Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Cdo/183/2011

R O Z S U D O K

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu

JUDr. Daniely Sučanskej a sudcov JUDr. Emila Franciscyho a JUDr. Eleny Siebenstichovej,

v právnej veci žalobcu 1/ JUDr. R. P., bývajúceho v B., 2/ Ing. R. P., bývajúceho v B., proti

žalovanému MUDr. R. M., bývajúcemu v B., zastúpenému JUDr. J. H., advokátom so sídlom

v B., o ochranu osobnosti a náhradu nemajetkovej ujmy, vedenej na Okresnom súde

Bratislava I pod sp. zn. , o dovolaní žalobcu 1/ proti rozsudku Krajského súdu

v Bratislave z 8. decembra 2010 sp. zn. , takto

rozhodol:

1. Najvyšší súd Slovenskej republiky z r u š u j e rozsudok Krajského súdu

v Bratislave z 8. decembra 2010 sp. zn. v zamietajúcom výroku v časti zásahu

do osobnostných práv žalobcu 1/ tvrdeniami obsiahnutými v liste žalovaného z 19. decembra

2003 zaslanom Slovenskej advokátskej komore a vec v rozsahu zrušenia vracia tomuto súdu

na ďalšie konanie.

2. V ostatnej časti dovolanie z a m i e t a .

O d ô v o d n e n i e

Okresný sud Bratislava I rozsudkom z 18. marca 2009 č.k. -111 uložil

žalovanému povinnosť „vyhotoviť, podpísať a doporučene zaslať na adresu žalobcu 1/

písomné ospravedlnenie s nasledovným obsahom: I. Ja, MUDr. R. M. bytom B. nar. X. sa

týmto ospravedlňujem R. P., bytom X. za výroky vyslovené voči jeho osobe na pojednávaní

2

dňa 01. 12.2004 o 10.00 hod., ktoré sa konalo na Okresnom súde Bratislava I v právnej veci

navrhovateľa: MUDr. R. M. c/a 1/ JUDr. R. P., 2/ M. P., 3/ Ing. R. P., 4/ Ing. Arch. A. P. vo

veci vedenej pod sp. zn. a to za výrok, ktorým označil JUDr. R. P. 'za najväčšieho

darebáka'“, II. „Ja, MUDr. R. M. bytom B., nar. X. sa týmto ospravedlňujem R. P., bytom X.

a Ing. R. P., bytom L., za výroky, ktoré som napísal vlastnou rukou na strane 3 odvolania

proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava I zo dňa 07.11.2001 č.k. , na

vyjadrenie k návrhu zo dňa 04.01.2002 v konaní na Okresnom súde sp.zn. a, to

za výrok, že 'JUDr. R. P. je tiež po otcovi primitívna osobnosť' a výrok 'týmto Ing. R. P.

potvrdil o sebe podozrenie, že je primitívna osobnosť na veľmi nízkej úrovni, nebohý môj

otec mal pravdu, keď chcel zabrániť, aby si zobral moju sestru a výsledok JUDr. R. P. je na

svete', a 'JUDr. R. P. tiež za výrok, ktorý som uviedol v liste z 19.12.2003 zaslanom

Slovenskej advokátskej komore išlo o sťažnosť na osobu JUDr. R. P. tiež za výrok, ktorý som

uviedol v liste zo dňa 19.12.2003 zaslanom Slovenskej advokátskej komore išlo o sťažnosť

na osobu JUDr. R. P. adresovanú SAK pod č. 19619001/2003/ a to za výrok: 'Ak Slovenská

komora bude vychovávať takýchto bezohľadných nových advokátov, ktorým chýba základná

slušnosť a etika stratí svoju opodstatnenosť a dobrú povesť'“, III. Konanie v časti o zaslanie

(sprístupnenie) ospravedlnenia Advokátskej kancelárii P. K. a Slovenskej advokátskej

komore zastavil, IV. Vo zvyšku žalobu zamietol, V. žalovaného zaviazal nahradiť žalobcom

1/ a 2/ trovy konania vo výške 66,38, a VI. právnemu zástupcovi žalovaného nepriznal

náhradu trov právneho zastúpenia.

Z odôvodnenia uvedeného rozsudku vyplýva, že súd pri rozhodovaní vychádzal

z výsledkov vykonaného dokazovania, ktorými mal preukázané, že žalovaný použitím

hanlivého a urážlivého výroku „najväčší darebák“ vysloveného na pojednávaní pred

Okresným súdom Bratislava I pod sp. zn. dňa 1. decembra 2004 na adresu

žalobcu 1/ v prítomnosti sudcu, asistentky, účastníkov konania a ich právnych zástupcov

a verejnosti, ako aj výroku „primitívna osobnosť na veľmi nízkej úrovni“ napísanom ako

rukou písaná poznámka žalovaného na dve písomnosti adresované súdu, zasiahol

do osobnostných práv žalobcov 1/ a 2/ v zmysle , čím došlo

k zníženiu ich vážnosti, ľudskej dôstojnosti a zásahu do ich cti. V širšom kontexte poukázal

na príbuzenský vzťah účastníkov konania, ktorý je poznačený ich dlhoročným sporom

o majetok a ako aj ďalšími spormi prameniacimi zo vzájomného správania účastníkov. Súd

sa nestotožnil s argumentáciou žalovaného, že vyššie uvedené výroky predstavujú hodnotiace

úsudky, ale naopak, podľa názoru súdu sa jedná o invektívy žalovaného neprimerané daným

3

okolnostiam. V časti o náhradu nemajetkovej ujmy súd žalobu zamietol z dôvodu, že

považoval za postačujúce zadosťučinenie formou písomného ospravedlnenia. Zastavenie

konania v časti týkajúcej sa zaslania (sprístupnenia) ospravedlnenia Advokátskej kancelárii

P. K. a Slovenskej advokátskej komore (ďalej len „SAK“) odôvodnil späťvzatím žaloby

v tejto časti (, ). Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil

Na odvolanie žalovaného Krajský súd v Bratislave rozsudkom z 8. decembra 2010

sp. zn. rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej vyhovujúcej časti zmenil

tak, že žalobu zamietol a v časti náhrady trov konania rozsudok súdu prvého stupňa zrušil

a v rozsahu zrušenia mu vec vrátil na ďalšie konanie. Zmenu rozsudku súdu prvého stupňa

odôvodnil tým, že jednotlivé výroky označené žalobcom 1/, ktorými malo byť zasiahnuté

do jeho osobnostných práv, za ktoré sa v konaní domáhal písomného ospravedlnenia

a náhrady nemajetkovej ujmy, nie sú objektívne spôsobilé vyvolať zásah do práva na ochranu

jeho osobnosti. Pokiaľ ide o zásah do osobnostných práv, ku ktorému malo dôjsť pri prednese

žalovaného na pojednávaní 1. decembra 2004 v právnej veci vedenej na Okresnom súde

Bratislava I pod sp. zn. v prítomnosti účastníkov konania a viacerých

zúčastnených osôb, keď sa mal žalovaný o žalobcovi 1/ vyjadriť že je „najväčší darebák“,

odvolací súd po doplnení dokazovania obsahom spisu sp. zn. a zápisnicou

z uvedeného pojednávania nemal preukázané, že by sa žalovaný takto o žalobcovi 1/ vyjadril.

Podľa názoru súdu, pokiaľ by však aj tento výrok odznel v uvedenom konaní, vzhľadom

na okolnosti prípadu ako i s prihliadnutím na narušené vzťahy medzi účastníkmi ako osobami

v príbuzenskom pomere, ktoré sú v dôsledku dlhodobých viacerých sporov medzi účastníkmi

konania plné nekontrolovaných vzájomných emócii a antipatií, by nebol spôsobilý zasiahnuť

do osobnostných práv žalobcu 1/. Zároveň konštatoval, že žalobcu 1/ mal takto žalovaný

nazvať v inom súdnom konaní, vedenom medzi sebou účastníkmi konania, a to konkrétne

v konaní, ktoré sa viedlo na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. (v právnej

veci žalobkyne M. M. - matky žalovaného a starej matky žalobcu 1/ proti žalovanej W., s.r.o.

Bratislava, o peňažné plnenie), na podklade ktorého sa žalobca 1/ už domáhal ochrany

osobnosti v konaní vedenom tiež pred Okresným súdom Bratislava I pod sp. zn. 22 C

120/2004, ktoré bolo právoplatne skončené zamietnutím jeho žaloby, keď súdy dospeli

k záveru, že predmetný výrok bol vyslovený žalovaným pri realizácii jeho procesného

oprávnenia a tento nekvalifikovali ako vybočenie z medzí jeho vyjadrenia sa k prejednávanej

veci, ktoré by bolo zásahom do osobnosti žalobcu 1/. Z rovnakých dôvodov odvolací súd

4

nepovažoval ani ostatné výroky žalovaného (vo forme písomných poznámok žalovaného

na odvolaní proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava I zo 7. novembra 2001 sp. zn.

, na vyjadrení k žalobe vo veci vedenej na Okresnom súde Bratislava I sp. zn.

a obsiahnuté v písomnej sťažnosti z 19. decembra 2003, ktorú žalovaný

zaslal SAK) spôsobilé zasiahnuť do osobnostných práv žalobcu 1/. Zrušenie a vrátenie veci

v časti výroku o trovách prvostupňového konania odvolací súd odôvodnil potrebou

zachovania dvojinštančnosti rozhodovania aj v otázke náhrady trov konania po zmene

rozhodnutia vo veci samej.

Proti zmeňujúcemu výroku rozsudku odvolacieho súdu podal žalobca 1/ dovolanie,

prípustnosť ktorého vyvodzoval z Na odôvodnenie opodstatnenosti svojho

dovolania uviedol, že konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci ( ). a rozhodnutie spočíva na nesprávnom

právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p). Namietal, že odvolací súd

sa v odôvodnení svojho rozhodnutia „nezaoberal“ výrokmi žalovaného, ktoré boli obsiahnuté

v liste (sťažnosti) zaslanom SAK, odôvodnenie jeho rozhodnutia v tejto časti nezodpovedá

a napadnutý rozsudok pre nedostatok dôvodov je v tejto časti

nezrozumiteľný a nepreskúmateľný. Nesprávne právne posúdenie spočíva v tom, že súd

neprihliadol na to, že výroky žalovaného nie sú pravdivé, že neodzneli iba v úzkom okruhu

subjektov a ich úmyslom bolo poškodiť žalobcu 1/ v ďalšom pracovnom živote. Vo vzťahu

k výrokom žalovaného predneseným na pojednávaní konanom 1. decembra 2004 v právnej

veci vedenej na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. dovolateľ zároveň

uviedol „že „berie na vedomie odôvodnenie odvolacieho súdu, v zmysle ktorého odvolací

súd nepovažoval ním uvádzané tvrdenia o týchto výrokoch žalovaného za preukázané a hoci

s týmto odôvodnením nesúhlasí, nemá možnosť poukázať na žiadne ďalšie skutočnosti

či dôkazy na podporu svojich tvrdení, a preto odôvodnenie rozsudku odvolacieho súdu

akceptuje“. Z uvedených dôvodov žiadal rozsudok odvolacieho súdu v napadnutej

(zamietajúcej) časti zmeniť a „ potvrdiť rozsudok súdu prvého stupňa“.

Žalovaný vo vyjadrení k dovolaniu uviedol, že napadnuté rozhodnutie je vecne

správne, preto navrhol dovolanie ako nedôvodné zamietnuť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako dovolací súd ( ) po zistení, že

dovolanie podal včas účastník konania ( ) s právnickým vzdelaním (

5

ods. 1 ) proti rozhodnutiu, v prípade ktorého prípustnosť dovolania vyplýva z

ods. 1 , bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) preskúmal

rozsudok odvolacieho súdu v rozsahu podľa a dospel k záveru, že

dovolanie je čiastočne opodstatnené.

Podľa v znení účinnom do 31. decembra 2014 (ďalej len „

ods. 2 “) môže byť dovolanie podané iba z dôvodov, že a/ v konaní došlo k vadám

uvedeným v , b/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok

nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení

veci.

Dovolací súd v zmysle veta druhá v znení účinnom

do 31. decembra 2014 (ďalej len „ “) najskôr skúmal, či v konaní nedošlo

k niektorej z procesných vád, ktoré sú taxatívne vymenované v v znení

účinnom do 31. decembra 2014 (ďalej len „ “). O vadu v zmysle tohto ustanovenia

ide vtedy, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní

vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania

nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne

rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie

konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala

možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený,

ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát.

Vady konania uvedené v neboli v dovolaní namietané a v dovolacom

konaní ani nevyšli najavo.

1. Plniac povinnosť, ktorá vyplýva z veta druhá , dovolací súd ďalej

skúmal, či v konaní nedošlo k niektorej z tzv. iných procesných vád majúcich za následok

nesprávne rozhodnutie veci ( ).

