Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1MOber/1/2014

Najvyšší súd Slovenskej

republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávnenej S. R. -G. R. Z. V. A.

J. S., so sídlom v B., S. Č., IČO: X. X. X. proti povinnému I. M., bývajúcemu v P., X. M. X.,

o vymoženie 1 213,24 eur s príslušenstvom, o mimoriadnom dovolaní generálneho

prokurátora Slovenskej republiky proti uzneseniu Okresného súdu Piešťany č. k. 11 Er

608/2011-12 z 15. decembra 2011 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trnave č. k. 23

CoE 154/2012-29 z 20. marca 2013, takto

rozhodol:

Uznesenie Krajského súdu v Trnave č. k. -29 z 20. marca 2013 a

uznesenie Okresného súdu Piešťany č. k. -12 z 15. decembra 2011 sa zrušujú

a vec sa vracia Okresnému súdu Piešťany na ďalšie konanie.

Odôvodnenie:

Okresný súd Piešťany (ako súd exekučný) uznesením č. k. -12 z

15. decembra 2011 zamietol žiadosť súdneho exekútora J.. B. K. o udelenie poverenia na

vykonanie exekúcie na podklade exekučného titulu - rozhodnutia riaditeľa Ústavu na výkon

trestu odňatia slobody a Ústavu na výkon väzby Leopoldov číslo: 5-3/31-2011 z 21. februára

2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 21. februára 2011 a vykonateľnosť dňa 9. marca

2011. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že predmetným exekučným titulom bola povinnému

uložená povinnosť uhradiť trovy výkonu väzby, ktoré patria medzi trovy trestného konania.

Ich vymáhanie zabezpečuje justičná pokladnica, ktorá zároveň pôsobí ako vecne a miestne

príslušný exekučný súd. Ide o špecifické konanie, v ktorom sa na rozdiel od klasického

exekučného konania nepoužijú ustanovenia zákona Národnej rady Slovenskej republiky č.

o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a

doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok") o

2

konaní pred vydaním poverenia na vykonanie exekúcie (§ 40a, § 44 ods. 4 Exekučného

poriadku). Podľa názoru súdu, poveriť súdneho exekútora vykonaním exekúcie môže v danej

veci len justičná pokladnica, pričom tomuto povereniu nepredchádza žiadosť súdneho

exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

Na odvolanie oprávnenej Krajský súd v Trnave (ako súd odvolací) uznesenie súdu

prvého stupňa ako vecne správne potvrdil. S poukazom na ustanovenie § 219 ods. 2 zákona

č. v znení neskorších predpisov (ďalej len

„") v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením prvostupňového rozhodnutia, pretože aj

podľa jeho názoru sa v danom prípade jedná o trovy trestného konania v zmysle ust. § 2 písm.

a/ o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších

predpisov (ďalej len „"). Trovy trestného konania ako súdne

pohľadávky vymáha justičná pokladnica, pričom v zmysle ust. Z.

z. justičná pokladnica vymáhanie súdnej pohľadávky začína z úradnej moci. Podľa ust. § 7

ods. 2 vety druhej justičná pokladnica poverí súdneho exekútora, aby

vykonal exekúciu na vymoženie súdnej pohľadávky predajom hnuteľných vecí, predajom

cenných papierov, predajom nehnuteľností, predajom obchodného podielu a predajom

podniku. S poukazom na citované ustanovenia súd prvého stupňa

rozhodol správne, keď žiadosť súdneho exekútora pre jej rozpor so zákonom zamietol.

Uznesenie Krajského súdu v Trnave č. k. -29 z 20. marca 2013 nadobudlo

právoplatnosť dňa 24. októbra 2013.

Generálny prokurátor Slovenskej republiky na podnet oprávnenej napadol

mimoriadnym dovolaním vyššie uvedené uznesenie Krajského súdu v Trnave, ako aj ním

potvrdené uznesenie Okresného súdu Piešťany a navrhol, aby dovolací súd obe napadnuté

uznesenia zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Podanie tohto

mimoriadneho opravného prostriedku odôvodnil tým, že súdy oboch stupňov vec nesprávne

právne posúdili, čím naplnili dovolací dôvod podľa ust. Vyjadril

názor, že v danej veci sa nejedná o súdnu pohľadávku, preto nebol dôvod na aplikáciu

ustanovení § 40a a § 44 Exekučného poriadku v spojení príslušnými ustanoveniami zákona

č. Poukázal na to, že exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie riaditeľa

Ústavu na výkon trestu odňatia slobody a Ústavu na výkon väzby Leopoldov, ktorým bolo

rozhodnuté o výške trov spojených s výkonom väzby. Podkladom pre vydanie tohto

rozhodnutia bolo uznesenie Krajského súdu v Trnave zo dňa 26. októbra 2010 sp. zn. 1T

3

31/97, ktorým súd uložil odsúdenému I. M. povinnosť nahradiť štátu trovy spojené s výkonom

väzby od 4. júla 1996 do 4. júla 1998 podľa s tým, že

na základe tohto uznesenia riaditeľ ústavu na výkon väzby vydá rozhodnutie o výške trov

väzby. Z ustanovenia vyplýva, že úhradu trov spojených s

výkonom väzby upravuje osobitný predpis, ktorým je o výkone väzby

v znení neskorších predpisov (ďalej len „"). Z jednotlivých ustanovení

tohto zákona, predovšetkým ustanovenia § 65 ods. 4 v znení účinnom do 31. decembra 2013

(resp. § 601 v znení účinnom od 1. januára 2014) jednoznačne vyplýva, že rozhodnutie o

výške trov spojených s výkonom väzby vykonáva Ústav na výkon väzby (ďalej aj „ÚVV"),

ktorý pohľadávku spravuje. V prípade, ak osoba bola z väzby prepustená (čo platí aj v

predmetnej veci), rozhodnutie vykonáva Generálne riaditeľstvo Zboru väzenskej a justičnej

stráže (ďalej aj „Generálne riaditeľstvo ZVJS"). V súvislosti s výkonom rozhodnutia zákon č.

priznáva ÚVV, resp. Generálnemu riaditeľstvu ZVJS tiež ďalšie oprávnenia

(upustiť od vymáhania trov spojených s výkonom väzby, právo žiadať od bánk údaje

nevyhnutné na účely výkonu rozhodnutia pri vymáhaní úhrady trov výkonu väzby). ÚVV,

resp. Generálne riaditeľstvo ZVJS pri výkone rozhodnutia a vymáhaní trov spojených s

výkonom väzby môže ako vymáhajúci orgán podľa ust. o

správnom konaní (Správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „Správny

poriadok") podať návrh na vykonanie exekúcie súdnym exekútorom (za subsidiárneho

použitia Správneho poriadku, ako vyplýva z ust. v znení

účinnom do 31. decembra 2013).

Právny záver vyslovený v napadnutých rozhodnutiach, že ide o súdnu pohľadávku,

pretože ide o trovy trestného konania, nie je správny. Z ustanovenia § 2 písm. aJ zákona č.

jednoznačne vyplýva, že súdnou pohľadávkou je pohľadávka z rozhodovacej

činnosti súdu, pri ktorej vzniká poplatková povinnosť zaplatiť okrem iného i trovy trestného

konania. Musí ísť však o pohľadávku z rozhodovacej (alebo inej) činnosti súdu. Správcom

takejto súdnej pohľadávky je potom v zmysle súd, na

ktorom súdna pohľadávka vznikla, ktorý následne prevádza správu tejto pohľadávky na

justičnú pokladnicu, ktorá sa v ďalšom stáva správcom tejto súdnej pohľadávky a vymáhajú

podľa ustanovení Konanie o výkone rozhodnutia sa v takomto prípade

začína dňom uzavretia zmluvy o prevode správy súdnej pohľadávky (§ 6 ods. 3 zákona

č. ).V predmetnej veci však nejde o pohľadávku z rozhodovacej činnosti súdu,

ale ide o pohľadávku, ktorá vznikla z rozhodnutia riaditeľa Ústavu na výkon trestu odňatia

4

slobody a Ústavu na výkon väzby (i keď podkladom pre vydanie tohto rozhodnutia bolo

uznesenie súdu). jednoznačne uvádza, že správcom tejto pohľadávky

vyplývajúcej z rozhodnutia o výške trov spojených s výkonom väzby je UVV, resp. Generálne

riaditeľstvo ZVJS (nie súd), ktorý ju aj vymáha. Vzhľadom na to sa pri výkone tohto

rozhodnutia a vymáhaní trov spojených s výkonom väzby neaplikuje

Oprávnená sa s obsahom mimoriadneho dovolania stotožnila.

Povinný sa k mimoriadnemu dovolaniu písomne nevyjadril.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, rozhodujúci o mimoriadnom dovolaní (§ 10a ods. 3

), po zistení, že tento opravný prostriedok podal generálny prokurátor v lehote jedného

roka ( ) proti rozhodnutiu, ktoré môže napadnúť týmto opravným prostriedkom,

preskúmal napadnuté uznesenia bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243i ods. 2

v spojení s ) v rozsahu podľa v spojení s

ods. 1 a dospel k záveru, že mimoriadne dovolanie je opodstatnené.

Podľa ust. mimoriadnym dovolaním možno napadnúť

právoplatné rozhodnutie súdu za podmienok uvedených v , ak a/ v konaní došlo

k vadám uvedeným v , konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za

následok nesprávne rozhodnutie vo veci, alebo c/ rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom

posúdení veci.

Generálny prokurátor namietal, že napadnuté uznesenia súdov nižších stupňov

spočívajú na nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Právnym

posúdením je činnosť súdu, pri ktorej tento zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a

na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. Nesprávnym právnym posúdením

veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu

právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis, alebo ak síce aplikoval

správny právny predpis, ale ho nesprávne interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových

záverov vyvodil nesprávne právne závery.

Najvyšší súd Slovenskej republiky sa stotožnil s názorom generálneho prokurátora, že

v prejednávanej veci sa nejedná o súdnu pohľadávku v zmysle ust. § 2 písm. a/ zákona č.

5

, ktorej vymáhanie je výhradne v kompetencii justičnej pokladnice. Z dokladov

predložených oprávnenou (predovšetkým z oznámenia o začatí správneho konania z 10.

januára 2011, ale aj zo samotného rozhodnutia) je zrejmé, že rozhodnutie predložené ako

exekučný titul je rozhodnutím vydaným v správnom konaní podľa ustanovení Správneho

poriadku. Správnym orgánom, ktorý toto rozhodnutie vydal, je Ústav na výkon trestu odňatia

slobody a Ústavu na výkon väzby Leopoldov, ktorý pritom aplikoval ustanovenia zákona č.

v znení účinnom do 31. decembra 2013 ( a v spojení s ods.

1), pričom je zrejmé, že rozhodnutie má formálne aj obsahové náležitosti tzv. správneho

rozhodnutia podľa ust. 47 Správneho poriadku. Z ustanovenia § 65 ods. 1 písm. a/ zákona č.

v znení účinnom do 31. decembra 2013 vyplýva, že pri rozhodovaní o výške

trov spojených s výkonom väzby sa podporne použijú ustanovenia Správneho poriadku.

Nepochybne teda ide o exekučný titul v zmysle ust. § 41 ods. 2 písm. íl Exekučného poriadku

(vykonateľné rozhodnutie orgánu verejnej správy). Pokiaľ ide o výkon takéhoto rozhodnutia,

v znení účinnom do 31. decembra 2013 ako lex specialis voči

Správnemu poriadku v ust. § 65 ods. 4 určuje, ktorý správny orgán je príslušný uskutočniť

výkon rozhodnutia o výške trov spojených s výkonom väzby. Jedným z týchto správnych

orgánov je aj Generálne riaditeľstvo ZVJS. Podľa ust. § 72 ods. 2 Správneho poriadku,

vymáhajúci správny orgán môže podať návrh na vykonanie exekúcie súdnym exekútorom.

