Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
e5d/394413.f8d5fd.pdf
PDF · 216.65 KB
No categories available
3Cdo/183/2011
R O Z S U D O K
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu
JUDr. Daniely Sučanskej a sudcov JUDr. Emila Franciscyho a JUDr. Eleny Siebenstichovej,
v právnej veci žalobcu 1/ JUDr. R. P., bývajúceho v B., 2/ Ing. R. P., bývajúceho v B., proti
žalovanému MUDr. R. M., bývajúcemu v B., zastúpenému JUDr. J. H., advokátom so sídlom
v B., o ochranu osobnosti a náhradu nemajetkovej ujmy, vedenej na Okresnom súde
Bratislava I pod sp. zn. 14 C 104/2005, o dovolaní žalobcu 1/ proti rozsudku Krajského súdu
v Bratislave z 8. decembra 2010 sp. zn. 4 Co 101/2010, takto
rozhodol:
1. Najvyšší súd Slovenskej republiky z r u š u j e rozsudok Krajského súdu
v Bratislave z 8. decembra 2010 sp. zn. 4 Co 101/2010 v zamietajúcom výroku v časti zásahu
do osobnostných práv žalobcu 1/ tvrdeniami obsiahnutými v liste žalovaného z 19. decembra
2003 zaslanom Slovenskej advokátskej komore a vec v rozsahu zrušenia vracia tomuto súdu
na ďalšie konanie.
2. V ostatnej časti dovolanie z a m i e t a .
O d ô v o d n e n i e
Okresný sud Bratislava I rozsudkom z 18. marca 2009 č.k. 14 C 104/2005-111 uložil
žalovanému povinnosť „vyhotoviť, podpísať a doporučene zaslať na adresu žalobcu 1/
písomné ospravedlnenie s nasledovným obsahom: I. Ja, MUDr. R. M. bytom B. nar. X. sa
týmto ospravedlňujem R. P., bytom X. za výroky vyslovené voči jeho osobe na pojednávaní
dňa 01. 12.2004 o 10.00 hod., ktoré sa konalo na Okresnom súde Bratislava I v právnej veci
navrhovateľa: MUDr. R. M. c/a 1/ JUDr. R. P., 2/ M. P., 3/ Ing. R. P., 4/ Ing. Arch. A. P. vo
veci vedenej pod sp. zn. 14C 172/01 a to za výrok, ktorým označil JUDr. R. P. 'za najväčšieho
darebáka'“, II. „Ja, MUDr. R. M. bytom B., nar. X. sa týmto ospravedlňujem R. P., bytom X.
a Ing. R. P., bytom L., za výroky, ktoré som napísal vlastnou rukou na strane 3 odvolania
proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava I zo dňa 07.11.2001 č.k. 18 Nc 43/01, na
vyjadrenie k návrhu zo dňa 04.01.2002 v konaní na Okresnom súde sp.zn. 14 C 172/01 a, to
za výrok, že 'JUDr. R. P. je tiež po otcovi primitívna osobnosť' a výrok 'týmto Ing. R. P.
potvrdil o sebe podozrenie, že je primitívna osobnosť na veľmi nízkej úrovni, nebohý môj
otec mal pravdu, keď chcel zabrániť, aby si zobral moju sestru a výsledok JUDr. R. P. je na
svete', a 'JUDr. R. P. tiež za výrok, ktorý som uviedol v liste z 19.12.2003 zaslanom
Slovenskej advokátskej komore išlo o sťažnosť na osobu JUDr. R. P. tiež za výrok, ktorý som
uviedol v liste zo dňa 19.12.2003 zaslanom Slovenskej advokátskej komore išlo o sťažnosť
na osobu JUDr. R. P. adresovanú SAK pod č. 19619001/2003/ a to za výrok: 'Ak Slovenská
komora bude vychovávať takýchto bezohľadných nových advokátov, ktorým chýba základná
slušnosť a etika stratí svoju opodstatnenosť a dobrú povesť'“, III. Konanie v časti o zaslanie
(sprístupnenie) ospravedlnenia Advokátskej kancelárii P. K. a Slovenskej advokátskej
komore zastavil, IV. Vo zvyšku žalobu zamietol, V. žalovaného zaviazal nahradiť žalobcom
1/ a 2/ trovy konania vo výške 66,38, a VI. právnemu zástupcovi žalovaného nepriznal
náhradu trov právneho zastúpenia.
