Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
1d4/400586.924320.pdf
PDF · 155.69 KB
No categories available
1Obdo/16/2014
Najvyšší súd 1Obdo/16/2014 Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu A., s. r. o., so sídlom M., X.
R., IČO: X., zastúpeného JUDr. P. H., advokátom, so sídlom N., X. R., IČO: X.X., proti
ţalovanému V. s. r. o., so sídlom P., X. K., IČO: X., zastúpenému JUDr. M. T. ml.,
advokátom, so sídlom S., X. K., o zaplatenie sumy 4 794 eur s príslušenstvom, na
dovolanie ţalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach č. k. 2Cob/30/2013 - 189 z 29.
novembra 2013, takto
rozhodol:
Rozsudok Krajského súdu v Košiciach č.k. 2Cob/30/2013 - 189 z 29. novembra 2013
z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.
O d ô v o d n e n i e :
Okresný súd Košice I. rozsudkom č. k. 9Cb/101/2010-163 z 8. novembra 2012 uloţil
ţalovanému povinnosť zaplatiť ţalobcovi sumu 4 794 eur s úrokom z omeškania vo výške
13% ročne zo sumy 27 688,11 eur od 29.12.2005 do 31.12.2005, zo sumy 11 091,15 eur od
1.1.2006 do 31.1.2006, zo sumy 8 607,25 eur od 11.2.2006 do 18.4.2007, zo sumy 6 828,04
eur od 19.4.2007 do 16.7.2008 a zo sumy 4 794 eur od 17.7.2008 aţ do zaplatenia a nahradiť
ţalobcovi na účet jeho právneho zástupcu trovy konania v sume 1 960,92 eur, všetko do 3 dní
od právoplatnosti rozsudku. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, ţe medzi ţalobcom ako
zhotoviteľom a ţalovaným ako objednávateľom došlo k uzavretiu ústnej zmluvy o dielo, na
základe ktorej sa ţalobca ako subdodávateľ zaviazal vykonať pre ţalovaného ako generálneho
dodávateľa dielo v podobe stavebných prác na stavbe „Vitálny svet v priestoroch rekreačného
zariadenia na Prednej Hore“ a ţalovaný sa zaviazal za riadne vykonané dielo zaplatiť
vyfakturovanú cenu. Predmetné dielo bolo zhotovované pre Ing. A. Č., ktorá bola v
zmluvnom vzťahu so ţalovaným ako generálnym dodávateľom. Ţalobca ako subdodávateľ
dielo riadne a včas vykonal, pričom cenu diela v celkovej sume 1 111 577 Sk (36 897,60 eur)
ţalovanému vyfakturoval faktúrou č. 10050006 z 22.12.2005, splatnou dňa 29.12.2005. Na
základe dobropisu (faktúry č. 25060001 z 18.12.2006, splatnej dňa 28.12.2006) ţalobca zníţil
záväzok ţalovaného o cenu materiálu dodaného ţalovaným o sumu 277.445 Sk (9 209, 49
eur). Cenu diela v sume 834 132 Sk (27 688,11 eur) ţalovaný zaplatil len čiastočne v štyroch
splátkach, a to dňa 31.12.2005 sumu 500 000 Sk (16 596,95 eur), dňa 31.01.2006 sumu 74
830 Sk (2 483,90 eur), dňa 18.04.2007 sumu 53 600,50 Sk (1 779,21 eur) a dňa 16.07.2008
sumu 61 277,50 Sk (2 034,04 eur), pričom zostatok dlţnej sumy 144 423,10 Sk (4 793,97 eur)
ţalovaný do dnešného dňa ţalobcovi nezaplatil. Námietku premlčania práva uplatnenú
v konaní ţalovaným, súd nepovaţoval za dôvodnú s poukazom na čiastočné plnenie
ţalovaného v prospech ţalobcu na základe prejavu vôle z 28.01.2006. Súd vychádzal zo
skutočnosti, ţe aj keď bol e-mail vysvetľujúci čiastočnú úhradu faktúry zaslaný Ing. M. P. –
M., úmyslom ţalovaného bolo tento prejav vôle zaslať ţalobcovi, do ktorého dispozície sa
uvedený prejav vôle aj dostal. Keďţe predmetný prejav vôle neobsahuje jasné vyjadrenie, ţe
ţalovaný zostatok dlţnej sumy nemá v úmysle ţalobcovi zaplatiť, súd čiastočné plnenie
ţalovaného uskutočnené na základe tohto prejavu vôle povaţoval za uznanie dlhu.
