Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_29C-58-2019.pdf
PDF · 85.73 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K2-29C/58/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
A. súd U. II sudkyňou G.. G. D. v spore žalobkyne v 1. rade: Y. N., rod. I., nar. XX.X.XXXX, D. 3, XXX XX U. a v 2. rade: Y. N., nar. X.X.XXXX, D. 3, XXX XX U. proti žalovanému: X. N., nar. XX.X.XXXX, D. 3, XXX XX U. v spore o náhradu nemajetkovej ujmy, takto
rozhodol:
V. z a m i e t a.
V. náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
X.Žalobkyne v 1. a 2. rade sa žalobou doručenou súdu dňa XX.X.XXXX domáhali, aby súd uložil povinnosť žalovanému zaplatiť každej zo žalobkýň sumu X.XXX € a nahradiť trovy konania. X.Svoju žalobu odôvodnili tým, že rozsudkom A. súdu U. II, sp. zn. XXPc XX/XXXX zo XX.X.XXXX súd návrh žalovaného na zapretie otcovstva zamietol, rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa XX.X.XXXX. E. názoru žalobkýň návrh na zapretie otcovstva obsahuje nepodložené tvrdenia, domnienky, absolútne nezakladajúce sa na pravde. X. konaním žalovaného bolo zasiahnuté do ich osobnej sféry, cítia sa dotknuté a ponížené. V. predložili alebo označili dôkazy a použili tieto prostriedky procesného útoku: rozsudok A. súdu U. II, sp. zn. XXPc XX/XXXX zo dňa XX.X.XXXX.
X.Žalovaný sa k žalobe nevyjadril.
X.Súd vzal do úvahy len skutočnosti, ktoré vyšli najavo v tomto konaní a pri rozhodovaní z nich vychádzal, nevykonal dokazovanie oboznámením s obsahom listinných dôkazov pretože tieto boli stranám sporu doručené a neboli sporné, dôkazy a tvrdenia strán sporu hodnotil podľa svojej úvahy v súlade s princípmi, na ktorých spočíva W. sporový poriadok a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom starostlivo prihliadol na všetko, čo vyšlo počas konania najavo a zistil tento skutkový stav.
X.Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že rozsudkom A. súdu U. II, č.k. XXPc XX/XXXX- XX zo dňa XX.X.XXXX súd návrh navrhovateľa zamietol a žiaden z účastníkov nemal právo na náhradu trov konania. P. v konaní bol X. N., t.j. žalovaný a odporcami boli žalobkyne v 1. a 2. rade. Z. nadobudol právoplatnosť dňa XX.X.XXXX. V. návrhu súd odôvodnil v zmysle ust. § 86 ods. X zákona o rodine uplynutím prekluzívnej lehoty, keďže navrhovateľovi lehota na uplatnenie nároku začala plynúť v presne nezistený deň roku XXXX a uplynula najneskôr XX.XX.XXXX, pričom konanie o zapretie otcovstva bolo začaté dňa XX.XX.XXXX.
X.Podľa § 11 občianskeho zákonníka fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.
X.Podľa § X3 ods. 1 občianskeho zákonníka fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jeho osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby mu bolo dané primerané zadosťučinenie.
X.Podľa § 13 ods. X občianskeho zákonníka pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa odseku X najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jeho vážnosť v spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.
X.Predmetom občianskoprávnych vzťahov môžu byť nielen veci, práva, tvorivé výsledky ľudskej činnosti, ale aj určité materiálne hodnoty a stránky osobnosti človeka. K týmto materiálnym hodnotám (stránkam) ľudskej osobnosti (akými sú napr. meno, česť, dôstojnosť, telesná integrita a pod.) alebo na hmotnom substráte zachyteným prejavom osobnosti sa v občianskoprávnych vzťahoch upínajú osobitné práva. J. na to, že ide výsostne o osobnostné stránky patriace každej fyzickej osobe, nazývame ich osobnostnými právami (niekedy sa používa aj označenie všeobecné osobnostné práva alebo práva späté s osobnosťou človeka). V. súkromnoprávnej ochrany osobnostných práv obsahuje občiansky zákonník v ustanoveniach § 11 až XX. E. ochrany je osobnosť fyzickej osoby v jej celistvosti. B. osobnostné práva sú preto chránené len v rámci celkovej osobnosti. E. aj výpočet jednotlivých čiastkových osobnostných práv v § 11, ktoré vytvárajú jednotné, základné osobnostné práva je len demonštratívny. G. aspekty ochrany osobnosti v občianskom práve členíme na X./ právo na česť a dôstojnosť, X./ právo na meno, X./ právo na prejavy osobnej povahy zachytené na hmotnom substráte, X./ právo na telesnú integritu, X./ právo na súkromie. E. práva na česť a dôstojnosť tak, ako je to zvýraznené v dikcii zákona („občianska česť“) ako navyše vyplýva z dôvodovej správy, je česť občana v jeho rozmanitých spoločenských vzťahov jednak vo vzťahu k spoločnosti a jednak vo vzťahu k ostatným spoluobčanom. E. stanoviska súdnej praxe predmetom ochrany občana je aj jeho česť v odborných kruhoch, v ktorých je známy svojou prácou a činnosťou. Čo sa týka práva na telesnú integritu medzi základné hodnoty osobnosti, ktoré výslovne uvádza § 11, patrí aj právo na ochranu života a zdravia. E. občianskoprávnej ochrany (§ 13 a nasl.) prichádzajú do úvahy vtedy, ak hrozí alebo bola spôsobená ujma osobnostnej, teda nemajetkovej sfére života a zdravia. Čo sa týka práva na súkromie tam ochrana zahŕňa širokú ochranu intímnej sféry, vnútorného myšlienkového, či citového života človeka, jeho život v rodine, vo vzťahu k inej osobe, s ktorou je v úzkom citovom, priateľskom alebo obdobnom vzťahu. H. spôsobom ide o základné osobnostné právo, pretože zásahy do práva na meno, podobu, prejavy osobnej povahy, či telesnú integritu sa zväčša bezprostredne dotýkajú aj vnútornej, intímnej sféry fyzickej osoby. A. intímnej sféry je chránené všeobecne, to znamená, že o porušenie práva na ochranu osobného súkromia ide aj v tých prípadoch, keď ide o pravdivé tvrdenia zasahujúce do intímnej sféry fyzickej osoby.
XX.Zákon neposkytuje ochranu proti akémukoľvek zásahu, ale len proti takému zásahu, ktorý je neoprávnený. P. zásah musí byť spôsobilý privodiť ujmu na osobnosti fyzickej osoby z hľadiska jej postavenia v spoločnosti. A. ochrana osobnosti je založená na objektívnom zodpovednostnom princípe. Z toho vyplýva, že na vznik zodpovednosti sa nevyžaduje subjektívny predpoklad v podobe zavinenia toho, kto neoprávnený zásah do osobnostného práva vykonal.
XX.Predmetom ochrany podľa § 11 A.. zák. sú také rýdzo osobné práva občana, ktoré ovplyvňujú rozvoj jeho osobnosti a sú s ním úzko späté. J. rozvoj a uplatnenie osobnosti človeka je hlavným zmyslom a cieľom tejto občianskoprávnej ochrany. X. hľadisko je určujúce pri posudzovaní otázky, či a ktoré práva sú chránené ust. § 11 O.Z. (V.(s.XXX)).
XX.Návrh na poskytnutie primeraného zadosťučinenia (satisfakčná žaloba) sleduje priznanie satisfakcie občanovi, ktorého osobnostné právo bolo porušené a to so zreteľom na to, že zásah zvyčajne nemôžeme odčiniť obnovením pôvodného stavu. E. priznania materiálnej satisfakcie je nemajetková ujma, ktorá je spôsobilá v značnej miere znížiť dôstojnosť občana a jeho vážnosť v spoločnosti. A. zákonník ust. § 13 poskytuje ochranu osobnosti len v prípade takého porušenia občianskej cti, ktoré predstavuje zásah do osobnosti občana, pričom tento zásah musí byť objektívne spôsobilý takúto ujmu spôsobiť. M. o konanie proti osobnej a mravnej integrite občana, znižujúce jeho dôstojnosť, vážnosť a česť, o konanie, ktoré z hľadiska vzťahu občana k ostatným spoluobčanom ohrozuje jeho postavenie a uplatnenie v spoločnosti. (Z
XX.Neoprávneným zásahom je zásadne každé nepravdivé tvrdenie alebo obvinenie, ktoré zasahuje práva chránené ust. § 11 a nasl. A.. zák. H., či pôvodca zásahu si bol vedomý nepravdivosti svojho tvrdenia alebo či išlo o nedbalé preberanie poznatkov a ich rozširovanie, je bezvýznamná. P. zásahom dotýkajúcim sa ostatných predmetov ochrany je ich použitie v rozpore s úpravou obsiahnutou v ust. § X2 ods. 1 až X A.. zák. P. zásahom môže byť aj pravdivé tvrdenie, ktoré sa týka intímnej sféry života občana, pretože tá je takisto chránené ust. § 11 A.. zák. ako jedna z nemenej významných zložiek osobnosti občana, potrebná na jeho rozvoj a na uplatnenie občana v spoločnosti. M. sféru netvorí len intímny život občana v najužšom zmysle, ale aj rodinný život (V.(s.XXX a XXX)).
XX.Pre úspešné uplatnenie práva na ochranu osobnosti stačí zistenie, že zásah bol objektívne spôsobilý narušiť alebo ohroziť práva chránené ust. § 11 A.. zák. P. sa vyvolanie následkov.
XX.Vždy je potrebné starostlivo zvažovať, či v konkrétnom prípade zásah do osobnosti fyzickej osoby, ktorý sa navonok javí ako neoprávnený, nie je v skutočnosti dôvodom (okolnosťou), ktorá túto neoprávnenosť zásahu vylučuje. P. zásah do osobnosti fyzickej osoby je vylúčený tam, kde je taký zásah s ohľadom na zabezpečenie priority verejných záujmov vyslovene dovolený, resp. kde je jeho možnosť predpokladaná zákonom.
XX.Podľa § 25 C.m.p. v návrhu na začatie konania sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie účastníkov, ich zástupcov, ak ich majú, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a musí byť zjavné, čoho sa navrhovateľ domáha.
XX.Podľa § 85 ods. X zákona o rodine ak sa narodí dieťa v čase od uzavretia manželstva do uplynutia trojstého dňa po zániku manželstva alebo po jeho vyhlásení za neplatné, považuje sa za otca manžel matky.
XX.Podľa § 86 ods. X zákona o rodine manžel môže do troch rokov odo dňa, keď sa dozvedel o skutočnostiach dôvodne spochybňujúcich, že je otcom dieťaťa, ktoré sa narodilo jeho manželke, zaprieť na súde, že je jeho otcom.
XX.V danom prípade žalovaný ako navrhovateľ v konaní sp. zn. XXPc XX/XXXX podal na A. súd U. II návrh na zapretie otcovstva voči svojej dcére, t.j. žalobkyni v 2. rade, pričom ako navrhovateľ bol podľa § 25 C.m.p. povinný v návrhu na začatie konania okrem všeobecných náležitosti podania uviesť označenie účastníkov, ich zástupcov, ak ich majú, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a muselo byť z návrhu zrejmé čoho sa navrhovateľ domáha. E. návrhu na zapretie otcovstva je v súlade s § 86 ods. X zákona o rodine. V. tým, že podal návrh na zapretie otcovstva len využil svoje oprávnenie v zmysle zákona o rodine. Aj keď návrh na zapretie otcovstva bol zamietnutý, bolo tak urobené nie na základe prejednania veci v merite a vykonania dokazovania, ale z dôvodu právnej skutočnosti, ktorou je uplynutie prekluzívnej lehoty na podanie takéhoto návrhu. Na základe toho sa potom už súd meritom veci nezaoberal, to znamená, že neposudzoval pravdivosť, resp. nepravdivosť tvrdení navrhovateľa o tom, že nie je biologickým otcom svojej dcéry.
XX.Na základe vyššie uvedeného, keďže žalovaný využil len svoje právo, ktoré mu dáva právny predpis a to zákon o rodine v § 86 súd konštatuje, že nešlo o neoprávnený zásah do osobnostných práv žalobkyne v 1. a 2. rade, keďže neoprávnenosť takéhoto zásahu je vylúčená, podanie návrhu na zapretie otcovstva priamo upravuje zákon o rodine, t.j. počíta zákon s takýmto zásahom do osobnostnej sféry iného a teda žalobu ako nedôvodnú zamietol.
XX.O trovách konania súd rozhodol podľa ust. článku X ods. X C.s.p., keď na rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania aplikoval princíp racionálneho zákonodarcu a o náhrade trov konania rozhodol podľa fiktívnej normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom. J. pritom z pomyselnej normy, že ak si strana náhradu trov konania neuplatní ani jej podľa obsahu spisu v konaní žiadne nevznikli, je v súlade s článkom XX základných princípov C.s.p., zakotvujúcim procesnú ekonómiu rozhodnúť priamo tak, že sa jej nárok na náhradu trov konania nepriznáva. Z. podľa postupov najskôr podľa § 262 C.s.p. o priznanom nároku strane na náhradu trov konania a následne súdom prvej inštancie o výške náhrady trov konania, za situácie, keď oprávnenej strane žiadne trovy konania nevznikli by bolo zjavne nielen
nerozumné, ale i v rozpore so zásadou hospodárnosti civilného súdneho sporu. X. rozhodnutie o trovách je aj v súlade s uznesením NS SR z XX.X.XXXX sp. zn. 7Cdo 14/2018.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice II v 2 vyhotoveniach.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo ním sleduje, podpis a ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní aj spisová značka tohto konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku , ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Žalobca môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku, ak žalovaný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie.