Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
7ea/399125.1f999a.pdf
PDF · 211.14 KB
No categories available
5ECdo/46/2015
Najvyšší súd
Slovenskej republiky 5 ECdo 46/2015
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávnenej MEDIAPRESS
LUČENEC, spol. s r.o., so sídlom v Lučenci, Haličská 76, IČO: 31 616 623, zastúpenej
advokátom Mgr. Danielom Přibylom, so sídlom v Lučenci, ul. Dr. Vodu 2, proti povinnému
M. Š., miestom podnikania v R., zastúpeného JUDr. Pavlom Balogom,
advokátom, so sídlom v Rimavskej Sobote, Hviezdoslavova č. 3, o vymoženie 3.718,06 €
s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Rimavská Sobota, pod sp.zn. 3 Er 2310/1999,
o dovolaní povinného proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici z 25. septembra
2001, sp.zn. 14Co 2122/2001, takto
rozhodol:
Dovolanie o d m i e t a.
Oprávnenej náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Rimavská Sobota uznesením z 28. februára 2001, č.k. Er 2310/1999-13
nepovolil odklad exekúcie na návrh povinného. Rozhodol tak s odôvodnením, že nezistil také
okolnosti, ktoré by odôvodňovali použitie ustanovenia § 56 ods. 1 Exekučného poriadku
o odklade exekúcie. Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie povinný.
Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením z 25. septembra 2001, sp.zn.
14Co 2122/2001, odvolanie povinného odmietol ako oneskorene podané podľa § 218 ods. 1
písm. a/ O.s.p. Uviedol, že napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa súdu bolo povinnému
doručené poštou 26. júna 2001, doručenka sa vrátila súdu prvého stupňa 27. júna 2001, čo
vyplýva z poštového podacieho hárku. Nasledujúcim dňom (27. júna 2001) začala povinnému
plynúť lehota na podanie odvolania, pričom posledným dňom na podanie odvolania bol deň
11. júl 2001 (streda). Z podaného odvolania vyplýva, že ho povinný podal osobne na súde
prvého stupňa 12. júla 2001, teda po uplynutí zákonom stanovenej 15-dňovej lehoty.
Proti tomuto uzneseniu krajského súdu podal dovolanie povinný. Navrhol,
aby dovolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil odvolaciemu súdu na ďalšie konanie.
Namietal, že postupom odvolacieho súdu mu bola odňatá možnosť konať pred súdom (§ 237
písm. f/ O.s.p.), a to z dôvodu, že odvolanie podal včas. Uznesenie okresného súdu prevzal
na pošte v Rimavskej Sobote 28. júna 2001, čo si vyznačil na prevzatom rozhodnutí, preto
posledným dňom lehoty na podanie odvolania bol 12. júl 2001. Keďže odvolanie podal
osobne do podateľne súdu v tento deň, bolo odvolanie podané včas a odvolací súd sa ním mal
zaoberať. Z vlastnej skúsenosti vie, že v poštovom podacom hárku sa neuvádza deň vrátenia
zásielky odosielateľovi, ale deň jej expedovania od odosielateľa, okrem toho pri nahliadnutí
do spisu zistil, že sa tam nenachádza doručenka.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení,
že dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.) zastúpený advokátom (§ 241
ods. 1 O.s.p.), skúmal najskôr, či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré
možno napadnúť dovolaním (§ 236 a nasl. O.s.p.) a bez nariadenia dovolacieho pojednávania
(§ 242a ods. 1 O.s.p.) dospel k záveru, že dovolanie treba odmietnuť.
Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to
zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.).
V prejednávanej veci je dovolaním napadnuté uznesenie odvolacieho súdu. Dovolanie
je prípustné proti uzneseniu odvolacieho súdu, ak a/ odvolací súd zmenil uznesenie súdu
prvého stupňa, b/ odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru
Európskych spoločenstiev [§ 109 ods. 1 písm. c/] na zaujatie stanoviska (§ 239 ods. 1 písm. a/
a b/ O.s.p.). Podľa § 239 ods. 2 O.s.p. dovolanie je prípustné tiež proti uzneseniu odvolacieho
súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak a/ odvolací súd vyslovil
vo svojom potvrdzujúcom uznesení, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie
po právnej stránke zásadného významu, b/ ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu
rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia, c/ ide o uznesenie o uznaní (neuznaní)
cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území
Slovenskej republiky.
Dovolaním povinného je napadnuté uznesenie odvolacieho súdu, ktoré nevykazuje
znaky uznesení uvedených v § 239 ods. 1 a 2 O.s.p., proti ktorým zákon dovolanie pripúšťa.
Preto prípustnosť dovolania povinného z týchto ustanovení nemožno vyvodiť.
So zreteľom na ustanovenie § 242 ods. 1 veta druhá O.s.p. ukladajúce dovolaciemu
súdu povinnosť prihliadnuť na prípadnú procesnú vadu uvedenú v § 237 O.s.p. (v znení
účinnom do 31. decembra 2014) neobmedzil sa Najvyšší súd Slovenskej republiky len
na skúmanie prípustnosti dovolania povinného smerujúceho proti uzneseniu podľa § 239
O.s.p., ale sa zaoberal aj otázkou, či dovolanie nie je prípustné podľa § 237 O.s.p. Uvedené
zákonné ustanovenie pripúšťa dovolanie proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu
(rozsudku i uzneseniu), ak konanie, v ktorom bolo vydané, je postihnuté niektorou
zo závažných procesných vád vymenovaných v písmenách a/ až g/ tohto ustanovenia (ide tu
o nedostatok právomoci súdov, spôsobilosti účastníka, riadneho zastúpenia procesne
nespôsobilého účastníka, prekážku veci právoplatne rozhodnutej alebo už prv začatého
konania, ak sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, prípad
odňatia možnosti účastníkovi konať pred súdom a prípad rozhodovania vylúčeným sudcom
alebo nesprávne obsadeným súdom).
Vady konania uvedené v § 237 písm. a/ až e/ a g/ O.s.p. povinný nenamietal a ich
existenciu nezistil ani dovolací súd. Prípustnosť dovolania ani z týchto ustanovení nemožno
vyvodiť.
S prihliadnutím na obsah dovolania povinného Najvyšší súd Slovenskej republiky
osobitne skúmal, či postupom súdov nedošlo k odňatiu možnosti účastníkom konať pred
súdom (§ 237 písm. f/ O.s.p.).
Pod odňatím možnosti konať pred súdom v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. treba
rozumieť taký postup súdu, ktorým znemožní realizáciu tých procesných práv, ktoré
účastníkom občianskeho súdneho konania procesné predpisy priznávajú za účelom
zabezpečenia spravodlivej ochrany ich práv a právom chránených záujmov. K odňatiu
možnosti konať pred súdom môže dôjsť nielen činnosťou súdu, ktorá rozhodnutiu
predchádza, ale aj samotným rozhodnutím. Takýmto rozhodnutím je aj uznesenie, ktorým
odvolací súd nesprávne odmietne odvolanie ako oneskorene podané (viď R 23/1994).
Podľa § 204 ods. 1 O.s.p., odvolanie sa podáva do 15 dní od doručenia rozhodnutia
na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie
znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Podľa § 57 ods. 3 O.s.p. lehota je zachovaná, ak sa posledný deň lehoty urobí úkon
na súde alebo podanie odovzdá orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť.
Lehota na podanie odvolania je procesnou lehotou. Charakteristickou črtou
procesných lehôt je, že sú zachované aj v prípadoch, keď sa procesný úkon v rámci lehoty
nedostane do dispozičnej sféry adresáta, ale stačí, keď je urobený posledný deň lehoty osobne
na súde alebo ak je odovzdaný orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť.
Rozhodujúcou skutočnosťou, ktorú bolo potrebné ustáliť bol deň doručenia
rozhodnutia súdu prvého stupňa povinnému, ako účastníkovi konania, t.j. deň prevzatia
doporučenej zásielky adresovanej do vlastných rúk povinného. Odvolací súd vychádzal
z toho, že rozhodnutie súdu prvého stupňa bolo povinnému doručené 26. júna 200, keď
vychádzajúc z poštovného podacieho hárku mal zato, že doručenka o doručení doporučenej
zásielky sa súdu prvého stupňa vrátila 27. júna 2001. Povinný v dovolaní zotrval na tvrdení,
že rozhodnutie súdu prvého stupňa prevzal na pošte 28. júna 2001, čo si sám vyznačil
na prevzatom rozhodnutí, ktoré vo fotokópii predložil ako prílohu k dovolaniu.
Z obsahu spisu možno zistiť, že rozhodnutie (uznesenie) súdu prvého stupňa bolo
doručované ako doporučená zásielka do vlastných rúk povinnému poštou, na poštovú
prepravu ho súd podal na pošte v Rimavskej Sobote 15. júna 2001 (viď poštový podací hárok,
číslo prílohy podacej knihy X.). Z doručenky doporučenej zásielky nachádzajúcej sa na č.l. 14
súdneho spisu vyplýva, že predmetné rozhodnutie povinný prevzal osobne, čo potvrdil
na doručenke svojím podpisom a odtlačkom pečiatky jeho firmy, avšak na doručenke
neuviedol dátum prevzatia písomnosti (deň, mesiac a rok). Doručenka, však obsahuje mimo
iného aj dve pečiatky pošty - pečiatku a podpis dodacej pošty (v ľavom dolnom rohu
doručenky) a dennú pečiatku dodacej pošty (v pravom hornom rohu) - obe s identickým
dátumom 26. jún 2001. Z doručenky ďalej možno zistiť, že zásielka nebola doposielaná
a nedošlo v tomto prípade ani k žiadnemu neúspešnému pokusu pošty o jej doručenie
adresátovi. V písomnej reklamácii súdu prvého stupňa z 13. septembra 2001 (č.l. 21 spisu)
adresovanej Poštovému úradu v Rimavskej Sobote (ohľadom dátumu prevzatia zásielky
povinným) sa mimo iného uvádza, že doručenka doporučenej zásielky adresovaná
povinnému sa súdu prvého stupňa vrátila 27. júna 2001. Z fotokópie poštového podacieho
hárku (označeného číslom prílohy prijímacej knihy X.) možno zistiť, že súd prvého stupňa
doporučenú zásielku adresovanú povinnému podal na pošte v Rimavskej Sobote 15. júna
2001, čo potvrdzuje pečiatka tejto pošty z 15. júna 2001 (číslo pečiatky pošty 29 v pravom
dolnom rohou tejto listiny); táto listina v spise nebola zažurnalizovaná, dovolací súd preto
pri nej neuvádza číslo listu v spise. Poštový podací hárok obsahuje pri zásielke podanej
a adresovanej povinnému (15. júna 2001) aj dátum 27. jún 2001, ktorý podľa reklamačnej
žiadosti súdu z 13. septembra 2001 (č.l. 21 spisu) je dátumom vrátenia doručenky súdu
založenej na č.l. 13 súdneho spisu.
Podľa § 45 ods. 2 O.s.p. údaje uvedené na potvrdení o doručení písomnosti (ďalej len
„doručenka“) sa považujú za pravdivé, ak nie je dokázaný opak.
Miesto, deň a spôsob doručenia písomnosti zasielanej prostredníctvom pošty
preukazuje zásadne doručenka, ktorú pošta vracia odosielateľovi. V zmysle vyššie citovaného
ustanovenia ako aj judikatúry súdov predchádzajúcej legislatívnej úprave v znení tohto
ustanovenia (R 9/1994) sa doručenka považuje za verejnú listinu a údaje v nej uvedené
za pravdivé, pokiaľ sa nepreukáže ich opak. Dátum 26. jún 2001 na doručenke z č.l. 13 spisu
(vyplývajúci z pečiatky dodacej pošty a dennej pečiatky dodacej pošty) možno považovať
za údaj pravdivý, osvedčujúci dátum kedy dodacia pošta realizovala doručovanie zásielky
adresátovi [dodacou poštou bola pošta v Rimavských Janovciach (viď adresa povinného
uvedená na doručenke - Rimavské Janovce č. 340), nie pošta v Rimavskej Sobote, ako to
nesprávne uvádza dovolateľ v dovolaní v súvislosti s prevzatím zásielky]. Dovolateľ
s odkazom na vlastné poznámky uvedené na prevzatom rozhodnutí spochybňoval záver
odvolacieho súdu o dátume prevzatia rozhodnutia 26. júna 2001 tvrdením, že toto prevzal
na pošte 28. júna 2001. Je potrebné zdôrazniť, že bolo povinnosťou samotného povinného,
aby na doručenke pri preberaní doporučenej súdnej zásielky (mimo podpisu a pečiatky)
vyznačil tiež dátum jej prevzatia, čo však nevykonal, čím sám vyvolal pochybnosť o dátume
jej prevzatia. Tvrdenia povinného o dátume doručenia (prevzatia) rozhodnutia vyvracajú
