Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5S/1739/2012

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

R O Z S U D O K

V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky senátu

JUDr. Zdenky Reisenauerovej a členov senátu JUDr. Jozefa Hargaša

a JUDr. Aleny Adamcovej, v právnej veci ţalobcu: Lesoochranárske zoskupenie VLK,

občianske zdruţenie, Tulčík 26, IČO 31 303 862, zastúpený JUDr. Ivetou Rajtákovou,

advokátkou, Štúrova 20, Košice, proti ţalovanému: Ministerstvo životného prostredia

Slovenskej republiky, Námestie Ľ. Štúra č. 1, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti

rozhodnutia ministra ţivotného prostredia SR sp. zn. (58/2012-rozkl.)

zo dňa 23. augusta 2012, o odvolaní ţalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave

č. k. -70 zo dňa 18. februára 2014, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave

č. k. -70 zo dňa 18. februára 2014 p o t v r d z u j e .

Ţalobcovi právo na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

Odôvodnenie :

I.

Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Bratislave podľa § 250j ods. 1 Občianskeho

súdneho poriadku (ďalej len ) zamietol ţalobu, ktorou sa ţalobca domáhal preskúmania

rozhodnutia ministra ţivotného prostredia SR sp.zn. (58/2012-rozkl.)

2

zo dňa 23. augusta 2012, ktorým rozhodnutím bolo zastavené konanie o rozklade ţalobcu

proti rozhodnutiu ţalovaného č. 2029/2009-2.1 zo dňa 08.07.2009. Krajský súd ţalobcovi

náhradu trov konania nepriznal.

Z odôvodnenia uvedeného rozhodnutia vyplýva, ţe krajský súd preskúmaval

zákonnosť napadnutého rozhodnutia ţalovaného správneho orgánu v intenciách ustanovení

, o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších

predpisov (ďalej len zákon o ochrane prírody) v spojení s§ 89 ods. 3, písm. b/ uvedeného

zákona, ktorú právnu úpravu citoval, postupom podľa ustanovení druhej hlavy piatej časti

.

Krajský súd na základe skutkových zistení vyplývajúcich z administratívneho spisu

mal preukázané, ţe Poľovnícka spoločnosť Jedľovina Varín dňa 04. 12. 2008 poţiadala

o udelenie výnimky z podmienok ochrany chráneného ţivočícha - medveďa hnedého podľa

§ 35 ods. 1 zákona o ochrane prírody; vo veci vydané pôvodné prvostupňové rozhodnutie

č. 2029/2009 – 2.1 zo dňa 07. 04. 2009 a rozhodnutia ţalovaného č. 5667/2009 – 7.2

(15/2009- rozkl.) zo dňa 04. 06. 2009 boli rozsudkom Krajského súdu v Bratislave

č. k. - 168 zo dňa 18. 11. 2011 podľa zrušené a vec

bola vrátená na ďalšie konanie; v ďalšom konaní prvostupňový správny orgán

dňa 08. 07. 2009 vydal nové rozhodnutie č. 2029/2009 2.1, ktorým ţiadateľovi povolil

výnimku z podmienok ochrany chráneného ţivočícha - medveďa hnedého, v Poľovnom revíri

Jedľovina Varín posliedkou a postrieškou na lokalite Bôrie, Lipovec, Koňhora

do 30. 11. 2009 a postrieškou na uvedenej lokalite do 15. 12. 2009 za podmienok určených

v bode 1 aţ 7 výrokovej časti rozhodnutia, správny orgán tu vo veci konal uţ za účasti

ţalobcu, ktorý proti uvedenému rozhodnutiu podal rozklad, o ktorom rozhodol ţalovaný

dňa 23. 08. 2012 rozhodnutím č. 6849/2012 – 1.10 (58/2012-rozkl.) tak, ţe konanie

o rozklade ţalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu č. 2029/2009 – 2.1 zo dňa 08. 07. 2009

podľa § 82 ods. 9 písm.a/ v spojení s § 89 ods. 3 písm. b/ zákona zastavil z dôvodu,

ţe odpadol dôvod na konanie; svoje rozhodnutie ţalovaný odôvodnil stratou platnosti

rozhodnutia o povolení výnimky na odstrel medveďa hnedého, ktorá sa časovo viazala a bola

obmedzená len do 30. 11. 2009, prípadne do 15. 12. 2009; ţiadateľ o predĺţenie platnosti

výnimky nepoţiadal.

