Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5ECdo/46/2015

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávnenej MEDIAPRESS

LUČENEC, spol. s r.o., so sídlom v Lučenci, Haličská 76, IČO: 31 616 623, zastúpenej

advokátom Mgr. Danielom Přibylom, so sídlom v Lučenci, ul. Dr. Vodu 2, proti povinnému

M. Š., miestom podnikania v R., zastúpeného JUDr. Pavlom Balogom,

advokátom, so sídlom v Rimavskej Sobote, Hviezdoslavova č. 3, o vymoženie 3.718,06 €

s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Rimavská Sobota, pod sp.zn. ,

o dovolaní povinného proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici z 25. septembra

2001, sp.zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a.

Oprávnenej náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Rimavská Sobota uznesením z 28. februára 2001, č.k. Er -13

nepovolil odklad exekúcie na návrh povinného. Rozhodol tak s odôvodnením, že nezistil také

okolnosti, ktoré by odôvodňovali použitie ustanovenia § 56 ods. 1 Exekučného poriadku

o odklade exekúcie. Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie povinný.

Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením z 25. septembra 2001, sp.zn.

, odvolanie povinného odmietol ako oneskorene podané podľa § 218 ods. 1

písm. a/ Uviedol, že napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa súdu bolo povinnému

doručené poštou 26. júna 2001, doručenka sa vrátila súdu prvého stupňa 27. júna 2001, čo

vyplýva z poštového podacieho hárku. Nasledujúcim dňom (27. júna 2001) začala povinnému

plynúť lehota na podanie odvolania, pričom posledným dňom na podanie odvolania bol deň

11. júl 2001 (streda). Z podaného odvolania vyplýva, že ho povinný podal osobne na súde

prvého stupňa 12. júla 2001, teda po uplynutí zákonom stanovenej 15-dňovej lehoty.

2

Proti tomuto uzneseniu krajského súdu podal dovolanie povinný. Navrhol,

aby dovolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil odvolaciemu súdu na ďalšie konanie.

Namietal, že postupom odvolacieho súdu mu bola odňatá možnosť konať pred súdom (§ 237

písm. f/ ), a to z dôvodu, že odvolanie podal včas. Uznesenie okresného súdu prevzal

na pošte v Rimavskej Sobote 28. júna 2001, čo si vyznačil na prevzatom rozhodnutí, preto

posledným dňom lehoty na podanie odvolania bol 12. júl 2001. Keďže odvolanie podal

osobne do podateľne súdu v tento deň, bolo odvolanie podané včas a odvolací súd sa ním mal

zaoberať. Z vlastnej skúsenosti vie, že v poštovom podacom hárku sa neuvádza deň vrátenia

zásielky odosielateľovi, ale deň jej expedovania od odosielateľa, okrem toho pri nahliadnutí

do spisu zistil, že sa tam nenachádza doručenka.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení,

že dovolanie podal včas účastník konania ( ) zastúpený advokátom (

ods. 1 ), skúmal najskôr, či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré

možno napadnúť dovolaním ( a nasl. ) a bez nariadenia dovolacieho pojednávania

( ) dospel k záveru, že dovolanie treba odmietnuť.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to

zákon pripúšťa ( ).

V prejednávanej veci je dovolaním napadnuté uznesenie odvolacieho súdu. Dovolanie

je prípustné proti uzneseniu odvolacieho súdu, ak a/ odvolací súd zmenil uznesenie súdu

prvého stupňa, b/ odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru

Európskych spoločenstiev [§ 109 ods. 1 písm. c/] na zaujatie stanoviska (§ 239 ods. 1 písm. a/

a b/ ). Podľa dovolanie je prípustné tiež proti uzneseniu odvolacieho

súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak a/ odvolací súd vyslovil

vo svojom potvrdzujúcom uznesení, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie

po právnej stránke zásadného významu, b/ ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu

rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia, c/ ide o uznesenie o uznaní (neuznaní)

cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území

Slovenskej republiky.

Dovolaním povinného je napadnuté uznesenie odvolacieho súdu, ktoré nevykazuje

znaky uznesení uvedených v a , proti ktorým zákon dovolanie pripúšťa.

Preto prípustnosť dovolania povinného z týchto ustanovení nemožno vyvodiť.

So zreteľom na ustanovenie veta druhá ukladajúce dovolaciemu

súdu povinnosť prihliadnuť na prípadnú procesnú vadu uvedenú v (v znení

účinnom do 31. decembra 2014) neobmedzil sa Najvyšší súd Slovenskej republiky len

na skúmanie prípustnosti dovolania povinného smerujúceho proti uzneseniu podľa § 239

, ale sa zaoberal aj otázkou, či dovolanie nie je prípustné podľa Uvedené

zákonné ustanovenie pripúšťa dovolanie proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu

(rozsudku i uzneseniu), ak konanie, v ktorom bolo vydané, je postihnuté niektorou

zo závažných procesných vád vymenovaných v písmenách a/ až g/ tohto ustanovenia (ide tu

o nedostatok právomoci súdov, spôsobilosti účastníka, riadneho zastúpenia procesne

nespôsobilého účastníka, prekážku veci právoplatne rozhodnutej alebo už prv začatého

konania, ak sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, prípad

odňatia možnosti účastníkovi konať pred súdom a prípad rozhodovania vylúčeným sudcom

alebo nesprávne obsadeným súdom).

Vady konania uvedené v až e/ a povinný nenamietal a ich

existenciu nezistil ani dovolací súd. Prípustnosť dovolania ani z týchto ustanovení nemožno

vyvodiť.

S prihliadnutím na obsah dovolania povinného Najvyšší súd Slovenskej republiky

osobitne skúmal, či postupom súdov nedošlo k odňatiu možnosti účastníkom konať pred

súdom ( ).

Pod odňatím možnosti konať pred súdom v zmysle treba

rozumieť taký postup súdu, ktorým znemožní realizáciu tých procesných práv, ktoré

účastníkom občianskeho súdneho konania procesné predpisy priznávajú za účelom

zabezpečenia spravodlivej ochrany ich práv a právom chránených záujmov. K odňatiu

možnosti konať pred súdom môže dôjsť nielen činnosťou súdu, ktorá rozhodnutiu

predchádza, ale aj samotným rozhodnutím. Takýmto rozhodnutím je aj uznesenie, ktorým

odvolací súd nesprávne odmietne odvolanie ako oneskorene podané (viď R 23/1994).

Podľa , odvolanie sa podáva do 15 dní od doručenia rozhodnutia

na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie

znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Podľa lehota je zachovaná, ak sa posledný deň lehoty urobí úkon

na súde alebo podanie odovzdá orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť.

Lehota na podanie odvolania je procesnou lehotou. Charakteristickou črtou

procesných lehôt je, že sú zachované aj v prípadoch, keď sa procesný úkon v rámci lehoty

nedostane do dispozičnej sféry adresáta, ale stačí, keď je urobený posledný deň lehoty osobne

na súde alebo ak je odovzdaný orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť.

Rozhodujúcou skutočnosťou, ktorú bolo potrebné ustáliť bol deň doručenia

rozhodnutia súdu prvého stupňa povinnému, ako účastníkovi konania, t.j. deň prevzatia

doporučenej zásielky adresovanej do vlastných rúk povinného. Odvolací súd vychádzal

z toho, že rozhodnutie súdu prvého stupňa bolo povinnému doručené 26. júna 200, keď

vychádzajúc z poštovného podacieho hárku mal zato, že doručenka o doručení doporučenej

zásielky sa súdu prvého stupňa vrátila 27. júna 2001. Povinný v dovolaní zotrval na tvrdení,

že rozhodnutie súdu prvého stupňa prevzal na pošte 28. júna 2001, čo si sám vyznačil

na prevzatom rozhodnutí, ktoré vo fotokópii predložil ako prílohu k dovolaniu.

Z obsahu spisu možno zistiť, že rozhodnutie (uznesenie) súdu prvého stupňa bolo

doručované ako doporučená zásielka do vlastných rúk povinnému poštou, na poštovú

prepravu ho súd podal na pošte v Rimavskej Sobote 15. júna 2001 (viď poštový podací hárok,

číslo prílohy podacej knihy X.). Z doručenky doporučenej zásielky nachádzajúcej sa na č.l. 14

súdneho spisu vyplýva, že predmetné rozhodnutie povinný prevzal osobne, čo potvrdil

na doručenke svojím podpisom a odtlačkom pečiatky jeho firmy, avšak na doručenke

neuviedol dátum prevzatia písomnosti (deň, mesiac a rok). Doručenka, však obsahuje mimo

iného aj dve pečiatky pošty - pečiatku a podpis dodacej pošty (v ľavom dolnom rohu

doručenky) a dennú pečiatku dodacej pošty (v pravom hornom rohu) - obe s identickým

dátumom 26. jún 2001. Z doručenky ďalej možno zistiť, že zásielka nebola doposielaná

a nedošlo v tomto prípade ani k žiadnemu neúspešnému pokusu pošty o jej doručenie

adresátovi. V písomnej reklamácii súdu prvého stupňa z 13. septembra 2001 (č.l. 21 spisu)

adresovanej Poštovému úradu v Rimavskej Sobote (ohľadom dátumu prevzatia zásielky

povinným) sa mimo iného uvádza, že doručenka doporučenej zásielky adresovaná

povinnému sa súdu prvého stupňa vrátila 27. júna 2001. Z fotokópie poštového podacieho

hárku (označeného číslom prílohy prijímacej knihy X.) možno zistiť, že súd prvého stupňa

doporučenú zásielku adresovanú povinnému podal na pošte v Rimavskej Sobote 15. júna

2001, čo potvrdzuje pečiatka tejto pošty z 15. júna 2001 (číslo pečiatky pošty 29 v pravom

dolnom rohou tejto listiny); táto listina v spise nebola zažurnalizovaná, dovolací súd preto

pri nej neuvádza číslo listu v spise. Poštový podací hárok obsahuje pri zásielke podanej

a adresovanej povinnému (15. júna 2001) aj dátum 27. jún 2001, ktorý podľa reklamačnej

žiadosti súdu z 13. septembra 2001 (č.l. 21 spisu) je dátumom vrátenia doručenky súdu

založenej na č.l. 13 súdneho spisu.

Podľa údaje uvedené na potvrdení o doručení písomnosti (ďalej len

„doručenka“) sa považujú za pravdivé, ak nie je dokázaný opak.

Miesto, deň a spôsob doručenia písomnosti zasielanej prostredníctvom pošty

preukazuje zásadne doručenka, ktorú pošta vracia odosielateľovi. V zmysle vyššie citovaného

ustanovenia ako aj judikatúry súdov predchádzajúcej legislatívnej úprave v znení tohto

ustanovenia (R 9/1994) sa doručenka považuje za verejnú listinu a údaje v nej uvedené

za pravdivé, pokiaľ sa nepreukáže ich opak. Dátum 26. jún 2001 na doručenke z č.l. 13 spisu

(vyplývajúci z pečiatky dodacej pošty a dennej pečiatky dodacej pošty) možno považovať

za údaj pravdivý, osvedčujúci dátum kedy dodacia pošta realizovala doručovanie zásielky

adresátovi [dodacou poštou bola pošta v Rimavských Janovciach (viď adresa povinného

uvedená na doručenke - Rimavské Janovce č. 340), nie pošta v Rimavskej Sobote, ako to

nesprávne uvádza dovolateľ v dovolaní v súvislosti s prevzatím zásielky]. Dovolateľ

s odkazom na vlastné poznámky uvedené na prevzatom rozhodnutí spochybňoval záver

odvolacieho súdu o dátume prevzatia rozhodnutia 26. júna 2001 tvrdením, že toto prevzal

na pošte 28. júna 2001. Je potrebné zdôrazniť, že bolo povinnosťou samotného povinného,

aby na doručenke pri preberaní doporučenej súdnej zásielky (mimo podpisu a pečiatky)

vyznačil tiež dátum jej prevzatia, čo však nevykonal, čím sám vyvolal pochybnosť o dátume

jej prevzatia. Tvrdenia povinného o dátume doručenia (prevzatia) rozhodnutia vyvracajú

skutočnosti vyplývajúce z listinných dokladov, predovšetkým z obsahu doručenky (vzhľadom

na dve pečiatky dodacej pošty obsahujúce identický dátum – viď vyššie) vyplýva, že jediný

doručovací úkon zo strany dodacej pošty bol realizovaný 26. júna 2001. Z poštového

podacieho hárku súdu prvého stupňa vyplýva, že zásielka adresovaná povinnému bola podaná

6

na pošte 15. júna 2001, vrátenie doručenky o doručení zásielky povinnému súd prvého stupňa

vyznačil na tomto poštovom podacom hárku pečiatkou s dátumom 27. jún 2001, čo vyplýva

z obsahu reklamačnej žiadosti súdu z 13. septembra 2001 (č.l. 21 spisu). Z časových

skutočností vyplývajúcich z uvedených dokladov, mimo rozumných pochybností vyplýva, že

k prevzatiu predmetného rozhodnutia súdu prvého stupňa povinným došlo 26. júna 2001

(v utorok) a nie 28. júna 2001. Z uvedeného dôvodu možno vychádza z toho, že odvolacia

lehota začala povinnému plynúť 27. júna 2001, posledným dňom na podanie odvolania bol

11. júl 2001 (streda, ktorý bol pracovným dňom). Povinný podal odvolanie na súde prvého

stupňa osobne do jeho podateľne 12. júla 2001, teda po uplynutí zákonom stanovenej

15-dňovej lehoty. Poznámka povinného, že z vlastnej skúsenosti vie, že v poštovom podacom

hárku sa zapisuje poštová zásielka vtedy, keď je expedovaná od odosielateľa, nevylučuje, že

v ňom odosielateľ nemôže uvádzať údaje o vrátených doručenkách k týmto zásielkam.

V danom prípade je potrebné poukázať aj na rešpektovanie zásady „vigilantibus iura

scripta sunt“, ktorá zdôrazňuje vlastné pričinenie účastníkov konania o ochranu svojich práv,

keď požaduje, aby svoje procesné oprávnenia uplatňovali včas a s dostatočnou starostlivosťou

a predvídavosťou, teda dôsledne sledovali svoje subjektívne práva a robili také kroky,

v dôsledku ktorých by nedochádzalo k ich ohrozovaniu a poškodzovaniu. Každá fyzická

osoba má právo na doručovanie zásielok a písomností; súčasne má právo na ich prevzatie,

čomu zodpovedá oprávnenie pošty požadovať od adresáta potvrdenie prevzatia zásielky

na doručenke svojím podpisom a dátumom. Povinný ako adresát zásielky si nesplnil svoju

povinnosť uviesť na doručenke dátum jej prevzatia, hoci takto mohol s minimálnou mierou

opatrnosti vlastným pričinením zabezpečiť ochranu svojich záujmov.

Za týchto okolností dovolací súd dospel k záveru, že v predmetnej veci vydaním

rozhodnutia odvolacím súdom o odmietnutí odvolania povinného ako oneskorene podaného

nedošlo k odňatiu možnosti konať pred súdom v zmysle

Keďže prípustnosť dovolania povinného nemožno vyvodiť z ustanovenia § 239

, a ani z ustanovenia , Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie

povinného podľa ustanovenia v spojení s ako

neprípustné odmietol.

V dovolacom konaní úspešnej oprávnenej vzniklo právo na náhradu trov dovolacieho

konania proti povinnému, ktorý úspech nemal ( v spojení s

a ). Najvyšší súd Slovenskej republiky jej však žiadne trovy

dovolacieho konania nepriznal z dôvodu, že nepodala návrh na ich priznanie (§ 151 ods. 1

).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 26. mája 2015

JUDr. Marián Sluk, PhD.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Dagmar Falbová