Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
afb/395389.9847e7.pdf
PDF · 110.99 KB
No categories available
2Cdo/200/2014
Najvyšší súd 2 Cdo 200/2014
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu R., so sídlom v B.,
zastúpeného JUDr. P. P., advokátom so sídlom v B., proti žalovanému P. F., bývajúcemu
v R., zastúpenému JUDr. M. S., advokátom so sídlom v M., o zaplatenie 6 061,20 €
s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Martin pod sp. zn. 5 C 48/2011, o dovolaní
žalovaného proti uzneseniu Krajského súdu v Žiline z 28. marca 2013 sp. zn. 5 Co 100/2013,
takto
rozhodol:
Dovolanie o d m i e t a .
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi trovy dovolacieho konania, ktoré tvoria trovy
právneho zastúpenia v sume 262,34 € do rúk alebo na účet JUDr. P. P. do 3 dní.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Martin rozsudkom z 12. decembra 2012 č. k. 5 C 48/2011-300 uložil
žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 6 061,20 € s úrokom z omeškania vo výške
9 % ročne zo sumy 6 061,20 € od 24.9.2009 do zaplatenia, to všetko do 3 dní
od právoplatnosti rozsudku. Vyslovil, že o trovách konania rozhodne samostatným
rozhodnutím po právoplatnosti vo veci samej.
Krajský súd v Žiline uznesením z 28. marca 2013 sp. zn. 5 Co 100/2013 odmietol ako
oneskorene podané odvolanie žalovaného proti rozsudku súdu prvého stupňa podľa § 218
ods. 1 písm. a/ O.s.p. V odôvodnení uviedol, že žalovaný prevzal prostredníctvom svojho
právneho zástupcu predmetné prvostupňové rozhodnutie 24. januára 2013 a 15 dňová lehota
na podanie odvolania proti tomuto uzneseniu mu uplynula 8. februára 2013. Keďže odvolanie
podal žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu osobne na Okresnom súde Martin
11. februára 2013, podal ho oneskorene.
Proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu (vychádzajúc z obsahu) podal
prostredníctvom svojho právneho zástupcu žalovaný dovolanie, ktoré na výzvu súdu doplnil
podaním z 13. novembra 2013. Prípustnosť dovolania odvodzoval z ustanovenia § 237
písm. f/ O.s.p. Odňatie možnosti konať pred súdom videl právny zástupca žalovaného v tom,
že odvolací súd nesprávne posúdil oneskorenosť podania odvolania a preto ho aj nesprávne
odmietol. Uviedol, že na základe preverovania skutočností súvisiacich s doručením
napadnutého rozsudku Okresného súdu Martin zistil, že napadnutý rozsudok mu bol ako
právnemu zástupcovi žalovaného doručený 25.1.2013, čo si vyznačil na prvej strane v strede
hore na súdom zaslanom origináli tohto rozsudku, ktorý mu bol doručený. Následným
preverovaním v súdnom spise na okresnom súde a na pošte Martin 1, ktorá mu napadnutý
rozsudok okresného súdu doručovala, zistil, že v súdnom spise sa nachádza poštová
doručenka s podpisom, ktorý sa podobá jeho podpisu, s dátumom prevzatia písomnosti
24.1.2013, ktorý je však podľa jeho evidencie doručenia napadnutého rozsudku nesprávny
a nezodpovedá dňu skutočného doručenia napadnutého rozsudku. Poznamenal, že nemá
evidenciu ani záznam a ani iný dôkaz o tom, že napadnutý rozsudok okresného súdu prevzal
24.1.2013, pretože návratka doručenky mu neostala a na obálke v časti na ktorej bola návratka
sa neotlačil (neprekopíroval) z návratky dátum prevzatia rozsudku a podpis. Z týchto dôvodov
žiadal, aby dovolací súd napadnuté uznesenie odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil
na ďalšie konanie.
Žalobca vo vyjadrení k dovolaniu konštatoval, že právny zástupca žalovaného ničím
relevantným nespochybnil závery odvolacieho súdu o dni doručenia rozsudku. Žiadal
dovolanie zamietnuť a priznať mu náhradu trov dovolacieho konania.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací [§ 10a ods. 1 O.s.p. (poznámka
dovolacieho súdu: v ďalšom texte sa uvádza Občiansky súdny poriadok v znení pred
1. januárom 2015)] po zistení, že dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.),
zastúpený advokátom (§ 241 ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a
ods. 1 O.s.p.) skúmal najskôr to, či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré
možno napadnúť týmto opravným prostriedkom.
Dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok, ktorým nemožno napadnúť každé
rozhodnutie súdu. Výnimočnosti tohto opravného prostriedku zodpovedá právna úprava jeho
prípustnosti. Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ
to zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.).
Dovolanie smeruje proti rozhodnutiu odvolacieho súdu. V zmysle § 239 ods. 1 O.s.p.
je dovolanie prípustné proti uzneseniu odvolacieho súdu, ak a/ odvolací súd zmenil uznesenie
súdu prvého stupňa, b/ odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru
Európskych spoločenstiev (§ 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p.) na zaujatie stanoviska. Dovolanie nie
je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa odmietlo odvolanie proti
rozhodnutiu súdu prvého stupňa o zamietnutí návrhu na prerušenie konania podľa § 109
ods. 1 písm. c/ O.s.p. V zmysle § 239 ods. 2 O.s.p. je dovolanie prípustné tiež proti uzneseniu
odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak a/ odvolací súd
vyslovil vo svojom potvrdzujúcom uznesení, že je dovolanie prípustné, pretože ide
o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, b/ ide o uznesenie o návrhu
na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia, c/ ide
o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné
(nevykonateľné) na území Slovenskej republiky.
Dovolanie žalovaného smeruje proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktoré nevykazuje
znaky niektorého z vyššie uvedených uznesení, proti ktorým je dovolanie prípustné (§ 239
ods. 1 a 2 O.s.p.). Prípustnosť jeho opravného prostriedku by prichádzala do úvahy len
v prípade výskytu niektorej z procesných vád uvedených v ustanovení § 237 O.s.p.
V zmysle § 237 O.s.p. je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho
súdu, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní
vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania
nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne
rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie
konania, hoci bol podľa zákona potrebný, f/ účastníkovi sa postupom súdu odňala možnosť
konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže
namiesto samosudcu rozhodoval senát.
Dovolateľ procesné vady konania v zmysle § 237 písm. a/ až e/ a g/ O.s.p. netvrdil
a ich existenciu nezistil ani dovolací súd. Dovolanie teda v zmysle týchto ustanovení nie je
prípustné.
Dovolateľ tvrdil, že odvolací súd mu včas podané odvolanie proti uzneseniu súdu
prvého stupňa ako oneskorené odmietol, a odňatie možnosti pred súdom konať videl v tomto
odmietajúcom rozhodnutí.
Dôvodom zakladajúcim prípustnosť dovolania podľa § 237 písm. f/ O.s.p. je taký
z hľadiska procesného predpisu vadný postup súdu v občianskom súdnom konaní, ktorým sa
účastníkovi odníme možnosť pred ním konať a uplatniť procesné práva priznané mu
za účelom zabezpečenia účinnej ochrany jeho práv a oprávnených záujmov. Judikatúra
za prípad odňatia možnosti pred súdom konať označuje aj postup súdu, ktorý sa z určitého
procesného dôvodu odmietne zaoberať meritom veci (odmietne podanie, alebo konanie
zastaví alebo odvolací súd odmietne odvolanie), hoci procesné predpoklady pre taký postup
nie sú dané (viď R 23/1994).
Dovolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie odvolacieho súdu touto vadou
postihnuté nie je. Odvolací súd totiž odmietol odvolanie žalovaného v situácii, keď pre také
rozhodnutie boli splnené podmienky.
Podľa § 204 ods. 1 O.s.p. odvolanie sa podáva do 15 dní od doručenia rozhodnutia
na súde, proti rozhodnutiu, ktorého smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie
znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Odvolanie ako riadny opravný prostriedok je určený (slúži) účastníkovi k tomu, aby
ním napadol zásadne každé rozhodnutie súdu prvého stupňa (až na stanovené výnimky), ktoré
považuje za nesprávne, a tak tu možno hovoriť o univerzálnom procesnom úkone, ktorým sa
účastník môže brániť proti výsledku postupu a konania súdu prvého stupňa.
Podľa citovaného ustanovenia § 204 ods. 1 O.s.p. pre splnenie včasnosti podania
odvolania je potrebné, aby odvolanie bolo podané v lehote stanovenej zákonom. Lehota
na podanie odvolania je 15 dňová a jej plynutie sa počíta od doručenia rozhodnutia. Do lehoty
na podanie odvolania sa nezapočítava deň, kedy došlo k doručeniu rozhodnutia súdu prvého
stupňa účastníkovi konania (§ 57 ods. 1 O.s.p.). Lehota na podanie odvolania je lehotou
procesnou, čo znamená, že stačí, ak je odvolanie posledný deň odvolacej lehoty podané
na súde alebo sa odovzdá orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť (§ 57 ods. 3 O.s.p.).
V zmysle § 45 ods. 1 O.s.p. súd doručuje písomnosť sám alebo poštou. Písomnosť
môže doručiť aj prostredníctvom súdneho exekútora, orgánu obce, alebo príslušného útvaru
policajného zboru a v prípadoch ustanovených osobitným predpisom aj prostredníctvom
Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky.
Údaje uvedené na potvrdení o doručení písomnosti (ďalej len „doručenka“) sa
považujú za pravdivé, ak nie je dokázaný opak (§ 45 ods. 2 O.s.p.).
Podľa § 49 ods. 1 O.s.p. ak má účastník zástupcu s plnomocenstvom pre celé konanie,
doručuje sa písomnosť len tomuto zástupcovi.
V preskúmavanej veci zo spisu vyplýva, že zásielka s rozsudkom Okresného súdu
Martin z 12. decembra 2012 č. k. 5 C 48/2011-300 bola doručovaná splnomocnenému
zástupcovi žalovaného do vlastných rúk. Advokát žalovaného JUDr. M. S. zásielku prevzal
24.1.2013, ktorú skutočnosť potvrdil na doručenke svojím podpisom (viď doručenka na č. l.
307 spisu). Právny zástupca žalovaného nepopieral, že ide o jeho podpis, resp. že túto
doručenku vôbec nepodpísal. Písomnosť bolo teda potrebné považovať za riadne doručenú
24.1.2013, ako to správne ustálil odvolací súd. Lehota na podanie odvolania začala
žalovanému plynúť nasledujúci deň po doručení, t. j. 25. januára 2013 a uplynula 8. februára
2013, ktorý deň pripadol na piatok – bežný pracovný deň. Ak právny zástupca žalovaného
podal odvolanie osobne na Okresnom súde Martin 11. februára 2013, podal ho oneskorene.
K námietke právneho zástupcu dovolateľa, že na základe preverovania skutočností
súvisiacich s doručením napadnutého rozsudku Okresného súdu Martin zistil, že napadnutý
rozsudok mu bol ako právnemu zástupcovi žalovaného doručený 25.1.2013, čo vyznačil
na prvej strane v strede hore na súdom zaslanom origináli tohto rozsudku, ktorý mu bol
doručený, dovolací súd poznamenáva, že toto tvrdenie je nepresvedčivé a vo svojich
dôsledkoch nespôsobilé vyvrátiť správnosť údaju vyznačeného na doručenke, v zmysle
ktorého k jej podpísaniu došlo práve 24.1.2013, čo vyplýva aj z dennej pečiatky dodacej
pošty.
Pokiaľ odvolací súd odvolanie dovolateľa ako oneskorené odmietol, týmto svojím
právnym rozhodnutím nemohol dovolateľovi odňať možnosť konať pred súdom.
Vzhľadom na to, že v dovolacom konaní sa nepotvrdila existencia procesných vád
konania tvrdených dovolateľom (§ 237 písm. f/ O.s.p.) a nevyšli najavo ani iné vady konania
v zmysle § 237 O.s.p. a prípustnosť podaného dovolania nevyplýva z ustanovenia § 239
O.s.p., odmietol Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie žalovaného podľa § 243b ods. 5
O.s.p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p. ako smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému
nie je dovolanie prípustné.
V dovolacom konaní úspešnému žalobcovi vzniklo právo na náhradu trov dovolacieho
konania proti žalovanému, ktorý úspech nemal (§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1
O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p.). Žalobca podal návrh na rozhodnutie o priznaní náhrady trov
dovolacieho konania a tieto aj vyčíslil vo výške 524,68 € za dva úkony právnej služby, a to
za dve písomné vyjadrenia k písomným podaniam žalovaného z 13.5.2013, 31.5.2013
a 13.11.2013 ako aj režijný paušál a DPH. Dovolací súd priznal žalobcovi náhradu účelne
vynaložených trov dovolacieho konania (§ 142 ods. 1 O.s.p. v spojení § 243b ods. 5 O.s.p.)
spočívajúcu v odmene advokáta za jeden úkon právnej služby poskytnutej vypracovaním
vyjadrenia k dovolaniu z 2. júla 2013 [§ 13a ods. 2 písm. b/ vyhlášky č. 655/2004 Z.z.
o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len
„vyhláška“)]. Základnú sadzbu tarifnej odmeny za tieto úkony právnej služby určil dovolací
súd podľa § 10 ods. 1 vyhlášky vo výške 210,81 €, čo s náhradou výdavkov za miestne
telekomunikačné výdavky a miestne prepravné vo výške jednej stotiny výpočtového základu
[§ 16 ods. 3 vyhlášky (7,81 €)] a daňou z pridanej hodnoty [§ 18 ods. 3 vyhlášky (43,72 €)]
predstavuje spolu 262,34 €.
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov
3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 27. mája 2015
JUDr. Viera Petríková, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová