Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9Sžso/11/2014

Identifikačné číslo spisu: 2012200600 Dátum vydania rozhodnutia: 27.05.2015 Meno a priezvisko: JUDr. Viera Nevedelová Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2015:2012200600.1

ROZSUDOK

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Nevedelovej a členov senátu JUDr. Ľubice Filovej a JUDr. Júlie Horskej, v právnej veci žalobcu U. bytom Bulharská 7, Skalic a, proti žalovanému: Ústrediu práce, sociálnych vecí a rodiny, Špitálska 8, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. AA/2012/55838/16608/OPČ-SSZ z 2. októbra 2012, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Trnave z 12. decembra 2013, č. k. -36, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trnave z 12. decembra 2013, č. k. -36, p o t v r d z u j e .

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

Odôvodnenie

Krajský súd rozsudkom z 12. decembra 2013, č. k. -36, zamietol žalobu o preskúmanie rozhodnutia č. AA/2012/55838/16608/OPČ-SSZ zo dňa 2. októbra 2012, ktorým žalovaný zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Senica (ďalej len „úrad“) zo dňa 21. augusta 2012, č. F/2010/10180-018349 o vyradení žalobcu z evidencie uchádzačov o zamestnanie odo dňa 7. júna 2012.

Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že žalobca bol na základe jeho žiadosti z 3. novembra 2010 zaradený do evidencie uchádzačov o zamestnanie od 2. novembra 2010, pričom bol poučený o právach a povinnostiach uchádzača o zamestnanie, čo potvrdil vlastnoručným podpisom. Dňa 6. júna 2012 predložil žalobca úradu Dohodu o vykonaní práce na výkon pracovnej činnosti od 07.06.2012 u zamestnávateľa A&T SK s.r.o., Vysoká nad Kysucou. Až dňa 21.augusta 2012 predložil potvrdenie o výške príjmu za mesiac jún v sume 274,25 €. Keďže príjem žalobcu za mesiac jún 2012 presiahol zákonom stanovenú výšku 65 % sumy životného minima, bol žalobca dňom 07.06.2012, t. j. dňom

vzniku pracovného pomeru na základe Dohody o vykonaní práce vyradený z evidencie uchádzačov o zamestnanie. Krajský súd dospel k záveru, že žalobca zanedbal svoju povinnosť vyplývajúcu mu z ustanovenia , pretože predpokladaný príjem neoznámil najneskôr v deň pred začiatkom vykonávania pracovnej činnosti, ale až dňa 21.augusta 2012. Vzhľadom na uvedené krajský súd dospel k záveru, že rozhodnutie a postup žalovaného v medziach žaloby je v súlade so zákonom o službách zamestnanosti, a preto žalobu zamietol. Náhradu trov neúspešnému žalobcovi nepriznal.

Proti rozsudku krajského súdu podal včas odvolanie žalobca. Poukazoval na nevhodné podmienky uvedené v uzavretej Dohode o vykonaní práce a na svoje zdravotné problémy. Namietal, že on sám žiadal úrad už 06.06. 2012 o vyradenie z evidencie nezamestnaných, avšak pracovníčka úradu mu povedala, že to nie je ešte potrebné. Podľa jeho názoru úrad nekonal v zmysle zákona, inak by ho vyradili z evidencie, keď o to požiadal. Taktiež namietal, že nebol na úrade riadne poučený, nebol upozornený na výšku príjmu, dali mu len podpísať nejaké papiere. Uviedol, že nepopiera, že dosiahol výšku príjmu 274,25 €, ale trvá na tom, že nebol poučený. On svoju povinnosť nezanedbal ako tvrdí krajský súd, povinnosť si nesplnila pracovníčka úradu. Žalobca žiadal, aby odvolací súd rozsudok krajského súdu zrušil a tiež aby zrušil rozhodnutie žalované ako aj správneho orgánu prvého stupňa.

Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že námietky žalobcu voči podmienkam uvedeným v uzavretých dohodách so zamestnávateľom a poukazovanie na jeho zdravotné problémy nesúvisia s predmetom konania. Dôvodom vyradenia žalobcu z evidencie uchádzačov o zamestnanie bola dosiahnutá výška príjmu zo zárobkovej činnosti, ktorá presiahla stanovenú sumu upravenú v Z uvedených dôvodov žalovaný navrhol, aby najvyšší súd rozsudok krajského súdu potvrdil.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací podľa (ďalej len „“), napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo preskúmal bez pojednávania v súlade s a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nie je možné vyhovieť.

Podľa § 6 ods. 1 zákona o službách zamestnanosti zamestnanie na účely tohto zákona je vykonávanie zárobkovej činnosti zamestnancov podľa § 4, prevádzkovanie alebo vykonávanie samostatnej zárobkovej činnosti samostatne zárobkovo činnou osobou podľa § 5 a vykonávanie slobodného povolania podľa osobitných predpisov.

Podľa § 4 ods.1 zákona o službách zamestnanosti zamestnanec na účel tohto zákona je fyzická osoba v pracovnom pomere alebo obdobnom pracovnom vzťahu.

Podľa § 6 ods. 2 písm. d) zákona o službách zamestnanosti uchádzač o zamestnanie na účely tohto zákona je občan, ktorý vykonáva zárobkovú činnosť, za ktorú mzda alebo odmena nepresahuje 65% zo sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu, platného k prvému dňu kalendárneho mesiaca, za ktorý sa preukazuje výška mzdy alebo odmeny, zvýšeného o príslušné úhrady preddavku na poistné na zdravotné poistenie a poistného na sociálne poistenie platené zamestnancom a preddavku na daň z príjmov, pričom za zárobkovú činnosť sa považuje osobné vykonávanie činností na základe pracovnoprávneho vzťahu podľa osobitného predpisu alebo iného právneho vzťahu podľa osobitných predpisov; uchádzač o zamestnanie je povinný vopred oznámiť úradu výkon zárobkovej činnosti a predpokladaný príjem zo zárobkovej činnosti, najneskôr v deň pred začiatkom vykonávania tejto činnosti a preukázať skutočnosti o výške mzdy alebo odmeny za uplynulý kalendárny mesiac v termíne podľa § 34 ods. 5.

Podľa § 36 ods. 1 písm. n) zákona o službách zamestnanosti úrad vyradí uchádzača o zamestnanie z evidencie uchádzačov o zamestnanie dňom, ktorým prestal spĺňať podmienku podľa § 6 ods. 2 písm. d) zákona. Z obsahu administratívneho spisu aj odvolací súd zistil, že žalobca písomnou žiadosťou z 3. novembra

2010 požiadal o zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie a rozhodnutím Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Senici z 3. novembra 2010 č. F/2010/10180-025945, bol v zmysle , zákona o službách zamestnanosti zaradený do evidencie uchádzačov o zamestnanie dňom 02.11.2010. Dňa 06.06.2012 žalobca predložil úradu Dohodu o vykonaní práce, uzatvorenú podľa s A&T SK, s.r.o., Vysoká nad Kysucou na dobu od 07.06.2012 do 31.12.2012 so základnou odmenou 1,88 € za hodinu vykonanej práce. Dňa 23.07.2012 žalobca predložil „Ukončenie Dohody o vykonaní práce“ dňom 30.06.2012. Potvrdenie o výške dosiahnutého príjmu za mesiac jún 2012 predložil úradu dňa 21.08.2012, teda v oboch prípadoch po uplynutí lehoty troch pracovných dní, uvedenej v zákona o službách zamestnanosti. Na základe tejto skutočnosti bol žalobca rozhodnutím úradu z 21. augusta 2012, č. F/2010/10180-018349 vyradený z evidencie uchádzačov o zamestnanie odo dňa 7. júna 2012. Odvolanie žalobcu z 04.09.2012 žalovaný zamietol a potvrdil rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa rozhodnutím z 02.10.2012 č. AA/2012/55838/16608/OPČ-SSZ, ktoré je predmetom tohto konania.

Zákon o službách zamestnanosti umožňuje uchádzačovi o zamestnanie aj počas evidencie uzatvoriť dohodu o vykonaní práce s tým, že okrem splnenia oznamovacej povinnosti úradu, musí uchádzač o zamestnanie spĺňať aj podmienku, že jeho príjem zo zárobkovej činnosti nepresiahne 65 % zo sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu.

Suma životného minima do 30.06.2012 bola stanovená sumou 189,83 € mesačne, ak ide o jednu plnoletú fyzickú osobu a žalobca v mesiaci jún 2012 dosiahol príjem vo výške 274,25 €.

Z uvedeného mal aj odvolací súd za preukázané, že žalobca ako uchádzač o zamestnanie uzatvoril Dohodu o vykonaní práce a v mesiaci jún 2012 dosiahol príjem zo zárobkovej činnosti presahujúci zákonom stanovenú hranicu príjmu, ktorá by umožňovala naďalej jeho zaradenie v evidencii nezamestnaných. Ani sám žalobca túto skutočnosť nepopiera.

Neobstojí tvrdenie žalobcu, že nebol správnym orgánom riadne poučený, lebo vlastnoručným podpisom potvrdil, že o svojich právach a povinnostiach bol správnym orgánom riadne poučený.

Odvolací súd nepovažoval za dôvodnú námietku žalobcu, že správny orgán ho mal vyradiť z evidencie nezamestnaných hneď ako o to požiadal. Keďže v tom čase nepredložil potvrdenie o výške príjmu, nemohol správny orgán posúdiť, či bude spĺňať podmienku podľa § 6 ods. 2 písm. d) zákona. Túto skutočnosť mohol správny orgán posúdiť najskôr dňa 21.08.2012, t. j. po predložení potvrdenia o dosiahnutom príjme žalobcu za mesiac jún 2012.

Rozhodnutie žalovaného, ktorým zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu o vyradení žalobcu z evidencie uchádzačov o zamestnanie z dôvodu, že žalobca prestal spĺňať podmienku uvedenú v § 6 ods. 2 písm. d) zákona o službách zamestnanosti, je preto v súlade so zákonom a krajský súd nepochybil, keď žalobu žalobcu voči uvedenému rozhodnutiu zamietol.

Z vyššie uvedených dôvodov aj odvolací súd považoval rozhodnutie žalovaného za súladné so zákonom a preto rozsudok krajského súdu podľa veta druhá v spojení s ako vecne správny potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa a účastníkom ich náhradu nepriznal, lebo žalobca v konaní nebol úspešný, a žalovanému žiadne trovy nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.