Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Tost/9/2015

N a j v y š š í s ú d

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky

JUDr. Jany Serbovej a sudcov JUDr. Daniela Hudáka a JUDr. Aleny Šiškovej

na neverejnom zasadnutí v Bratislave 6. mája 2015, o sťažnosti odsúdeného P. B. proti

uzneseniu Krajského súdu v Trenčíne z 26. februára 2015, sp. zn. , takto

rozhodol:

Podľa sťažnosť odsúdeného P. B.

sa z a m i e t a .

O d ô v o d n e n i e

Krajský súd v Trenčíne uznesením z 26. februára 2015, sp. zn. , podľa

návrh odsúdeného P. B. na povolenie obnovy

konania odmietol, pretože smeruje proti rozhodnutiu, ohľadne ktorého obnova konania nie je

prípustná.

Proti tomuto uzneseniu 9. marca 2015, teda v zákonnej lehote, podal sťažnosť

odsúdený P. B..

V jej písomnom odôvodnení namietal, že 23. januára 2015 podal žiadosť o obnovu

konania na Krajský súd v Trenčíne. Ako dôvod uviedol, že na jeho odsúdenie nebolo vôbec

prihliadnuté, nakoľko sa vyšetrovaniu nebránil a s orgánmi polície a súdu spolupracoval.

Ku všetkému sa priznal a upustil od skutku zabitia. Platobnú kartu poškodenej nezneužil.

Krajský súd v Trenčíne mu na požiadanie ustanovil na zastupovanie jeho záujmov obhajcu,

s ktorým sa však nemal možnosť poradiť. Následne Krajský súd rozhodol tak, že obnovu

konania odmietol. Odsúdený ďalej uviedol, že pokiaľ nemá žiadnu možnosť sa hájiť a pokúsiť

sa o zníženie trestu, tak žiada, aby bol pozbavený slovenského štátneho občianstva

a eskortovaný do väznice v Českej republike.

2

Najvyšší súd Slovenskej republiky na podklade podanej sťažnosti preskúmal v rozsahu

správnosť výroku napadnutého uznesenia a konanie, ktoré

mu predchádzalo a zistil, že sťažnosť odsúdeného P. B. nie je dôvodná.

Z obsahu predloženého spisu sťažnostný súd zistil, že odsúdený P. B. podal návrh na

obnovu konania vo veci Krajského súdu Trenčín, sp. zn. , v ktorom rozsudkom

z 10. apríla 2014 bol podľa , s použitím

uznaný na území Slovenskej republiky rozsudok

Krajského súdu v Brne, pobočka v Zlíne, sp. zn. , z 25. januára 2013,

právoplatný 25. januára 2013, ktorým bol P. B. uznaný vinným zo spáchania pokusu zločinu

vraždy podľa § 21 ods. 1, § 140 ods. 2, ods. 3 písm. j/ Tr. zákonníku v spolupáchateľstve

podľa § 23 ods. 1 Tr. zákonníka, pokusu prečinu neoprávneného zaobstarania, falšovania

a pozmeňovania platobného prostriedku podľa § 21 ods. 1, § 234 ods. 1 Tr. zákonníka

v spolupáchateľstve podľa § 23 ods. 1 Tr. zákonníka Českej republiky na skutkovom základe

tam uvedenom. Za čo mu bol uložený trest odňatia slobody v trvaní 18 rokov, so zaradením

pre jeho výkon do väznice so zvýšenou ostrahou.

Zároveň bolo rozhodnuté podľa , že sa vo výkone

trestu odňatia slobody uloženého P. B. bude pokračovať bez jeho premeny. Podľa § 48 ods. 3

písm. b/ súd P. B. pre výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu

na výkon trestu s maximálnym stupňom stráženia.

V posudzovanej veci správne a v súlade so zákonom postupoval krajský súd,

keď dospel k záveru, že návrh na povolenie obnovy konania je potrebné odmietnuť, pretože

smeruje proti rozhodnutiu, ohľadne ktorého obnova konania nie je prípustná.

Podľa obnova konania, ktoré sa skončilo

právoplatným rozsudkom alebo právoplatným trestným rozkazom, sa povolí, ak vyjdú najavo

skutočnosti alebo dôkazy súdu skôr neznáme, ktoré by mohli samy o sebe alebo v spojení

so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi odôvodniť iné rozhodnutie o vine, alebo

vzhľadom na ktoré by pôvodne uložený trest bol v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo

k pomerom páchateľa, alebo uložený druh trestu by bol v zrejmom rozpore s účelom trestu,

alebo vzhľadom na ktoré upustenie od potrestania, alebo upustenie od uloženia súhrnného

3

trestu by bolo v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo

by bolo v zrejmom rozpore s účelom trestu.

Rozsudok krajského súdu, sp. zn. , vo vzťahu ku ktorému odsúdený podal

návrh na povolenie obnovy konania, nemožno považovať za odsudzujúci, alebo oslobodzujúci

rozsudok, ani nie ako trestný rozkaz tak, ako to má na mysli vyššie citované ustanovenie

Je potrebné súhlasiť so stanoviskom krajského súdu, že základným filozofickým

princípom uznania cudzieho rozhodnutia, ktorého konanie má nostrifikačný charakter,

je zákaz preskúmavania uznávaného rozhodnutia vo veci samej. Uznávajúci súd

je viazaný skutkovými zisteniami odsudzujúceho súdu a jeho právnymi závermi. Nemôže

preto zmeniť právnu kvalifikáciu, alebo oslobodiť odsúdeného. Zákaz preskúmavania

je premietnutý jednak vo vlastnom uznávacom konaní, ale tiež v zákaze konania

o akomkoľvek opravnom prostriedku voči pôvodnému rozhodnutiu. Tento zákaz preskúmania

je vyjadrený vo všetkých relevantných medzinárodných zmluvách, buď priamo ako viazanosť

skutkovými zisteniami odsudzujúceho štátu, alebo ako zachovania si právomoci

odsudzujúceho štátu konať o akýchkoľvek opravných prostriedkoch v danej veci.

V tomto konaní súdy Slovenskej republiky však nerozhodujú o vine a treste v zmysle

relevantných ustanovení a , o ktorých za pomoci

ods. 1 a splnenia zákonných podmienok v ňom uvedených možno

po povolení obnovy konania opätovne rozhodnúť, ale ich rozhodovacia činnosť je obmedzená

ustanovením § 16 citovaného zákona. V jeho rámci skúmajú len to, či existujú dôvody

odmietnutia uznania a výkonu právoplatného rozhodnutia vydaného súdom členského štátu

v trestnom konaní. Nerozhodujú teda o otázke viny ani o pomere uloženého trestu

k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, eventuálne či uložený druh trestu je v zrejmom

rozpore s účelom trestu, alebo upustenie od uloženia súhrnného trestu by bolo v zrejmom

nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo by bolo v zrejmom rozpore

s účelom trestu.

Z týchto dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky považoval sťažnosť odsúdeného

za nedôvodnú, a preto rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

4

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.

V Bratislave 6. mája 2015

JUDr. Jana S e r b o v á , v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Anna Halászová