Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Cdo/55/2014

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobkyne GENERAL

FACTORING, a.s., so sídlom v Bratislave, Košická 56, IČO: 35 838 825, zastúpenej HMG

& PARTNERS, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Štefaničova 12, IČO: 35 885 459, proti

ţalovanej M. K., bývajúcej v K., za účasti vedľajšieho účastníka na strane ţalovanej

Zdruţenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom v Prešove, Vaţecká 16, IČO: 42

176 778, zastúpeného JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom vo Svidníku, Sov. hrdinov

163/66, o zaplatenie 852,24 € s príslušenstvom, vedenej

na Okresnom súde Svidník pod sp.zn. , o dovolaní ţalobkyne proti rozsudku

Krajského súdu v Prešove z 10. júna 2013, sp.zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a .

Ţalovanej náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Svidník rozsudkom z 22. mája 2012, č.k. -51 ţalobu

zamietol, trovy konania ţalovanej nepriznal a ţalobkyni uloţil povinnosť uhradiť vedľajšiemu

účastníkovi na strane ţalovanej trovy konania vo výške 165,70 € v lehote do 3 dní

od právoplatnosti rozsudku na účet právneho zástupcu vedľajšieho účastníka. Svoje

rozhodnutie po právnej stránke odôvodnil s poukazom na ustanovenie § 52 ods. 1 aţ 4, § 54

ods. 1 a 2, aţ 3, a a a a

Vychádzal zo zistenia, ţe ţalobkyňa nadobudla nárok na zaplatenie

úveru na základe zmluvy o postúpení pohľadávky z 21. decembra 2010, ktorú uzavrela

s pôvodným veriteľom Slovenská sporiteľňa, a.s. Bratislava. Účastníci pôvodnej zmluvy

zo 4. mája 2004 uzavreli zmluvu o kontokorentnom úvere v pôvodnej sume 16 000 Sk

s úrokovou sadzbou 10,85 % ročne. Konštatoval, ţe predmetný právny vzťah je od svojho

vzniku právnym vzťahom zaloţeným spotrebiteľskou zmluvou. Poukázal na námietku

2

premlčania ţalobkyňou uplatneného nároku vznesenú vedľajším účastníkom, na ktorú

vzhľadom na ustanovenie prihliadol, a preto nárok ako

premlčaný zamietol. Výrok o trovách konania odôvodnil s poukazom na ustanovenie § 142

ods. 1

Krajský súd v Prešove na odvolanie ţalobkyne rozsudkom z 10. júna 2013, sp.zn.

potvrdil rozsudok a účastníkom nepriznal náhradu trov odvolacieho

konania. Vedľajšiemu účastníkovi prisúdil náhradu trov odvolacieho konania vo výške

82,85 € a ţalobcovi uloţil povinnosť zaplatiť ju advokátovi JUDr. Igorovi Šafrankovi,

do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Konštatoval, ţe súd prvého stupňa vykonal vo veci

dokazovanie v potrebnom rozsahu, na základe ktorého správne zistil skutkový stav a vo veci

aj správne rozhodol. Rovnako ako súd prvého stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia

poukázal na ustanovenia § 52 ods. 1 aţ 4, § 54 ods. 1 a 2, § 100 ods. 1 aţ 3, § 101 a § 524

ods. 1 a 2 a a Uviedol, ţe

v predmetnej veci bolo nepochybne preukázané, ţe Slovenská sporiteľňa, a.s., Bratislava

uzavrela zmluvu o poskytnutí kontokorentného úveru zo 4. mája 2004 so ţalovanou. Následne

uzavrela zmluvu o postúpení pohľadávky so ţalobkyňou dňa 21. decembra 2010. Ţalobkyňa

oznámila toto postúpenie ţalovanej. Zároveň tieţ 10. decembra 2007 došlo k vypovedaniu

zmluvy o kontokorentnom úvere. K odvolacím námietkam ţalobcu uviedol predovšetkým to,

ţe ide o spotrebiteľský vzťah, ktorý je posudzovaný podľa ustanovení Občianskeho

zákonníka. Všetky reţimy a opatrenia určené na ochranu spotrebiteľa platia bez ohľadu na to,

aký typ formulárovej štandardnej zmluvy bol uzavretý a teda platia aj k úverom, ktoré sa

zahŕňajú pod absolútny obchodnoprávny vzťah. Spotrebiteľská zmluva sa riadi ustanovenia

, platí to aj pre pouţitie a prihliadnutie plynutia premlčacej doby.

Jednoznačne pozná všeobecnú premlčaciu dobu trojročnú a takto je

potrebné posudzovať aj tento vzťah medzi účastníkmi konania. Keďţe uplatnená pohľadávka

bola splatná k 10. decembra 2007, táto skutočnosť medzi účastníkmi konania sporná nebola

a ţaloba bola podaná aţ 2. decembra 2011, preto námietka premlčania bola na mieste.

Správne preto postupoval súd prvého stupňa, keď ţalobu zamietol a postupom podľa § 219

ods. 1 odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil. O trovách odvolacieho

konania rozhodol podľa v spojitosti s

Proti rozsudku odvolacieho súdu podala dovolanie ţalobkyňa. Jeho prípustnosť

odôvodnila ustanovením a K odňatiu

3

moţnosti konať pred súdom malo dôjsť tým, ţe 1/ nemala moţnosť vyjadriť sa k podaniu

vedľajšieho účastníka z 2. mája 2012, v ktorom vedľajší účastník vzniesol námietku

premlčania a tieţ tým, ţe 2/ odvolací súd rozhodol bez nariadenia pojednávania. V konaní

namietala aj nesprávnosť právneho posúdenia v otázke premlčania uplatneného nároku

pričom uviedla, ţe v danom prípade je potrebné aplikovať premlčaciu dobu v trvaní 4 rokov

podľa . Navrhla, aby dovolací súd zrušil v plnom rozsahu rozhodnutie

odvolacieho súdu a súdu prvého stupňa a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Ţalovaná ani vedľajší účastník na strane ţalovanej sa k dovolaniu písomne nevyjadrili.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, ţe

dovolanie podal včas účastník konania ( ), zastúpený advokátom (

ods. 1 veta druhá ), skúmal najskôr to, či tento opravný prostriedok smeruje proti

rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť dovolaním ( a nasl. ).

V zmysle dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia

odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa .

V prejednávanej veci je dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu. Podľa

je dovolanie prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol

zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej. V zmysle je

dovolanie prípustné tieţ proti rozsudku, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho

názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci. Podľa je dovolanie

prípustné tieţ vtedy, ak smeruje proti potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho súdu, vo výroku

ktorého odvolací súd vyslovil, ţe dovolanie je prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej

stránke zásadného významu alebo ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým

súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4.

V danom prípade dovolaním ţalobkyne nie je napadnutý zmeňujúci rozsudok

odvolacieho súdu, ale taký potvrdzujúci rozsudok odvolacieho súdu, vo výroku ktorého

odvolací súd nevyslovil, ţe dovolanie proti nemu je prípustné. Dovolací súd v prejednávanej

veci dosiaľ nerozhodoval, preto ani nevyslovil právny názor, ktorým by boli súdy viazané.

Z týchto dôvodov dospel Najvyšší súd Slovenskej republiky k záveru, ţe dovolanie ţalobkyne

nie je podľa aţ 3 procesne prípustné.

S prihliadnutím na zákonnú povinnosť ( ) skúmať vţdy, či dovolaním

napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou

zo závaţných procesných vád vedúcich k vydaniu tzv. zmätočného rozhodnutia, ktoré zistenie

by viedlo k záveru, ţe dovolanie je prípustné bez ohľadu na procesnú formu rozhodnutia

odvolacieho súdu a spôsob jeho rozhodnutia, neobmedzil sa dovolací súd len na skúmanie

prípustnosti dovolania podľa , ale sa zaoberal aj otázkou, či konanie a rozhodnutie

odvolacieho súdu nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 písm. a/ aţ g/

(t.j. či v danej veci nejde o prípad nedostatku právomoci súdu, nedostatku spôsobilosti

účastníka, nedostatku riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, o prekáţku veci

právoplatne rozhodnutej alebo uţ prv začatého konania, o prípad odňatia moţnosti účastníka

pred súdom konať, o prípad nedostatku návrhu na začatie konania vo veciach, ktoré moţno

začať len na návrh, či o prípad rozhodovania vylúčeným sudcom alebo súdom nesprávne

obsadeným).