Z uvedeného dôvodu od tohto momentu ţalobcovi začala plynúť voči ţalovanému nová
štvorročná premlčacia doba. S poukazom na vyššie uvedené okresný súd zaviazal ţalovaného
na zaplatenie ceny diela v sume 4 794 eur so zákonným úrokom z omeškania o výške 13%
ročne z jednotlivých uplatnených dlţných súm a za jednotlivé obdobia tak, ako sú uvedené vo
výroku rozsudku. O trovách konania rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 OSP a úspešnému
ţalobcovi priznal náhradu trov konania v celkovej sume 1 960,92 eur.
Na odvolanie ţalovaného Krajský súd v Košiciach (ďalej aj „odvolací súd“)
rozsudkom č. k. 2Cob/30/2013 – 189 z 29. novembra 2013 napadnutý rozsudok Okresného
súdu Košice I. č. k. 9Cb/101/2010–163 z 8. novembra 2012 podľa ust. § 220 OSP zmenil
a ţalobu zamietol a ţalobcovi uloţil povinnosť zaplatiť ţalovanému trovy prvostupňového
konania v sume 1356,86 eur a trovy odvolacieho konania v sume 178,60 eur, všetko do troch
dní od právoplatnosti rozsudku. V odôvodnení rozsudku krajský súd uviedol, ţe faktúra,
ktorej nezaplatenie je predmetom konania, bola splatná dňa 29.12.2005. Štvorročná
premlčacia doba podľa ust. § 397 Obchodného zákonníka (ďalej len „Obch. zák.“) začala
plynúť dňa 30.12.2005, kedy si mohol ţalobca uplatniť právo na súde a uplynula dňa
30.12.2009. Ţaloba bola podaná na súde dňa 11.8.2010, teda po uplynutí zákonom stanovenej
premlčacej doby. Odvolací súd dospel k záveru, ţe zo strany okresného súdu došlo
k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci, pokiaľ čiastočné plnenie spolu so sprievodným
listom z 28.1.2006 okresný súd povaţoval za uznanie zvyšku dlhu. V uvedenom e-maile
ţalovaný jasne uvádza, ţe zvyšok dlţnej sumy nemieni zaplatiť „....zvyšok je potrebné riešiť
s pánom Č....“, teda z čiastočného plnenia s prihliadnutím na e-mail nemoţno usudzovať, ţe
dlţník uznáva aj zvyšok dlhu, kedy by mala začať plynúť nová premlčacia doba. Za mylný
povaţuje záver okresného súdu, ţe keďţe predmetný prejav vôle neobsahuje vyjadrenie, ţe
ţalovaný zostatok dlţnej sumy nemá ţalobcovi v úmysle uhradiť, ide o uznanie dlhu. Takýto
záver by bol moţný iba vtedy, ak by z obsahu prejavu nemohli vzniknúť ţiadne pochybnosti
o opodstatnenosti konkrétneho záväzku uplatneného ţalobou. Na základe vyššie uvedeného
odvolací súd dospel k záveru, ţe námietka premlčania uplatnená v konaní ţalovaným je
dôvodná, v dôsledku čoho napadnutý rozsudok okresného súdu zmenil a ţalobu zamietol.
