Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5S/159/2012

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu: Lesoochranárske

zoskupenie VLK, občianske zdruţenie, Tulčík 26, IČO: 31 303 862, zastúpeného

JUDr. Ivetou Rajtákovou, advokátkou, so sídlom Štúrova 20, Košice, proti ţalovanému:

Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky, so sídlom Námestie Ľ. Štúra č. 1,

Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia ţalovaného č. 3816/2012-2.2

z 20. februára 2012, o odvolaní ţalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave,

č. k. -58 z 15. októbra 2013, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave

č. k. -58 z 15. októbra 2013 z r u š u j e a k o n a n i e z a s t a v u j e.

Ţiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Krajský súd v Bratislave (ďalej len „krajský súd“ alebo „súd prvého stupňa“) zamietol

podľa (ďalej len „“) ţalobu, ktorou

sa ţalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia ţalovaného č. 3816/2012-2.2

z 20. februára 2012, ktorým ţalovaný odvolanie ţalobcu zamietol a potvrdil prvostupňové

2

rozhodnutie Krajského úradu ţivotného prostredia v Košiciach č.: 2011/00646

z 28. novembra 2011.

Uvedeným rozhodnutím prvostupňový správny orgán na základe ţiadosti Lesov SR

rozhodol o povolení výnimky zo zákazov ustanovených v § 16 ods.1 písm. b) a f) zákona

č. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ochrane prírody a krajiny“ alebo „“) na zasahovanie do lesného

porastu, poškodzovanie vegetačného a pôdneho krytu a na rušenie pokoja a ticha

za účelom spracovania kalamity spôsobenej premnožením lykožrúta smrekového na území

NPR Stratená, NPR Zejmarská roklina a NPR Sokol nasledovne:

a/ v NPR Stratená v severnej polovici dielca č. 40A - spracovanie aktívnych

chrobačiarov smreka a suchú stojacu drevnú hmotu smreka,

b/ v NPR Zejmarská roklina v dielci č. 403 - spracovanie iba aktívnych chrobačiarov

smreka len v juţnej 1/5 tohto dielca a s vyťahovaním stromov iba z lúk s tým, ţe zástupca NP

Slovenský raj priamo v teréne preverí, aké mnoţstvo kalamitnej hmoty sa v predmetnej časti

dielca nachádza,

c/ v NPR Sokol v dielcoch č. 155, 157 - spracovanie len aktívnych chrobačiarov

smreka s vyťahovaním a pribliţovaním dreva po existujúcich lesných zváţniciach

bez poškodenia ostatných zloţiek porastu.

V zmysle boli zároveň určené podmienky výnimky,

pričom jednou z nich bolo určenie platnosti povolenej výnimky do 31.decembra 2012.

Uvedeným rozhodnutím zároveň správny orgán nepovolil ţiadateľovi výnimku

zo zákazov ustanovených v § 16 ods. 1 písm. b/, f/ zákona o OPaK na zasahovanie do lesného

porastu, poškodzovania vegetačného a pôdneho krytu a rušenia pokoja a ticha za účelom

spracovania kalamity spôsobenej premnoţením lykoţrúta smrekového v dielcoch č. 155, 157,

161 na území NPR Sokol, v dielcoch č. 196, 216, 224 na území NPR Stratená, v dielcoch

č. 38, 39, 400A a 403 na území NPR Zejmarská roklina nasledovne:

a/ v NPR Sokol vo všetkých troch poţadovaných dielcoch č. 155,157 a 161

na spracovanie suchej drevnej hmoty smreka,

b/ v NPR Stratená v dielcoch č. 196, 216, 224 (všetka v ţiadosti uvedená hmota)

a v juţnej polovici dielca č. 40A,

3

c/v NPR Zemjarská roklina v dielcoch č. 38, 39, 400A (všetka v ţiadosti uvedená

hmota) a v 4/5 dielca č. 403.

Krajský súd v odôvodnení rozsudku uviedol, ţe preskúmal napadnuté rozhodnutia

správnych orgánov oboch stupňov a obsah súvisiaceho administratívneho spisu

a po preskúmaní dospel k záveru, ţe svojvôľu ţalovaného i prvostupňového správneho orgánu

pri rozhodovaní o udelení výnimky zo zákazov podľa zákona o ochrane prírody v danom

prípade moţno vylúčiť. Z administratívneho spisu je zrejmé, ţe správny orgán v konaní

nevychádzal len z tvrdení ţiadateľa, ale k vydaniu ako podklad pre svoje rozhodnutie

zabezpečil odborné stanovisko od Štátnej ochrany prírody Slovenskej republiky, Regionálne

centrum ochrany prírody v Spišskej Novej Vsi, Správa národného parku Slovenský raj

z 08.11.2011 č. NPSR/961/2011-Les.2 (ďalej len „ŠOP SR“).

Táto vo svojom podrobnom stanovisku jednak vyhodnotila navrhované lokality a ich stav

z hľadiska ochrany prírody a krajiny triedením u jednotlivých navrhovaných lokalít

a ich dielcov s uvedením návrhu riešenia v časti vyhovieť a povoliť výnimku zo zákazu

a v časti s odôvodnením prečo výnimky na ťaţbu nepovolí. Svoj návrh riešenia a samotné

stanovisko ochrana riadne odôvodnila, z tohto správny orgán prvého stupňa i ţalovaný

vychádzal, pričom jej obsah bol premietnutý i do odôvodnenia rozhodnutí.

Krajský súd skonštatoval, ţe činnosti súvisiace s odstránením kalamitného dreva nie

sú činnosťami, ktoré by apriori boli v rozpore so záujmami ochrany prírody. Zabránenie

neţiadúceho rozmnoţenia podkôrnikov a obmedzenie jeho preniknutia do okolitých lesných

porastov má svoj význam aj v bezzásahovej zóne s piatym stupňom územnej ochrany.

Ako vyplýva z rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu, tento veľmi presne zistil,

ktorých lokalít sa konanie o povolenie výnimky týka, aký je ich charakter z hľadiska lesného

ekosystému a z hľadiska národnej siete chránených území a stanovil podmienky realizácie

výnimky. Súd sa stotoţnil s názorom, ţe cieľom opatrení (zásahov), ktoré boli posudzované

v konaní o udelenie výnimky, bolo zaistiť priaznivý stav typických druhov (smrek) v lesných

biotopoch NPR a ochranu pred výrazným poškodením alebo zničením. Mal tieţ za to,

ţe správny orgán dostatočne zrozumiteľne opísal situáciu v kalamitou postihnutej oblasti, jej

ďalší vývin v prípade nevykonania zásahu a nepriaznivý vplyv na dotknutý lesný biotop

i na ţivotné prostredie vo všeobecnosti. Opis a vyhodnotenie vývinu populácie podkôrnika,

ktorej sa domáhal ţalobca, sa javia vzhľadom na uvedené ako nadbytočné, nespôsobilé

zmeniť rozhodnutie vo veci.

4

Z uvedených dôvodov sa súd potom nestotoţnil s námietkou ţalobcu, ţe konajúce

správne orgány sa vecou riadne nezaoberali, naopak mal za to, ţe prvostupňový správny

orgán pred vydaním rozhodnutia zabezpečil všetky k rozhodnutiu právne relevantné podklady

a v jeho rozhodnutí je vyjadrené uváţenie o potrebe zásahu do územia podliehajúcemu

piatemu stupňu ochrany a tým privolenie v podobe výnimky zo zákazov podľa zákona

o ochrane prírody nevybočilo z medzí a hľadísk stanovených zákonom.

Podľa názoru súdu odôvodnenie rozhodnutia ţalovaného poskytuje dostatočný základ

na jeho vecné preskúmanie. Pokiaľ ţalovaný odôvodnil svoje rozhodnutie s poukazom

na prvostupňové rozhodnutie, s ktorým sa stotoţnil, nie je dôvod povaţovať takáto

rozhodnutie za nepreskúmateľné, pokiaľ takýmto nedostatkom netrpí aj prvostupňové

rozhodnutie. Prvostupňové rozhodnutie podrobne a zrozumiteľne vysvetľuje, aké podklady

boli pred vydaním rozhodnutia zadováţené, aké boli vyjadrenia účastníkov konania,

ako sa s nimi správny orgán vysporiadal, ako hodnotil zistený skutkový stav

a aké ustanovenia právnych predpisov na vec aplikoval. Nemoţno sa preto stotoţniť

s námietkou nepreskúmateľnosti vznesenou ţalobcom a konštatovať nezákonnosť rozhodnutia

ţalovaného. Súd poukázal tieţ na to, ţe nie je nevyhnutné, aby sa odvolací správny orgán

zaoberal kaţdou vznesenou námietkou samostatne, pokiaľ z jeho rozhodnutia je zrejmé,

na základe čoho dospel k právnemu záveru vo svojom rozhodnutí. Z napadnutého rozhodnutia

podľa názoru súdu jednoznačne vyplýva, ţe nebolo v rozpore s § 47 ods. 3 správneho

poriadku.

Pokiaľ ide o ţalobcom namietanú nepresnosť identifikácie územia výroku

prvostupňového rozhodnutia, súd sa plne stotoţnil so ţalovaným, ţe na určenie konkrétneho

územia na povolenú lesohospodársku činnosť a na účely hospodárskej správy lesov je

presnejšie a praktickejšie a aj súladné so zákonom vymedzenie územia prostredníctvom

jednotiek priestorového rozdelenia lesa (JPRL). Bez identifikácie územia prostredníctvom

JPRL by sa v danom území nemohol správne určiť stupeň územnej ochrany v rámci

povolených výnimiek na činnosti poţadované ţiadateľom. Pri samotnej realizácii zásahu

povoleného preskúmavaným rozhodnutím sa v lesnom poraste ľahšie orientuje

podľa identifikátora rozlišujúceho vek porastu v tzv. porastovej mape, ako keby bolo toto

územie identifikované napríklad podľa parciel a ich čísel uvedených v mape katastrálneho

operátu.

5

Vzhľadom na vyššie uvedené potom súd dospel k záveru, ţe námietky ţalobcu

sú nedôvodné, a preto ţalobu podľa zamietol.

O náhrade trov konania prvostupňový súd rozhodol podľa tak,

ţe v konaní neúspešnému ţalobcovi právo na náhradu trov konania nepriznal.

II.

Proti rozsudku krajského súdu podal v zákonnej lehote ţalobca odvolanie a navrhol,

aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, ţe ţalobe v celom rozsahu vyhovie,

napadnuté rozhodnutie ţalovaného zruší, vec vráti ţalovanému na ďalšie konanie a ţalobcovi

prizná náhradu trov konania. Rozsudok súdu prvého stupňa povaţoval ţalobca za nesprávny

z dôvodov uvedených v ustanovení – súd prvého stupňa dospel na

základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a v ustanovení § 205 ods. 2

písm. f) – rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho

posúdenia veci.

Ţalobca zdôraznil, ţe zásadný nedostatok v zistení skutočného stavu vidí v tom,

ţe správne orgány oboch stupňov nevykonali ţiadne dokazovanie, z ktorého by vyplynuli

spoľahlivé skutkové závery o tom, ţe dôvody na udelenie výnimky uvádzané ţiadateľom

skutočne existujú, teda, ţe správny orgán nijakým spôsobom neskúmal, či dôvod na udelenie

výnimky – kalamita spôsobená podkôrnym hmyzom existuje u ţiadateľa v takom rozsahu,

ţe záujem na vykonaní lesohospodárskych opatrení – ťaţby, prevyšuje záujem na ochrane

prírody vyjadrený zákazom takejto činnosti v 5. stupni územnej ochrany.

Ţalobca poukázal na rozhodnutie ministra ţivotného prostredia SR v druhovo

identickej veci, v ktorej tento orgán rozhodujúc o rozklade ţiadateľa výslovne uviedol,

ţe pre rozhodnutie o dôvodnosti udelenia výnimky je potrebné zistiť dostatočne skutočný stav

veci, čo moţno len tým spôsobom, ţe správnemu orgánu budú predloţené výsledky

hodnotenia aktuálneho výskumu populácií škodcov, ktorých kalamitné rozšírenie ţiadateľ

uvádza ako dôvod na udelenie výnimky. Len vyhodnotením týchto výsledkov moţno dôjsť

k záveru, ţe o tom, aký je stav ohrozenosti lesných kultúr a či tento stav zakladá

odôvodnenosť výnimky ţiadanej ţiadateľom.

6

Súd prvého stupňa sa s touto námietkou vyrovnal tak, ţe „správny orgán dostatočne

zrozumiteľne opísal situáciu v kalamitou postihnutej oblasti, jej ďalší vývin v prípade

nevykonania zásahu a nepriaznivý vplyv na dotknutý lesný biotop i na životné prostredie

vo všeobecnosti. Opis a vyhodnotenie populácie podkôrnika, ktorého sa domáhal žalobca,

sa javia vzhľadom na uvedené ako nadbytočné, nespôsobilé zmeniť rozhodnutie vo veci.“

Ţalobca povaţoval tento záver súdu prvého stupňa za nepresvedčivý, nelogický a nesprávny

so zreteľom jednak na ustanovenia správneho poriadku ukladajúce správnemu orgánu úplne

a spoľahlivo zistiť skutočný stav veci, ako aj vzhľadom na ustanovenia zákona o ochrane

prírody a krajiny, ktoré v ich vzájomnom kontexte vyţadujú pre udelenie výnimky

zo zákazov, ktorými sa vyjadruje záujem na ochrane prírody, preukázanie takého dôvodu,

ktorý prevyšuje nad záujmom na ochrane prírody, ako aj zo samotným názorom súdu prvého

stupňa podľa ktorého „so zreteľom na zmysel a obsah, ktoré vyplývajú zo zákona OPaK,

je nevyhnutné skúmať v správnom konaní, či záujem na udelení výnimiek a zákazov

je naliehavejší ako záujem na ochrane prírody vyjadrený práve týmito zásahmi.“

V týchto súvislostiach záver súdu prvého stupňa o tom, ţe vyhodnotenie vývinu

populácie podkôrnika by bolo nadbytočné a nespôsobilé zmeniť rozhodnutie vo veci,

podľa názoru ţalobcu nemoţno označiť inak, ako nezrozumiteľný.

Pokiaľ súd prvého stupňa uviedol, ţe správny orgán (zrejme prvého stupňa) dostatočne

zrozumiteľne opísal situáciu v kalamitou postihnutej oblasti a jej ďalší vývoj a nepriaznivý

vplyv na dotknutý lesný biotop, ţalobca nie je presvedčený o tom, ţe moţno v odôvodnení

rozhodnutia identifikovať takú časť, na ktorú sa v odôvodnení rozsudku odvoláva súd prvého

stupňa. Moţno súhlasiť len s tým, ţe prvostupňový správny organ vymenoval podklady

rozhodnutia , ktoré zhromaţdil v priebehu konania, opísal chronológiu konania a jeho

odôvodnenie obsahuje aj časť označenú ako „odôvodnenie povolenia výnimky.“ V časti

odôvodnenia nasledujúcej pod týmto názvom je pre kaţdý dielec v jednotlivých národných

prírodných rezerváciách s 5. stupňom ochrany uvedené, čo v tom ktorom dielci odporúča

Správa NP Slovenský raj. Pri niektorých z týchto JPRL je uvedené, kam je tento dielec

navrhovaný na zaradenie v budúcej, teda v čase vydania rozhodnutia neexistujúcej zonácii

Národného parku Slovenský raj.

Napriek tomu, ţe prvostupňový správny orgán v časti, v ktorej vymenúva podklady

rozhodnutia, poukázal na to, ţe ţalobca vo svojom vyjadrení k podkladom rozhodnutia

7

uviedol, ţe neboli predloţené ţiadne analýzy, ktoré by vyvrátili tvrdenie, ţe zásahy človeka

(ťaţba, atď.) ovplyvňujú vývoj populácie škodcov viac ako počasie a prirodzení nepriatelia

podkôrneho hmyzu. Ţiadateľ ďalej nepredloţil ţiadne analýzy, ktoré by potvrdzovali hrozbu

nadmerného šírenia biotických škodlivých činiteľov, nepredloţil analýzu stavu populácie

podkôrneho hmyzu v danom území a trend jej vývoja, analýzu stavu populácií prirodzených

predátorov v danom území a trend jej vývoja, neuviedol zhodnotenie účinnosti navrhovaných

opatrení ani % zníţenia populácie podkôrneho hmyzu po vykonaní ťaţby.

V podkladoch rozhodnutia nie sú uvedené výsledky analýz či výskumov reálneho

stavu populácií chránených druhov a trendu ich vývoja na danom území pred a po vykonaní

ťaţby, výsledky výskumov stavu biotopov pred a po vykonaní ťaţby.

Napriek ustanoveniu § 47 ods. 3 Správneho poriadku, podľa ktorého je správny orgán

povinný uviesť, ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a ich

vyjadreniami k podkladom rozhodnutia, rozhodnutí prvostupňového správneho orgánu

nemoţno nájsť nič, čo by zodpovedalo tejto obligatórnej náleţitosti správneho rozhodnutia.

Pokiaľ teda súd prvého stupňa poukázal na to, ţe prvostupňové rozhodnutie okrem iného

„podrobne a zrozumiteľne vysvetľuje, aké boli vyjadrenia účastníkov konania, ako sa s nimi

správny orgán vysporiadal, a ako hodnotil zistený skutkový stav“, ţalobca na rozdiel od súdu

prvého stupňa v rozhodnutí prvostupňového správneho orgánu ţiadne vyrovnanie sa s jeho

vyššie citovanými námietkami neidentifikoval. Keďţe ţalovaný vo svojom rozhodnutí

odkázal na odôvodnenie prvostupňového správneho orgánu, nemoţno súhrnne tieto

rozhodnutia hodnotiť inak, ako nepreskúmateľné pre nedostatok odôvodnenia.

Ţalobca namietal vo svojom odvolaní aj to, ţe prvostupňový súd vec nesprávne právne

posúdil, keď neakceptoval jeho ţalobnú námietku, ţe rozhodnutie ţalovaného

aj prvostupňového správneho orgánu vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci.

V tejto súvislosti ţalobca poukázal na to, ţe aj keď sa súd prvého stupňa odvoláva vo svojom

rozhodnutí tak na Smernicu o biotopoch, ako aj na zákon o ochrane prírody a krajiny,

z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvého stupňa nemoţno zistiť, ako vyhodnotil napadnuté

rozhodnutie ţalovaného aj prvostupňového správneho orgánu v kontexte s ustanoveniami

právnych predpisov - čl. 6 ods. 2 Smernice o biotopoch, ustanovenia § 1 ods. 1, § 2 ods. 1, §

22 ods. 1, 2 zákona o ochrane prírody a krajiny, ktoré zároveň citoval.

8

Vzhľadom na skutočnosť, ţe územie, na ktorom bola povolená výnimka, je súčasťou

národných prírodných rezervácií a územia európskeho významu SKUEV Slovenský raj, bolo

povinnosťou nielen správnych orgánov, ale aj súdu prvého stupňa, keďţe ţalobca túto

námietku vo svojej ţalobe vzniesol, vyhodnotiť zmysel a účel ochrany v osobitne chránených

územiach prírody, vo vzťahu k udelenej výnimke a preskúmať, či správne orgány oboch

stupňov dali presvedčivé a zrozumiteľné odpovede na otázku, ako z hľadiska ochrany území,

ktoré predstavujú pôvodne alebo ľudskou činnosťou málo pozmenené biotopy európskeho

významu alebo biotopy národného významu alebo biotopy druhov európskeho významu,

alebo biotopy druhov národného významu, ktoré predstavujú nadregionálne biocentrum

ako súčasť najvýznamnejšieho prírodného dedičstva štátu, je moţné vyhodnotiť udelenie

výnimky zo zákazov, ktoré majú túto ochranu zabezpečovať, ktoré podľa odôvodnenia

prvostupňového rozhodnutia má slúţiť na „rekonštrukciu a premenu týchto porastov

lesohospodárskym zásahom“. Tejto argumentácii prvostupňového správneho orgánu, s ktorou

sa stotoţnil aj ţalovaný, nemoţno rozumieť. Zo samotnej definície národnej prírodnej

rezervácie totiţ vyplýva, ţe je lokalitou, ktorá predstavuje pôvodné alebo ľudskou činnosťou

málo pozmenené biotopy európskeho významu. Premena takýchto biotopov „aktívnym

lesohospodárskym zásahom“ nemôţe mať iný následok, ako zmenu biotopov národnej

prírodnej rezervácie z pôvodných alebo ľudskou činnosťou málo pozmenených biotopov

na biotopy aktívne lesohospodársky manaţované. Takéto územie však nespĺňa zákonnú

definíciu národnej prírodnej rezervácie. Ţalobca nedostal v správnom konaní odpoveď

na zásadnú otázku, ktorou je rozdiel medzi ochranou prírody v národnej prírodnej rezervácii

a obhospodarovaním lesa na území osobitne nechránenom. Ak výsledkom rozhodovania

orgánov ochrany prírody môţe a má byť pozmenený stav biotopov, ktoré boli na území

vyhlásenom za národnú prírodnú rezerváciu pôvodné alebo ľudskou činnosťou málo

pozmenené, potom je ťaţko porozumieť, aký je zmysel a účel vyhlasovania určitých lokalít

za osobitne chránené územia a v tomto prípade za národné prírodné rezervácie.

Ţalobca tieţ uviedol, ţe nemoţno si nevšimnúť, ţe jedným z argumentov pre udelenie

výnimky bola anticipácia zaradenia územia, na ktorom bola výnimka udelená do niţšieho

(4. stupňa ochrany) vo vyjadrení Správy NP Slovenský raj. Ţalobca však poukázal na to,

ţe citovanými ustanoveniami zákona o ochrane prírody a krajiny vrátane ustanovení

o obmedzeniach na území s 5. stupňom ochrany je viazaný nielen prvostupňový správny

orgán a ţalovaný, ale aj odborová organizácia ochrany prírody, a preto rozhodnutie o udelení

9

výnimky nebolo moţné zaloţiť na predpokladanom zníţení existujúceho stupňa ochrany

jednotlivých častí územia NP Slovenský raj.

Nakoniec ţalobca v súvislosti s názorom prvostupňového súdu o tom, ţe identifikácia

územia, na ktorom bola výnimka udelená, je moţná prostredníctvom jednotiek priestorového

rozdelenia lesa, poukázal na rozhodnutie ministra ţivotného prostredia SR sp. zn.

1.10 zo dňa 02.04.2012 v druhovo identickej veci, v ktorom sa uvádza:

„Uvedené podklady však nemožno považovať za dostatočné pre zistenie skutočného

stavu veci a pre hodnotenie odôvodnenosti prípadu pre povolenie činnosti podľa zákona.

Pre rozhodovanie o povolení aplikácie chemických látok proti lykokazovi sadenicovému,

tvrdoňovi smrekovému a kôrovnici smrekovcovej neboli žiadateľom predložené výsledky

hodnotenia aktuálneho výskytu populácií týchto škodcov v uvedených JPRL a z toho

vyplývajúci stav ohrozenosti lesných kultúr.“

„ Nedostatok rozhodnutia ministerstva je, že na vykonanie povoľovaných činností

určilo polohu len podľa JPRL a nie podľa parcelných čísel. Podľa ustanovenia § 3 ods. 3

o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv

k nehnuteľnostiam (Katastrálny zákon) za parcelu sa považuje geometrické určenie, polohové

určenie a zobrazenie pozemku v katastrálnej mape, v mape určeného operátu,

alebo v geometrickom pláne s vyznačením jej parcelného čísla. JPRL sú oproti tomu

rozdelením lesných pozemkov na účely hospodárskej správy lesov. Ako vyplýva z uvedených

skutočností, rozhodnutie ministerstva neobsahuje určenie územia, pre ktoré bol vydaný súhlas

na pozemnú aplikáciu chemických látok.“

Podľa názoru ţalobcu, územie na ktorom na udeľuje výnimka územnej ochrany,

nemoţno identifikovať jednotkami definujúcimi hospodárskej úpravy lesa. Ţalobca

neargumentoval vo svojich podaniach tým, ţe uvedenie JPRL vo výroku rozhodnutia je

nadbytočnou či nesprávnou časťou výroku. Jeho argumentácia bola opačná, a teda taká,

ţe vo výroku ktorým je udelená výnimka z územnej ochrany, musí byť toto územie

identifikované jednotkami geometrického a polohového určenia územia, teda parcelnými

číslami parciel katastra nehnuteľnosti, pre ktoré sa výnimka udeľuje.

Vzhľadom na vyššie uvedené navrhol ţalobca odvolaciemu súdu, aby napadnutý

rozsudok zmenil tak, ţe ţalobe v celom rozsahu vyhovie, napadnuté rozhodnutie ţalovaného

zruší, vec vráti ţalovanému na ďalšie konanie a ţalobcovi prizná náhradu trov konania.

10

III.

Ţalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu ţalobcu navrhol, aby Najvyšší súd

Slovenskej republiky podľa a rozsudok Krajského súdu v Bratislave

ako vecne správny potvrdil.

IV.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací podľa § 10, § 246c a § 250ja

preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré

mu predchádzalo, a to bez nariadenia pojednávania podľa a dospel

k záveru, ţe konanie je potrebné zastaviť.

Predmetom súdneho preskúmavacieho konania v danej veci bolo rozhodnutie

ţalovaného č. 3816/2012-2.2 z 20. februára 2012, ktorým ţalovaný odvolanie ţalobcu

zamietol a potvrdil prvostupňové rozhodnutie Krajského úradu ţivotného prostredia

v Košiciach č.: 2011/00646 z 28. novembra 2011 o povolení výnimky zo zákazov

ustanovených v a na zasahovanie do lesného

porastu, poškodzovanie vegetačného a pôdneho krytu a na rušenie pokoja a ticha za účelom

spracovania kalamity spôsobenej premnožením lykožrúta smrekového na území NPR

Stratená, NPR Zejmarská roklina a NPR Sokol. Uvedené výnimky boli platné

do 31.12.2012.

Podľa v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe ţalôb

alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.

Podľa rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia

vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia

alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môţu

byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb

priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť.

11

Podľa § 82 ods. 9 písm. a) zákona o ochrane prírody a krajiny orgán ochrany prírody

konanie podľa tohto zákona zastaví, ak dôvod na konanie odpadol.

Podľa § 89 ods. 3 písm. b) zákona o ochrane prírody a krajiny rozhodnutie vydané

podľa tohto zákona stráca platnosť uplynutím času, na ktorý bolo vydané.

Najvyšší súd Slovenskej republiky poukazuje na uvedené zákonné ustanovenia

ako aj stanovisko správneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, č. Snj 72/2013

z 24. júna 2014, podľa ktorého neplatnosť povolenej výnimky o povolení na odstrel

chráneného ţivočícha - medveďa hnedého, spôsobená uplynutím času, na ktorý bola výnimka

povolená má za následok, ţe odpadol predmet konania, lebo výnimka, ktorá bola obsahom

rozhodnutia uţ zanikla a neexistuje. Správny orgán, resp. súd preto môţe (ba dokonca musí)

zastaviť konanie o výnimke, a to v ktoromkoľvek štádiu konania.

V danej veci bola napadnutým rozhodnutím povolená výnimka zo zákazov

ustanovených v a na zasahovanie do lesného

porastu, poškodzovanie vegetačného a pôdneho krytu a na rušenie pokoja a ticha, pričom

výnimka bola platná do 31.12.2012. Čas, do ktorého bola povolená realizácia výnimky

teda uplynul uţ v čase rozhodovania krajského súdu (15. októbra 2013).

Neplatnosť povolenej výnimky spôsobenej uplynutím času, na ktorý bola výnimka

povolená má za následok, ţe odpadol predmet konania, lebo výnimka, ktorá bola obsahom

rozhodnutia uţ zanikla a neexistuje.

V čase rozhodovania súdu prvého stupňa uţ uplynul čas, na ktorý bola povolená

výnimka preskúmavaným rozhodnutím ţalovaného. V dôsledku toho ţalobou napadnuté

rozhodnutie správneho orgánu stratilo platnosť (uplynutím času, na ktorý bolo vydané).

To znamená, ţe v čase súdneho prieskumu uţ neexistovalo rozhodnutie, ktoré by mohlo byť

predmetom súdneho preskúmania. Podmienky pre postup podľa V. časti druhej hlavy

preto splnené neboli. Súd prvého stupňa rozhodol na základe

nesprávneho právneho posúdenia veci, keď ţalobu na preskúmanie rozhodnutia,

ktoré zo zákona stratilo platnosť zamietol.

12

Odvolací súd preto podľa veta druhá v spojení s

písm. h) a s rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a konanie podľa

v spojení s zastavil, pretoţe konaniu a rozhodnutiu vo veci bránila

neodstrániteľná prekáţka konania, ktorou je nedostatok právomoci súdu na preskúmanie

rozhodnutia, ktoré na základe zákona stratilo platnosť a účinnosť. Zo skutkových okolností

danej veci je zrejmé, ţe prvostupňové rozhodnutie ţalovaného zo zákona stratilo platnosť,

v dôsledku čoho napadnuté rozhodnutie ţalovaného zo zákona stratilo účinnosť, a teda

v danom prípade nejde o rozhodnutie, ktoré zakladá, mení alebo zrušuje oprávnenia

a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môţu byť práva, právom

chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté

( ) a súčasne napadnutým rozhodnutím ţalovaného ţalobca nemôţe byť

ukrátený na svojich právach ( ).

O náhrade trov konania odvolací súd rozhodol podľa ustanovenia

v spojení s a s . Vyslovil, ţe ţiaden z účastníkov nemá

právo na náhradu trov konania, pretoţe konanie bolo zastavené a u ţiadneho z účastníkov

nezistil zákonný nárok na ich náhradu.

Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v danej veci rozhodol pomerom hlasov

3:0 ( o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov

v znení účinnom od 01. mája 2011).

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 27. mája 2015

JUDr. Alena Adamcová, v. r.

predsedníčka senátu:

Za správnosť vyhotovenia :

Mgr. Karin Fedorová