Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
c6f/435766.98482b.pdf
PDF · 120.98 KB
No categories available
6Cdo/124/2015
Najvyšší súd 6 Cdo 124/2015
Slovenskej republiky 6 Cdo 125/2015
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne P. so sídlom v B.,
zastúpenej advokátskou kanceláriou F.., so sídlom v B., v mene ktorej koná ako konateľ
advokát D.., proti žalovanej S., za ktorú koná M., so sídlom v B., o náhradu majetkovej
a nemajetkovej ujmy, vedenej na Okresnom súde Revúca pod sp. zn. 3 C 351/2012,
o dovolaniach žalobkyne proti uzneseniam Krajského súdu v Banskej Bystrici z 24. októbra
2013 sp. zn. 16 Co 739/2013 a sp. zn. 16 Co 737/2013 takto
rozhodol:
Dovolanie žalobkyne proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici
z 24. októbra 2013 sp. zn. 16 Co 739/2013 odmieta.
Uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici z 24. októbra 2013 sp. zn.
16 Co 737/2013 zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie.
O d ô v o d n e n i e
Krajský súd v Banskej Bystrici (ďalej aj „odvolací súd“) uznesením
z 24. októbra 2013 sp. zn. 16 Co 739/2013 potvrdil uznesenie Okresného súdu Revúca (ďalej
aj „súd prvého stupňa“ alebo „prvostupňový súd“) z 9. septembra 2013 č. k. 3 C 351/2012-70,
ktorým bola žalobkyni uložená povinnosť zaplatiť súdny poplatok za podané odvolanie
v sume 20 eur. Potvrdenie prvostupňového uznesenia odôvodnil jeho vecnou správnosťou.
Ďalším uznesením z toho istého dňa sp. zn. 16 Co 737/2013 Krajský súd v Banskej
Bystrici odmietol odvolanie žalobkyne podané proti uzneseniu Okresného súdu Revúca
z 26. apríla 2013 č. k. 3 C 351/2012-31, ktorým bola žalobkyni uložená povinnosť zaplatiť
súdny poplatok za vznesenú námietku zaujatosti v sume 66 €. Odmietnutie odvolania
odôvodnil jeho oneskoreným podaním. Uviedol, že napadnuté uznesenie okresného súdu bolo
žalobkyni doručené dňa 13. júna 2013. Posledným dňom na podanie odvolania bol
28. jún 2013, ktorý pripadol na piatok. Keďže žalobkyňa podala odvolanie osobne
na okresnom súde dňa 1. júla 2013, podala ho po uplynutí zákonnej pätnásťdňovej lehoty.
Proti obom označeným uzneseniam krajského súdu podala žalobkyňa dovolanie.
Uznesenie odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa
o povinnosti zaplatiť súdny poplatok za podané odvolanie, označila žalobkyňa za prekvapivé
a priečiace sa zákonu. Uviedla, že súdy jej vyrubili súdny poplatok, ktorý jej nemal byť
vyrubený a tým jej odňali možnosť konať (§ 237 písm. f/ O. s. p.). Žiadala preto toto
rozhodnutie odvolacieho súdu i rozhodnutie súdu prvého stupňa zrušiť.
Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 10a
ods. 1 O. s. p.) po zistení, že dovolanie podala včas žalobkyňa zastúpená v súlade s § 241
ods. 1 veta druhá O. s. p., bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 3 O. s. p.)
najprv skúmal prípustnosť dovolania proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo
potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa o povinnosti žalobkyne zaplatiť súdny poplatok
za podané odvolanie.
Zistil, že danom prípade ide o dovolanie podané v obdobnej veci, aká už bola v počte
väčšom ako päť predmetom konania pred dovolacím súdom na základe skoršieho dovolania
tej istej dovolateľky – viď konania vedené na najvyššom súde pod sp. zn. 6 Cdo 221/2014,
6 Cdo 219/2014, 6 Cdo 236/2014, 6 Cdo 253/2014, 6 Cdo 278/2014, 6 Cdo 295/2014,
3 Cdo 428/2014, 5 Cdo 301/2014, 5 Cdo 390/2014, 5 Cdo 365/2014, 7 Cdo 398/2014,
7 Cdo 466/2014, 8 Cdo 265/2014. Dovolací súd sa s odôvodneniami rozhodnutí, ktoré boli
vydané v týchto konaniach, v celom rozsahu stotožňuje a poukazuje na ne. V zmysle § 243b
ods. 7 O. s. p. už ďalšie dôvody neuvádza.
Pokiaľ ide o uznesenie odvolacieho súdu o odmietnutí odvolania, toto žiadala
žalobkyňa zrušiť a vec vrátiť odvolaciemu súdu na ďalšie konanie. Uviedla, že postupom
odvolacieho súdu jej bola odňatá možnosť konať pred súdom (§ 237 písm. f/ O. s. p.), keďže
odvolanie podala v zákonom stanovenej lehote. Namietala, že odvolanie nepodala
na prvostupňovom súde osobne do podateľne ako to uviedol vo svojom rozhodnutí odvolací
súd, ale ho odovzdala na prepravu doručovateľskej spoločnosti R., IČO: X., so sídlom v B.
(ďalej aj „doručovateľská spoločnosť“), ktorej predmetom podnikania je „poskytovanie
poštových služieb“. Urobila tak dňa 28. júna 2013, teda v čase, keď ešte márne neuplynula
lehota na odvolanie (§ 57 ods. 3 O. s. p.). Neexistoval preto dôvod na vydanie napadnutého
rozhodnutia. K dovolaniu pripojila doklad o odovzdaní zásielky na prepravu.
S prihliadnutím na obsah tohto dovolania Najvyšší súd Slovenskej republiky osobitne
skúmal, či postupom (rozhodnutím) odvolacieho súd nedošlo k odňatiu možnosti žalobkyni
konať pred súdom (§ 237 písm. f/ O. s. p.).
Pod odňatím možnosti konať pred súdom v zmysle § 237 písm. f/ O. s. p. treba
rozumieť taký postup súdu, ktorým znemožní realizáciu tých procesných práv, ktoré
účastníkom občianskeho súdneho konania procesné predpisy priznávajú za účelom
zabezpečenia spravodlivej ochrany ich práv a právom chránených záujmov. K odňatiu
možnosti konať pred súdom môže dôjsť nielen činnosťou súdu, ktorá rozhodnutiu
predchádza, ale aj samotným rozhodnutím. Takýmto rozhodnutím je aj uznesenie, ktorým
odvolací súd nesprávne odmietne odvolanie ako oneskorene podané (R 23/1994).
Podľa § 204 ods. 1 O. s. p., odvolanie sa podáva do 15 dní od doručenia rozhodnutia
na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie
znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Podľa § 57 ods. 3 O. s. p., lehota je zachovaná, ak sa posledný deň lehoty urobí úkon
na súde alebo podanie odovzdá orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť.
Lehota na podanie odvolania je procesnou lehotou. Charakteristickou črtou
procesných lehôt je, že sú zachované aj v prípadoch, keď sa procesný úkon v rámci lehoty
nedostane do dispozičnej sféry adresáta, ale stačí, keď je urobený posledný deň lehoty osobne
na súde alebo ak je odovzdaný orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť.
Z obsahu spisu vyplýva, že uznesenie súdu prvého stupňa bolo zástupcovi žalobkyne
doručené 13. júna 2013. Posledným dňom 15-dňovej lehoty na podanie odvolania bol
28. jún 2013 (piatok) tak, ako to vo svojom rozhodnutí správne konštatoval aj odvolací súd.
Podacia pečiatka Okresného súdu Revúca (č. l. 34 spisu) obsahuje údaj, že odvolanie
proti uzneseniu bolo podané na tomto súde osobne dňa 1. júla 2013. Z tejto skutočnosti
vychádzal aj odvolací súd pri svojom závere o oneskorenom podaní odvolania.
Zo žalobkyňou predloženého dokladu (č. l. 107 spisu) - detaily zásielky k prepravnému listu
č. 1551530943, o ktorom odvolací súd v čase rozhodovania o odvolaní nemal vedomosť
(žalobkyňa ho pripojila až k dovolaniu), však vyplýva, že žalobkyňa odvolanie voči uzneseniu
adresované Okresnému súdu Revúca odovzdala na doručenie doručovateľskej spoločnosti dňa
28. júna 2013, t. j. v posledný deň 15-dňovej odvolacej lehoty. Na výzvu prvostupňového
súdu túto skutočnosť výslovne potvrdila aj doručovateľská spoločnosť listom z 1. 12. 2014
(č. l. 142).
Pre záver o (ne)splnení podmienky zachovania odvolacej lehoty v zmysle ustanovenia
§ 57 ods. 3 O. s. p. bolo treba ešte posúdiť, či doručovateľská spoločnosť, ktorej bolo
odvolanie odovzdané žalobkyňou na doručenie, možno považovať za „orgán, ktorý má
povinnosť ho doručiť“.
Orgánom povinným doručiť podanie, ktorým sa vykonáva úkon viazaný lehotou, je
v zmysle zákonom stanovených podmienok ktorýkoľvek okresný súd (§ 42 ods. 2 O. s. p.),
odvolací súd (§ 218 ods. 2 O. s. p.), správny orgán, ktorý vydal rozhodnutie (§ 250m ods. 2
O. s. p.), príslušný orgán nápravno-výchovného ústavu, zdravotníckeho zariadenia a pod.
a napokon aj pošta, čo je zrejmé aj z ustálenej judikatúry súdov Slovenskej republiky (pozri
napr. V 8/72, R 23/86, ZSP č. 2/2004).
Zákon č. 324/2011 Z. z. o poštových službách a o zmene a doplnení niektorých
zákonov (ďalej len „zákon“), ktorého predmetom úpravy sú (aj) podmienky poskytovania
poštových služieb (§ 1 ods. 1 písm. a/), definovaných ako služby poskytované na účely
dodania poštovej zásielky (špecifikovanej v § 5), a to vybranie a distribúcia poštovej zásielky
(§ 2) vymedzuje poskytovanie poštových služieb poštovým podnikom (§ 7) ako
podnikateľskú činnosť. Poskytovať poštové služby možno len za podmienok stanovených
zákonom a to len na základe registrácie vykonanej Poštovým regulačným úradom (§ 19)
v rozsahu podľa všeobecného povolenia (rozhodnutia vydaného Poštovým regulačným
úradom podľa § 17), resp. na základe poštovej licencie (rozhodnutia vydaného Poštovým
regulačným úradom podľa § 44).
Konanie o registrácii, t. j. zápis osoby, ktorá bude poskytovať poštové služby
do registra poštových podnikov, upravuje zákon v § 19 až § 22.
Poštový regulačný úrad vedie register poštových podnikov ako verejný zoznam,
do ktorého sa zapisujú zákonom stanovené údaje, sprístupnený bezodplatne na jeho webovom
sídle (§ 23). Podľa aktuálneho registra poštových podnikov je ku dňu vydania tohto
rozhodnutia v ňom evidovaných 24 poštových podnikov s uvedením ich obchodného mena,
dátumu registrácie, spôsobu označovania poštových zásielok a druhu (nimi poskytovaných)
poštových služieb, vrátane spoločnosti R.. s dátumom jej registrácie 30. apríla 2012 (pod
poradovým číslom 3), ktorej žalobkyňa odovzdala predmetné podanie - odvolanie (okrem
iných zásielok) na jeho doručenie pred uplynutím zákonnej lehoty na podanie odvolania.
Vzhľadom na to, že spoločnosť R.. je Poštovým regulačným úradom registrovaným
poštovým podnikom poskytujúcim poštové služby (označené ako OS – ostatné poštové
služby) v zmysle zákona, treba ju považovať za orgán, ktorému je možné odovzdať podanie
a ktorý má povinnosť toto podanie doručiť s následkom zachovania lehoty v zmysle
ustanovenia § 57 ods. 3 O. s. p.
Námietka žalobkyne, že rozhodnutím odvolacieho súdu, ktorý odmietol jej odvolanie
ako oneskorene podané, jej odňal možnosť konať pred súdom v zmysle § 237 písm. f/ O. s. p.,
je teda dôvodná. Najvyšší súd Slovenskej republiky preto uznesenie Krajského súdu
v Banskej Bystrici z 24. októbra 2013 sp. zn. 16 Co 737/2013 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie
konanie (§ 243b ods. 1 a 2 O. s. p.).
V novom rozhodnutí rozhodne súd znova aj o trovách pôvodného konania
a dovolacieho konania (§ 243d ods. 1 O. s. p.).
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov
3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 26. mája 2015
JUDr. Rudolf Čirč, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: Zuzana Pudmarčíková