1.1. Žalobca 1/ v dovolaní namieta, že napadnutý rozsudok je v časti výroku

žalovaného uvedeného v liste (sťažnosti na žalobcu 1/) z 19. decembra 2003 zaslaného SAK

v znení: „Ak Slovenská komora bude vychovávať takýchto bezohľadných nových advokátov,

6

ktorým chýba základná slušnosť a etika, stratí svoju opodstatnenosť a dobrú povesť“

nedostatočne odôvodnený a z toho dôvodu nepreskúmateľný.

Nepreskúmateľnosť je judikatúrou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

považovaná za tzv. inú procesnú vadu v zmysle § 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p (viď R 111/1998).

Okresný súd uložil žalovanému povinnosť vyhotoviť, podpísať a doporučene zaslať

žalobcovi 1/ písomné ospravedlnenie okrem iného za výrok, ktorý žalovaný uviedol v liste

(sťažnosti na žalobcu 1/) z 19. decembra 2003 zaslaného SAK. Hoci súd prvého stupňa v tejto

časti žalobe vyhovel, v odôvodnení svojho rozhodnutia neuviedol žiadne dôvody, na akom

podklade tak rozhodol. Odvolací súd na rozdiel od súdu prvého stupňa v tejto časti zmenil

rozsudok súdu prvého stupňa a žalobu zamietol v podstate z tých istých z dôvodov, pre ktoré

bol (právoplatne) zamietnutý návrh na ochranu osobnosti JUDr. P. v konaní vedenom na

Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. , keď súdy dospeli k záveru, že slová

použité žalovaným MUDr. M., že „JUDr. P. je najväčší darebák“ boli vyslovené pri

realizácii jeho procesného oprávnenia a tieto nekvalifikovali ako vybočenie z medzí jeho

vyjadrenia sa k prejednávanej veci, ktoré by bolo zásahom do osobnosti žalobcu JUDr. P..

Podľa názoru dovolacieho súdu takéto odôvodnenie odvolacím súdom nemožno

považovať za odôvodnenie spĺňajúce náležitosti v zmysle Naviac

všeobecný odkaz na odôvodnenie rozhodnutia vo veci sp. zn. Okresného súdu

Bratislava I je nenáležitý, pretože sa tu nejednalo o totožný zásah do osobnostných práv

dovolateľa. Aj odvolací súd ( ) sa v odôvodnení svojho rozhodnutia musí

vyporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť

v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen s poukazom na výsledky vykonaného

dokazovania a zistené skutočnosti, ale tiež s poukazom na všetky relevantné úvahy, ktoré

ho viedli k právnym záverom, na ktorých založil svoje rozhodnutie. Odôvodnenie rozhodnutia

odvolacieho súdu musí byť zároveň aj dostatočným podkladom pre uskutočnenie prieskumu

v dovolacom konaní.

Keďže odôvodnenie dovolaním napadnutého rozsudku odvolacieho súdu v predmetnej

časti nezodpovedá , je jeho rozhodnutie nepreskúmateľné a najvyšší súd

7

nemá možnosť posúdiť v tejto časti jeho vecnú správnosť. Vzhľadom na túto procesnú

nesprávnosť dovolací súd zrušil rozsudok odvolacieho súdu vo výroku, ktorým zmenil

rozsudok súdu prvého stupňa ohľadne ospravedlnenia za tvrdenia žalovaného uvedené v liste

(sťažnosti na žalobcu 1/) z 19. decembra 2003 zaslaného SAK v znení:„ Ak Slovenská

komora bude vychovávať takýchto bezohľadných nových advokátov, ktorým chýba základná

slušnosť a etika, stratí svoju opodstatnenosť a dobrú povesť“ a vec v rozsahu zrušenia vrátil

odvolaciemu súdu na ďalšie konanie ( ).

1.2. Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu v ostatných častiach

zodpovedá V danom prípade odvolací súd v odôvodnení napadnutého

rozhodnutia uviedol stručne rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh

konania, stanoviská oboch procesných strán k prejednávanej veci, obsah odvolania a citoval

právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil svoje právne

závery. Právne závery primerane vysvetlil.

Najvyšší súd Slovenskej republiky z týchto dôvodov dospel k záveru, že skutkové

a právne závery odvolacieho súdu nie sú zjavne neodôvodnené a nezlučiteľné s čl. 46 ods. 1

a že odôvodnenie dovolaním napadnutého rozsudku odvolacieho

súdu spĺňa parametre zákonného odôvodnenia ( ). Za porušenie základného

práva zaručeného v v žiadnom prípade nemožno

považovať to, že odvolací súd neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa predstáv žalobcu 1/.

Za tohto stavu nemožno za opodstatnenú považovať námietku žalobcu 1/, že rozhodnutie

odvolacieho súdu je aj v ostatných častiach (okrem ospravedlnenia za tvrdenia žalovaného

uvedené v liste (sťažnosti na žalobcu 1/) z 19. decembra 2003 zaslaného SAK)

nepreskúmateľné.

2. Dovolateľ v dovolaní uplatnil aj dovolací dôvod v zmysle § 241 ods. 2 písm. c/

tvrdiac, že napadnutý zmeňujúci výrok rozsudku odvolacieho súdu spočíva

na nesprávnom právnom posúdení veci. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej

zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu

právnu normu. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny

právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval

alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

So zreteľom na obsah dovolania bolo potrebné preskúmať správnosť právneho názoru

odvolacieho súdu, že žalobcom 1/ označené výroky žalovaného (okrem ospravedlnenia

za tvrdenia žalovaného uvedené v liste z 19. decembra 2003 zaslaného SAK) sú objektívne

spôsobilé negatívne dopadnúť na osobnosť dovolateľa.

V posudzovanej veci súdy nižších stupňov správne vychádzali z § 11 Občianskeho

zákonníka, ktorý priznáva každej fyzickej osobe právo na ochranu proti zásahom

do osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia,

svojho mena a prejavov osobnej povahy. Zákon nedefinuje pojem zásah a ani výpočet

konkrétnych foriem zásahov, ktorými môžu byť dotknuté jej osobnostné práva. Je ním však

bezpochyby tak aktívne konanie, ako aj pasívne správanie (zdržanie sa konania alebo jeho

opomenutie), ktoré má v zákone uvedené znaky.

K vzniku občianskoprávnych sankcií za nemajetkovú ujmu spôsobenú zásahom

do osobnosti fyzickej osoby podľa musí byť ako predpoklad

zodpovednosti splnená podmienka existencie zásahu objektívne spôsobilého vyvolať

nemajetkovú ujmu spočívajúcu buď v porušení alebo len v ohrození osobnosti fyzickej osoby

v jej fyzickej a morálnej integrite. Tento zásah musí byť neoprávnený (protiprávny) a musí

tu byť zistená existencia príčinnej súvislosti medzi takýmto zásahom objektívne spôsobilým

negatívne zasiahnuť do niektorej z hodnôt tvoriacich fyzickú a morálnu integritu fyzickej

osoby a na druhej strane medzi vznikom nemajetkovej ujmy spočívajúcej v porušení alebo

ohrození chránených osobnostných práv a dotknutím osobnostnej sféry fyzickej osoby.

Nenaplnenie ktoréhokoľvek z týchto predpokladov vylučuje možnosť nástupu sankcií podľa

. Neoprávneným zásahom je zásah do osobnosti fyzickej osoby,

ktorý je v rozpore s objektívnym právom, t.j. s právnym poriadkom.

Niektoré zásahy, aj keď sa javia ako odporujúce objektívnemu právu, napriek tomu

nemožno posudzovať ako neoprávnené. Podstatou je existencia okolností vylučujúcich

neoprávnenosť zásahu. Okolnosti, ktoré majú tieto právne následky, a ktoré vychádzajú

z hodnotenia závažnosti, významu a funkcie vzájomne si kolidujúcich porovnávaných

záujmov dotknutej fyzickej osoby na jednej strane a zvláštnych verejných záujmov na strane

9

druhej, sú buď obsiahnuté priamo v právnych normách alebo z nich vyplývajú; jednou

z takých okolností je aj výkon zo zákona vyplývajúceho práva alebo plnenie zákonom

uloženej povinnosti. Tu totiž dochádza k stretu dvoch záujmov, pri ktorom sa individuálny

záujem jednotlivej fyzickej osoby, do osobnosti ktorej sa zasahuje, dostáva do kolízie s iným

(verejným-vyšším) záujmom, ktorej sa priznáva prednosť. Treba zároveň uviesť, že

neoprávneným zásahom nie sú ani podnety, upozornenia a sťažnosti urobené primeraným

spôsobom adresované príslušným orgánom.

Podľa žaloby k tvrdenému zásahu do osobnostných práv žalobcu 1/ malo v danom

prípade dôjsť pri prednese žalovaného v občianskom súdnom konaní, ktoré sa viedlo

na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. na pojednávaní 1. decembra 2004,

keď sa mal žalovaný na adresu žalobcu 1/ vyjadriť, že „je najväčší darebák“. Žalobca 1/ však

toto svoje tvrdenie nepreukázal, pretože odvolací súd z obsahu uvedeného spisu, ktorým

doplnil dokazovanie, zistil, že na pojednávaní 1. decembra 2004 označený výrok zo strany

žalovaného na adresu žalobcu 1/ neodznel, ale JUDr. R. P. len v rámci svojho prednesu ako

účastník konania žiadal súd, aby pri rozhodovaní prihliadol (okrem iného) aj na to, akým

spôsobom sa MUDr. M. o ňom vyjadril, že je „najväčší darebák“. Dovolací súd sa stotožňuje

so záverom odvolacieho súdu, že žalobca 1/ nepreukázal toto svoje tvrdenie, že na

pojednávaní 1. decembra 2004 v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn.

zo strany žalovaného označeným výrokom došlo k neoprávnenému zásahu do

osobnostných práv žalobcu 1/. Keďže žalobca 1/ v tomto smere neuniesol dôkazné bremeno,

odvolací súd správne žalobu v tejto časti zamietol. Naviac aj sám žalobca 1/ nepriamo

potvrdzuje správnosť záveru odvolacieho súdu, keď v dovolaní uvádza, že „nesúhlasí s

týmto odôvodnením nesúhlasím, nemám možnosť poukázať na žiadne ďalšie skutočnosti, či

dôkazy na podporu mojich tvrdení, a preto odôvodnenie akceptujem“.

Pokiaľ ide o ďalšie žalobcom 1/ označené výroky, ktoré sú podľa dovolateľa

neoprávneným zásahom do práva na ochranu jeho osobnosti a ktoré žalovaný napísal rukou

ako svoje písomné poznámky priamo na str. 3 odvolania podaného JUDr. R. P. proti

uzneseniu Okresného súdu Bratislava I zo 7. novembra 2001 sp. zn. („že

JUDr. R. P. je tiež po otcovi primitívna osobnosť) a na vyjadrení k návrhu na začatie konania

zo 4. januára 2002 vo veci vedenej na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn.

(„týmto Ing. R. P. potvrdil o sebe podozrenie, že je primitívna osobnosť na veľmi nízkej

úrovni, nebohý môj otec mal pravdu, keď chcel zabrániť, aby si zobral moju sestru a výsledok

JUDr. R. P. je na svete“) dovolací súd po zvážení obsahu vyššie označených poznámok

žalovaného, ako aj miery akceptovateľnosti v rámci zvolených výrazov a s prihliadnutím na

všetky súvislosti a okolnosti, za ktorých žalovaný uvedené výrazy vo svojich poznámkach

použil, dospel k záveru, že pre posúdenie danej veci bolo rozhodujúce, že nimi nedošlo

k vybočeniu z medzí jeho subjektívneho oprávnenia ako účastníka súdneho konania, z ktorého

dôvodu ich nemožno kvalifikovať za neoprávnený zásah do osobnosti dovolateľa, i keď by sa

inak mohol zásah osobnosti žalobcu 1/ dotýkať. Zároveň v danej veci nemožno odhliadnuť

aj od skutočnosti, že medzi účastníkmi konania sú v dôsledku dlhodobo narušených rodinných

vzťahov i viacerých súdnych sporov, jednak majetkových i sporov, v ktorých sa účastníci

vzájomne domáhali voči sebe ochrany osobnosti, vzájomné vzťahy vyhrotené a poznačené

vzájomnou antipatiou, čo nepochybne ovplyvňuje aj ich spôsob komunikácie, resp.

vyjadrovania sa v týchto súdnych konaniach.

Z uvedených dôvodov dovolací súd dospel k záveru, že odvolací súd v tejto časti vec

správne právne posúdil, z ktorého dôvodu dovolanie žalobcu v tejto časti ako nedôvodné

zamietol podľa

3. Ak dôjde k zrušeniu napadnutého rozhodnutia (k tomu viď 1.1.), súd, ktorého

rozhodnutie bolo zrušené, koná ďalej o veci. Pritom je právny názor súdu, ktorý rozhodoval

o dovolaní, záväzný.

4. V novom rozhodnutí rozhodne súd znova aj o trovách pôvodného konania a

dovolacieho konania ( ).

Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 26. mája 2015

JUDr. Daniela S u č a n s k á, v.r.

11

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková