Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
4c6/436007.74caf8.pdf
PDF · 207.36 KB
No categories available
5S/159/2012
Najvyšší súd 6Sžo/12/2014
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu: Lesoochranárske
zoskupenie VLK, občianske zdruţenie, Tulčík 26, IČO: 31 303 862, zastúpeného
JUDr. Ivetou Rajtákovou, advokátkou, so sídlom Štúrova 20, Košice, proti ţalovanému:
Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky, so sídlom Námestie Ľ. Štúra č. 1,
Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia ţalovaného č. 3816/2012-2.2
z 20. februára 2012, o odvolaní ţalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave,
č. k. 5S/159/2012-58 z 15. októbra 2013, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave
č. k. 5S/159/2012-58 z 15. októbra 2013 z r u š u j e a k o n a n i e z a s t a v u j e.
Ţiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Krajský súd v Bratislave (ďalej len „krajský súd“ alebo „súd prvého stupňa“) zamietol
podľa § 250j ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) ţalobu, ktorou
sa ţalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia ţalovaného č. 3816/2012-2.2
z 20. februára 2012, ktorým ţalovaný odvolanie ţalobcu zamietol a potvrdil prvostupňové
rozhodnutie Krajského úradu ţivotného prostredia v Košiciach č.: 2011/00646
z 28. novembra 2011.
Uvedeným rozhodnutím prvostupňový správny orgán na základe ţiadosti Lesov SR
rozhodol o povolení výnimky zo zákazov ustanovených v § 16 ods.1 písm. b) a f) zákona
č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o ochrane prírody a krajiny“ alebo „zák.č. 543/2002 Z.z.“) na zasahovanie do lesného
porastu, poškodzovanie vegetačného a pôdneho krytu a na rušenie pokoja a ticha
za účelom spracovania kalamity spôsobenej premnožením lykožrúta smrekového na území
NPR Stratená, NPR Zejmarská roklina a NPR Sokol nasledovne:
a/ v NPR Stratená v severnej polovici dielca č. 40A - spracovanie aktívnych
chrobačiarov smreka a suchú stojacu drevnú hmotu smreka,
b/ v NPR Zejmarská roklina v dielci č. 403 - spracovanie iba aktívnych chrobačiarov
smreka len v juţnej 1/5 tohto dielca a s vyťahovaním stromov iba z lúk s tým, ţe zástupca NP
Slovenský raj priamo v teréne preverí, aké mnoţstvo kalamitnej hmoty sa v predmetnej časti
dielca nachádza,
c/ v NPR Sokol v dielcoch č. 155, 157 - spracovanie len aktívnych chrobačiarov
smreka s vyťahovaním a pribliţovaním dreva po existujúcich lesných zváţniciach
bez poškodenia ostatných zloţiek porastu.
V zmysle § 82 ods.12 zák.č. 543/2002 Z.z. boli zároveň určené podmienky výnimky,
pričom jednou z nich bolo určenie platnosti povolenej výnimky do 31.decembra 2012.
Uvedeným rozhodnutím zároveň správny orgán nepovolil ţiadateľovi výnimku
zo zákazov ustanovených v § 16 ods. 1 písm. b/, f/ zákona o OPaK na zasahovanie do lesného
porastu, poškodzovania vegetačného a pôdneho krytu a rušenia pokoja a ticha za účelom
spracovania kalamity spôsobenej premnoţením lykoţrúta smrekového v dielcoch č. 155, 157,
161 na území NPR Sokol, v dielcoch č. 196, 216, 224 na území NPR Stratená, v dielcoch
č. 38, 39, 400A a 403 na území NPR Zejmarská roklina nasledovne:
a/ v NPR Sokol vo všetkých troch poţadovaných dielcoch č. 155,157 a 161
na spracovanie suchej drevnej hmoty smreka,
b/ v NPR Stratená v dielcoch č. 196, 216, 224 (všetka v ţiadosti uvedená hmota)
a v juţnej polovici dielca č. 40A,
c/v NPR Zemjarská roklina v dielcoch č. 38, 39, 400A (všetka v ţiadosti uvedená
hmota) a v 4/5 dielca č. 403.
Krajský súd v odôvodnení rozsudku uviedol, ţe preskúmal napadnuté rozhodnutia
správnych orgánov oboch stupňov a obsah súvisiaceho administratívneho spisu
a po preskúmaní dospel k záveru, ţe svojvôľu ţalovaného i prvostupňového správneho orgánu
pri rozhodovaní o udelení výnimky zo zákazov podľa zákona o ochrane prírody v danom
prípade moţno vylúčiť. Z administratívneho spisu je zrejmé, ţe správny orgán v konaní
nevychádzal len z tvrdení ţiadateľa, ale k vydaniu ako podklad pre svoje rozhodnutie
zabezpečil odborné stanovisko od Štátnej ochrany prírody Slovenskej republiky, Regionálne
centrum ochrany prírody v Spišskej Novej Vsi, Správa národného parku Slovenský raj
z 08.11.2011 č. NPSR/961/2011-Les.2 (ďalej len „ŠOP SR“).
Táto vo svojom podrobnom stanovisku jednak vyhodnotila navrhované lokality a ich stav
z hľadiska ochrany prírody a krajiny triedením u jednotlivých navrhovaných lokalít
a ich dielcov s uvedením návrhu riešenia v časti vyhovieť a povoliť výnimku zo zákazu
a v časti s odôvodnením prečo výnimky na ťaţbu nepovolí. Svoj návrh riešenia a samotné
stanovisko ochrana riadne odôvodnila, z tohto správny orgán prvého stupňa i ţalovaný
vychádzal, pričom jej obsah bol premietnutý i do odôvodnenia rozhodnutí.
Krajský súd skonštatoval, ţe činnosti súvisiace s odstránením kalamitného dreva nie
sú činnosťami, ktoré by apriori boli v rozpore so záujmami ochrany prírody. Zabránenie
neţiadúceho rozmnoţenia podkôrnikov a obmedzenie jeho preniknutia do okolitých lesných
porastov má svoj význam aj v bezzásahovej zóne s piatym stupňom územnej ochrany.
Ako vyplýva z rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu, tento veľmi presne zistil,
ktorých lokalít sa konanie o povolenie výnimky týka, aký je ich charakter z hľadiska lesného
ekosystému a z hľadiska národnej siete chránených území a stanovil podmienky realizácie
výnimky. Súd sa stotoţnil s názorom, ţe cieľom opatrení (zásahov), ktoré boli posudzované
v konaní o udelenie výnimky, bolo zaistiť priaznivý stav typických druhov (smrek) v lesných
biotopoch NPR a ochranu pred výrazným poškodením alebo zničením. Mal tieţ za to,
ţe správny orgán dostatočne zrozumiteľne opísal situáciu v kalamitou postihnutej oblasti, jej
ďalší vývin v prípade nevykonania zásahu a nepriaznivý vplyv na dotknutý lesný biotop
i na ţivotné prostredie vo všeobecnosti. Opis a vyhodnotenie vývinu populácie podkôrnika,
ktorej sa domáhal ţalobca, sa javia vzhľadom na uvedené ako nadbytočné, nespôsobilé
zmeniť rozhodnutie vo veci.
Z uvedených dôvodov sa súd potom nestotoţnil s námietkou ţalobcu, ţe konajúce
správne orgány sa vecou riadne nezaoberali, naopak mal za to, ţe prvostupňový správny
orgán pred vydaním rozhodnutia zabezpečil všetky k rozhodnutiu právne relevantné podklady
a v jeho rozhodnutí je vyjadrené uváţenie o potrebe zásahu do územia podliehajúcemu
piatemu stupňu ochrany a tým privolenie v podobe výnimky zo zákazov podľa zákona
o ochrane prírody nevybočilo z medzí a hľadísk stanovených zákonom.
Podľa názoru súdu odôvodnenie rozhodnutia ţalovaného poskytuje dostatočný základ
na jeho vecné preskúmanie. Pokiaľ ţalovaný odôvodnil svoje rozhodnutie s poukazom
na prvostupňové rozhodnutie, s ktorým sa stotoţnil, nie je dôvod povaţovať takáto
rozhodnutie za nepreskúmateľné, pokiaľ takýmto nedostatkom netrpí aj prvostupňové
rozhodnutie. Prvostupňové rozhodnutie podrobne a zrozumiteľne vysvetľuje, aké podklady
boli pred vydaním rozhodnutia zadováţené, aké boli vyjadrenia účastníkov konania,
ako sa s nimi správny orgán vysporiadal, ako hodnotil zistený skutkový stav
a aké ustanovenia právnych predpisov na vec aplikoval. Nemoţno sa preto stotoţniť
s námietkou nepreskúmateľnosti vznesenou ţalobcom a konštatovať nezákonnosť rozhodnutia
ţalovaného. Súd poukázal tieţ na to, ţe nie je nevyhnutné, aby sa odvolací správny orgán
zaoberal kaţdou vznesenou námietkou samostatne, pokiaľ z jeho rozhodnutia je zrejmé,
na základe čoho dospel k právnemu záveru vo svojom rozhodnutí. Z napadnutého rozhodnutia
podľa názoru súdu jednoznačne vyplýva, ţe nebolo v rozpore s § 47 ods. 3 správneho
poriadku.
Pokiaľ ide o ţalobcom namietanú nepresnosť identifikácie územia výroku
prvostupňového rozhodnutia, súd sa plne stotoţnil so ţalovaným, ţe na určenie konkrétneho
územia na povolenú lesohospodársku činnosť a na účely hospodárskej správy lesov je
presnejšie a praktickejšie a aj súladné so zákonom vymedzenie územia prostredníctvom
jednotiek priestorového rozdelenia lesa (JPRL). Bez identifikácie územia prostredníctvom
JPRL by sa v danom území nemohol správne určiť stupeň územnej ochrany v rámci
povolených výnimiek na činnosti poţadované ţiadateľom. Pri samotnej realizácii zásahu
povoleného preskúmavaným rozhodnutím sa v lesnom poraste ľahšie orientuje
podľa identifikátora rozlišujúceho vek porastu v tzv. porastovej mape, ako keby bolo toto
územie identifikované napríklad podľa parciel a ich čísel uvedených v mape katastrálneho
operátu.
Vzhľadom na vyššie uvedené potom súd dospel k záveru, ţe námietky ţalobcu
sú nedôvodné, a preto ţalobu podľa § 250j ods. 1 O.s.p. zamietol.
O náhrade trov konania prvostupňový súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. tak,
ţe v konaní neúspešnému ţalobcovi právo na náhradu trov konania nepriznal.
II.
Proti rozsudku krajského súdu podal v zákonnej lehote ţalobca odvolanie a navrhol,
aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, ţe ţalobe v celom rozsahu vyhovie,
napadnuté rozhodnutie ţalovaného zruší, vec vráti ţalovanému na ďalšie konanie a ţalobcovi
prizná náhradu trov konania. Rozsudok súdu prvého stupňa povaţoval ţalobca za nesprávny
z dôvodov uvedených v ustanovení § 205 ods. 2 písm. d) O.s.p. – súd prvého stupňa dospel na
základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a v ustanovení § 205 ods. 2
písm. f) O.s.p. – rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.
Ţalobca zdôraznil, ţe zásadný nedostatok v zistení skutočného stavu vidí v tom,
ţe správne orgány oboch stupňov nevykonali ţiadne dokazovanie, z ktorého by vyplynuli
spoľahlivé skutkové závery o tom, ţe dôvody na udelenie výnimky uvádzané ţiadateľom
skutočne existujú, teda, ţe správny orgán nijakým spôsobom neskúmal, či dôvod na udelenie
výnimky – kalamita spôsobená podkôrnym hmyzom existuje u ţiadateľa v takom rozsahu,
ţe záujem na vykonaní lesohospodárskych opatrení – ťaţby, prevyšuje záujem na ochrane
prírody vyjadrený zákazom takejto činnosti v 5. stupni územnej ochrany.
