Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
ee3/396774.54bf39.pdf
PDF · 106.99 KB
No categories available
7Cdo/678/2014
Najvyšší súd 7 Cdo 678/2014
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobkyne CD Consulting, s.r.o.,
so sídlom v Českej republike, Praha 3 Nagano Office Center, K červenému dvoru 3269/25a,
IČO: 264 29 705, zastúpenej advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom
v Bratislave, Grösslingova 4, v mene korej koná advokát a konateľ JUDr. Branislav Fridrich,
IČO: 36 864 421, proti ţalovanej A. K., bytom D., o zaplatenie 988,57 € s príslušenstvom,
vedenej na Okresnom súde Galanta pod sp.zn. 30 C 186/2013, o dovolaní ţalobkyne proti
uzneseniu Krajského súdu v Trnave z 14. júla 2014 sp.zn. 23 Co 285/2014, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Trnave z 14. júla 2014
sp.zn. 23 Co 285/2014 z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Galanta uznesením z 21. novembra 2013 č.k. 30 C 186/2013-24 prerušil
konanie do skončenia konania o prejudiciálnej otázke predloţenej podľa č. 267 Zmluvy
o fungovaní Európskej únie a čl. 19 ods. 3 písm. b/ Zmluvy o Európskej únii Súdnemu
dvoru Európskej únie Krajským súdom v Prešove uznesením sp.zn. 6 Co 156/2013 zo dňa
16. októbra 2013.
Uvedené uznesenie napadla ţalobkyňa odvolaním argumentujúc tým, ţe uznesenie
Krajského súdu v Prešove sp.zn. 6 Co 156/2013 nie je právoplatné a vyriešenie prejudiciálnej
otázky v tomto konaní nie je pre prejednávanú vec významné.
Krajský súd v Trnave uznesením z 14. júla 2014 sp.zn. 23 Co 285/2014 odvolanie
ţalobkyne proti tomuto uzneseniu súdu prvého stupňa odmietol. Uviedol, ţe napadnuté
uznesenie bolo zástupcovi ţalobkyne riadne poštou doručené do vlastných rúk 8. januára
2014, lehota na podanie odvolania začala plynúť nasledujúcim dňom 9. januára 2014
a posledným dňom lehoty na včasné podanie odvolania bol 23. január 2014 (štvrtok).
Ţalobkyňa odvolanie podala osobne na súde aţ 24. januára 2014, teda po uplynutí odvolacej
lehoty. Preto odvolanie podľa § 218 ods. 1 písm. a/ O.s.p. odmietol ako oneskorene podané.
Proti tomuto uzneseniu krajského súdu podala ţalobkyňa dovolanie (č.l. 46). Navrhla,
aby dovolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil odvolaciemu súdu na ďalšie konanie.
Namietala, ţe postupom odvolacieho súdu, ktorý odmietol odvolanie, jej bola odňatá
moţnosť konať pred súdom (§ 237 písm. f/ O.s.p.). z dôvodu, ţe odvolanie nepodávala
na prvostupňovom súde osobne do podateľne, ale podala ho prostredníctvom doručovateľskej
spoločnosti ReMax Courier Service, spol. s r.o., so sídlom v Bratislave, Cikkerova 2,
IČO: 35 825 456, ktorej predmetom podnikania je „poskytovanie poštových sluţieb“, rovnako
ako Slovenskej pošty, a.s. Tejto spoločnosti odovzdala odvolanie 23. januára 2014, teda
v čase, keď ešte márne neuplynula lehota na podanie odvolania (§ 57 ods. 3 O.s.p.). Preto
neexistoval dôvod na vydanie napadnutého rozhodnutia.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, ţe
dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), skúmal najskôr to, či tento
opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť dovolaním (§ 236
a nasl. O.s.p.) a bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 242a ods. 1 O.s.p.) dospel
k záveru, ţe dovolanie ţalobkyne je prípustné a dôvodné.
Proti uzneseniu odvolacieho súdu je dovolanie prípustné, ak je ním napadnuté
zmeňujúce uznesenie odvolacieho súdu (§ 239 ods. 1 písm. a/ O.s.p.) alebo ak odvolací súd
rozhodol vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev na zaujatie
stanoviska (§ 239 ods. 1 písm. b/ O.s.p.). Podľa § 239 ods. 2 O.s.p. je dovolanie prípustné tieţ
proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak
a/ odvolací súd vyslovil vo svojom potvrdzujúcom uznesení, ţe je dovolanie prípustné,
pretoţe ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, b/ ide o uznesenie o uznaní
(neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné)
na území Slovenskej republiky.
Dovolaním ţalobkyne je napadnuté uznesenie odvolacieho súdu, ktoré nevykazuje
znaky uznesení uvedených v § 239 ods. 1 a 2 O.s.p., proti ktorým zákon dovolanie pripúšťa.
Preto prípustnosť dovolania ţalobkyne z týchto ustanovení nemoţno vyvodiť.
So zreteľom na ustanovenie § 242 ods. 1 veta druhá O.s.p. ukladajúce dovolaciemu
súdu povinnosť prihliadnuť na prípadnú procesnú vadu uvedenú v § 237 O.s.p. (či uţ to
účastník namieta alebo nie) neobmedzil sa Najvyšší súd Slovenskej republiky len
na skúmanie prípustnosti dovolania ţalobkyne smerujúceho proti uzneseniu podľa § 239
O.s.p., ale sa zaoberal aj otázkou, či dovolanie nie je prípustné podľa § 237 O.s.p. Uvedené
zákonné ustanovenie pripúšťa dovolanie proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu
(rozsudku či uzneseniu), ak konanie, v ktorom bolo vydané, je postihnuté niektorou
zo závaţných procesných vád vymenovaných v písmenách a/ aţ g/ tohto ustanovenia (ide tu
o nedostatok právomoci súdov, spôsobilosti účastníka, riadneho zastúpenia procesne
nespôsobilého účastníka, prekáţku veci právoplatne rozhodnutej alebo uţ prv začatého
konania, ak sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, prípad
odňatia moţnosti účastníkovi konať pred súdom a prípad rozhodovania vylúčeným sudcom
alebo nesprávne obsadeným súdom). Vady konania uvedené v § 237 písm. a/ aţ e/ a g/ O.s.p.
ţalobkyňa nenamietala a ich existenciu nezistil ani dovolací súd. Preto prípustnosť dovolania
z týchto ustanovení nemoţno vyvodiť.
S prihliadnutím na obsah dovolania ţalobkyne Najvyšší súd Slovenskej republiky
osobitne skúmal, či postupom a rozhodnutím súdov nedošlo k odňatiu moţnosti účastníkom
konať pred súdom (§ 237 písm. f/ O.s.p.).
Pod odňatím moţnosti konať pred súdom v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. treba
rozumieť taký postup súdu, ktorým znemoţní realizáciu tých procesných práv, ktoré
účastníkom občianskeho súdneho konania procesné predpisy priznávajú za účelom
zabezpečenia spravodlivej ochrany ich práv a právom chránených záujmov. K odňatiu
moţnosti konať pred súdom môţe dôjsť nielen činnosťou súdu, ktorá rozhodnutiu
predchádza, ale aj samotným rozhodnutím. Takýmto rozhodnutím je aj uznesenie, ktorým
odvolací súd nesprávne odmietne odvolanie ako oneskorene podané (R 23/1994).
Podľa § 204 ods. 1 O.s.p. odvolanie sa podáva do 15 dní od doručenia rozhodnutia
na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie
znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Podľa § 57 ods. 3 O.s.p. lehota je zachovaná, ak sa posledný deň lehoty urobí úkon
na súde alebo podanie odovzdá orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť.
Lehota na podanie odvolania je procesnou lehotou. Charakteristickou črtou
procesných lehôt je, ţe sú zachované aj v prípadoch, keď sa procesný úkon v rámci lehoty
nedostane do dispozičnej sféry adresáta, ale stačí, keď je urobený posledný deň lehoty osobne
na súde alebo ak je odovzdaný orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť.
Z obsahu spisu vyplýva, ţe uznesenie súdu prvého stupňa bolo zástupcovi ţalobkyne
doručené 8. januára 2014 (č.l. 25). Posledným dňom 15-dňovej lehoty na podanie odvolania
bol 23. január 2014 (štvrtok), ako konštatoval aj odvolací súd, a ktorá skutočnosť ani nebola
sporná.
Z podacej pečiatky Okresného súdu Galanta (č.l. 26) síce moţno zistiť, ţe odvolanie
proti uzneseniu o prerušení konania bolo podané na tomto súde osobne 24. januára 2014,
z ktorej skutočnosti vychádzal aj odvolací súd pri svojom závere o jeho oneskorenom podaní,
ale so ţalobkyňou predloţeného dokladu (č.l. 48-50) o odovzdaní zásielky s jej popisom
na prepravu spoločnosti ReMax Courier Service, spol. s r.o. (aktuálny stav zásielky
č. 15039914) s pripojenou zostavou odoslaných zásielok, o ktorom odvolací súd v čase
rozhodovania o odvolaní nemal vedomosť (ţalobkyňa ho pripojila aţ k dovolaniu), súčasne
vyplýva, ţe ţalobkyňa odvolanie odovzdala na jeho doručenie súdu (Okresnému súdu
Galanta) tejto spoločnosti 23. januára 2014, t.j. posledný deň 15-dňovej odvolacej lehoty.
Pre záver o (ne)splnení podmienky zachovania odvolacej lehoty v zmysle ustanovenia
§ 57 ods. 3 O.s.p. však bolo treba sa ešte zaoberať otázkou, či spoločnosť, ktorej bolo
odvolanie 23. januára 2014 (posledný deň odvolacej lehoty) odovzdané ţalobkyňou
na doručenie, moţno povaţovať za „orgán, ktorý má povinnosť ho doručiť“.
Zákon č. 324/2011 Z.z. o poštových sluţbách a o zmene a doplnení niektorých
zákonov (ďalej len „zákon“), ktorého predmetom úpravy sú (aj) podmienky poskytovania
poštových sluţieb (§ 1 ods. 1 písm. a/), definovaných ako sluţby poskytované na účely
dodania poštovej zásielky (špecifikovanej v § 5), a to vybranie a distribúcia poštovej zásielky
(§ 2) vymedzuje poskytovanie poštových sluţieb poštovým podnikom (§ 7) ako
podnikateľskú činnosť. Poskytovať poštové sluţby moţno len za podmienok stanovených
zákonom a to len na základe registrácie vykonanej Poštovým regulačným úradom (§ 19)
v rozsahu podľa všeobecného povolenia (rozhodnutia vydaného Poštovým regulačným
úradom podľa § 17), resp. na základe poštovej licencie (rozhodnutia vydaného Poštovým
regulačným úradom podľa § 44).
Konanie o registrácii, t.j. zápis osoby, ktorá bude poskytovať poštové sluţby
do registra poštových podnikov, upravuje zákon v § 19 aţ § 22.
Poštový regulačný úrad vedie register poštových podnikov ako verejný zoznam,
do ktorého sa zapisujú zákonom stanovené údaje, sprístupnený bezodplatne na jeho webovom
sídle (§ 23). Podľa aktuálneho registra poštových podnikov je ku dňu vydania tohto
rozhodnutia v ňom evidovaných 23 poštových podnikov s uvedením ich obchodného mena,
dátumu registrácie, spôsobu označovania poštových zásielok a druhu (nimi poskytovaných)
poštových sluţieb, vrátane Slovenskej pošty, a.s. (pod poradovým číslom 18) a spoločnosti
ReMax Courier Service, spol. s r.o. s dátumom jej registrácie 30. apríla 2012 (pod poradovým
číslom 3), ktorej ţalobkyňa odovzdala predmetné podanie - odvolanie (okrem iných zásielok)
na jeho doručenie Okresnému súdu Galanta 23. januára 2014, pred uplynutím zákonnej lehoty
na podanie odvolania.
Vzhľadom na to, ţe spoločnosť ReMax Courier Service, spol. s r.o. je Poštovým
regulačným úradom registrovaným poštovým podnikom poskytujúcim poštové sluţby
(označené ako OS – ostatné poštové sluţby) v zmysle zákona, treba ju povaţovať za orgán,
ktorému je moţné odovzdať podanie a ktorý má povinnosť toto podanie doručiť s následkom
zachovania lehoty v zmysle ustanovenia § 57 ods. 3 O.s.p.
Vychádzajúc z uvedeného dovolací súd dospel k záveru, ţe ţalobkyňa dôvodne
namietala, ţe rozhodnutím odvolacieho súdu, ktorý odmietol jej odvolanie ako oneskorene
podané, jej odňal moţnosť konať pred súdom (§ 237 písm. f/ O.s.p.).
Najvyšší súd Slovenskej republiky preto dovolaním napadnuté uznesenie odvolacieho
súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 243b ods. 1, 2 O.s.p.).
V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného konania a dovolacieho
konania (§ 243d ods. 1 O.s.p.).
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov
3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 28. mája 2015
JUDr. Ľubor Š e b o, v. r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: Vanda Šimová