Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9So/38/2014

Identifikačné číslo spisu: 8013201079 Dátum vydania rozhodnutia: 27.05.2015 Meno a priezvisko: JUDr. Viera Nevedelová Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2015:8013201079.1

ROZSUDOK

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Nevedelovej a členov senátu JUDr. Ľubice Filovej a JUDr. Júlie Horskej, PhD., v právnej veci navrhovateľa E., bytom P. proti odporkyni Sociálnej poisťovni, ústrediu, Ul. 29. augusta 8, Bratislava, o starobný dôchodok, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Prešove zo 14. januára 2014, č. k. -14, takto

rozhodol:

Najvyšší s ú d Slovenskej republiky rozsudok Krajského s údu v Prešove zo 14. januára 2014, č. k. -14 m e n í tak, že rozhodnutie odporkyne číslo XXX XXX XXXX zo 7. októbra 2013 z r u š u j e a vec jej v r a c i a na ďalšie konanie.

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

Odôvodnenie

Krajský súd rozsudkom zo 14. januára 2014, č. k. -14, potvrdil rozhodnutie číslo XXX XXX XXXX zo 7. októbra 2013, ktorým odporkyňa podľa a o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) a o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) zamietla žiadosť navrhovateľa o priznanie starobného dôchodku od 1. júla 2010. Náhradu trov konania účastníkom nepriznal.

Krajský súd mal za preukázané, že navrhovateľ je od 1. januára 1999 poberateľom výsluhového príspevku priznaného podľa , pre nárok na ktorý mu bola zhodnotená doba výkonu základnej vojenskej služby od 02.08.1963 do 31.08.1965 a doba služby príslušníka Policajného zboru SR od 01.09.1965 do 31.12.1998 v I. kategórii funkcií. Výsluhový príspevok navrhovateľa sa považuje za výsluhový dôchodok. Navrhovateľ splnil podmienky nároku na starobný dôchodok podľa zákona o sociálnom zabezpečení odpracovaním potrebnej doby a dosiahnutím veku 55 rokov (X. G. 1998), t. j. pred nadobudnutím účinnosti o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“). Krajský súd dospel záveru, že keďže navrhovateľovi vznikol nárok na starobný dôchodok podľa

predpisov účinných pred 1. januárom 2004, o ktorom podľa § 142 ods. 4 písm. b) zákona o sociálnom zabezpečení rozhoduje Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky a príslušnosť Sociálnej poisťovne na rozhodovanie o tejto dávke je vylúčená, odporkyňa nepochybila, keď zamietla žiadosť navrhovateľa o starobný dôchodok. Preto preskúmavané rozhodnutie odporkyne ako zákonné potvrdil.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ. Namietal, že osobitný systém poistenia príslušníkov ozbrojených zborov neobsahuje úpravu dôchodkových dávok, ktorá by zohľadňovala dobu ich poistenia v celom rozsahu, a to aj v civilnom zamestnaní. V dôsledku súbežného uplatňovania dvoch systémov tak dochádza k diskriminácii poistencov osobitného systému, ktorým odporkyňa niektoré doby poistenia vôbec nehodnotí, resp. mení podmienky. Pri priznaní výsluhového príspevku, ktorý sa považuje za výsluhový dôchodok, nebolo zohľadnené jeho zaradenie do I. kategórie funkcií a nebola mu zhodnotená ani všetka doba dôchodkového poistenia. Poukázal na právny názor vyslovený v rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 15. augusta 2012, sp. zn. s tým, že splnil podmienky nároku na starobný dôchodok podľa a v spojení s o sociálnom poistení v spojení s zákona o sociálnom zabezpečení. Podľa jeho názoru odporkyňa je povinná vykonať výpočet dôchodku s prihliadnutím na doby poistenia vo všeobecnom i osobitnom systéme a priznať mu starobný dôchodok vo výške zodpovedajúcej rozsahu poistenia vo všeobecnom systéme. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok krajského súdu zmenil, rozhodnutie odporkyne zo 7. októbra 2013 zrušil a vec jej vrátil na ďalšie konanie.

Odporkyňa vo vyjadrení k odvolaniu uviedla, že dôvody, ktoré uvádza navrhovateľ v odvolaní, nepovažuje za opodstatnené. Navrhovateľovi nárok na starobný dôchodok vznikol podľa od X.G. 1998, t.j. pred dňom účinnosti Poukázala na skutočnosť, že o starobnom dôchodku navrhovateľa, na ktorý vznikol nárok pred 1. júlom 2002 nemá odporkyňa vzhľadom na ustanovenie zákona o sociálnom zabezpečení kompetenciu rozhodovať a v jeho prípade nemožno postupovať ani podľa prechodného ustanovenia zákona, keďže navrhovateľ nebol nepretržite zamestnaný ku dňu 31. decembra 2003. Navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací podľa preskúmal napadnutý rozsudok a konanie mu predchádzajúce bez pojednávania v súlade s a dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je potrebné zmeniť.

Predmetom konania bolo preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporkyne o zamietnutí žiadosti navrhovateľa o priznanie starobného dôchodku.

Medzi účastníkmi bola sporná otázka zachovania nároku navrhovateľa na priznanie starobného dôchodku z dôvodu splnenia vekovej podmienky 55 rokov pre vznik nároku na starobný dôchodok podľa

V zmysle v znení účinnom do 31.decembra 2004 v konaniach o nárokoch na dávky a výplatu dávok z dôchodkového zabezpečenia, ktoré vznikli pred 1. januárom 2004, sa rozhodne podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003 s odchýlkami ďalej ustanovenými.

Podľa nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie alebo služby I. a II. kategórie funkcií sa priznávajú do 31. decembra 2023.

Podľa vety prvej až tretej suma starobného dôchodku poistenca, ktorý splnil podmienky nároku na tento dôchodok pred 1.januárom 2004, je po vzniku nároku na starobný dôchodok nepretržite zamestnaný k 31.decembru 2003 a nepoberal starobný dôchodok, invalidný dôchodok alebo ich časť, sa určí podľa tohto zákona. Náhradné doby získané po vzniku nároku na starobný dôchodok sa posudzujú podľa predpisov účinných do 31.decembra 2003. Táto suma nesmie byť nižšia ako suma určená podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003, a to vrátane

úpravy dôchodkov a zvýšenia dôchodkov prislúchajúcich podľa osobitného predpisu.

V zmysle policajt má nárok na starobný dôchodok, ak bol zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol vek aspoň 55 rokov, ak vykonával najmenej 20 rokov službu zaradenú do I. kategórie funkcií.

Z obsahu spisov je zrejmé, že navrhovateľ vykonával profesionálnu službu policajta v rozsahu viac ako 25 rokov a po ukončení služobného pomeru bol mu priznaný výsluhový príspevok podľa a a , pričom pri priznaní výluhového príspevku sa na kategórie funkcií neprihliadalo.

Navrhovateľ splnil všetky podmienky nároku na starobný dôchodok podľa dňom X. G. 1998, ktorým dovŕšil vek 55 rokov.

Dňom 1. júla 2002 nadobudol účinnosť o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Podľa , ktoré je prechodným ustanovením, sa výsluhový príspevok, na ktorý vznikol nárok podľa a v znení neskorších predpisov a tento nárok trvá ku dňu účinnosti tohto zákona,považuje za výsluhový dôchodok podľa tohto zákona vo výške, v akej patrili ku dňu jeho účinnosti tohto zákon.

V zmysle , o dávkach dôchodkového zabezpečenia rozhoduje, pokiaľ ide o policajtov, rozhoduje orgán ministerstva vnútra.

Podľa bodu 1 v znení od 1.júla 2002 sa na sociálne zabezpečenie policajtov a vojakov nepoužijú až 145 o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov. Z citovaného ustanovenia vyplýva, že tam uvedené ustanovenia sa nepoužijú až od 1. júla 2002, počnúc ktorým mohol policajtom najskôr vzniknúť nárok na výsluhový dôchodok podľa Aplikácia ustanovení a nasl. však nie je vylúčená pri nárokoch na starobný dôchodok, ktoré do 30. júna 2002 už vznikli.

Podľa nárok na dávku vzniká dňom splnenia podmienok ustanovených týmto zákonom, prípadne vykonávacími predpismi.

Z vyššie uvedeného vyplýva, že navrhovateľovi splnil podmienky nároku na starobný dôchodok podľa piatej časti ( až ) dňom X. G. 1998.

Podľa nárok na výplatu dávky vzniká splnením podmienok ustanovených pre vznik nároku na dávku a jej výplatu a podaním žiadosti o priznanie alebo vyplácanie dávky.

Navrhovateľ po vzniku nároku na starobný dôchodok nebol naďalej nepretržite zamestnaný k 31.decembru 2003. Vzhľadom na to sa na neho nemôže vzťahovať ustanovenie § 261 ods. 1 zákona o sociálnom poistení.

Odvolací súd nepovažoval za dôvodnú námietku navrhovateľa, že odporkyňa mala v jeho prípade postupovať v súlade s právnym názorom vysloveným v rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 15. augusta 2012, sp. zn. . Uvedené rozhodnutie sa týkalo žiadateľa o starobný dôchodok, ktorý splnil podmienky nároku na starobný dôchodok (dovŕšil vek 55. rokov) po 1. januári 2004, t. j. za účinnosti a nie je možné ho aplikovať v prípade navrhovateľa, ktorý splnil podmienky nároku na starobný dôchodok za účinnosti a podľa žiadosti o dôchodok po priznaní výsluhového príspevku už nebol zamestnaný (dôchodkovo

poistený).

Ako je vyššie uvedené, nárok na starobný dôchodok podľa navrhovateľovi nesporne vznikol už ku dňu X. G. 1998 a zostal zachovaný podľa v spojení s

Kompetencia príslušných orgánov Ministerstva vnútra SR rozhodnúť o sociálnom zabezpečení policajtov, teda aj o nároku na starobný dôchodok, nie je v danom prípade ustanovením bodu 1 dotknutá, keďže navrhovateľ nebol od vzniku nároku na starobný dôchodok nepretržite zamestnaný k 31.decembru 2003, ako to predpokladá ustanovenie zákona o sociálnom poistení.

Keďže v zmysle vyššie uvedeného je na rozhodnutie o nároku navrhovateľa na starobný dôchodok príslušný orgán ministerstva vnútra, odporkyňa pochybila, keď o žiadosti navrhovateľa o starobný dôchodok sama rozhodla, hoci na také rozhodnutie v danom prípade nebola vecne príslušná a jeho žiadosť mala postúpiť na rozhodnutie príslušného orgánu ministerstva vnútra.

Z uvedených dôvodov odvolací súd považoval rozhodnutie odporkyne za nesúladné so zákonom a preto veta prvá v spojení s a rozsudok krajského súdu zmenil, rozhodnutia odporkyne zrušil a vec jej vrátil na ďalšie konanie.

V ďalšom konaní je odporkyňa viazaná právnym názorom odvolacieho súdu ( ) a žiadosť navrhovateľa o starobný dôchodok postúpi na rozhodnutie príslušnému orgánu v súlade s , t. j. príslušnému orgánu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky.

O náhrade trov konania odvolací súd rozhodol v súlade s , v spojení s , lebo navrhovateľ ich náhradu neuplatnil a odporkyňa bola v konaní neúspešná.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok