Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Obdo/16/2014

Najvyšší súd Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu A., s. r. o., so sídlom M., X.

R., IČO: X., zastúpeného JUDr. P. H., advokátom, so sídlom N., X. R., IČO: X.X., proti

ţalovanému V. s. r. o., so sídlom P., X. K., IČO: X., zastúpenému JUDr. M. T. ml.,

advokátom, so sídlom S., X. K., o zaplatenie sumy 4 794 eur s príslušenstvom, na

dovolanie ţalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach č. k. - 189 z 29.

novembra 2013, takto

rozhodol:

Rozsudok Krajského súdu v Košiciach č.k. - 189 z 29. novembra 2013

z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Košice I. rozsudkom č. k. -163 z 8. novembra 2012 uloţil

ţalovanému povinnosť zaplatiť ţalobcovi sumu 4 794 eur s úrokom z omeškania vo výške

13% ročne zo sumy 27 688,11 eur od 29.12.2005 do 31.12.2005, zo sumy 11 091,15 eur od

1.1.2006 do 31.1.2006, zo sumy 8 607,25 eur od 11.2.2006 do 18.4.2007, zo sumy 6 828,04

eur od 19.4.2007 do 16.7.2008 a zo sumy 4 794 eur od 17.7.2008 aţ do zaplatenia a nahradiť

ţalobcovi na účet jeho právneho zástupcu trovy konania v sume 1 960,92 eur, všetko do 3 dní

od právoplatnosti rozsudku. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, ţe medzi ţalobcom ako

zhotoviteľom a ţalovaným ako objednávateľom došlo k uzavretiu ústnej zmluvy o dielo, na

základe ktorej sa ţalobca ako subdodávateľ zaviazal vykonať pre ţalovaného ako generálneho

dodávateľa dielo v podobe stavebných prác na stavbe „Vitálny svet v priestoroch rekreačného

zariadenia na Prednej Hore“ a ţalovaný sa zaviazal za riadne vykonané dielo zaplatiť

vyfakturovanú cenu. Predmetné dielo bolo zhotovované pre Ing. A. Č., ktorá bola v

zmluvnom vzťahu so ţalovaným ako generálnym dodávateľom. Ţalobca ako subdodávateľ

2

dielo riadne a včas vykonal, pričom cenu diela v celkovej sume 1 111 577 Sk (36 897,60 eur)

ţalovanému vyfakturoval faktúrou č. 10050006 z 22.12.2005, splatnou dňa 29.12.2005. Na

základe dobropisu (faktúry č. 25060001 z 18.12.2006, splatnej dňa 28.12.2006) ţalobca zníţil

záväzok ţalovaného o cenu materiálu dodaného ţalovaným o sumu 277.445 Sk (9 209, 49

eur). Cenu diela v sume 834 132 Sk (27 688,11 eur) ţalovaný zaplatil len čiastočne v štyroch

splátkach, a to dňa 31.12.2005 sumu 500 000 Sk (16 596,95 eur), dňa 31.01.2006 sumu 74

830 Sk (2 483,90 eur), dňa 18.04.2007 sumu 53 600,50 Sk (1 779,21 eur) a dňa 16.07.2008

sumu 61 277,50 Sk (2 034,04 eur), pričom zostatok dlţnej sumy 144 423,10 Sk (4 793,97 eur)

ţalovaný do dnešného dňa ţalobcovi nezaplatil. Námietku premlčania práva uplatnenú

v konaní ţalovaným, súd nepovaţoval za dôvodnú s poukazom na čiastočné plnenie

ţalovaného v prospech ţalobcu na základe prejavu vôle z 28.01.2006. Súd vychádzal zo

skutočnosti, ţe aj keď bol e-mail vysvetľujúci čiastočnú úhradu faktúry zaslaný Ing. M. P. –

M., úmyslom ţalovaného bolo tento prejav vôle zaslať ţalobcovi, do ktorého dispozície sa

uvedený prejav vôle aj dostal. Keďţe predmetný prejav vôle neobsahuje jasné vyjadrenie, ţe

ţalovaný zostatok dlţnej sumy nemá v úmysle ţalobcovi zaplatiť, súd čiastočné plnenie

ţalovaného uskutočnené na základe tohto prejavu vôle povaţoval za uznanie dlhu.

Z uvedeného dôvodu od tohto momentu ţalobcovi začala plynúť voči ţalovanému nová

štvorročná premlčacia doba. S poukazom na vyššie uvedené okresný súd zaviazal ţalovaného

na zaplatenie ceny diela v sume 4 794 eur so zákonným úrokom z omeškania o výške 13%

ročne z jednotlivých uplatnených dlţných súm a za jednotlivé obdobia tak, ako sú uvedené vo

výroku rozsudku. O trovách konania rozhodol podľa ust. a úspešnému

ţalobcovi priznal náhradu trov konania v celkovej sume 1 960,92 eur.

Na odvolanie ţalovaného Krajský súd v Košiciach (ďalej aj „odvolací súd“)

rozsudkom č. k. – 189 z 29. novembra 2013 napadnutý rozsudok Okresného

súdu Košice I. č. k. –163 z 8. novembra 2012 podľa ust. zmenil

a ţalobu zamietol a ţalobcovi uloţil povinnosť zaplatiť ţalovanému trovy prvostupňového

konania v sume 1356,86 eur a trovy odvolacieho konania v sume 178,60 eur, všetko do troch

dní od právoplatnosti rozsudku. V odôvodnení rozsudku krajský súd uviedol, ţe faktúra,

ktorej nezaplatenie je predmetom konania, bola splatná dňa 29.12.2005. Štvorročná

premlčacia doba podľa ust. (ďalej len „Obch. zák.“) začala

plynúť dňa 30.12.2005, kedy si mohol ţalobca uplatniť právo na súde a uplynula dňa

30.12.2009. Ţaloba bola podaná na súde dňa 11.8.2010, teda po uplynutí zákonom stanovenej

premlčacej doby. Odvolací súd dospel k záveru, ţe zo strany okresného súdu došlo

3

k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci, pokiaľ čiastočné plnenie spolu so sprievodným

listom z 28.1.2006 okresný súd povaţoval za uznanie zvyšku dlhu. V uvedenom e-maile

ţalovaný jasne uvádza, ţe zvyšok dlţnej sumy nemieni zaplatiť „....zvyšok je potrebné riešiť

s pánom Č....“, teda z čiastočného plnenia s prihliadnutím na e-mail nemoţno usudzovať, ţe

dlţník uznáva aj zvyšok dlhu, kedy by mala začať plynúť nová premlčacia doba. Za mylný

povaţuje záver okresného súdu, ţe keďţe predmetný prejav vôle neobsahuje vyjadrenie, ţe

ţalovaný zostatok dlţnej sumy nemá ţalobcovi v úmysle uhradiť, ide o uznanie dlhu. Takýto

záver by bol moţný iba vtedy, ak by z obsahu prejavu nemohli vzniknúť ţiadne pochybnosti

o opodstatnenosti konkrétneho záväzku uplatneného ţalobou. Na základe vyššie uvedeného

odvolací súd dospel k záveru, ţe námietka premlčania uplatnená v konaní ţalovaným je

dôvodná, v dôsledku čoho napadnutý rozsudok okresného súdu zmenil a ţalobu zamietol.

Keďţe uplatnená pohľadávka je premlčaná, odvolací súd sa nezaoberal uţ ďalšími

námietkami týkajúcimi sa oprávnenosti uplatneného nároku. O trovách konania rozhodol

podľa ust. a a ţalovanému ako úspešnému účastníkovi

priznal náhradu trov prvostupňového konania v sume 1356,86 eur a náhradu trov odvolacieho

konania v sume 178,60 eur.

Proti zmeňujúcemu rozsudku odvolacieho súdu podal ţalobca dovolanie z dôvodu, ţe

konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (ust.

) a z dôvodu, ţe napadnuté rozhodnutie spočíva na nesprávnom

právnom posúdení veci (ust. ).

Ţalobca (ďalej aj „dovolateľ“) uviedol, ţe na rozdiel od súdu prvého stupňa odvolací

súd povaţoval za dôvodnú námietku premlčania vznesenú v konaní ţalovaným. Podľa jeho

názoru však odvolací súd námietku premlčania nesprávne právne posúdil, pretoţe z obsahu

e-mailu z 28.1.2006 nevyplýva, ţe by ţalovaný odmietol zaplatiť ţalobou uplatnenú

pohľadávku ţalobcu, keďţe konateľ ţalovaného v ňom len vysvetľuje, prečo túto platbu

doposiaľ neuskutočnil. Pokiaľ ţalovaný odôvodňoval nezaplatenie odplaty za vykonanie diela

ţalobcovi tým, ţe investor mu odplatu za realizáciu diela v celom rozsahu nezaplatil, táto

obrana bola vo vzťahu k ţalobcovi účelová, nepravdivá a bez právneho významu, keďţe

medzi účastníkmi sporu nedošlo k uzavretiu dohody o tom, ţe ţalobca ako subdodávateľ bude

oprávnený vyúčtovať si odplatu za realizáciu diela aţ potom, ako ţalovanému bude

investorom zaplatená celá odplata za realizáciu stavby.

4

Ďalej dovolateľ poukázal na to, ţe z výpisov z účtu ţalobcu, ktoré sú zaloţené v spise

vyplýva, ţe ţalovaný po úhrade sumy 74 830,90 Sk (avizovanej ako doplatok v e-maile

z 28.1.2006) zaplatil ţalovanému na čiastočnú úhradu faktúry č. 10050006 dňa 18.4.2007

sumu 53 600,50 Sk a dňa 16.7.2008 sumu 61 277,50. Pokiaľ ţalovaný povaţoval platbu

avizovanú v e-maile z 28.1.2006 za poslednú, tak nie je zrejmé, prečo bez akéhokoľvek

písomného, telefonického alebo e-mailového vyjadrenia realizoval čiastkové platby v dňoch

18.4.2007 a 16.7.2008. Tieto následné čiastkové platby neboli sprevádzané ţiadnym

vyjadrením ţalovaného, z ktorého by bolo moţné usudzovať, ţe ţalovaný svoj záväzok

neuznáva. Podľa názoru dovolateľa, pokiaľ by aj súd dospel (k nesprávnemu) záveru, ţe

čiastočnú úhradu záväzku realizovanú dňa 31.1.2006 nemoţno povaţovať za uznanie

záväzku, niet pochýb o tom, ţe za uznanie záväzku musia byť povaţované platby realizované

v dňoch 18.4.2007 a 16.7.2008. Pohľadávka ţalobcu nie je premlčaná, nakoľko štvorročná

premlčacia doba začala plynúť odo dňa poslednej čiastkovej úhrady dňa 16.7.2008

a posledným dňom, kedy bolo moţné ţalobou uplatniť pohľadávku na súde bol deň

16.7.2012, pričom ţaloba bola súdu doručená dňa 11.8.2010, t. j. včas. S touto argumentáciou

ţalobcu sa odvolací súd nevysporiadal, čo zakladá nepreskúmateľnosť jeho rozhodnutia a inú

vadu konania, ktorá mala za následok nesprávne a nezákonné rozhodnutie vo veci.

Na základe vyššie uvedeného dovolateľ navrhol, aby dovolací súd napadnutý

rozsudok odvolacieho súdu zmenil tak, ţe ţalobe v celom rozsahu vyhovie a prizná mu

náhradu trov celého konania.

Ţalovaný zaslal k dovolaniu písomné vyjadrenie, v ktorom uviedol, ţe dovolanie

ţalobcu povaţuje za nedôvodné. Plnenie z januára 2006 bolo posledným plnením pohľadávky

ţalobcu zo strany ţalovaného. Nároky ţalobcu z vykonaných prác vo zvyšnej časti

nesmerovali proti ţalovanému, ale voči investorovi. Ţalovaný uţ v prvostupňovom konaní

preukazoval, ţe ţalobca vykonal stavebné práce priamo pre investora, a nie pre ţalovaného,

z dôvodu ktorého (ako to vyplýva aj z e-mailovej komunikácie) ţalovaný odkázal ţalobcu so

zvyškom nároku na investora. Keďţe medzi investorom a ţalobcom nebol právny vzťah, tak

po tom, čo sa investor so ţalobcom dohodli na úhrade, musel po zaslaní peňaţných

prostriedkov investorom na účet ţalovaného následne ţalovaný tieto finančné prostriedky

preposlať na účet ţalobcu, nakoľko mu nepatrili.

V konaní bolo tieţ preukázané, ţe ţalobca vystavil dobropisovanú faktúru, ktorou

potvrdil, ţe záväzok ţalovaného na zaplatenie akejkoľvek sumy uţ neexistuje.

5

Vzhľadom na to, ţe došlo k premlčaniu pohľadávky ţalobcu a uplatneniu námietky

premlčania práva, nie je moţné, aby súd takémuto nároku priznal ochranu. Z tohto dôvodu,

ako aj z dôvodu, ţe napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu je správne ţalovaný navrhol,

aby Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie ţalobcu zamietol a priznal mu náhradu trov

dovolacieho konania.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací (ust. ), po

zistení, ţe dovolanie podal včas účastník konania proti rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť

týmto mimoriadnym opravným prostriedkom, bez nariadenia dovolacieho pojednávania

preskúmal napadnutý rozsudok odvolacieho súdu a dospel k záveru, ţe sú splnené zákonné

podmienky na jeho zrušenie.

Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to

zákon pripúšťa ( ).

Podľa ust. platí, ţe ak dovolanie smeruje proti rozsudku, je prípustné:

- proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci

samej ( odsek 1 ),

- proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru

dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci ( odsek 2 ),

- proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa, ak

odvolací súd vyslovil vo výroku svojho potvrdzujúceho rozsudku, ţe je dovolanie prípustné,

pretoţe ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, alebo ak ide o potvrdenie

rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť

zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4 ( odsek 3 ).

V posudzovanom prípade prípustnosť dovolania vyplýva z ustanovenia § 238 ods. 1

, pretoţe ide vo veci samej o zmeňujúci rozsudok odvolacieho súdu.

Ako dovolacie dôvody ţalobca uviedol, ţe konanie je postihnuté inou vadou, ktorá

mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci podľa ust. a tieţ ţe

rozhodnutie odvolacieho súdu, ktorým bolo zmenené rozhodnutie okresného súdu, spočíva na

nesprávnom právnom posúdení veci podľa ust. .

6

Ţalobca v dovolaní namietal, ţe odvolací súd nesprávne právne posúdil námietku

premlčania uplatnenú v konaní ţalovaným, keď čiastočné plnenie ţalovaného spolu s jeho e-

mailom z 28.1.2006 nepovaţoval za uznanie dlhu podľa ust. 407 ods. 3 Obchodného

zákonníka. Ďalej v dovolaní namietal, ţe pokiaľ by aj súd dospel (k nesprávnemu) záveru, ţe

čiastočnú úhradu záväzku realizovanú dňa 31.1.2006 nemoţno povaţovať za uznanie dlhu,

niet pochýb o tom, ţe za uznanie dlhu musia byť povaţované následne realizované platby

v dňoch 18.4.2007 a 16.7.2008. Pohľadávka ţalobcu preto nie je premlčaná.

Podľa ustanovenia ak niekto písomne uzná svoj

určitý záväzok, predpokladá sa, ţe v uznanom rozsahu tento záväzok trvá v čase uznania.

Tieto účinky nastávajú aj v prípade, keď pohľadávka veriteľa bola v tom čase uţ premlčaná.

Podľa ustanovenia za uznanie nepremlčaného

záväzku sa povaţujú aj právne úkony uvedené v § 407 ods. 2 a ods. 3.

Podľa ustanovenia ak dlţník písomne uzná svoj

záväzok, plynie nová štvorročná premlčacia doba od tohto uznania. Ak sa uznanie týka iba

časti záväzku, plynie nová premlčacia doba ohľadne tejto časti.

Podľa ustanovenia ak dlţník plní čiastočne svoj

záväzok, má toto plnenie účinky uznania zvyšku dlhu, ak moţno usudzovať na to, ţe plnením

dlţník uznáva aj zvyšok záväzku.

Právnym dôsledkom uznania záväzku je (okrem iného) aj prerušenie premlčacej doby

a začatie plynutia novej štvorročnej premlčacej doby ( ).

Uznanie záväzku podľa ust. (ďalej aj „Obch. zák.“) je

jednostranný písomný právny úkon dlţníka, adresovaný jeho veriteľovi, ktorý musí byť

dostatočne určitý čo do určenia záväzku, ktorý v ňom dlţník uznáva. Výnimkou z uznania

záväzku v zákonom poţadovanej písomnej forme (ust. § 323 ods. 1 Obch. zák.) sú právne

úkony uvedené v ust. § 407 ods. 2 a ods. 3 Obch. zák., ktorými sú platenie úrokov a čiastočné

plnenie záväzku dlţníkom, pričom tieto konkludentné právne úkony majú právne účinky

uznania len v prípade nepremlčaného záväzku.

Po preskúmaní veci dovolací súd sa stotoţnil so záverom odvolacieho súdu, ktorý

čiastočné plnenie ţalovaného dňa 31. 1. 2006 spolu s e-mailom ţalovaného z 28. 1. 2006

(adresovaného pánovi P., nie veriteľovi A., s.r.o.) nepovaţoval za uznanie záväzku, pretoţe z

7

obsahu e-mailu vyplýva, ţe dlţník zvyšok dlţnej sumy nemieni zaplatiť s poukazom na to, ţe

"...zvyšok je potrebné riešiť s pánom Č.... “ Z uvedeného dôvodu odvolací súd správne

konštatoval, ţe z čiastočného plnenia s prihliadnutím na obsah e-mailu ţalovaného

z 28.1.2006 nemoţno usudzovať, ţe plnením dlţník uznáva aj zvyšok dlhu, v dôsledku čoho

nedošlo k prerušeniu premlčacej doby (ktorá začala plynúť dňa 30. 12. 2005 ) a začatiu

plynutia novej štvorročnej premlčacej doby. Uvedená dovolacia námietka ţalobcu preto nie

je dôvodná.

Pri zmene rozhodnutia podľa ust. odvolací súd svojim rozhodnutím

nahrádza rozhodnutie súdu prvého stupňa. Jeho pozmeňujúce rozhodnutie musí preto

obsahovať úplné a výstiţné odôvodnenie. Odvolací súd v odôvodnení svojho rozhodnutia sa

musí vysporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a na vec sa vzťahujúcimi

relevantnými argumentmi oboch účastníkov konania, pričom jeho myšlienkový postup musí

byť v odôvodnení rozhodnutia dostatočne vysvetlený nielen poukázaním na všetky

skutočnosti zistené vykonaným dokazovaním, ale tieţ poukázaním na právne závery, ktoré

prijal. Účelom odôvodnenia rozhodnutia je predovšetkým preukázať vecnú správnosť

rozhodnutia, avšak odôvodnenie zároveň musí byť aj prostriedkom kontroly postupu súdu pri

vydaní napadnutého rozhodnutia v konaní o riadnom alebo mimoriadnom opravnom

prostriedku, t.j. musí byť preskúmateľné ( v spojení s ).

Dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu vyššie uvedeným zákonným

poţiadavkám, kladeným na súdne rozhodnutie nevyhovuje.

Odvolací súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia nezaoberal posúdením ďalších

dvoch čiastočných platieb (plnení) ţalovaného, a to dňa 18. 4. 2007 v sume 53 600, 50 SK

(1779,21 eur) a dňa 16. 7. 2008 v sume 61 277,50 SK (2 034,04 eur), ktoré podľa tvrdenia

ţalobcu sú uznaním záväzku v zmysle ust. § 407 ods. 3 Obch. zák., z dôvodu ktorého podľa

názoru ţalobcu došlo k začatiu plynutia novej štvorročnej premlčacej doby a ţalobou

uplatnené právo nie je premlčané. Posúdením platieb z 18.4.2007 a 16.7.2008 sa odvolací súd

nezaoberal napriek tomu, ţe ţalobca na uvedené platby poukazoval uţ v konaní na súde

prvého stupňa (napr. na pojednávaní súdu dňa 8. 11. 2012), ako aj vo vyjadrení k odvolaniu

z 21.1.2013. Odvolací súd preto nedostatočne právne posúdil námietku premlčania uplatnenú

v konaní ţalovaným, v dôsledku čoho dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu je

nepreskúmateľný zo strany dovolacieho súdu a konanie pred odvolacím súdom je postihnuté

8

tzv. inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci v zmysle ust. § 241

ods. 2 písm. b/ .

Vzhľadom na vyššie uvedenú vadu dovolací súd napadnutý rozsudok odvolacieho

súdu podľa ust. , vety prvej zrušil a vec vrátil odvolaciemu súdu na ďalšie

konanie. Úlohou odvolacieho súdu bude zistiť a právne posúdiť, či čiastočné platby

ţalovaného z 18.4.2007 a 16.7.2008 sú alebo nie sú uznaním záväzku v zmysle ust. § 407 ods.

3 Obch. zák. a v nadväznosti na to posúdiť námietku premlčania práva, uplatnenú v konaní

ţalovaným a následne vo veci znovu rozhodnúť.

V novom rozhodnutí krajský súd rozhodne o trovách prvostupňového, odvolacieho

a dovolacieho konania ( ust. , posledná veta ).

Uznesenie prijal dovolací senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky hlasovaním

v pomere hlasov 3:0 ( ust. o súdoch a o zmene a doplnení

niektorých zákonov v znení neskorších predpisov ).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný ţiadny opravný prostriedok.

V Bratislave, 12. mája 2015

JUDr. Juraj Seman, v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Mária Némethová