. O procesnú vadu v zmysle § 237

písm. f/ ide tak aj vtedy, ak súd nerozhodol o procesnom návrhu účastníka konania.

Z obsahu spisu dovolací súd zistil, že oprávnený vo svojom odvolaní (č. l. 23)

podanom proti uzneseniu súdu prvého stupňa navrhol, aby odvolací súd postupom podľa

konanie prerušil a podal Ústavnému súdu Slovenskej republiky

návrh na konanie o súlade ustanovenia § 44 ods. 2 /prvá a druhá veta/ Exekučného poriadku

s /prvá veta/ pre rozpor s princípom právnej istoty

a princípom ochrany dôvery všetkých subjektov práva v právny poriadok. V tejto súvislosti

oprávnený uviedol, že pre exekučný súd by malo byť otázne aj to, či je v súlade s princípom

právnej istoty a princípom ochrany dôvery všetkých subjektov práva v právny poriadok

možné opakované uskutočnenie revízneho postupu podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku.

Z obsahu spisu dovolací súd tiež zistil, že odvolací súd o tomto procesnom návrhu

oprávneného na prerušenie konania nerozhodol a v odôvodnení svojho rozhodnutia neuviedol

žiadne dôvody, pre ktoré sa s uvedeným návrhom na prerušenie konania nezaoberal.

Uvedeným postupom tak odvolací súd odňal oprávnenému možnosť konať pred súdom

v zmysle ustanovenia

Zistená vada konania súčasne zakladá prípustnosť dovolania podľa § 237 písm. f/

Táto procesná vada je zároveň tiež dôvodom, pre ktorý dovolací súd musí napadnuté

rozhodnutie vždy zrušiť, pretože rozhodnutie postihnuté takouto procesnou vadou nie je

možné považovať za správne.

So zreteľom na uvedené Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie odvolacieho

súdu zrušil podľa a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

V ďalšom konaní odvolací súd posúdi návrh oprávneného na prerušenie konania podľa

a rozhodne o ňom, rovnako odvolací súd rozhodne aj o podanom

procesnom návrhu oprávneného na prerušenie konania v zmysle

na č. l. 47 spisu.

8

Vzhľadom na dôvody, ktoré viedli k potrebe zrušiť rozhodnutie odvolacieho súdu

Najvyšší súd Slovenskej republiky sa ďalšími námietkami oprávneného uvedenými

v dovolaní nezaoberal.

V novom rozhodnutí odvolací súd rozhodne aj o trovách pôvodného a dovolacieho

konania v zmysle

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave, 30. apríla 2014

JUDr. Beáta Miničová, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Ingrid Habánová