3

Krajský súd poukazom na to, ţe zákonným predpokladom podania správnej ţaloby

v správnom súdnictve je, aby ţalobca preukázal, ţe bol na svojich právach ukrátený

rozhodnutím, ktoré je nezákonné (R 62/1998), konštatoval, ţe v danom konaní ţalobca nebol

ţiadateľom o udelenie výnimky k odstrelu medveďa hnedého a je nesporné, ţe výnimka

k odstrelu bola povolená ţiadateľovi len na dobu určitú t. j. do 30. 11. 2009, resp. do 15. 12.

2009, nie je preto zrejmé, aká ujma na právach vznikla ţalobcovi tým, ţe ţalovaný zastavil

rozkladové konanie z dôvodu uplynutia doby, na ktorú bola daná výnimka k odstrelu udelená.

Podľa názoru krajského súdu ţalobca nepreukázal ukrátenie na svojich právach, ktoré mu

vzniklo rozhodnutím o zastavení rozkladového konania. Ďalej krajský súd uviedol, ţe ţalobca

sa v konaní pred prvostupňovým správnym orgánom i pred ţalovaným domáhal neudelenia

výnimky na usmrtenie chráneného ţivočícha - medveďa hnedého, teda jeho záujem smeroval

k ochrane tohto ţivočícha, pričom napadnuté rozhodnutie ţalovaného, i keď z dôvodu

zastavenia konania pre odpadnutie dôvodu konania pre uplynutie doby, na ktorú bola výnimka

na usmrtenie medveďa hnedého povolená, fakticky vyhovelo poţiadavke a cieľom ţalobcu pri

ochrane tohto chráneného ţivočícha, pretoţe zastavením konania znemoţnil jeho

pokračovanie a v konečnom dôsledku i prípadné právoplatné udelenie výnimky. Obavu

ţalobcu, ţe bolo realizované neprávoplatné rozhodnutie o povolení výnimky, krajský súd

povaţoval za nepodloţenú. V danej súvislosti dal do pozornosti rozsudok Najvyššieho súdu

SR sp. zn. zo dňa 25. 09. 2013.

Krajský súd sa stotoţnil s právnym názorom ţalobcu o tom, ţe došlo k procesnému

pochybeniu, keď ţalovaný zastavil len rozkladové konanie, pričom mal zastaviť celé konanie.

Tieţ zastával názor, ţe právne čistejšie by bolo zastaviť konanie v celosti podľa § 30

správneho poriadku. Podľa názoru krajského súdu v danom prípade nesprávny procesný

postup ţalovaného nespôsobuje podstatnú chybu správneho konania a nemá vplyv

na výsledok vo veci, v ktorej súvislosti dal do pozornosti judikatúru Najvyššieho súdu SR

č. R 103/2011, v zmysle ktorej najvyšší súd vyslovil, ţe „formálne zopakovanie

administratívneho konania nepredstavuje pre účastníka vo vzťahu k skutkovej stránke veci

právnu moţnosť dosiahnuť rozhodnutie v jeho prospech“.

Krajský súd sa nestotoţnil s argumentáciou ţalobcu o ukrátení na jeho právach

nedoručením prvostupňového rozhodnutia, pretoţe prvostupňové rozhodnutie bolo ţalobcovi

doručené 05. 06. 2012 na (po uplynutí doby udelenej výnimky).

4

Krajský súd nesúhlasil ani s odvolávkou ţalobcu na rozsudok Najvyššieho súdu SR

sp. zn. zo dňa 17. 04. 2012, zastávajúc názor, ţe nie je moţné uvedený rozsudok

pouţiť na preskúmavanú vec, pretoţe tento sa týka aktívne legitimovanej osoby na podanie

správnej ţaloby, čo sa ale nejedná o daný tento prípad.

Rozhodovanie o náhrade trov konania krajský súd odôvodnil podľa § 250k

ods. 1 . Ţalobcovi nepriznal právo na náhradu trov konania, pre jeho neúspech vo veci.

II.

Proti uvedenému rozsudku krajského súdu podal v zákonnej lehote odvolanie ţalobca.

Ţiadal, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky v odvolacom konaní napadnutý rozsudok

Krajského súdu v Bratislave zmenil tak, ţe ţalobe v celom rozsahu vyhovie a napadnuté

rozhodnutie ţalovaného zruší a vec mu vráti na ďalšie konanie a prizná ţalobcovi náhradu

trov celého konania.

Ţalobca v dôvodoch odvolania namietal, ţe krajský súd na základe vykonaných

dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. (, pism.d/ ),

rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci

(, ).

Ţalobca nezákonnosť ţalobou napadnutých rozhodnutí videl predovšetkým

v nesprávnom postupe ţalovaného v konaní, povaţujúc rozhodnutie ţalovaného v rozpore

s platným právom, ktoré zasahuje nielen do jeho procesných práv, ale ktoré mu aj bráni

aktívnou účasťou prispieť k tomu, aby ochrana prírody bola v rozhodnutiach orgánov ochrany

prírody uplatňovaná spôsobom, ktorý vyplýva z ustanovení právnych predpisov v oblasti

ţivotného prostredia a osobitne ochrany prírody v súlade s ustanoveniami komunitárneho

práva v oblasti ţivotného prostredia. Dal do pozornosti rozhodnutie Najvyššieho súdu

sp. zn. zo dňa 17.04.2012. Namietal, ţe skutkové zistenia a právne názory súdu

prvého stupňa sú v rozpore s obsahom príloh ním predloţených k návrhu na začatie konania.

Dôvodil, ţe na základe skutkových okolností neexistoval skutkový základ pre záver o tom,

ţe napadnutým rozhodnutím ţalovaného nedošlo k zásahu do jeho práv a to so zreteľom na to,

ţe jeho záujmom v predmetnom konaní bola ochrana prírody vyjadrená tým, aby výnimka

udelená nebola. Poukazom na ust. § 52 ods. 1 správneho poriadku ţalobca postup ţalovaného

5

nepovaţoval za súladný so zákonom, keďţe zastavením rozkladového konania sa stalo

právoplatné prvostupňové rozhodnutie.

Ţalobca ďalej uviedol, ţe z hlásenia o usmrtení medveďa hnedého, ktoré v prílohe

odvolania predkladá, výnimka udelená prvostupňovým správnym orgánom bola

dňa 04. 11. 2009 ţiadateľom zrealizovaná. Vyslovil názor, ţe za týchto okolností neexistoval

ţiaden dôvod, pre ktorý by súd mohol zamietnutím ţaloby odobriť postup ţalovaného,

keďţe práva ţalobcu aktívne sa zúčastniť na konaní, vyjadrovať k podkladom rozhodnutia,

podať proti rozhodnutiu prvostupňového orgánu opravný prostriedok a tým dosiahnuť

preskúmanie prvostupňového rozhodnutia, boli porušené, a toto porušenie malo za následok

porušenie záujmov ţalobcu v tomto konaní, ktorým bola ochrana prírody, vrátane chráneného

druhu - medveď hnedý.

Ţalobca poukázal na to, ţe je účastníkom viacerých identických konaní vedených

na Krajskom súde v Bratislave týkajúcich sa rozhodovania ţalovaného o jeho rozkladoch

proti rozhodnutiam o udelení výnimiek na usmrtenie medveďa hnedého, udelených v roku

2009 a 2010. Dôvodil, ţe v konaniach vedených pod sp. zn. , ,

, a krajský súd vo svojich rozhodnutiach okrem

iného uviedol: „Za daných okolností je súd toho názoru, ţe napadnuté rozhodnutie o zastavení

rozkladového konania nemohlo ukrátiť ţalobcu na jeho právach a oprávnených záujmoch

na ochrane prírody, pretoţe na základe výsledkov správneho konania vo veci povolenia

výnimky nedošlo a ani v budúcnosti uţ nemôţe dôjsť k ţiadnemu zásahu do populácie

medveďa hnedého v danej lokalite.“ „Keďţe povolená výnimka na usmrtenie jedného

jedinca medveďa hnedého vo vyššie uvedenej lokalite nebola realizovaná, nedošlo

k ţiadnemu zásahu do populácie uvedeného chráneného ţivočíšneho druhu, čo sa ţalobca

svojou účasťou v konaní snaţil presadiť.“ Ţalobca tvrdil, ţe vo všetkých týchto konaniach

Krajský súd v Bratislave dopytom u ţalovaného zistil, ţe výnimka udelená prvostupňovým

rozhodnutím nebola realizovaná, však vo veci, ktorá je predmetom tohto odvolania, súd

prvého stupňa, zamietol ţalobu bez toho, aby zo zreteľom na vyššie uvedené bolo v konaní

preukázané, ţe ţalobca nemôţe mať záujem na vyhovení jeho ţalobe, keďţe cieľ sledovaný

jeho účasťou v konaní bol naplnený.

6

III.

Ţalovaný sa k odvolaniu ţalobcu vyjadril tak, ţe navrhoval, aby odvolací súd

napadnutý rozsudok Krajského súdu v Bratislave ako vecne správny potvrdil.

V dôvodoch vyjadrenia ţalovaný nesúhlasil s odvolacími dôvodmi ţalobcu uvedenými

v jeho písomnom odvolaní.

IV.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (ust. v spojení

s § 246c ods. 1) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu z dôvodov a v rozsahu

uvedenom v odvolaní ţalobcu ( veta prvá v spojení s ust. )

postupom podľa ust. veta prvá , keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol

zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk <http://www.nsud.sk> (§ 156 ods. 1 a 3 O.s.p

v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá a § 211 ods. 2), a dospel k záveru, ţe odvolaniu

nie je moţné priznať úspech.

Predmetom odvolacieho konania v preskúmavanej veci bol rozsudok krajského súdu,

ktorým súd prvého stupňa zamietol ţalobu, ktorou sa ţalobca proti ţalovanému správnemu

orgánu domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia ministra ţivotného prostredia SR

sp. zn. (58/2012-rozkl.) zo dňa 23. 08. 2012, ţiadajúc jeho zrušenie a vrátenie

veci ţalovanému správnemu orgánu na ďalšie konanie.

Preskúmavaným rozhodnutím (sp. zn. (58/2012-rozkl.)

zo dňa 23. 08. 2012) minister ţivotného prostredia SR zastavil konanie o rozklade ţalobcu

proti rozhodnutiu ţalovaného č. 2029/2009-2.1 zo dňa 08.07.2009.

Ministerstvo ţivotného prostredia Slovenskej republiky uvedeným prvostupňovým

rozhodnutím zo dňa 08.07.2009 na základe ţiadosti Poľovníckej spoločnosti Jedľovina Varín

povolilo ţiadateľovi výnimku z podmienok ochrany chráneného ţivočícha - medveďa

hnedého, v Poľovnom revíri Jedľovina Varín posliedkou a postrieškou na lokalite Bôrie,

Lipovec, Koňhora do 30. 11. 2009 a postrieškou na uvedenej lokalite do 15. 12. 2009

za podmienok určených v bode 1 aţ 7 výrokovej časti rozhodnutia.

7

V.

Odvolací súd v rozsahu odvolacích dôvodov preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa

ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania skúmal

aj napadnuté rozhodnutia ţalovaného správneho orgánu a konanie im prechádzajúce, najmä

z toho pohľadu, či sa súd prvého stupňa vysporiadal so všetkými zásadnými

námietkami uvedenými v ţalobe a z takto vymedzeného rozsahu, či správne posúdil

zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia ţalovaného správneho orgánu.

Predmetom preskúmavacieho konania v danej veci sú rozhodnutia a postup

ţalovaného správneho orgánu, ktorými ţalovaný rozhodol s konečnou platnosťou o ţiadosti

ţiadateľa zo dňa 4.12.2008 v zmysle ustanovení zákona o ochrane prírody postupom podľa

ustanovení .

Podľa , veta prvá pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené

v tejto časti, sa pouţijú primerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona.

Podľa , odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne

správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotoţňuje s odôvodnením napadnutého

rozhodnutia, môţe sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov

napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého

rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd po vyhodnotení odvolacích dôvodov vo vzťahu k napadnutému rozsudku

krajského súdu a vo vzťahu k obsahu súdneho a pripojeného administratívneho spisu v zmysle

ustanovenia konštatuje, ţe nezistil dôvod na to, aby sa v zásade odchýlil

od relevantných právnych záverov vo veci samej, spolu so správnym poukazom na právnu

úpravu vzťahujúcu sa k predmetu konania, uvedených v odôvodnení napadnutého rozsudku

krajského súdu, ktoré vytvárajú dostatočné právne východiská pre vyslovenie výroku

napadnutého rozsudku. Senát odvolacieho súdu povaţuje právne posúdenie preskúmavanej

veci krajským súdom v zásade za správne a súladné so zákonom.

Najvyšší súd v procese posudzovania zákonnosti napadnutého rozsudku súdu prvého

stupňa vychádzal zo skutkových zistení vyplývajúcich z administratívneho spisu,

8

obsiahnutých v odôvodnení napadnutého prvostupňového rozsudku, ktoré z tohto dôvodu

neopakuje a súčasne na ne poukazuje. Vzhľadom k tomu, aby neopakoval pre účastníkov

známe skutočnosti, na zdôraznenie správneho skutkového a právneho záveru súdu prvého

stupňa uvádza.

Podľa (ďalej len „“) Slovenská republika

je zvrchovaný, demokratický a právny štát.

Podľa štátne orgány môţu konať iba na základe ,

v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.

Podľa výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov

a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s touto .

Z uvedeného článku vyplýva, ţe výklad a uplatňovanie všeobecne záväzných

právnych predpisov musí byť v súlade s . Vplyvom dochádza k vsunutiu

jej obsahovo-hodnotových vlastností do všeobecných pojmov zákona tak, aby bol

zabezpečený ústavne konformný výklad. Poţiadavka na ústavne konformnú aplikáciu

a výklad zákona je súčasťou zákonnosti rozhodnutia ako individuálneho správneho aktu.

Práve tu je ťaţisko činnosti orgánov verejnej správy a správneho súdnictva, pretoţe dikcia

zákona nemôţe byť interpretovaná izolovane, mimo zmyslu a účelu zákona, cieľa právnej

regulácie, ktorý zákon sleduje. Orgány štátu realizujúc svoju rozhodovaciu právomoc sú pri

výkone svojej moci povinné postupovať v zmysle , s prihliadnutím na to,

ţe súčasne sú viazané aj právnou úpravou obsiahnutou v medzinárodných zmluvách, ktorými

je Slovenská republika viazaná ( SR) a po vstupe Slovenskej republiky

do Európskeho spoločenstva, Európskej únie postupovať tieţ v súlade s právne záväznými

predpismi Európskeho spoločenstva, Európskej únie.

Vychádzajúc zo skutkových okolností danej veci odvolací súd zastáva zhodný názor

ako súd prvého stupňa, ţe ţalovaný vydaním napadnutého rozhodnutia postupoval v konaní

v súlade s ustanoveniami § 82 ods. 9, písm. a/ v spojení s § 89 ods. 3 písm. b/ zákona

o ochrane prírody.

9

Podľa § 82 ods. 9 písm. a/ zákona o ochrane prírody a krajiny orgán ochrany prírody

konanie podľa tohto zákona zastaví, ak dôvod na konanie odpadol.

Podľa § 89 ods. 3 písm. b/ zákona o ochrane prírody a krajiny rozhodnutie vydané

podľa tohto zákona stráca platnosť uplynutím času, na ktorý bolo vydané.

Neplatnosť povolenej výnimky o povolení na odstrel chráneného ţivočícha – medveďa

hnedého spôsobená uplynutím času, na ktorý bola výnimka povolená má za následok,

ţe odpadol predmet konania, keďţe výnimka, ktorá bola obsahom rozhodnutia uţ zanikla

a neexistuje. Povinnosťou správneho orgánu v zmysle citovanej právnej úpravy § 82 ods. 9

písm. a/ zákona o ochrane prírody a krajiny, je zastaviť konanie o výnimke,

a to v ktoromkoľvek štádiu správneho konania. Citovanou právnou úpravou zákonodarca

zveruje do právomoci orgánu ochrany prírody povinnosť zastaviť konanie, ak dôvod

na konanie odpadol, keď ustanovuje, ţe rozhodnutie vydané podľa tohto zákona stráca

platnosť uplynutím času, na ktoré bolo vydané, v dôsledku ktorej úpravy je zrejmé,

ţe „odpadnutím dôvodu na konanie“ treba rozumieť v prípade časovo limitovaného

rozhodnutia aj stratu „platnosti rozhodnutia“ v dôsledku uplynutia času, na ktoré bolo vydané.

V súlade s právnou úpravou ustanovenou v § 82 ods.9 písm. a) zákona o ochrane krajiny

ústredný orgán štátnej správy, ktorý koná o rozklade, preto musí konanie o udelenie výnimky

zastaviť, keďţe uplynutím doby rozhodnutie o výnimke na povolenie k odstrelu chráneného

ţivočícha – medveďa hnedého, stratilo platnosť, čím dôvod na konanie odpadol.

Vzhľadom k uvedenému, ak podľa § 82 ods. 9 písm. a/ v spojení s § 89 ods. 3 písm. b/

zákona o ochrane prírody došlo k zastaveniu správneho konania z dôvodu, ţe uplynutím času,

ktorým bolo uplynutie lehoty na odstrel chráneného ţivočícha – medveďa hnedého, odpadol

dôvod na konanie o povolení výnimky, je takýto postup a rozhodnutie v súlade so zákonom,

keďţe rozhodnutie orgánu ochrany prírody podľa § 82 ods. 9 písm. a/ zákona o ochrane

prírody správneho orgánu nemá predmet konania, pretoţe takýmto predmetom konania nie

je zviera, na odstrel ktorého bola potrebná výnimka, ale predmetom správneho konania

je právna podmienka, ktorou je samotná výnimka, a preto ak takáto výnimka neexistuje,

keďţe jej platnosť zanikla, potom súčasne odpadol aj predmet správneho konania.

Ak ţalovaný správny orgán postupoval v súlade s uvedeným zákonným ustanovením,

postupoval zákonným spôsobom a súd prvého stupňa nemá inú moţnosť ako ţalobu

10

zamietnuť, keď navyše takýmto rozhodnutím nedochádza k zaloţeniu, zmene alebo zrušeniu

oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb a ani práva, právom chránené

záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb uţ nimi nemôţu byť priamo

dotknuté.

V danej súvislosti odvolací súd dáva do pozornosti nález Ústavného súdu Slovenskej

republiky z 1. 07. 2008, sp. zn. , v ktorom ústavný súd o.i tieţ konštatoval,

ţe v aplikačnej činnosti štátnych orgánov treba zohľadniť účel zákona, keď uviedol:

„nevyhnutnou súčasťou rozhodovacej činnosti súdov zahrňujúcej aplikáciu abstraktných

právnych noriem na konkrétne okolnosti individuálnych prípadov je zisťovanie obsahu

a zmyslu právnej normy uplatňovaním jednotlivých metód právneho výkladu. Ide vţdy

o metodologický postup, v rámci ktorého nemá ţiadna z výkladových metód absolútnu

prednosť, pričom jednotlivé uplatnené metódy by sa mali navzájom dopĺňať a viesť

k zrozumiteľnému a racionálne zdôvodnenému vysvetleniu textu právneho predpisu.

Viazanosť štátnych orgánov zákonom v zmysle totiţ neznamená výlučnú

a bezpodmienečnú nevyhnutnosť doslovného gramatického výkladu aplikovaných zákonných

ustanovení. Ustanovenie nepredstavuje iba viazanosť štátnych orgánov

textom, ale aj zmyslom a účelom zákona“.

Vychádzajúc z právneho názoru ústavného súdu ţalovaný v preskúmavanom

rozhodnutí správne aplikoval citované právne normy ustanovené v § 82 ods. 9 písm. a/

v spojení s § 89 ods. 3 písm. b/ zákona o ochrane prírody. Najvyšší súd v danej súvislosti

súčasne dáva do pozornosti ţalobcovi, ţe súd v správnom súdnictve nie je súdom skutkovým,

ale jeho povinnosťou je na základe ţalôb, v rozsahu ich dôvodov, posudzovať, či napadnuté

rozhodnutie orgánu verejnej správy bolo vydané v súlade so zákonom, pričom správny súd

neposudzuje účelnosť a vhodnosť správneho rozhodnutia. Vzhľadom k uvedenému je právne

irelevantné, či došlo k realizácií podmienok výnimky alebo nie. Základným cieľom konania

v správnom súdnictve podľa piatej časti druhej hlavy

je preskúmavať zákonnosť len takých rozhodnutí a postupov správnych orgánov,

ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických

osôb alebo ktorými môţu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických

osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Zákonným predpokladom podania správnej

ţaloby v správnom súdnictve je teda skutočnosť ţe ţalobca bol na svojich právach ukrátený

rozhodnutím, ktoré je nezákonné (R 62/1998). Správny súd musí skúmať preukázanie

11

ukrátenia práv ţalobcu nezákonným rozhodnutím ex offo. Ak teda výnimka k odstrelu,

ktorá bola povolená ţiadateľovi len na dobu určitú a ktorá v priebehu konania o jej udelenie

uplynula, majúce za následok stratu platnosti tejto výnimky, odvolací súd zastáva názor,

ţe ţalobcovi nemohla vzniknúť ujma na jeho právach tým, ţe ţalovaný zastavil rozkladové

konanie z dôvodu straty platnosti výnimky uplynutím doby, na ktorú bola táto výnimka

udelená.

Ak došlo k uplynutiu lehoty platnosti výnimky na odstrel chráneného ţivočícha

aţ v priebehu konania o rozklad, ţalovaný ako príslušný odvolací správny orgán mal zastaviť

konanie celé. Pokiaľ však ţalovaný zastavil len konanie o rozklade, dopustil sa procesného

pochybenia. Podľa názoru odvolacieho súdu zhodne s názorom súdu prvého stupňa uvedené

pochybenie nie je však takou vadou, ktorá by mala za následok vydanie nezákonného

rozhodnutia vo veci predmetnej právoplatne udelenej výnimky, keďţe ţalovaný zastavil

rozkladové konanie z dôvodu, ţe odpadol predmet preskúmania, nakoľko rozhodnutie

o udelení predmetnej výnimky stratilo uplynutím času platnosť priamo na základe zákona.

V danej súvislosti aj senát odvolacieho súdu dáva do pozornosti rozhodnutie najvyššieho súdu

publikované v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky

pod č. R 103/2011, v zmysle ktorého je neúčelné a nehospodárne formálne zopakovanie

administratívneho konania, ak pre účastníka vo vzťahu k skutkovej stránke veci nepredstavuje

reálnu moţnosť dosiahnuť rozhodnutie v jeho prospech a za takýchto okolností platí,

ţe nie kaţdé porušenie procesného predpisu má za následok porušenie práv účastníka

konania.

Samotný formálny priebeh konania o rozklade by nepredstavoval pre ţalobcu

ako účastníka správneho konania reálnu moţnosť dosiahnuť rozhodnutie v jeho prospech

a bolo by v rozpore so zásadou materiálnej pravdy, ako aj v rozpore so zásadou hospodárnosti

konania, poukazom na to, ţe súd aj správny orgán musia zásadu zisťovania skutočného stavu

veci uplatňovať súčasne so zásadou hospodárnosti tak, aby nedochádzalo k zbytočnému

predlţovaniu konania a aby sa neprimerane nezvyšovali náklady konania, iný výklad zákona

by smeroval len k formálnemu zopakovaniu konania o rozklade bez toho, aby umoţňovalo

účastníkovi konania reálnu moţnosť dosiahnuť materiálne iné rozhodnutie v jeho prospech

a teda bolo by v rozpore aj so zásadou hospodárnosti správneho konania, ustanovenej v § 3

ods. 3 správneho poriadku.

12

Odvolací súd vzhľadom k uvedenému tieţ zastáva názor, ţe ţalobca nemohol byť

ukrátený na svojich právach v dôsledku zastavenia konania rozhodnutím o zastavení

rozkladového konania, a preto súd prvého stupňa správne a v súlade so zákonom postupoval,

keď ţalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia ţalovaného zamietol.

Najvyšší súd z uvedených dôvodov nepovaţoval námietky ţalobcu vznesené

v odvolaní proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa za relevantné na vyhovenie jeho odvolacieho

návrhu, a preto pokiaľ súd prvého stupňa ţalobu zamietol, odvolací súd napadnutý rozsudok

prvostupňového súdu podľa , veta druhá v spojení s

a s § 219 ods. 1, 2 potvrdil.

Odvolací súd ţalobcovi nepriznal náhradu trov odvolacieho konania v zmysle § 246c

ods.1 O.s.p v spojení s § 224 ods. 1 a s § 250k ods.1, pretoţe v tomto konaní nemal úspech.

Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v danej veci rozhodol pomerom hlasov

3:0 ( o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov

v znení účinnom od 1 .mája 2011).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 27. mája 2015

JUDr. Zdenka Reisenauerová, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia :

Mgr. Karin Fedorová