Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5ECdo/109/2014

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci oprávnenej Sociálnej poisťovne,

so sídlom v Bratislave, pobočka Košice, so sídlom v Košiciach, Festivalové námestie 1,

IČO: 30 807 484, proti povinnej AUTO – QUOC s.r.o., so sídlom v Dunajskej Strede,

Kulačská 462/5, IČO: 36 182 036, vymazanej z Obchodného registra dňa 1. mája 2014,

o vymoženie 753,76 € s príslušenstvom , vedenej na Okresnom súde Košice II pod sp.zn.

, o dovolaní súdneho exekútora JUDr. Ing. Karola Mihala, so sídlom

exekútorského úradu v Košiciach, Moyzesova 34, proti uzneseniu Krajského súdu

v Košiciach z 27. februára 2014 sp.zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a .

Oprávnenej náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Košice II uznesením z 22. júla 2013 č.k. -8 zastavil

exekúciu v zmysle a o súdnych exekútoroch

a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení do 31. augusta 2005

(ďalej len „Exekučný poriadok“). Oprávnenú zaviazal na úhradu trov exekúcie vo výške

368,30 € súdnemu exekútorovi JUDr. Ing. Karolovi Mihalovi do troch dní od právoplatnosti

uznesenia. Rozhodnutie odôvodnil tým, že oprávnená súhlasila so zastavením exekúcie a svoj

návrh na zastavenie exekúcie zdôvodnila nemajetnosťou povinnej. O trovách exekúcie

rozhodol podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku s tým, že majetok povinnej nestačil ani

na úhradu trov exekúcie a oprávnená súhlasila so zastavením exekúcie.

Krajský súd v Košiciach na odvolanie oprávnenej uznesením z 27. februára 2014

sp.zn. napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie

2

konanie ( ). Rozhodnutie odôvodnil tým, že súd prvého stupňa vec

nesprávne právne posúdil, pretože na vec aplikoval ustanovenia Exekučného poriadku v znení

účinnom od 1. februára 2002 v rozpore s prechodným ustanovením § 235 ods. 2 Exekučného

poriadku. V prejednávanej veci sa totiž exekučné konanie začalo dňa 2. septembra 1999, preto

bolo potrebné naň aplikovať ustanovenia Exekučného poriadku v znení účinnom

do 1. februára 2002. Exekučný poriadok v tomto znení nemal osobitné ustanovenie

o zastavení exekučného konania pre nemajetnosť povinného, v takomto prípade bolo možné

len vyhlásiť exekúciu za neprípustnú a zastaviť ju. Exekučný súd preto nemohol exekúciu

zastaviť v zmysle ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku. Súčasne nebol daný

ani druhý dôvod zastavenia exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. c/ Exekučného poriadku,

pretože podanie oprávnenej zo dňa 12. júna 2013 nebolo možné kvalifikovať ako návrh

na zastavenie exekúcie podľa citovaného ustanovenia. Aj výrok o trovách konania odvolací

súd považoval za nesprávny vzhľadom k tomu, že ustanovenie § 203 ods. 2 Exekučného

poriadku, ktoré exekučný súd aplikoval, bolo zavedené do Exekučného poriadku s účinnosťou

až od 1. februára 2002. Citované ustanovenie v znení do 1. februára 2002 umožňovalo súdu

uložiť oprávnenému povinnosť nahradiť trovy exekúcie len za predpokladu, že mohol

pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie. V takomto prípade bol súd

povinný skúmať zavinenie oprávneného na zastavení exekúcie a svoj záver o tom aj náležite

zdôvodniť. Odvolací súd tiež poukázal na ustanovenie § 200 ods. 1 druhej vety Exekučného

poriadku o účelnosti trov exekúcie.

Uvedené rozhodnutie odvolacieho súdu napadol dovolaním súdny exekútor (ďalej aj

,,dovolateľ,,). Prípustnosť dovolania odôvodnil ustanovením Namietal, že

odvolací súd rozhodol v rozpore s prechodným ustanovením § 243b ods. 3 v spojení s § 58

ods. 6 Exekučného poriadku účinným od 1. novembra 2013. Novelou Exekučného poriadku

bola totiž od 1. novembra 2013 vypustená možnosť podať odvolanie proti výroku o náhrade

trov konania v rozhodnutí podľa § 57 Exekučného poriadku. Vzhľadom k tomu, že vo veci

bolo vydané rozhodnutie vyšším súdnym úradníkom, o ktorom nerozhodol sudca, vzťahovalo

sa na vec prechodné ustanovenie § 243b ods. 3 Exekučného poriadku. Z tohto dôvodu

podaním odvolania oprávnenej došlo v zmysle veta tretia k zrušeniu

rozhodnutia vyššieho súdneho úradníka o náhrade trov konania a vo veci mal znova

rozhodnúť sudca. Odvolací súd mal teda vec vrátiť zákonnému sudcovi prvého stupňa

na rozhodnutie o odvolaní, keďže tak neurobil a o odvolaní rozhodol sám, je konanie