Ţalobca poukázal na rozhodnutie ministra ţivotného prostredia SR v druhovo
identickej veci, v ktorej tento orgán rozhodujúc o rozklade ţiadateľa výslovne uviedol,
ţe pre rozhodnutie o dôvodnosti udelenia výnimky je potrebné zistiť dostatočne skutočný stav
veci, čo moţno len tým spôsobom, ţe správnemu orgánu budú predloţené výsledky
hodnotenia aktuálneho výskumu populácií škodcov, ktorých kalamitné rozšírenie ţiadateľ
uvádza ako dôvod na udelenie výnimky. Len vyhodnotením týchto výsledkov moţno dôjsť
k záveru, ţe o tom, aký je stav ohrozenosti lesných kultúr a či tento stav zakladá
odôvodnenosť výnimky ţiadanej ţiadateľom.
Súd prvého stupňa sa s touto námietkou vyrovnal tak, ţe „správny orgán dostatočne
zrozumiteľne opísal situáciu v kalamitou postihnutej oblasti, jej ďalší vývin v prípade
nevykonania zásahu a nepriaznivý vplyv na dotknutý lesný biotop i na životné prostredie
vo všeobecnosti. Opis a vyhodnotenie populácie podkôrnika, ktorého sa domáhal žalobca,
sa javia vzhľadom na uvedené ako nadbytočné, nespôsobilé zmeniť rozhodnutie vo veci.“
Ţalobca povaţoval tento záver súdu prvého stupňa za nepresvedčivý, nelogický a nesprávny
so zreteľom jednak na ustanovenia správneho poriadku ukladajúce správnemu orgánu úplne
a spoľahlivo zistiť skutočný stav veci, ako aj vzhľadom na ustanovenia zákona o ochrane
prírody a krajiny, ktoré v ich vzájomnom kontexte vyţadujú pre udelenie výnimky
zo zákazov, ktorými sa vyjadruje záujem na ochrane prírody, preukázanie takého dôvodu,
ktorý prevyšuje nad záujmom na ochrane prírody, ako aj zo samotným názorom súdu prvého
stupňa podľa ktorého „so zreteľom na zmysel a obsah, ktoré vyplývajú zo zákona OPaK,
je nevyhnutné skúmať v správnom konaní, či záujem na udelení výnimiek a zákazov
je naliehavejší ako záujem na ochrane prírody vyjadrený práve týmito zásahmi.“
V týchto súvislostiach záver súdu prvého stupňa o tom, ţe vyhodnotenie vývinu
populácie podkôrnika by bolo nadbytočné a nespôsobilé zmeniť rozhodnutie vo veci,
podľa názoru ţalobcu nemoţno označiť inak, ako nezrozumiteľný.
Pokiaľ súd prvého stupňa uviedol, ţe správny orgán (zrejme prvého stupňa) dostatočne
zrozumiteľne opísal situáciu v kalamitou postihnutej oblasti a jej ďalší vývoj a nepriaznivý
vplyv na dotknutý lesný biotop, ţalobca nie je presvedčený o tom, ţe moţno v odôvodnení
rozhodnutia identifikovať takú časť, na ktorú sa v odôvodnení rozsudku odvoláva súd prvého
stupňa. Moţno súhlasiť len s tým, ţe prvostupňový správny organ vymenoval podklady
rozhodnutia , ktoré zhromaţdil v priebehu konania, opísal chronológiu konania a jeho
odôvodnenie obsahuje aj časť označenú ako „odôvodnenie povolenia výnimky.“ V časti
odôvodnenia nasledujúcej pod týmto názvom je pre kaţdý dielec v jednotlivých národných
prírodných rezerváciách s 5. stupňom ochrany uvedené, čo v tom ktorom dielci odporúča
Správa NP Slovenský raj. Pri niektorých z týchto JPRL je uvedené, kam je tento dielec
navrhovaný na zaradenie v budúcej, teda v čase vydania rozhodnutia neexistujúcej zonácii
Národného parku Slovenský raj.
Napriek tomu, ţe prvostupňový správny orgán v časti, v ktorej vymenúva podklady
rozhodnutia, poukázal na to, ţe ţalobca vo svojom vyjadrení k podkladom rozhodnutia
uviedol, ţe neboli predloţené ţiadne analýzy, ktoré by vyvrátili tvrdenie, ţe zásahy človeka
(ťaţba, atď.) ovplyvňujú vývoj populácie škodcov viac ako počasie a prirodzení nepriatelia
podkôrneho hmyzu. Ţiadateľ ďalej nepredloţil ţiadne analýzy, ktoré by potvrdzovali hrozbu
nadmerného šírenia biotických škodlivých činiteľov, nepredloţil analýzu stavu populácie
podkôrneho hmyzu v danom území a trend jej vývoja, analýzu stavu populácií prirodzených
predátorov v danom území a trend jej vývoja, neuviedol zhodnotenie účinnosti navrhovaných
opatrení ani % zníţenia populácie podkôrneho hmyzu po vykonaní ťaţby.
V podkladoch rozhodnutia nie sú uvedené výsledky analýz či výskumov reálneho
stavu populácií chránených druhov a trendu ich vývoja na danom území pred a po vykonaní
ťaţby, výsledky výskumov stavu biotopov pred a po vykonaní ťaţby.
Napriek ustanoveniu § 47 ods. 3 Správneho poriadku, podľa ktorého je správny orgán
povinný uviesť, ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a ich
vyjadreniami k podkladom rozhodnutia, rozhodnutí prvostupňového správneho orgánu
nemoţno nájsť nič, čo by zodpovedalo tejto obligatórnej náleţitosti správneho rozhodnutia.
Pokiaľ teda súd prvého stupňa poukázal na to, ţe prvostupňové rozhodnutie okrem iného
„podrobne a zrozumiteľne vysvetľuje, aké boli vyjadrenia účastníkov konania, ako sa s nimi
správny orgán vysporiadal, a ako hodnotil zistený skutkový stav“, ţalobca na rozdiel od súdu
prvého stupňa v rozhodnutí prvostupňového správneho orgánu ţiadne vyrovnanie sa s jeho
vyššie citovanými námietkami neidentifikoval. Keďţe ţalovaný vo svojom rozhodnutí
odkázal na odôvodnenie prvostupňového správneho orgánu, nemoţno súhrnne tieto
rozhodnutia hodnotiť inak, ako nepreskúmateľné pre nedostatok odôvodnenia.
Ţalobca namietal vo svojom odvolaní aj to, ţe prvostupňový súd vec nesprávne právne
posúdil, keď neakceptoval jeho ţalobnú námietku, ţe rozhodnutie ţalovaného
aj prvostupňového správneho orgánu vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci.
V tejto súvislosti ţalobca poukázal na to, ţe aj keď sa súd prvého stupňa odvoláva vo svojom
rozhodnutí tak na Smernicu o biotopoch, ako aj na zákon o ochrane prírody a krajiny,
z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvého stupňa nemoţno zistiť, ako vyhodnotil napadnuté
rozhodnutie ţalovaného aj prvostupňového správneho orgánu v kontexte s ustanoveniami
právnych predpisov - čl. 6 ods. 2 Smernice o biotopoch, ustanovenia § 1 ods. 1, § 2 ods. 1, §
22 ods. 1, 2 zákona o ochrane prírody a krajiny, ktoré zároveň citoval.
Vzhľadom na skutočnosť, ţe územie, na ktorom bola povolená výnimka, je súčasťou
národných prírodných rezervácií a územia európskeho významu SKUEV Slovenský raj, bolo
povinnosťou nielen správnych orgánov, ale aj súdu prvého stupňa, keďţe ţalobca túto
námietku vo svojej ţalobe vzniesol, vyhodnotiť zmysel a účel ochrany v osobitne chránených
územiach prírody, vo vzťahu k udelenej výnimke a preskúmať, či správne orgány oboch
stupňov dali presvedčivé a zrozumiteľné odpovede na otázku, ako z hľadiska ochrany území,
ktoré predstavujú pôvodne alebo ľudskou činnosťou málo pozmenené biotopy európskeho
významu alebo biotopy národného významu alebo biotopy druhov európskeho významu,
alebo biotopy druhov národného významu, ktoré predstavujú nadregionálne biocentrum
ako súčasť najvýznamnejšieho prírodného dedičstva štátu, je moţné vyhodnotiť udelenie
výnimky zo zákazov, ktoré majú túto ochranu zabezpečovať, ktoré podľa odôvodnenia
prvostupňového rozhodnutia má slúţiť na „rekonštrukciu a premenu týchto porastov
lesohospodárskym zásahom“. Tejto argumentácii prvostupňového správneho orgánu, s ktorou
sa stotoţnil aj ţalovaný, nemoţno rozumieť. Zo samotnej definície národnej prírodnej
rezervácie totiţ vyplýva, ţe je lokalitou, ktorá predstavuje pôvodné alebo ľudskou činnosťou
málo pozmenené biotopy európskeho významu. Premena takýchto biotopov „aktívnym
lesohospodárskym zásahom“ nemôţe mať iný následok, ako zmenu biotopov národnej
prírodnej rezervácie z pôvodných alebo ľudskou činnosťou málo pozmenených biotopov
na biotopy aktívne lesohospodársky manaţované. Takéto územie však nespĺňa zákonnú
definíciu národnej prírodnej rezervácie. Ţalobca nedostal v správnom konaní odpoveď
na zásadnú otázku, ktorou je rozdiel medzi ochranou prírody v národnej prírodnej rezervácii
a obhospodarovaním lesa na území osobitne nechránenom. Ak výsledkom rozhodovania
orgánov ochrany prírody môţe a má byť pozmenený stav biotopov, ktoré boli na území
vyhlásenom za národnú prírodnú rezerváciu pôvodné alebo ľudskou činnosťou málo
pozmenené, potom je ťaţko porozumieť, aký je zmysel a účel vyhlasovania určitých lokalít
za osobitne chránené územia a v tomto prípade za národné prírodné rezervácie.
Ţalobca tieţ uviedol, ţe nemoţno si nevšimnúť, ţe jedným z argumentov pre udelenie
výnimky bola anticipácia zaradenia územia, na ktorom bola výnimka udelená do niţšieho
(4. stupňa ochrany) vo vyjadrení Správy NP Slovenský raj. Ţalobca však poukázal na to,
ţe citovanými ustanoveniami zákona o ochrane prírody a krajiny vrátane ustanovení
o obmedzeniach na území s 5. stupňom ochrany je viazaný nielen prvostupňový správny
orgán a ţalovaný, ale aj odborová organizácia ochrany prírody, a preto rozhodnutie o udelení
výnimky nebolo moţné zaloţiť na predpokladanom zníţení existujúceho stupňa ochrany
jednotlivých častí územia NP Slovenský raj.
Nakoniec ţalobca v súvislosti s názorom prvostupňového súdu o tom, ţe identifikácia
územia, na ktorom bola výnimka udelená, je moţná prostredníctvom jednotiek priestorového
rozdelenia lesa, poukázal na rozhodnutie ministra ţivotného prostredia SR sp. zn. 6525/2011-
1.10 zo dňa 02.04.2012 v druhovo identickej veci, v ktorom sa uvádza:
„Uvedené podklady však nemožno považovať za dostatočné pre zistenie skutočného
stavu veci a pre hodnotenie odôvodnenosti prípadu pre povolenie činnosti podľa zákona.
Pre rozhodovanie o povolení aplikácie chemických látok proti lykokazovi sadenicovému,
tvrdoňovi smrekovému a kôrovnici smrekovcovej neboli žiadateľom predložené výsledky
hodnotenia aktuálneho výskytu populácií týchto škodcov v uvedených JPRL a z toho
vyplývajúci stav ohrozenosti lesných kultúr.“
„ Nedostatok rozhodnutia ministerstva je, že na vykonanie povoľovaných činností
určilo polohu len podľa JPRL a nie podľa parcelných čísel. Podľa ustanovenia § 3 ods. 3
zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv
k nehnuteľnostiam (Katastrálny zákon) za parcelu sa považuje geometrické určenie, polohové
určenie a zobrazenie pozemku v katastrálnej mape, v mape určeného operátu,
alebo v geometrickom pláne s vyznačením jej parcelného čísla. JPRL sú oproti tomu
rozdelením lesných pozemkov na účely hospodárskej správy lesov. Ako vyplýva z uvedených
skutočností, rozhodnutie ministerstva neobsahuje určenie územia, pre ktoré bol vydaný súhlas
na pozemnú aplikáciu chemických látok.“
Podľa názoru ţalobcu, územie na ktorom na udeľuje výnimka územnej ochrany,
nemoţno identifikovať jednotkami definujúcimi hospodárskej úpravy lesa. Ţalobca
neargumentoval vo svojich podaniach tým, ţe uvedenie JPRL vo výroku rozhodnutia je
nadbytočnou či nesprávnou časťou výroku. Jeho argumentácia bola opačná, a teda taká,
ţe vo výroku ktorým je udelená výnimka z územnej ochrany, musí byť toto územie
identifikované jednotkami geometrického a polohového určenia územia, teda parcelnými
číslami parciel katastra nehnuteľnosti, pre ktoré sa výnimka udeľuje.
Vzhľadom na vyššie uvedené navrhol ţalobca odvolaciemu súdu, aby napadnutý
rozsudok zmenil tak, ţe ţalobe v celom rozsahu vyhovie, napadnuté rozhodnutie ţalovaného
zruší, vec vráti ţalovanému na ďalšie konanie a ţalobcovi prizná náhradu trov konania.
10 6Sžo/12/2014
III.
Ţalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu ţalobcu navrhol, aby Najvyšší súd
Slovenskej republiky podľa § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. rozsudok Krajského súdu v Bratislave
ako vecne správny potvrdil.
IV.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací podľa § 10, § 246c a § 250ja
O.s.p. preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré
mu predchádzalo, a to bez nariadenia pojednávania podľa § 250ja ods. 2 O.s.p. a dospel
k záveru, ţe konanie je potrebné zastaviť.
Predmetom súdneho preskúmavacieho konania v danej veci bolo rozhodnutie
ţalovaného č. 3816/2012-2.2 z 20. februára 2012, ktorým ţalovaný odvolanie ţalobcu
zamietol a potvrdil prvostupňové rozhodnutie Krajského úradu ţivotného prostredia
v Košiciach č.: 2011/00646 z 28. novembra 2011 o povolení výnimky zo zákazov
ustanovených v § 16 ods.1 písm. b) a f) zákona č. 543/2002 Z.z. na zasahovanie do lesného
porastu, poškodzovanie vegetačného a pôdneho krytu a na rušenie pokoja a ticha za účelom
spracovania kalamity spôsobenej premnožením lykožrúta smrekového na území NPR
Stratená, NPR Zejmarská roklina a NPR Sokol. Uvedené výnimky boli platné
do 31.12.2012.
Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe ţalôb
alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.
Podľa § 244 ods. 3 O.s.p. rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia
vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia
alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môţu
byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb
priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť.
11 6Sžo/12/2014
Podľa § 82 ods. 9 písm. a) zákona o ochrane prírody a krajiny orgán ochrany prírody
konanie podľa tohto zákona zastaví, ak dôvod na konanie odpadol.
Podľa § 89 ods. 3 písm. b) zákona o ochrane prírody a krajiny rozhodnutie vydané
podľa tohto zákona stráca platnosť uplynutím času, na ktorý bolo vydané.
Najvyšší súd Slovenskej republiky poukazuje na uvedené zákonné ustanovenia
ako aj stanovisko správneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, č. Snj 72/2013
z 24. júna 2014, podľa ktorého neplatnosť povolenej výnimky o povolení na odstrel
chráneného ţivočícha - medveďa hnedého, spôsobená uplynutím času, na ktorý bola výnimka
povolená má za následok, ţe odpadol predmet konania, lebo výnimka, ktorá bola obsahom
rozhodnutia uţ zanikla a neexistuje. Správny orgán, resp. súd preto môţe (ba dokonca musí)
zastaviť konanie o výnimke, a to v ktoromkoľvek štádiu konania.
V danej veci bola napadnutým rozhodnutím povolená výnimka zo zákazov
ustanovených v § 16 ods.1 písm. b) a f) zákona č. 543/2002 Z.z. na zasahovanie do lesného
porastu, poškodzovanie vegetačného a pôdneho krytu a na rušenie pokoja a ticha, pričom
výnimka bola platná do 31.12.2012. Čas, do ktorého bola povolená realizácia výnimky
teda uplynul uţ v čase rozhodovania krajského súdu (15. októbra 2013).
Neplatnosť povolenej výnimky spôsobenej uplynutím času, na ktorý bola výnimka
povolená má za následok, ţe odpadol predmet konania, lebo výnimka, ktorá bola obsahom
rozhodnutia uţ zanikla a neexistuje.
V čase rozhodovania súdu prvého stupňa uţ uplynul čas, na ktorý bola povolená
výnimka preskúmavaným rozhodnutím ţalovaného. V dôsledku toho ţalobou napadnuté
rozhodnutie správneho orgánu stratilo platnosť (uplynutím času, na ktorý bolo vydané).
To znamená, ţe v čase súdneho prieskumu uţ neexistovalo rozhodnutie, ktoré by mohlo byť
predmetom súdneho preskúmania. Podmienky pre postup podľa V. časti druhej hlavy
Občianskeho súdneho poriadku preto splnené neboli. Súd prvého stupňa rozhodol na základe
nesprávneho právneho posúdenia veci, keď ţalobu na preskúmanie rozhodnutia,
ktoré zo zákona stratilo platnosť zamietol.
12 6Sžo/12/2014
Odvolací súd preto podľa § 250ja ods. 3 veta druhá O.s.p. v spojení s § 221 ods. 1
písm. h) O.s.p. a s § 246c ods.1 rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a konanie podľa § 104
v spojení s § 246c ods.1 O.s.p. zastavil, pretoţe konaniu a rozhodnutiu vo veci bránila
neodstrániteľná prekáţka konania, ktorou je nedostatok právomoci súdu na preskúmanie
rozhodnutia, ktoré na základe zákona stratilo platnosť a účinnosť. Zo skutkových okolností
danej veci je zrejmé, ţe prvostupňové rozhodnutie ţalovaného zo zákona stratilo platnosť,
v dôsledku čoho napadnuté rozhodnutie ţalovaného zo zákona stratilo účinnosť, a teda
v danom prípade nejde o rozhodnutie, ktoré zakladá, mení alebo zrušuje oprávnenia
a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môţu byť práva, právom
chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté
(§ 244 ods.3 O.s.p.) a súčasne napadnutým rozhodnutím ţalovaného ţalobca nemôţe byť
ukrátený na svojich právach (§ 247 ods.1 O.s.p.).
O náhrade trov konania odvolací súd rozhodol podľa ustanovenia § 246c O.s.p.
v spojení s § 224 ods.1 a s § 146 ods. 1 písm. c) O.s.p.. Vyslovil, ţe ţiaden z účastníkov nemá
právo na náhradu trov konania, pretoţe konanie bolo zastavené a u ţiadneho z účastníkov
nezistil zákonný nárok na ich náhradu.
Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v danej veci rozhodol pomerom hlasov
3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení účinnom od 01. mája 2011).
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 27. mája 2015
JUDr. Alena Adamcová, v. r.
predsedníčka senátu:
Za správnosť vyhotovenia :
Mgr. Karin Fedorová