Z odôvodnenia uvedeného rozsudku vyplýva, že súd pri rozhodovaní vychádzal
z výsledkov vykonaného dokazovania, ktorými mal preukázané, že žalovaný použitím
hanlivého a urážlivého výroku „najväčší darebák“ vysloveného na pojednávaní pred
Okresným súdom Bratislava I pod sp. zn. 14 C 172/2001 dňa 1. decembra 2004 na adresu
žalobcu 1/ v prítomnosti sudcu, asistentky, účastníkov konania a ich právnych zástupcov
a verejnosti, ako aj výroku „primitívna osobnosť na veľmi nízkej úrovni“ napísanom ako
rukou písaná poznámka žalovaného na dve písomnosti adresované súdu, zasiahol
do osobnostných práv žalobcov 1/ a 2/ v zmysle § 11 Občianskeho zákonníka, čím došlo
k zníženiu ich vážnosti, ľudskej dôstojnosti a zásahu do ich cti. V širšom kontexte poukázal
na príbuzenský vzťah účastníkov konania, ktorý je poznačený ich dlhoročným sporom
o majetok a ako aj ďalšími spormi prameniacimi zo vzájomného správania účastníkov. Súd
sa nestotožnil s argumentáciou žalovaného, že vyššie uvedené výroky predstavujú hodnotiace
úsudky, ale naopak, podľa názoru súdu sa jedná o invektívy žalovaného neprimerané daným
okolnostiam. V časti o náhradu nemajetkovej ujmy súd žalobu zamietol z dôvodu, že
považoval za postačujúce zadosťučinenie formou písomného ospravedlnenia. Zastavenie
konania v časti týkajúcej sa zaslania (sprístupnenia) ospravedlnenia Advokátskej kancelárii
P. K. a Slovenskej advokátskej komore (ďalej len „SAK“) odôvodnil späťvzatím žaloby
v tejto časti (§ 96 ods. 1, 3 O.s.p.). Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil § 142 ods. 3
Na odvolanie žalovaného Krajský súd v Bratislave rozsudkom z 8. decembra 2010
sp. zn. 4 Co 101/2010 rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej vyhovujúcej časti zmenil
tak, že žalobu zamietol a v časti náhrady trov konania rozsudok súdu prvého stupňa zrušil
a v rozsahu zrušenia mu vec vrátil na ďalšie konanie. Zmenu rozsudku súdu prvého stupňa
odôvodnil tým, že jednotlivé výroky označené žalobcom 1/, ktorými malo byť zasiahnuté
do jeho osobnostných práv, za ktoré sa v konaní domáhal písomného ospravedlnenia
a náhrady nemajetkovej ujmy, nie sú objektívne spôsobilé vyvolať zásah do práva na ochranu
jeho osobnosti. Pokiaľ ide o zásah do osobnostných práv, ku ktorému malo dôjsť pri prednese
žalovaného na pojednávaní 1. decembra 2004 v právnej veci vedenej na Okresnom súde
Bratislava I pod sp. zn. 14 C 172/2001 v prítomnosti účastníkov konania a viacerých
zúčastnených osôb, keď sa mal žalovaný o žalobcovi 1/ vyjadriť že je „najväčší darebák“,
odvolací súd po doplnení dokazovania obsahom spisu sp. zn. 14 C 172/2001 a zápisnicou
z uvedeného pojednávania nemal preukázané, že by sa žalovaný takto o žalobcovi 1/ vyjadril.
Podľa názoru súdu, pokiaľ by však aj tento výrok odznel v uvedenom konaní, vzhľadom
na okolnosti prípadu ako i s prihliadnutím na narušené vzťahy medzi účastníkmi ako osobami
v príbuzenskom pomere, ktoré sú v dôsledku dlhodobých viacerých sporov medzi účastníkmi
konania plné nekontrolovaných vzájomných emócii a antipatií, by nebol spôsobilý zasiahnuť
do osobnostných práv žalobcu 1/. Zároveň konštatoval, že žalobcu 1/ mal takto žalovaný
nazvať v inom súdnom konaní, vedenom medzi sebou účastníkmi konania, a to konkrétne
v konaní, ktoré sa viedlo na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 15 C 92/2001 (v právnej
veci žalobkyne M. M. - matky žalovaného a starej matky žalobcu 1/ proti žalovanej W., s.r.o.
Bratislava, o peňažné plnenie), na podklade ktorého sa žalobca 1/ už domáhal ochrany
osobnosti v konaní vedenom tiež pred Okresným súdom Bratislava I pod sp. zn. 22 C
120/2004, ktoré bolo právoplatne skončené zamietnutím jeho žaloby, keď súdy dospeli
k záveru, že predmetný výrok bol vyslovený žalovaným pri realizácii jeho procesného
oprávnenia a tento nekvalifikovali ako vybočenie z medzí jeho vyjadrenia sa k prejednávanej
veci, ktoré by bolo zásahom do osobnosti žalobcu 1/. Z rovnakých dôvodov odvolací súd
nepovažoval ani ostatné výroky žalovaného (vo forme písomných poznámok žalovaného
na odvolaní proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava I zo 7. novembra 2001 sp. zn.
18 Nc 43/2001, na vyjadrení k žalobe vo veci vedenej na Okresnom súde Bratislava I sp. zn.
14 C 172/2001 a obsiahnuté v písomnej sťažnosti z 19. decembra 2003, ktorú žalovaný
zaslal SAK) spôsobilé zasiahnuť do osobnostných práv žalobcu 1/. Zrušenie a vrátenie veci
v časti výroku o trovách prvostupňového konania odvolací súd odôvodnil potrebou
zachovania dvojinštančnosti rozhodovania aj v otázke náhrady trov konania po zmene
rozhodnutia vo veci samej.
Proti zmeňujúcemu výroku rozsudku odvolacieho súdu podal žalobca 1/ dovolanie,
prípustnosť ktorého vyvodzoval z § 238 ods. 1 O.s.p. Na odôvodnenie opodstatnenosti svojho
dovolania uviedol, že konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci (§ 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p.). a rozhodnutie spočíva na nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p). Namietal, že odvolací súd
sa v odôvodnení svojho rozhodnutia „nezaoberal“ výrokmi žalovaného, ktoré boli obsiahnuté
v liste (sťažnosti) zaslanom SAK, odôvodnenie jeho rozhodnutia v tejto časti nezodpovedá
§ 157 ods. 2 O.s.p. a napadnutý rozsudok pre nedostatok dôvodov je v tejto časti
nezrozumiteľný a nepreskúmateľný. Nesprávne právne posúdenie spočíva v tom, že súd
neprihliadol na to, že výroky žalovaného nie sú pravdivé, že neodzneli iba v úzkom okruhu
subjektov a ich úmyslom bolo poškodiť žalobcu 1/ v ďalšom pracovnom živote. Vo vzťahu
k výrokom žalovaného predneseným na pojednávaní konanom 1. decembra 2004 v právnej
veci vedenej na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 14 C 172/2001 dovolateľ zároveň
uviedol „že „berie na vedomie odôvodnenie odvolacieho súdu, v zmysle ktorého odvolací
súd nepovažoval ním uvádzané tvrdenia o týchto výrokoch žalovaného za preukázané a hoci
s týmto odôvodnením nesúhlasí, nemá možnosť poukázať na žiadne ďalšie skutočnosti
či dôkazy na podporu svojich tvrdení, a preto odôvodnenie rozsudku odvolacieho súdu
akceptuje“. Z uvedených dôvodov žiadal rozsudok odvolacieho súdu v napadnutej
(zamietajúcej) časti zmeniť a „ potvrdiť rozsudok súdu prvého stupňa“.
Žalovaný vo vyjadrení k dovolaniu uviedol, že napadnuté rozhodnutie je vecne
správne, preto navrhol dovolanie ako nedôvodné zamietnuť.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako dovolací súd (§ 10a ods.1 O.s.p.) po zistení, že
dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.) s právnickým vzdelaním (§ 241
ods. 1 O.s.p.) proti rozhodnutiu, v prípade ktorého prípustnosť dovolania vyplýva z § 238
ods. 1 O.s.p., bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.) preskúmal
rozsudok odvolacieho súdu v rozsahu podľa § 242 ods.1 O.s.p. a dospel k záveru, že
dovolanie je čiastočne opodstatnené.
Podľa § 241 ods. 2 O.s.p. v znení účinnom do 31. decembra 2014 (ďalej len „§ 241
ods. 2 O.s.p.“) môže byť dovolanie podané iba z dôvodov, že a/ v konaní došlo k vadám
uvedeným v § 237 O.s.p., b/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení
veci.
Dovolací súd v zmysle § 242 ods. 1 veta druhá O.s.p. v znení účinnom
do 31. decembra 2014 (ďalej len „§ 241 ods. 1 O.s.p.“) najskôr skúmal, či v konaní nedošlo
k niektorej z procesných vád, ktoré sú taxatívne vymenované v § 237 písm. f/ O.s.p. v znení
účinnom do 31. decembra 2014 (ďalej len „§ 237 O.s.p.“). O vadu v zmysle tohto ustanovenia
ide vtedy, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní
vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania
nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne
rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie
konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala
možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený,
ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát.
Vady konania uvedené v § 237 O.s.p. neboli v dovolaní namietané a v dovolacom
konaní ani nevyšli najavo.
1. Plniac povinnosť, ktorá vyplýva z § 242 ods. 1 veta druhá O.s.p., dovolací súd ďalej
skúmal, či v konaní nedošlo k niektorej z tzv. iných procesných vád majúcich za následok
nesprávne rozhodnutie veci (§ 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p.).
1.1. Žalobca 1/ v dovolaní namieta, že napadnutý rozsudok je v časti výroku
žalovaného uvedeného v liste (sťažnosti na žalobcu 1/) z 19. decembra 2003 zaslaného SAK
v znení: „Ak Slovenská komora bude vychovávať takýchto bezohľadných nových advokátov,
ktorým chýba základná slušnosť a etika, stratí svoju opodstatnenosť a dobrú povesť“
nedostatočne odôvodnený a z toho dôvodu nepreskúmateľný.
Nepreskúmateľnosť je judikatúrou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
považovaná za tzv. inú procesnú vadu v zmysle § 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p (viď R 111/1998).
Okresný súd uložil žalovanému povinnosť vyhotoviť, podpísať a doporučene zaslať
žalobcovi 1/ písomné ospravedlnenie okrem iného za výrok, ktorý žalovaný uviedol v liste
(sťažnosti na žalobcu 1/) z 19. decembra 2003 zaslaného SAK. Hoci súd prvého stupňa v tejto
časti žalobe vyhovel, v odôvodnení svojho rozhodnutia neuviedol žiadne dôvody, na akom
podklade tak rozhodol. Odvolací súd na rozdiel od súdu prvého stupňa v tejto časti zmenil
rozsudok súdu prvého stupňa a žalobu zamietol v podstate z tých istých z dôvodov, pre ktoré
bol (právoplatne) zamietnutý návrh na ochranu osobnosti JUDr. P. v konaní vedenom na
Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 22 C 120/2004, keď súdy dospeli k záveru, že slová
použité žalovaným MUDr. M., že „JUDr. P. je najväčší darebák“ boli vyslovené pri
realizácii jeho procesného oprávnenia a tieto nekvalifikovali ako vybočenie z medzí jeho
vyjadrenia sa k prejednávanej veci, ktoré by bolo zásahom do osobnosti žalobcu JUDr. P..
Podľa názoru dovolacieho súdu takéto odôvodnenie odvolacím súdom nemožno
považovať za odôvodnenie spĺňajúce náležitosti v zmysle § 157 ods. 2 O.s.p. Naviac
všeobecný odkaz na odôvodnenie rozhodnutia vo veci sp. zn. 22 C 120/2004 Okresného súdu
Bratislava I je nenáležitý, pretože sa tu nejednalo o totožný zásah do osobnostných práv
dovolateľa. Aj odvolací súd (§ 211 ods. 2 O.s.p.) sa v odôvodnení svojho rozhodnutia musí
vyporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť
v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen s poukazom na výsledky vykonaného
dokazovania a zistené skutočnosti, ale tiež s poukazom na všetky relevantné úvahy, ktoré
ho viedli k právnym záverom, na ktorých založil svoje rozhodnutie. Odôvodnenie rozhodnutia
odvolacieho súdu musí byť zároveň aj dostatočným podkladom pre uskutočnenie prieskumu
v dovolacom konaní.
Keďže odôvodnenie dovolaním napadnutého rozsudku odvolacieho súdu v predmetnej
časti nezodpovedá § 157 ods. 2 O.s.p., je jeho rozhodnutie nepreskúmateľné a najvyšší súd
nemá možnosť posúdiť v tejto časti jeho vecnú správnosť. Vzhľadom na túto procesnú
nesprávnosť dovolací súd zrušil rozsudok odvolacieho súdu vo výroku, ktorým zmenil
rozsudok súdu prvého stupňa ohľadne ospravedlnenia za tvrdenia žalovaného uvedené v liste
(sťažnosti na žalobcu 1/) z 19. decembra 2003 zaslaného SAK v znení:„ Ak Slovenská
komora bude vychovávať takýchto bezohľadných nových advokátov, ktorým chýba základná
slušnosť a etika, stratí svoju opodstatnenosť a dobrú povesť“ a vec v rozsahu zrušenia vrátil
odvolaciemu súdu na ďalšie konanie (§ 243b ods. 1 O.s.p.).
1.2. Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu v ostatných častiach
zodpovedá § 157 ods. 2 O.s.p. V danom prípade odvolací súd v odôvodnení napadnutého
rozhodnutia uviedol stručne rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh
konania, stanoviská oboch procesných strán k prejednávanej veci, obsah odvolania a citoval
právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil svoje právne
závery. Právne závery primerane vysvetlil.
Najvyšší súd Slovenskej republiky z týchto dôvodov dospel k záveru, že skutkové
a právne závery odvolacieho súdu nie sú zjavne neodôvodnené a nezlučiteľné s čl. 46 ods. 1
Ústavy Slovenskej republiky a že odôvodnenie dovolaním napadnutého rozsudku odvolacieho
súdu spĺňa parametre zákonného odôvodnenia (§ 157 ods. 2 O.s.p.). Za porušenie základného
práva zaručeného v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky v žiadnom prípade nemožno
považovať to, že odvolací súd neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa predstáv žalobcu 1/.
Za tohto stavu nemožno za opodstatnenú považovať námietku žalobcu 1/, že rozhodnutie
odvolacieho súdu je aj v ostatných častiach (okrem ospravedlnenia za tvrdenia žalovaného
uvedené v liste (sťažnosti na žalobcu 1/) z 19. decembra 2003 zaslaného SAK)
nepreskúmateľné.
2. Dovolateľ v dovolaní uplatnil aj dovolací dôvod v zmysle § 241 ods. 2 písm. c/
O.s.p. tvrdiac, že napadnutý zmeňujúci výrok rozsudku odvolacieho súdu spočíva
na nesprávnom právnom posúdení veci. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej
zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu
právnu normu. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny
právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval
alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.
So zreteľom na obsah dovolania bolo potrebné preskúmať správnosť právneho názoru
odvolacieho súdu, že žalobcom 1/ označené výroky žalovaného (okrem ospravedlnenia
za tvrdenia žalovaného uvedené v liste z 19. decembra 2003 zaslaného SAK) sú objektívne
spôsobilé negatívne dopadnúť na osobnosť dovolateľa.
V posudzovanej veci súdy nižších stupňov správne vychádzali z § 11 Občianskeho
zákonníka, ktorý priznáva každej fyzickej osobe právo na ochranu proti zásahom
do osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia,
svojho mena a prejavov osobnej povahy. Zákon nedefinuje pojem zásah a ani výpočet
konkrétnych foriem zásahov, ktorými môžu byť dotknuté jej osobnostné práva. Je ním však
bezpochyby tak aktívne konanie, ako aj pasívne správanie (zdržanie sa konania alebo jeho
opomenutie), ktoré má v zákone uvedené znaky.
K vzniku občianskoprávnych sankcií za nemajetkovú ujmu spôsobenú zásahom
do osobnosti fyzickej osoby podľa § 13 Občianskeho zákonníka musí byť ako predpoklad
zodpovednosti splnená podmienka existencie zásahu objektívne spôsobilého vyvolať
nemajetkovú ujmu spočívajúcu buď v porušení alebo len v ohrození osobnosti fyzickej osoby
v jej fyzickej a morálnej integrite. Tento zásah musí byť neoprávnený (protiprávny) a musí
tu byť zistená existencia príčinnej súvislosti medzi takýmto zásahom objektívne spôsobilým
negatívne zasiahnuť do niektorej z hodnôt tvoriacich fyzickú a morálnu integritu fyzickej
osoby a na druhej strane medzi vznikom nemajetkovej ujmy spočívajúcej v porušení alebo
ohrození chránených osobnostných práv a dotknutím osobnostnej sféry fyzickej osoby.
Nenaplnenie ktoréhokoľvek z týchto predpokladov vylučuje možnosť nástupu sankcií podľa
§ 13 Občianskeho zákonníka. Neoprávneným zásahom je zásah do osobnosti fyzickej osoby,
ktorý je v rozpore s objektívnym právom, t.j. s právnym poriadkom.
Niektoré zásahy, aj keď sa javia ako odporujúce objektívnemu právu, napriek tomu
nemožno posudzovať ako neoprávnené. Podstatou je existencia okolností vylučujúcich
neoprávnenosť zásahu. Okolnosti, ktoré majú tieto právne následky, a ktoré vychádzajú
z hodnotenia závažnosti, významu a funkcie vzájomne si kolidujúcich porovnávaných
záujmov dotknutej fyzickej osoby na jednej strane a zvláštnych verejných záujmov na strane
druhej, sú buď obsiahnuté priamo v právnych normách alebo z nich vyplývajú; jednou
z takých okolností je aj výkon zo zákona vyplývajúceho práva alebo plnenie zákonom
uloženej povinnosti. Tu totiž dochádza k stretu dvoch záujmov, pri ktorom sa individuálny
záujem jednotlivej fyzickej osoby, do osobnosti ktorej sa zasahuje, dostáva do kolízie s iným
(verejným-vyšším) záujmom, ktorej sa priznáva prednosť. Treba zároveň uviesť, že
neoprávneným zásahom nie sú ani podnety, upozornenia a sťažnosti urobené primeraným
spôsobom adresované príslušným orgánom.
Podľa žaloby k tvrdenému zásahu do osobnostných práv žalobcu 1/ malo v danom
prípade dôjsť pri prednese žalovaného v občianskom súdnom konaní, ktoré sa viedlo
na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 14 C 172/2001 na pojednávaní 1. decembra 2004,
keď sa mal žalovaný na adresu žalobcu 1/ vyjadriť, že „je najväčší darebák“. Žalobca 1/ však
toto svoje tvrdenie nepreukázal, pretože odvolací súd z obsahu uvedeného spisu, ktorým
doplnil dokazovanie, zistil, že na pojednávaní 1. decembra 2004 označený výrok zo strany
žalovaného na adresu žalobcu 1/ neodznel, ale JUDr. R. P. len v rámci svojho prednesu ako
účastník konania žiadal súd, aby pri rozhodovaní prihliadol (okrem iného) aj na to, akým
spôsobom sa MUDr. M. o ňom vyjadril, že je „najväčší darebák“. Dovolací súd sa stotožňuje
so záverom odvolacieho súdu, že žalobca 1/ nepreukázal toto svoje tvrdenie, že na
pojednávaní 1. decembra 2004 v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn.