Vyššie uvedenú zákonnú úpravu súdy pri svojom rozhodovaní neaplikovali a trovy

spojené s výkonom väzby mylne považovali za súdnu pohľadávku v zmysle ust. § 2 písm. a/

Podľa tohto ustanovenia je súdnou pohľadávkou pohľadávka z

rozhodovacej činnosti a inej činnosti súdov vrátane Špecializovaného trestného súdu, pri

ktorej vzniká poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty,

svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, pričom súdnou pohľadávkou je aj

pohľadávka vyplývajúca z rozhodnutia súdu o zhabaní peňažnej čiastky v trestnom konaní,

ako aj pohľadávka, o ktorej tak ustanoví osobitný predpis, ktorým sa v zmysle poznámky č. 1

rozumie o uznávaní a výkone rozhodnutí o peňažnej sankcii v

Európskej únii a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Z ďalších ustanovení zákona č.

vyplýva, že správcom a orgánom vymáhajúcim takéto pohľadávky je justičná

pokladnica. Trovy spojené s výkonom väzby síce tiež patria medzi trovy trestného konania v

zmysle ust. a nasl. v znení neskorších

predpisov (ďalej len „"), avšak z ust.

vyplýva, že sa uhrádzajú v režime osobitného zákona, ktorým je Z

6

jednotlivých ustanovení tohto zákona možno vyvodiť, že o povinnosti nahradiť štátu tieto

trovy rozhoduje určený správny orgán v správnom konaní. Aj správu a vymáhanie týchto

pohľadávok realizujú na to určené správne orgány, takže je vylúčené, aby správcom a

vymáhajúcim orgánom bola zároveň (príp. výhradne) justičná pokladnica. Vzhľadom na

existenciu tejto osobitnej zákonnej úpravy nemožno trovy spojené s výkonom väzby

považovať za súdnu pohľadávku v zmysle ust. Keďže

nejde o súdnu pohľadávku, nebolo dôvodné v prejednávanej veci aplikovať ustanovenia § 40a

a § 44 ods. 4 Exekučného poriadku, ktoré vylučujú použitie ustanovení § 38 až § 40 a § 44

ods. 1 až 3 Exekučného poriadku v konaní o výkon rozhodnutia, pri ktorom vznikla

poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné,

znalečné a iné trovy trestného konania.

Z vyššie uvedeného vyplýva, že mimoriadnym dovolaním napadnuté uznesenia súdov

nižších stupňov spočívajú na nesprávnom právnom posúdení veci a že generálny prokurátor

dôvodne podal proti nim mimoriadne dovolanie ( v spojení s písm.

c/ ). V dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci súdy nedostatočne zistili

skutkový stav veci, keď predložené rozhodnutie neposudzovali ako exekučný titul v zmysle

ust. § 41 ods. 2 písm. f/ Exekučného poriadku a v rámci toho napr. neskúmali, či rozhodnutie

bolo vydané orgánom s právomocou na jeho vydanie a pod. Najvyšší súd Slovenskej

republiky vzhľadom k tomu mimoriadnemu dovolaniu vyhovel, obe napadnuté uznesenia

zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie ( a v spojení s

).

Ak dôjde k zrušeniu napadnutého rozhodnutia, súd ktorého rozhodnutie bolo zrušené,

koná ďalej vo veci. Pritom je právny názor súdu, ktorý rozhodoval o mimoriadnom dovolaní,

záväzný.

V novom rozhodnutí rozhodne súd znova aj o trovách pôvodného konania a konania o

mimoriadnom dovolaní (viď primerane v spojení s

).

Rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:0.

7

Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nieje prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave, 10. júna 2015

JUDr. Juraj S e m a n, v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Patrícia Klasová