Z vymenovaných procesných vád je v dovolaní výslovne namietaná vada konania

v zmysle ustanovenia spočívajúca v tom, ţe 1/ ţalobkyňa nemala

moţnosť sa vyjadriť sa k podaniu vedľajšieho účastníka z 2. mája 2012, obsahom ktorého

bola námietka premlčania a tým, ţe 2/ odvolací súd na prejednanie odvolania nenariadil

pojednávanie.

Predmetnému dôvodu dovolania v zmysle sú vlastné tri pojmové

znaky: 1/ odňatie moţnosti konať pred súdom, 2/ to, ţe k odňatiu moţnosti konať došlo

v dôsledku postupu súdu, 3/ moţnosť konať pred súdom sa odňala účastníkovi konania.

Vzhľadom k tej skutočnosti, ţe zákon bliţšie v ţiadnom zo svojich ustanovení pojem odňatie

moţnosti konať pred súdom nešpecifikuje, pod odňatím moţnosti konať pred súdom je

potrebné vo všeobecnosti rozumieť taký postup súdu, ktorý znemoţňuje účastníkovi konania

realizáciu procesných práv a právom chránených záujmov, priznaných mu Občianskym

súdnym poriadkom na zabezpečenie svojich práv a oprávnených záujmov.

O vadu, ktorá je z hľadiska významná, ide najmä vtedy, ak súd

v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne s ďalšími všeobecne záväznými

právnymi predpismi a týmto postupom odňal účastníkovi konania jeho procesné práva, ktoré

mu právny poriadok priznáva. O taký prípad v prejednávanej veci nejde z dôvodu, ţe odvolací

súd pri prejednávaní a rozhodovaní veci postupoval v súlade s právnymi predpismi

a ţalobkyni neznemoţnil uplatniť procesné práva priznané jej právnym poriadkom

na zabezpečenie jeho práv a oprávnených záujmov.

Dovolateľka namietala skutočnosť, ţe k odňatiu moţnosti konať pred súdom malo

dôjsť tým, ţe sa nemohla vyjadriť k podaniu vedľajšieho účastníka z 2. mája 2012, obsahom

ktorého bola námietka premlčania, v dôsledku ktorého súd prvého stupňa ţalobu zamietol.

Dovolací súd uvádza, ţe i keď dovolateľke bola, podľa jej tvrdenia pre časť konania pred

súdom prvého stupňa odňatá moţnosť konať, mohla však následne uplatniť svoj vplyv

na výsledok konania, čo aj urobila. Proti rozsudku súdu prvého stupňa podala odvolanie,

v ktorom okrem iného sa vyjadrila aj k tejto námietke. Za tejto situácie, podľa názoru

dovolacieho súdu, dovolateľke nebola odňatá moţnosť konať pred súdom do takej miery, aby

to naplnilo podmienky prípustnosti dovolania podľa (obdobne

rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky uverejnené v Zbierke stanovísk

najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. 39/1993).

K odňatiu moţnosti konať pred súdom malo dôjsť podľa názoru ţalobkyne aj tým, ţe

odvolací súd nenariadil pojednávanie na prejednanie odvolania.

Podľa na prejednanie odvolania proti rozhodnutiu vo veci samej

nariadi predseda senátu odvolacieho súdu pojednávanie vţdy, ak a/ je potrebné zopakovať

alebo doplniť dokazovanie, b/ súd prvého stupňa rozhodol podľa § 115a bez nariadenia

pojednávania a je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, c/ ide o konanie vo veciach

porušenia zásady rovnakého zaobchádzania, d) to vyţaduje dôleţitý verejný záujem.

Podľa v ostatných prípadoch moţno o odvolaní rozhodnúť aj

bez nariadenia odvolacieho pojednávania.

V zmysle citovaného ustanovenia je odvolací súd povinný nariadiť pojednávanie iba

v zákonom vymenovaných prípadoch. V ostatných prípadoch je vecou rozhodnutia

odvolacieho súdu, či na prejednanie odvolania nariadi pojednávanie alebo nie. Ak preto

v týchto prípadoch odvolací súd prejedná a rozhodne o odvolaní bez nariadenia pojednávania,

týmto postupom neodníma účastníkovi moţnosť konať pred súdom.

V posudzovanej veci sa odvolací súd stotoţnil so skutkovými a právnymi závermi

súdu prvého stupňa. Dospel preto k názoru, ţe nie je potrebné dokazovanie vykonané súdom

prvého stupňa zopakovať ani doplniť. Rozhodnúť bez odvolacieho pojednávania mohol aj

z dôvodu, ţe súd prvého stupňa rozhodol po nariadení pojednávania, v konaní nešlo o spor

vo veci porušenia zásady rovnakého zaobchádzania a zo spisu nevyplývalo, ţe by prejednanie

a rozhodnutie veci na odvolacom pojednávaní vyţadoval dôleţitý verejný záujem. Napokon,

existenciu uvedených skutočností dovolateľka v dovolaní ani netvrdila. Ak preto

v prejednávanej veci odvolací súd rozhodol o odvolaní ţalobkyne bez nariadenia

pojednávania, postupoval v súlade so zákonom. Týmto procesným postupom nemohol preto

zaloţiť procesnú vadu konania v zmysle

Dovolací súd poukazuje na tú skutočnosť, ţe za postup súdu odnímajúci účastníkovi

konania moţnosť konať pred súdom v zmysle citovaného zákonného ustanovenia, nie je

moţné povaţovať postup súdu v súlade s príslušnými procesnými ustanoveniami. Nedošlo

preto k závadnému procesnému postupu súdu, ktorým by sa ţalobkyni znemoţnila realizácia

jej procesných práv, priznaných jej v občianskom súdnom konaní za účelom obhájenia

a ochrany jej práv a právom chránených záujmov v zmysle

Ţalobkyňa ďalej namietala aj skutočnosť, ţe napadnutý rozsudok odvolacieho súdu

spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci ( ).

Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje

právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym

právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav.

O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepouţil správny právny predpis

alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak

zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Nesprávne právne

posúdenie veci je síce relevantným dovolacím dôvodom, samo o sebe ale prípustnosť

dovolania nezakladá (nemá základ vo vade konania v zmysle a nespôsobuje

zmätočnosť rozhodnutia). I keby teda tvrdenia ţalobkyne boli opodstatnené (dovolací súd ich

z uvedeného aspektu neposudzoval), ţalobkyňou vytýkaná skutočnosť by mala za následok

vecnú nesprávnosť napadnutého rozsudku, nezakladala by ale prípustnosť dovolania v zmysle

V dôsledku toho by posúdenie, či odvolací súd (ne)pouţil správny právny

predpis a či ho (ne)správne interpretoval alebo či zo správnych skutkových záverov vyvodil

(ne)správne právne závery, prichádzalo do úvahy aţ vtedy, keby dovolanie bolo procesne

prípustné (o taký prípad ale v prejednávanej veci nešlo).

Vzhľadom na to, ţe prípustnosť dovolania ţalobkyne nemoţno vyvodiť zo ţiadneho

ustanovenia , Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie

odmietol podľa v spojení s ako smerujúce

proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné. So zreteľom na odmietnutie

dovolania sa nezaoberal napadnutým rozhodnutím odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej

správnosti.

V dovolacom konaní úspešnej ţalovanej vzniklo právo na náhradu trov dovolacieho

konania proti ţalobkyni, ktorá úspech nemala (§ 243b ods. 5 O.s.p v spojení s § 224 ods. 1

a ). Najvyšší súd Slovenskej republiky jej však ţiadne trovy dovolacieho

konania nepriznal z dôvodu, ţe nepodala návrh na ich priznanie.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 26. mája 2015

JUDr. Helena Haukvitzová, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Dagmar Falbová