14 C 172/2001 zo strany žalovaného označeným výrokom došlo k neoprávnenému zásahu do
osobnostných práv žalobcu 1/. Keďže žalobca 1/ v tomto smere neuniesol dôkazné bremeno,
odvolací súd správne žalobu v tejto časti zamietol. Naviac aj sám žalobca 1/ nepriamo
potvrdzuje správnosť záveru odvolacieho súdu, keď v dovolaní uvádza, že „nesúhlasí s
týmto odôvodnením nesúhlasím, nemám možnosť poukázať na žiadne ďalšie skutočnosti, či
dôkazy na podporu mojich tvrdení, a preto odôvodnenie akceptujem“.
Pokiaľ ide o ďalšie žalobcom 1/ označené výroky, ktoré sú podľa dovolateľa
neoprávneným zásahom do práva na ochranu jeho osobnosti a ktoré žalovaný napísal rukou
ako svoje písomné poznámky priamo na str. 3 odvolania podaného JUDr. R. P. proti
uzneseniu Okresného súdu Bratislava I zo 7. novembra 2001 sp. zn. 18 Nc 43/2001 („že
JUDr. R. P. je tiež po otcovi primitívna osobnosť) a na vyjadrení k návrhu na začatie konania
zo 4. januára 2002 vo veci vedenej na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 14 C 172/2001
(„týmto Ing. R. P. potvrdil o sebe podozrenie, že je primitívna osobnosť na veľmi nízkej
úrovni, nebohý môj otec mal pravdu, keď chcel zabrániť, aby si zobral moju sestru a výsledok
JUDr. R. P. je na svete“) dovolací súd po zvážení obsahu vyššie označených poznámok
žalovaného, ako aj miery akceptovateľnosti v rámci zvolených výrazov a s prihliadnutím na
všetky súvislosti a okolnosti, za ktorých žalovaný uvedené výrazy vo svojich poznámkach
použil, dospel k záveru, že pre posúdenie danej veci bolo rozhodujúce, že nimi nedošlo
k vybočeniu z medzí jeho subjektívneho oprávnenia ako účastníka súdneho konania, z ktorého
dôvodu ich nemožno kvalifikovať za neoprávnený zásah do osobnosti dovolateľa, i keď by sa
inak mohol zásah osobnosti žalobcu 1/ dotýkať. Zároveň v danej veci nemožno odhliadnuť
aj od skutočnosti, že medzi účastníkmi konania sú v dôsledku dlhodobo narušených rodinných
vzťahov i viacerých súdnych sporov, jednak majetkových i sporov, v ktorých sa účastníci
vzájomne domáhali voči sebe ochrany osobnosti, vzájomné vzťahy vyhrotené a poznačené
vzájomnou antipatiou, čo nepochybne ovplyvňuje aj ich spôsob komunikácie, resp.
vyjadrovania sa v týchto súdnych konaniach.
Z uvedených dôvodov dovolací súd dospel k záveru, že odvolací súd v tejto časti vec
správne právne posúdil, z ktorého dôvodu dovolanie žalobcu v tejto časti ako nedôvodné
zamietol podľa § 243b ods. 1 O.s.p.
3. Ak dôjde k zrušeniu napadnutého rozhodnutia (k tomu viď 1.1.), súd, ktorého
rozhodnutie bolo zrušené, koná ďalej o veci. Pritom je právny názor súdu, ktorý rozhodoval
o dovolaní, záväzný.
4. V novom rozhodnutí rozhodne súd znova aj o trovách pôvodného konania a
dovolacieho konania (§ 243d ods. 1 O.s.p.).
Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 26. mája 2015
JUDr. Daniela S u č a n s k á, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková