Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

25Cb/180/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava III v Bratislave v konaní pred sudkyňou Mgr. Ivanou Dufalovou, v právnej veci žalobcu: Tatra banka, a.s., Hodžovo námestie 3, Bratislava, IČO:00 686 930, proti žalovanému: Q. M., nar. XX.X.XXXX, K. námestie XX, A., zastúpený: Mgr. Henrich Schindler, advokát, Janka Kráľa 7, Banská Bystrica, IČO: 40 887 481, o zaplatenie 144.802,54 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 144.802,54 eur do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku s tým, že povinnosť žalovaného zanikne v rozsahu plnenia, ktoré poskytne žalobcovi na základe platobného rozkazu tunajšieho súdu zo dňa 6.11.2019 sp. zn. - 66 spoločnosť Neon Grip Slovakia s.r.o., IČO: 36 753 343.

Súd p r i z n á v a žalobcovi právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 % s tým, že povinnosť žalovaného zanikne v rozsahu plnenia, ktoré poskytne žalobcovi na základe platobného rozkazu tunajšieho súdu zo dňa 6.11.2019 sp. zn. - 66 spoločnosť Neon Grip Slovakia s.r.o., IČO: 36 753 343.

odôvodnenie:

1. Žalobou zo dňa 18.8.2019 sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovaných 1 ) a 2) - spoločnosť Neon Grip Slovakia s.r.o., IČO: 36 753 343 zaplatiť mu spoločne a nerozdielne sumu 144.802,54 eur s príslušenstvom.

2. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 28.9.2016 ako veriteľ uzatvoril so žalovaným 1) - spoločnosťou Neon Grip Slovakia, IČO: 36 753 343 (pôvodné obchodné meno LIMA car, s.r.o.) ako dlžníkom Zmluvu o kontokorentnom úvere č. S02065/2016 (ďalej len „Zmluva o úvere“) v znení Dodatku č. 1 zo dňa 16.12.2016 a Dodatku č. 2 zo dňa 21.8.2017. V zmysle bodu 2.2 Zmluvy o úvere sú jej neoddeliteľnou súčasťou Všeobecné úverové podmienky Tatra banky, a.s. (ďalej len VÚP). Na základe Zmluvy o úvere žalobca poskytol žalovanému 1) úver vo výške 150.000,- eur, ktorý bol žalovaný 1) povinný splatiť spolu s príslušenstvom ku dňu konečnej splatnosti. Listom zo dňa 15.1.2018 vyhlásil žalobca mimoriadnu splatnosť úveru a vyzval žalovaného 1) ako dlžníka na úhradu sumy 147.061,63 eur vyčíslenej ku dňu 15.1.2018. Za účelom zabezpečenia splatenia pohľadávky žalobcu ako veriteľa zo Zmluvy o úvere bola medzi ním a žalovaným 2) v zmysle a nasl. uzatvorená dňa 28.9.2016 Dohoda o ručení, ktorej súčasťou podľa bodu 1.2 boli aj VÚP. Listom zo dňa 11.4.2018 oznámil žalobca žalovanému 2), že dlžník je v omeškaní s platením pohľadávky a zároveň ho vyzval na zaplatenie tejto pohľadávky titulom ručenia. Podľa bodu 16.3 VÚP sa korešpondencia doručovaná prostredníctvom doporučenej poštovej zásielky považuje za doručenú tretím dňom nasledujúcim po dni ich odoslania. Výzva žalovanému 2) bola daná na poštovú prepravu dňa 16.4.2018, teda dňom 19.4.2018 sa výzva považuje za doručenú, hoci si ju žalovaný 2) v odbernej lehote neprebral. Celková pohľadávka žalobcu zo Zmluvy o úvere pozostáva z nesplatenej časti istiny úveru vo výške 144.183,23 eur a z nesplatených

úrokov z úveru za obdobie od 1.1.2018 do 22.1.2018 vo výške 619,31 eur. Keďže úver bol žalovanému 1) poskytnutý ako právnickej osobe, ktorého spoločníkom a konateľom v čase podpisu Zmluvy o úvere a Dohody o ručení bol žalovaný 2), poukázal žalobca na rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie vo veci Dietzinger (C-45/96, rozsudok zo dňa 17.3.1998, Bayerische Hypotheken-und Wechselbank AG c/a Dietzinger), podľa ktorého „zábezpeka resp. ručiteľský záväzok, ktoré poskytla fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti nie je zahrnutá pod ochranu poskytovanú spotrebiteľom, pokiaľ ide o záruku za vrátenie úveru poskytnutého osobe, ktorá pri tomto úkone vystupovala v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti“. SD EÚ celkom jednoznačne judikuje, že v prípadoch, akým je aj prejednávaná vec sa na ručiteľa nevzťahuje spotrebiteľská ochrana.

3. Tunajší súd rozhodol vo veci dňa 6.11.2019 platobným rozkazom č.k. -66, proti ktorému podal žalovaný 2) v zákonom stanovenej lehote odpor s odôvodnením, že si nie je vedomý žiadneho dlhu voči žalobcovi a v celom rozsahu poprel svoju povinnosť na plnenie spoločne a nerozdielne so žalovaným 1). Dohoda o ručení podľa jeho názoru nespĺňa požiadavku určitosti záväzku a teda ju s poukazom na ustanovenie nemožno považovať za platnú. V Dohode o ručení je hlavný záväzok dlžníka označený tak všeobecne, že ručiteľ nemôže mať vedomosť o výške záväzku, o výške a lehote jednotlivých splátok a najmä o lehote splatnosti celého záväzku. Za neplatné považoval tiež ustanovenie bodu 2.2 Dohody o ručení, podľa ktorého sa veriteľ a ručiteľ dohodli, že výzvu dlžníkovi na zaplatenie zabezpečovanej pohľadávky nie je potrebné zasielať, toto ustanovenie odporuje zákonu, nakoľko má kogentný charakter. Ďalej uviedol, že momentálne sa nachádza vo finančnej núdzi, jeho príjem nepostačuje na úhradu uplatneného nároku, nakoľko je v súčasnosti zamestnaný v spoločnosti AFLAC s.r.o., na skrátený pracovný úväzok v rozsahu 40 hodín mesačne s príjmom cca 140,- eur mesačne a preto, ak by súd žalobe hoci aj čiastočne vyhovel, požiadal o možnosť plnenia v splátkach vo výške 100,- eur mesačne. Žalovaný 1) odpor voči platobnému rozkazu nepodal, preto voči nemu platobný rozkaz dňa 14.12.2019 nadobudol právoplatnosť. Z uvedeného dôvodu súd v konaní ďalej pokračoval iba so žalovaným 2) Q. M..

4. Žalobca vo svojom vyjadrení k odporu poukázal na to, že žalovaný 2) podpísal Dohodu o ručení, ktorej obsahom je aj jeho ručiteľské vyhlásenie, na základe ktorého sa zaviazal uhradiť zabezpečenú pohľadávku pokiaľ tak neurobí žalovaný 1) riadne a včas. Tvrdenie o tom, že hlavný záväzok nie je v Dohode o ručení dostatočne špecifikovaný je nepravdivé, nakoľko v bode 1.1 je jasne uvedené, že žalovaný 2) má vedomosť o uzatvorení Zmluvy o úvere vrátane výšky úveru, ktorý môže byť na jej základe poskytnutý a následne v bode 1.4 je uvedené, že zabezpečovanou pohľadávkou je aj pohľadávka na zaplatenie peňažných prostriedkov dlhovaných na základe Úverovej zmluvy špecifikovanej v bode 1.1. Taktiež výška záväzku je v bode 1.1 Dohody o ručení jasne uvedená a žalovaný 2), ktorý bol v čase uzatvorenia Dohody o ručení jediný konateľ a spoločník žalovaného 1) podpisoval aj úverovú zmluvu a teda mal detailné vedomosti o všetkých náležitostiach hlavného záväzku vrátane jeho výšky a splatnosti. Tvrdenie žalovaného 2), že ručenie nemôže vzniknúť na zabezpečenie vzťahu, ktorý môže trvať neúmerne dlhý, resp. vopred neurčený čas nemá oporu v zákone a je právne irelevantné. Žalovaný 2) v čase podpisu Dohody o ručení mal vedomosť o tom, že žalovanému 1) môže byť poskytnutý úver až do výšky 150.000,- eur a teda aj jeho záväzok voči žalobcovi z Dohody o ručení môže dosiahnuť takúto výšku. Z zmysle možno zabezpečiť aj budúce alebo podmienené pohľadávky. jednoznačne pripúšťa možnosť strán odchýliť sa od , nakoľko uvedené ustanovenie nemá kogentnú úpravu, tak ako je to zrejmé z , v ktorom sú vymenované kogentné ustanovenia a sa v ňom nenachádza. Navyše ak by aj dojednanie medzi žalobcom a žalovaným 2) uvedené v bode 2.2 Dohody o ručení bolo neplatné, nemá to vplyv na platnosť ostatných častí Dohody o ručení; uvedené vyplýva z bodu 4.8 Dohody o ručení, podľa ktorého „ak sa stane niektoré ustanovenie tejto dohody celkom alebo sčasti neplatným, nemá táto skutočnosť vplyv na platnosť zostávajúcej časti dohody“. Svoju tvrdenú finančnú situáciu žalovaný 2) žiadnym spôsobom nepreukázal a keby aj boli jeho tvrdenia o výške príjmu pravdivé, neznamená to, že nemá iný majetok, z ktorého by bol schopný svoj záväzok voči žalobcovi zaplatiť. Navyše v minulosti bol žalovaný 2) majiteľom viacerých obchodných spoločností vrátanej tej, v ktorej má byť v súčasnosti zamestnaný a teda v prípade predaja obchodných podielov v daných spoločnostiach musel obdržať kúpnu cenu a nadobudnúť tak finančné prostriedky. Rovnako vzhľadom na to, že žalovaný 2) je zastúpený advokátom je predpoklad, že má peňažné prostriedky a teda by mal byť schopný splácať aj svoj finančný záväzok.

5. Žalovaný 2) vo svojom vyjadrení zo dňa 8.12.2020 zopakoval svoje tvrdenia o tom, že Dohoda o ručení nespĺňa požiadavku určitosti záväzku a teda ju nemožno považovať za platnú, v tejto súvislosti poukázal aj na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. , podľa ktorého „ požiadavku identifikácie zabezpečovaného budúceho záväzku v zmysle a 304 možno považovať za splnenú, ak je zabezpečovaný záväzok charakterizovaný najmä vymedzením predmetu plnenia, osoby veriteľa a dlžníka a prípadne právneho dôvodu a to natoľko nepochybne, aby bolo zistiteľné, aký záväzok (pohľadávka) je predmetom zabezpečenia a aby ho nebolo možné zameniť so záväzkom (pohľadávkou) iným“. Záväzok tak, ako bol špecifikovaný v Dohode o ručení je zameniteľný, nakoľko nie je stanovená konkrétna výška záväzku, ale iba jeho maximálna výška. Sám žalobca potvrdil, že žalovaný 2) vedel, že dlžníkovi môže byť poskytnutý úver až do výšky 150.000,- eur z čoho je zrejmé, že konkrétna výška stanovená nebola, čo je rozpor s . Bod 1.4 Dohody je len súpis všeobecných a ničím nešpecifikovaných pohľadávok a teda ručiteľ nemal vedomosť o konkrétnej výške záväzku, či a kedy tento záväzok vznikne a teda mu neboli poskytnuté podstatné informácie na to, aby zvážil, či za záväzok bude ručiť alebo nie. To, že žalovaný 2) bol súčasne konateľom žalovaného 1) nič nemení na situácii že ide o 2 rozdielne subjekty s vlastnou právnou subjektivitou, ktoré je treba posudzovať samostatne. Pokiaľ žalobca využil možnosť odchýliť sa od ustanovenia na škodu žalovaného 2) postupoval v rozpore s dobrými mravmi.

6. Súd vykonal vo veci dokazovanie oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov založených do spisu: Zmluva o kontokorentnom úvere zo dňa 28.9.2016 vrátane Dodatku č. 1 zo dňa 16.12.2016 a Dodatku č. 2 zo dňa 21.8.2017, úplne znenie VÚP, vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru a výzva na zaplatenie listom zo dňa 15.1.2018 adresovaným žalovanému 1/ spolu s podacím hárkom, Dohoda o ručení zo dňa 28.9.2016, výzva na zaplatenie adresovaná žalovanému 2) zo dňa 11.4.2018 a 23.1.2019 spolu s kópiami doručenky, predžalobná výzva na zaplatenie zo dňa 11.4.2018 adresovaná dlžníkovi, detaily retailových účtov - denné stavy, vyčíslenie zabezpečovanej pohľadávky ku dňu 1.8.2019, výpisy zo živnostenského a obchodného registra a zistil nasledovný skutkový stav veci:

7. Žalobca ako veriteľ uzatvoril dňa 28.9.2016 s pôvodne označeným žalovaným 1) ako dlžníkom Zmluvu o úvere, ktorej predmetom bol záväzok žalobcu poskytnúť dlžníkovi úverový rámec a umožniť mu čerpanie úverového rámca spôsobom uvedeným v Zmluve a v bode 2.3 písm. a/ VÚP, ktoré sú podľa bodu 2.2 neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy o úvere. Podmienky poskytnutia úveru boli uvedené v čl. IV Zmluvy o úvere a splácanie úrokov, poplatkov a nákladov v čl. V Zmluvy o úvere. V bode 7.1 Zmluvy o úvere bolo uvedené, že za účelom zabezpečenia pohľadávky veriteľa bude uzatvorená Dohoda o ručení medzi veriteľom a Q. M., resp. bude uzatvorená zmluva o záložnom práve k pohľadávkam. Za dlžníka Zmluvu o úvere uzatvoril konateľ spoločnosti Q. M.. V článku 1/ Zmluvy o úvere bola uvedená výška úverového rámca sumou 150.000,-eur s dňom konečnej splatnosti 20.9.2017. Splatnosť úrokov bola stanovená vždy k poslednému dňu v príslušnom mesiaci. Dňa 28.9.2016 žalobca ako veriteľ uzatvoril so žalovaným 2) Q. M. ako ručiteľom v zmysle a nasl. Dohodu o ručení, v bode 1.1 ktorej ručiteľ vyhlásil, že bol oboznámený s tým, že veriteľ uzatvoril alebo uzatvorí s dlžníkom Zmluvu o kontokorentnom úvere č. S02065/2016 v znení je prípadných dodatkov, na základe ktorej môžu byť poskytnuté dlžníkovi peňažné prostriedky až do výšky 150.000,-eur. V bode 1.4 Dohody o ručení bolo stanovené, čo sa pre účely dohody považuje za zabezpečené pohľadávky, pričom takýmito boli o.i. pohľadávky na zaplatenie peňažných prostriedkov dlhovaných veriteľovi na základe úverovej zmluvy a úverových zmlúv a to najmä pohľadávky na zaplatenie istiny, zmluvných pokút a poplatkov dohodnutých v každej úverovej zmluve. Ručiteľ v bode 2.1 vyhlásil, že v prípade, ak dlžník nezaplatí zabezpečovanú pohľadávku riadne a včas, zaplatí ju veriteľovi za dlžníka v súlade s uzatvorenou dohodou. V bode 2.2 Dohody o ručení sa veriteľ a ručiteľ dohodli, že výzvu dlžníkovi na zaplatenie zabezpečovanej pohľadávky nie je potrebné zasielať. V bode 4.1 Dohody o ručení bola určená adresa pre účely doručovania korešpondencie ručiteľovi. K zmluve o úvere bol prijatý Dodatok č. 1 zo dňa 16.12.2016 a Dodatok č. 2 zo dňa 21.8.2017, ktorým bol zmenený deň konečnej splatnosti na 30.9.2018. Listom zo dňa 15.1.2018 žalobca vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru a vyzval dlžníka na zaplatenie sumy 147.061,63 eur vyčíslenej ku dňu 15.1.2018. Následne dňa 11.4.2018 zaslal žalobca žalovanému 1) predžalobnú výzvu na zaplatenie a žalovanému 2) ako ručiteľovi výzvu na zaplatenie sumy 145.740,88 eur do 3 dní odo dňa doručenia výzvy.

8. Právny zástupca žalovaného na pojednávaní konanom dňa 24.1.2022 zdôraznil, že neurčitosť ručiteľského záväzku vidí žalobca v lehote splatnosti úveru v súvislosti s tým, že úver sa mohol voľne čerpať a opakovane navyšovať, v roku 2018 došlo k zmene majetkových pomerov v spoločnosti

žalovaného 1), žalovaný 2) tým stratil dosah na čerpanie úveru a na dobu po ktorú by bol viazaný ručiteľským záväzkom. Taktiež žiadal dopytom u žalobcu zistiť, či vzhľadom na právoplatnosť platobného rozkazu voči žalovanému 1) nedošlo k zmene záväzku resp. či žalobca začal voči žalovanému 1) svoju pohľadávku vymáhať.

9. Zástupkyňa žalobcu na pojednávaní konanom dňa 24.1.2022 uviedla, že pohľadávka v rovnakej výške ako je uplatnená v tomto konaní bola prihlásená do konkurzného konania, ktoré je vedené na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp.zn. a správcom konkurznej podstaty bola v plnom rozsahu uznaná. Tvrdenie žalovaného, že mu nebol známy čas plnenia je účelové, nakoľko v bode 1.1 Dohody o ručení svojím podpisom potvrdil, že bol oboznámený s uzatvorením zmluvy v znení jej neskorších dodatkov. K zmluve boli uzatvorené len 2 dodatky ktoré podpisoval žalovaný ako konateľ, deň konečnej splatnosti sa menil Dodatkom č. 2 na dátum 30.9.2018, odvtedy k žiadnej zmene nedošlo; podobne aj výška úverového rámca bola menená Dodatkom 2 na 150.000,-eur odvtedy rovnako k zmene nedošlo. Vyhlásenie mimoriadnej splatnosti pohľadávky znamená, že zosplatnením sa pohľadávka veriteľa zafixovala v určitej výške a ďalšie čerpanie úveru už nie je možné.

10. Vzťah medzi stranami sporu súd posúdil podľa § 261 ods. 6 písm. d) a § 261 ods. 7 Obch. Z. ako obchodný záväzkový vzťah a to na základe ustálenej judikatúry súdneho dvora Európskej únie, podľa ktorej žalovaného 2) nemožno považovať za spotrebiteľa keďže prevzal ručenie za záväzok spoločnosti žalovaného 1) vrátiť úver spolu s úrokmi podľa Zmluvy o úvere uzatvorenej v zmysle , t.j. ide o záväzok z obchodnoprávneho vzťahu.

11. Podľa zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

12. Podľa od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške.

13. Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žalobca ako veriteľ uzavrel so žalovaným 1) ako dlžníkom Zmluvu o úvere v znení Dodatkov č. 1/ a 2/ a v súlade s VÚP ako neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy, na základe ktorej poskytol dlžníkovi úver vo výške 150.000,- eur s dohodnutou úrokovou sadzbou a to za účelom financovania prevádzkových potrieb. Zmluvu za žalovaného 1) vrátane Dodatkov č. 1/ a 2/ podpísal konateľ spoločnosti Q. M.. Žalovaný 1) ako dlžník nedodržal podmienky Zmluvy o úvere a preto žalobca pristúpil listom zo dňa 15.1.2018 k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru a zároveň aj k výzve na zaplatenie celej zostávajúcej časti pohľadávky z úveru. Žalovaný 2) podpísal dňa 28.9.2016 Dohodu o ručení a preto ho žalobca výzvou zo dňa 11.4.2018 vyzval ako ručiteľa na zaplatenie pohľadávky, nakoľko túto neuhradil dlžník, t.j. žalovaný 1). V rovnaký deň t.j. 11.4.2018 vyzval žalobca na zaplatenie pohľadávky vyplývajúcej zo zmluvy o úvere aj žalovaného 1) ako dlžníka. Uvedené zistenia súdu sa zakladajú na skutkových tvrdeniach žalobcu, ktoré neboli zo strany žalovaného účinne popreté a preto sa považujú za nesporné.

14. Podľa , kto veriteľovi písomne vyhlási, že ho uspokojí, ak dlžník voči nemu nesplnil určitý záväzok, stáva sa dlžníkovým ručiteľom.

15. Podľa , veriteľ je oprávnený domáhať sa splnenia záväzku od ručiteľa len v prípade, že dlžník nesplnil svoj splatný záväzok v primeranej dobe potom, čo ho na to veriteľ písomne vyzval. Toto vyzvanie nie je potrebné, ak ho veriteľ nemôže uskutočniť alebo ak je nepochybné, že dlžník svoj záväzok nesplní, najmä pri vyhlásení konkurzu.

16. Podľa úpravy obsiahnutej v postačí písomné vyhlásenie ručiteľa adresované veriteľovi, že uspokojí jeho pohľadávku v prípade, ak si dlžník voči nemu nesplnil svoj záväzok. Zákon vyžaduje písomnú formu vyhlásenia ručiteľa, špecifikáciu záväzku čo do rozsahu a obsahu, ako aj právneho titulu a taktiež dodržanie obsahovej stránky vyhlásenia, t.j. záväzok uspokojiť veriteľa v

prípade nesplnenia určitého záväzku dlžníkom. Záväzok ručiteľa je subsidiárny vo vzťahu k hlavnému záväzku, to znamená, že veriteľ sa musí najskôr domáhať svojej pohľadávky od dlžníka a až v prípade, ak dlžník nesplnil svoj záväzok ani na základe výzvy nastupuje povinnosť ručiteľa. V prejednávanej veci je nepochybné, že dlžník, t.j. žalovaný v 1) bol na splnenie svojho záväzku voči žalobcovi vyzvaný listom zo dňa 15.1.2018, napriek tomu svoj záväzok nesplnil a preto si v zmysle § 306 ods. 1 uplatnil žalobca svoju pohľadávku aj voči žalovanému 2) ako ručiteľovi. Žalovaný výšku žalobou uplatneného nároku žalobcu nepoprel s odôvodnením, že sa nejedná o jeho záväzok.

17. Podľa ručením možno zabezpečiť aj záväzok, ktorý vznikne v budúcnosti, alebo ktorého vznik závisí od splnenia podmienky.

18. Súd má za to, že záväzok žalovaného 2) tak, ako bol vymedzený v Dohode o ručení je určitý a teda platný, keďže v bode 1.1 Dohody sám ručiteľ vyhlásil, že bol oboznámený s uzatvorením Zmluvy o úvere, na základe ktorej môžu byť dlžníkovi t.j. spoločnosti Neon Grip Slovakia s.r.o., IČO: 36 753 343, v ktorej bol v tom čase jediným spoločníkom a konateľom poskytnuté peňažné prostriedky až do výšky 150.000,- eur a to na základe splnenia podmienok ustanovených v Zmluve o úvere; v bode 2.1 Dohody výslovne urobil vyhlásenie, že uspokojí veriteľa v prípade nesplnenia určitého záväzku dlžníkom. Následne v bode 1.4 boli pre účely Dohody o ručení vyšpecifikované zabezpečené pohľadávky, t.j. bolo zadefinované, ktoré pohľadávky vzniknuté na základe Zmluvy o úvere budú zabezpečené ručiteľským záväzkom žalovaného 2). V Dohode o ručení bola teda presne identifikovaná osoba veriteľa, osoba ručiteľa ako aj samotný záväzok, ktorý síce nebol určený konkrétnou výškou, keďže v čase podpisu Dohody o ručení nebolo zrejmé, či a prípadne kedy vznikne žalovanému 1) ako dlžníkovi záväzok voči veriteľovi z uzatvorenej Zmluvy o úvere. Charakter záväzkov zabezpečených Dohodou o ručení však bol presne definovaný v bode 1.4 Dohody. Ustanovenie výslovne umožňuje zabezpečiť ručením aj budúci záväzok, z čoho jednoznačne vyplýva, že v čase podpisu ručiteľského vyhlásenia nemusí byť záväzok určený konkrétnou výškou. Tento záver je v súlade s rozsudkom Najvyššieho súdu ČR sp. zn. , v ktorom súd uviedol, že ručiteľské vyhlásenie, podľa ktorého sa ručiteľ zaviazal uhradiť všetky finančné záväzky dlžníka vzniknuté na základe úverovej zmluvy, pokiaľ by ich neuhradil dlžník je určitý, pričom ide o prípad, kedy sú ručením zaistené záväzky, ktoré vzniknú v budúcnosti v zmysle . Obdobný záver prijal Najvyšší súd ČR i v rozsudku sp. zn. , v ktorej veci bol rovnako ručiteľský záväzok viazaný na rámcovú zmluvu a týkal sa záväzkov, ktoré mali vzniknúť až v budúcnosti. Súd preto uzatvára, že predmetný ručiteľský záväzok obsiahnutý v Dohode o ručení je v súlade s citovanými ustanoveniami a nasl. dostatočne určitý a zrozumiteľný, nezameniteľný s iným a preto ručiteľský záväzok žalovaného platne vznikol. Súd má za to, že tvrdenia žalovaného 2) o tom, že ako ručiteľ nemohol mať predstavu o výške záväzku, výške a lehote jednotlivých splátok a najmä o lehote splatnosti celého záväzku sú účelové s cieľom vyhnúť sa splneniu svojej povinnosti, nakoľko v čase uzatvorenia Zmluvy o úvere, Dohode o ručení ako aj Dodatkov č. 1 a 2 bol jediným spoločníkom a konateľom žalovaného 1) a teda mal vedomosť o všetkých namietaných skutočnostiach. Pokiaľ žalovaný 2) tvrdil, že v súvislosti so zmenou majetkových pomerov v spoločnosti žalovaného 1) stratil dosah na čerpanie úveru a na dobu trvania ručiteľského záväzku, súd toto tvrdenie považuje za irelevantné, nakoľko bolo preukázané, že k Zmluve o úvere boli uzatvorené len 2 Dodatky, ktoré podpisoval sám žalovaný a ktorými došlo k zmene konečnej splatnosti na dátum 30.9.2018. Od podpisu Dodatku č. 2 k žiadnej zmene týkajúcej sa splatnosti úveru, resp. výšky úverového rámca nedošlo. Navyše vyhlásením mimoriadnej splatnosti úveru sa pohľadávka zafixovala v určitej výške a ďalšie čerpanie úveru a s tým súvisiaca prípadná zmena zabezpečeného záväzku tak nebolo možné.

19. Súd neumožnil žalovanému plnenie v splátkach, keďže žiadnym spôsobom nepreukázal svoje majetkové pomery, ktorými odôvodňoval nemožnosť uhradiť celý dlh naraz.

20. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa a nasl. .

21. Podľa súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

22. Podľa o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

23. Podľa o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

24. V súlade s vyššie citovanými zákonnými ustanoveniami súd priznal žalobcovi náhradu trov konania v plnom rozsahu, nakoľko bol v konaní plne úspešný.

25. O výške náhrady trov konania rozhodne v súlade s súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom súde. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.