Keďţe uplatnená pohľadávka je premlčaná, odvolací súd sa nezaoberal uţ ďalšími
námietkami týkajúcimi sa oprávnenosti uplatneného nároku. O trovách konania rozhodol
podľa ust. § 142 ods. 1 a § 224 ods. 1 O. s. p. a ţalovanému ako úspešnému účastníkovi
priznal náhradu trov prvostupňového konania v sume 1356,86 eur a náhradu trov odvolacieho
konania v sume 178,60 eur.
Proti zmeňujúcemu rozsudku odvolacieho súdu podal ţalobca dovolanie z dôvodu, ţe
konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (ust.
§ 241 ods. 2 písm. b/ OSP) a z dôvodu, ţe napadnuté rozhodnutie spočíva na nesprávnom
právnom posúdení veci (ust. § 241 ods.2 písm. c/ OSP).
Ţalobca (ďalej aj „dovolateľ“) uviedol, ţe na rozdiel od súdu prvého stupňa odvolací
súd povaţoval za dôvodnú námietku premlčania vznesenú v konaní ţalovaným. Podľa jeho
názoru však odvolací súd námietku premlčania nesprávne právne posúdil, pretoţe z obsahu
e-mailu z 28.1.2006 nevyplýva, ţe by ţalovaný odmietol zaplatiť ţalobou uplatnenú
pohľadávku ţalobcu, keďţe konateľ ţalovaného v ňom len vysvetľuje, prečo túto platbu
doposiaľ neuskutočnil. Pokiaľ ţalovaný odôvodňoval nezaplatenie odplaty za vykonanie diela
ţalobcovi tým, ţe investor mu odplatu za realizáciu diela v celom rozsahu nezaplatil, táto
obrana bola vo vzťahu k ţalobcovi účelová, nepravdivá a bez právneho významu, keďţe
medzi účastníkmi sporu nedošlo k uzavretiu dohody o tom, ţe ţalobca ako subdodávateľ bude
oprávnený vyúčtovať si odplatu za realizáciu diela aţ potom, ako ţalovanému bude
investorom zaplatená celá odplata za realizáciu stavby.
Ďalej dovolateľ poukázal na to, ţe z výpisov z účtu ţalobcu, ktoré sú zaloţené v spise
vyplýva, ţe ţalovaný po úhrade sumy 74 830,90 Sk (avizovanej ako doplatok v e-maile
z 28.1.2006) zaplatil ţalovanému na čiastočnú úhradu faktúry č. 10050006 dňa 18.4.2007
sumu 53 600,50 Sk a dňa 16.7.2008 sumu 61 277,50. Pokiaľ ţalovaný povaţoval platbu
avizovanú v e-maile z 28.1.2006 za poslednú, tak nie je zrejmé, prečo bez akéhokoľvek
písomného, telefonického alebo e-mailového vyjadrenia realizoval čiastkové platby v dňoch
18.4.2007 a 16.7.2008. Tieto následné čiastkové platby neboli sprevádzané ţiadnym
vyjadrením ţalovaného, z ktorého by bolo moţné usudzovať, ţe ţalovaný svoj záväzok
neuznáva. Podľa názoru dovolateľa, pokiaľ by aj súd dospel (k nesprávnemu) záveru, ţe
čiastočnú úhradu záväzku realizovanú dňa 31.1.2006 nemoţno povaţovať za uznanie
záväzku, niet pochýb o tom, ţe za uznanie záväzku musia byť povaţované platby realizované
v dňoch 18.4.2007 a 16.7.2008. Pohľadávka ţalobcu nie je premlčaná, nakoľko štvorročná
premlčacia doba začala plynúť odo dňa poslednej čiastkovej úhrady dňa 16.7.2008
a posledným dňom, kedy bolo moţné ţalobou uplatniť pohľadávku na súde bol deň
16.7.2012, pričom ţaloba bola súdu doručená dňa 11.8.2010, t. j. včas. S touto argumentáciou
ţalobcu sa odvolací súd nevysporiadal, čo zakladá nepreskúmateľnosť jeho rozhodnutia a inú
vadu konania, ktorá mala za následok nesprávne a nezákonné rozhodnutie vo veci.
Na základe vyššie uvedeného dovolateľ navrhol, aby dovolací súd napadnutý
rozsudok odvolacieho súdu zmenil tak, ţe ţalobe v celom rozsahu vyhovie a prizná mu
náhradu trov celého konania.
Ţalovaný zaslal k dovolaniu písomné vyjadrenie, v ktorom uviedol, ţe dovolanie
ţalobcu povaţuje za nedôvodné. Plnenie z januára 2006 bolo posledným plnením pohľadávky
ţalobcu zo strany ţalovaného. Nároky ţalobcu z vykonaných prác vo zvyšnej časti
nesmerovali proti ţalovanému, ale voči investorovi. Ţalovaný uţ v prvostupňovom konaní
preukazoval, ţe ţalobca vykonal stavebné práce priamo pre investora, a nie pre ţalovaného,
z dôvodu ktorého (ako to vyplýva aj z e-mailovej komunikácie) ţalovaný odkázal ţalobcu so
zvyškom nároku na investora. Keďţe medzi investorom a ţalobcom nebol právny vzťah, tak
po tom, čo sa investor so ţalobcom dohodli na úhrade, musel po zaslaní peňaţných
prostriedkov investorom na účet ţalovaného následne ţalovaný tieto finančné prostriedky
preposlať na účet ţalobcu, nakoľko mu nepatrili.
V konaní bolo tieţ preukázané, ţe ţalobca vystavil dobropisovanú faktúru, ktorou
potvrdil, ţe záväzok ţalovaného na zaplatenie akejkoľvek sumy uţ neexistuje.
Vzhľadom na to, ţe došlo k premlčaniu pohľadávky ţalobcu a uplatneniu námietky
premlčania práva, nie je moţné, aby súd takémuto nároku priznal ochranu. Z tohto dôvodu,
ako aj z dôvodu, ţe napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu je správne ţalovaný navrhol,
aby Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie ţalobcu zamietol a priznal mu náhradu trov
dovolacieho konania.
Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací (ust. § 10a ods.1 OSP), po
zistení, ţe dovolanie podal včas účastník konania proti rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť
týmto mimoriadnym opravným prostriedkom, bez nariadenia dovolacieho pojednávania
preskúmal napadnutý rozsudok odvolacieho súdu a dospel k záveru, ţe sú splnené zákonné
podmienky na jeho zrušenie.
Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to
zákon pripúšťa ( § 236 ods. 1 OSP ).
Podľa ust. § 238 OSP platí, ţe ak dovolanie smeruje proti rozsudku, je prípustné:
- proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci
samej ( odsek 1 ),
- proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru
dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci ( odsek 2 ),
- proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa, ak
odvolací súd vyslovil vo výroku svojho potvrdzujúceho rozsudku, ţe je dovolanie prípustné,
pretoţe ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, alebo ak ide o potvrdenie
rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť
zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4 ( odsek 3 ).
V posudzovanom prípade prípustnosť dovolania vyplýva z ustanovenia § 238 ods. 1
OSP, pretoţe ide vo veci samej o zmeňujúci rozsudok odvolacieho súdu.
Ako dovolacie dôvody ţalobca uviedol, ţe konanie je postihnuté inou vadou, ktorá
mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci podľa ust. § 241 ods.2 písm. b/ OSP a tieţ ţe
rozhodnutie odvolacieho súdu, ktorým bolo zmenené rozhodnutie okresného súdu, spočíva na
nesprávnom právnom posúdení veci podľa ust. § 241 ods. 2 písm. c/ OSP.
Ţalobca v dovolaní namietal, ţe odvolací súd nesprávne právne posúdil námietku
premlčania uplatnenú v konaní ţalovaným, keď čiastočné plnenie ţalovaného spolu s jeho e-
mailom z 28.1.2006 nepovaţoval za uznanie dlhu podľa ust. 407 ods. 3 Obchodného
zákonníka. Ďalej v dovolaní namietal, ţe pokiaľ by aj súd dospel (k nesprávnemu) záveru, ţe
čiastočnú úhradu záväzku realizovanú dňa 31.1.2006 nemoţno povaţovať za uznanie dlhu,
niet pochýb o tom, ţe za uznanie dlhu musia byť povaţované následne realizované platby
v dňoch 18.4.2007 a 16.7.2008. Pohľadávka ţalobcu preto nie je premlčaná.
Podľa ustanovenia § 323 ods. 1 Obchodného zákonníka ak niekto písomne uzná svoj
určitý záväzok, predpokladá sa, ţe v uznanom rozsahu tento záväzok trvá v čase uznania.
Tieto účinky nastávajú aj v prípade, keď pohľadávka veriteľa bola v tom čase uţ premlčaná.
Podľa ustanovenia § 323 ods. 2 Obchodného zákonníka za uznanie nepremlčaného
záväzku sa povaţujú aj právne úkony uvedené v § 407 ods. 2 a ods. 3.
Podľa ustanovenia § 407 ods. 1 Obchodného zákonníka ak dlţník písomne uzná svoj
záväzok, plynie nová štvorročná premlčacia doba od tohto uznania. Ak sa uznanie týka iba
časti záväzku, plynie nová premlčacia doba ohľadne tejto časti.
Podľa ustanovenia § 407 ods. 3 Obchodného zákonníka ak dlţník plní čiastočne svoj
záväzok, má toto plnenie účinky uznania zvyšku dlhu, ak moţno usudzovať na to, ţe plnením
dlţník uznáva aj zvyšok záväzku.
Právnym dôsledkom uznania záväzku je (okrem iného) aj prerušenie premlčacej doby
a začatie plynutia novej štvorročnej premlčacej doby (§ 397 Obchodného zákonníka).
Uznanie záväzku podľa ust. § 323 ods. 1 Obchodného zákonníka (ďalej aj „Obch. zák.“) je
jednostranný písomný právny úkon dlţníka, adresovaný jeho veriteľovi, ktorý musí byť
dostatočne určitý čo do určenia záväzku, ktorý v ňom dlţník uznáva. Výnimkou z uznania
záväzku v zákonom poţadovanej písomnej forme (ust. § 323 ods. 1 Obch. zák.) sú právne
úkony uvedené v ust. § 407 ods. 2 a ods. 3 Obch. zák., ktorými sú platenie úrokov a čiastočné
plnenie záväzku dlţníkom, pričom tieto konkludentné právne úkony majú právne účinky
uznania len v prípade nepremlčaného záväzku.
Po preskúmaní veci dovolací súd sa stotoţnil so záverom odvolacieho súdu, ktorý
čiastočné plnenie ţalovaného dňa 31. 1. 2006 spolu s e-mailom ţalovaného z 28. 1. 2006
(adresovaného pánovi P., nie veriteľovi A., s.r.o.) nepovaţoval za uznanie záväzku, pretoţe z
obsahu e-mailu vyplýva, ţe dlţník zvyšok dlţnej sumy nemieni zaplatiť s poukazom na to, ţe
"...zvyšok je potrebné riešiť s pánom Č.... “ Z uvedeného dôvodu odvolací súd správne
konštatoval, ţe z čiastočného plnenia s prihliadnutím na obsah e-mailu ţalovaného
z 28.1.2006 nemoţno usudzovať, ţe plnením dlţník uznáva aj zvyšok dlhu, v dôsledku čoho
nedošlo k prerušeniu premlčacej doby (ktorá začala plynúť dňa 30. 12. 2005 ) a začatiu
plynutia novej štvorročnej premlčacej doby. Uvedená dovolacia námietka ţalobcu preto nie
je dôvodná.
Pri zmene rozhodnutia podľa ust. § 220 OSP odvolací súd svojim rozhodnutím
nahrádza rozhodnutie súdu prvého stupňa. Jeho pozmeňujúce rozhodnutie musí preto
obsahovať úplné a výstiţné odôvodnenie. Odvolací súd v odôvodnení svojho rozhodnutia sa
musí vysporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a na vec sa vzťahujúcimi
relevantnými argumentmi oboch účastníkov konania, pričom jeho myšlienkový postup musí
byť v odôvodnení rozhodnutia dostatočne vysvetlený nielen poukázaním na všetky
skutočnosti zistené vykonaným dokazovaním, ale tieţ poukázaním na právne závery, ktoré
prijal. Účelom odôvodnenia rozhodnutia je predovšetkým preukázať vecnú správnosť
rozhodnutia, avšak odôvodnenie zároveň musí byť aj prostriedkom kontroly postupu súdu pri
vydaní napadnutého rozhodnutia v konaní o riadnom alebo mimoriadnom opravnom
prostriedku, t.j. musí byť preskúmateľné (§ 157 ods. 2 OSP v spojení s § 211 OSP).
Dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu vyššie uvedeným zákonným
poţiadavkám, kladeným na súdne rozhodnutie nevyhovuje.
Odvolací súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia nezaoberal posúdením ďalších
dvoch čiastočných platieb (plnení) ţalovaného, a to dňa 18. 4. 2007 v sume 53 600, 50 SK
(1779,21 eur) a dňa 16. 7. 2008 v sume 61 277,50 SK (2 034,04 eur), ktoré podľa tvrdenia
ţalobcu sú uznaním záväzku v zmysle ust. § 407 ods. 3 Obch. zák., z dôvodu ktorého podľa
názoru ţalobcu došlo k začatiu plynutia novej štvorročnej premlčacej doby a ţalobou
uplatnené právo nie je premlčané. Posúdením platieb z 18.4.2007 a 16.7.2008 sa odvolací súd
nezaoberal napriek tomu, ţe ţalobca na uvedené platby poukazoval uţ v konaní na súde
prvého stupňa (napr. na pojednávaní súdu dňa 8. 11. 2012), ako aj vo vyjadrení k odvolaniu
z 21.1.2013. Odvolací súd preto nedostatočne právne posúdil námietku premlčania uplatnenú
v konaní ţalovaným, v dôsledku čoho dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu je
nepreskúmateľný zo strany dovolacieho súdu a konanie pred odvolacím súdom je postihnuté
tzv. inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci v zmysle ust. § 241
ods. 2 písm. b/ OSP.
Vzhľadom na vyššie uvedenú vadu dovolací súd napadnutý rozsudok odvolacieho
súdu podľa ust. § 243b ods.2, vety prvej OSP zrušil a vec vrátil odvolaciemu súdu na ďalšie
konanie. Úlohou odvolacieho súdu bude zistiť a právne posúdiť, či čiastočné platby
ţalovaného z 18.4.2007 a 16.7.2008 sú alebo nie sú uznaním záväzku v zmysle ust. § 407 ods.
3 Obch. zák. a v nadväznosti na to posúdiť námietku premlčania práva, uplatnenú v konaní
ţalovaným a následne vo veci znovu rozhodnúť.
V novom rozhodnutí krajský súd rozhodne o trovách prvostupňového, odvolacieho
a dovolacieho konania ( ust. § 243d ods. 1, posledná veta OSP ).
Uznesenie prijal dovolací senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky hlasovaním
v pomere hlasov 3:0 ( ust. § 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov ).
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný ţiadny opravný prostriedok.
V Bratislave, 12. mája 2015
JUDr. Juraj Seman, v. r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia : Mária Némethová