skutočnosti vyplývajúce z listinných dokladov, predovšetkým z obsahu doručenky (vzhľadom
na dve pečiatky dodacej pošty obsahujúce identický dátum – viď vyššie) vyplýva, že jediný
doručovací úkon zo strany dodacej pošty bol realizovaný 26. júna 2001. Z poštového
podacieho hárku súdu prvého stupňa vyplýva, že zásielka adresovaná povinnému bola podaná
na pošte 15. júna 2001, vrátenie doručenky o doručení zásielky povinnému súd prvého stupňa
vyznačil na tomto poštovom podacom hárku pečiatkou s dátumom 27. jún 2001, čo vyplýva
z obsahu reklamačnej žiadosti súdu z 13. septembra 2001 (č.l. 21 spisu). Z časových
skutočností vyplývajúcich z uvedených dokladov, mimo rozumných pochybností vyplýva, že
k prevzatiu predmetného rozhodnutia súdu prvého stupňa povinným došlo 26. júna 2001
(v utorok) a nie 28. júna 2001. Z uvedeného dôvodu možno vychádza z toho, že odvolacia
lehota začala povinnému plynúť 27. júna 2001, posledným dňom na podanie odvolania bol
11. júl 2001 (streda, ktorý bol pracovným dňom). Povinný podal odvolanie na súde prvého
stupňa osobne do jeho podateľne 12. júla 2001, teda po uplynutí zákonom stanovenej
15-dňovej lehoty. Poznámka povinného, že z vlastnej skúsenosti vie, že v poštovom podacom
hárku sa zapisuje poštová zásielka vtedy, keď je expedovaná od odosielateľa, nevylučuje, že
v ňom odosielateľ nemôže uvádzať údaje o vrátených doručenkách k týmto zásielkam.
V danom prípade je potrebné poukázať aj na rešpektovanie zásady „vigilantibus iura
scripta sunt“, ktorá zdôrazňuje vlastné pričinenie účastníkov konania o ochranu svojich práv,
keď požaduje, aby svoje procesné oprávnenia uplatňovali včas a s dostatočnou starostlivosťou
a predvídavosťou, teda dôsledne sledovali svoje subjektívne práva a robili také kroky,
v dôsledku ktorých by nedochádzalo k ich ohrozovaniu a poškodzovaniu. Každá fyzická
osoba má právo na doručovanie zásielok a písomností; súčasne má právo na ich prevzatie,
čomu zodpovedá oprávnenie pošty požadovať od adresáta potvrdenie prevzatia zásielky
na doručenke svojím podpisom a dátumom. Povinný ako adresát zásielky si nesplnil svoju
povinnosť uviesť na doručenke dátum jej prevzatia, hoci takto mohol s minimálnou mierou
opatrnosti vlastným pričinením zabezpečiť ochranu svojich záujmov.
Za týchto okolností dovolací súd dospel k záveru, že v predmetnej veci vydaním
rozhodnutia odvolacím súdom o odmietnutí odvolania povinného ako oneskorene podaného
nedošlo k odňatiu možnosti konať pred súdom v zmysle § 237 písm. f/ O. s. p.
Keďže prípustnosť dovolania povinného nemožno vyvodiť z ustanovenia § 239
O.s.p., a ani z ustanovenia § 237 O.s.p., Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie
povinného podľa ustanovenia § 234b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p. ako
neprípustné odmietol.
V dovolacom konaní úspešnej oprávnenej vzniklo právo na náhradu trov dovolacieho
konania proti povinnému, ktorý úspech nemal (§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1
O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p.). Najvyšší súd Slovenskej republiky jej však žiadne trovy
dovolacieho konania nepriznal z dôvodu, že nepodala návrh na ich priznanie (§ 151 ods. 1
O.s.p.).
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov
3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 26. mája 2015
JUDr. Marián Sluk, PhD.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: Dagmar Falbová