3

odvolacieho súdu postihnuté neodstrániteľnou procesnou vadou. Dovolateľ žiadal, aby

dovolací súd napadnuté uznesenie odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Oprávnená k podanému dovolaniu uviedla, že sa stotožňuje s názorom odvolacieho

súdu, podľa ktorého má vo veci opätovne rozhodnúť súd prvého stupňa v zmysle ustanovení

Exekučného poriadku v znení účinnom do 1. februára 2002 a v prípade zastavenia konania má

rozhodnúť znova aj o trovách exekúcie.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ), po zistení,

že dovolanie podala oprávnená osoba ( ) s právnickým vzdelaním (

ods. 1 ), skúmal najskôr, či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré

možno napadnúť dovolaním ( a nasl. ), a bez nariadenia dovolacieho pojednávania

( ) dospel k záveru, že dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, voči ktorému

takýto opravný prostriedok nie je prípustný.

Podľa ustanovenia dovolaním možno napadnúť právoplatné

rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.

Dovolanie súdneho exekútora smeruje proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo

zrušené rozhodnutie súdu prvého stupňa o zastavení exekúcie a jej trovách. Proti uzneseniu

odvolacieho súdu je dovolanie prípustné, ak je ním napadnuté zmeňujúce uznesenie

odvolacieho súdu ( ) alebo ak odvolací súd rozhodoval vo veci

postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev na zaujatie stanoviska (§ 239

ods. 1 písm. b/ ). Podľa je dovolanie prípustné tiež proti uzneseniu

odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak a/ odvolací súd

vyslovil vo svojom potvrdzujúcom uznesení, že je dovolanie prípustné, pretože ide

o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, b/ ide o uznesenie o návrhu

na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia, c/ ide

o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné

(nevykonateľné) na území Slovenskej republiky.

Podľa výslovného znenia však ustanovenia odsekov 1 a neplatia,

ak ide o uznesenie o príslušnosti, predbežnom opatrení, poriadkovej pokute, znalečnom,

tlmočnom, o odmietnutí návrhu na zabezpečenie predmetu dôkazu vo veciach týkajúcich sa

práva duševného vlastníctva a o trovách konania, ako aj o tých uzneseniach vo veciach

upravených Zákonom o rodine, v ktorých sa vo veci samej rozhoduje uznesením.

Keďže v prejedávaním veci je dovolaním súdneho exekútora napadnuté zrušujúce

uznesenie odvolacieho súdu vo výroku o trovách exekúcie (konania), ktoré vykazuje znaky

jedného z rozhodnutí, ktoré sú taxatívne vymenované v ustanovení ako

rozhodnutia, proti ktorým nie je dovolanie prípustné, je nepochybné, že prípustnosť dovolania

súdneho exekútora z ustanovenia vyvodiť nemožno.

So zreteľom na ustanovenie veta druhá ukladajúce dovolaciemu

súdu povinnosť prihliadnuť vždy na prípadnú procesnú vadu uvedenú v

(v znení účinnom do 31. decembra 2014) neobmedzil sa Najvyšší súd Slovenskej republiky

len na skúmanie prípustnosti dovolania smerujúceho proti uzneseniu podľa , ale

sa zaoberal aj otázkou, či dovolanie nie je prípustné podľa Uvedené zákonné

ustanovenie pripúšťa dovolanie proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu (rozsudku či

uzneseniu), ak konanie, v ktorom bolo vydané, je postihnuté niektorou zo závažných

procesných vád vymenovaných v písmenách a/ až g/ tohto ustanovenia (ide tu o nedostatok

právomoci súdov, spôsobilosti účastníka, riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého

účastníka, prekážku veci právoplatne rozhodnutej alebo už prv začatého konania, ak sa

nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, prípad odňatia možnosti

účastníkovi konať pred súdom a prípad rozhodovania vylúčeným sudcom alebo nesprávne

obsadeným súdom).

Dovolateľ vo svojom dovolaní nenamietal výslovne vady konania podľa § 237 písm.

a/ až e/ a g/ a ich existenciu nezistil ani dovolací súd.

Z obsahu dovolania možno vyvodiť záver, že dovolateľ mal zrejme na mysli dovolací

dôvod v zmysle ustanovenia , t.j. odňatie možnosti účastníka konať pred

súdom.

Dôvodom, ktorý zakladá prípustnosť dovolania podľa ustanovenia § 237 písm. f/

, je procesne nesprávny postup súdu v občianskom súdnom konaní, ktorým sa

účastníkovi odníme možnosť pred ním konať a uplatňovať (realizovať) procesné oprávnenia

účastníka občianskeho súdneho konania priznané mu za účelom zabezpečenia účinnej

5

ochrany jeho práv (napr. právo zúčastniť sa pojednávania, robiť prednesy, navrhovať dôkazy,

vyjadrovať sa k vykonaným dôkazom, vykonávať svoje práva a povinnosti prostredníctvom

zvoleného zástupcu, namietať v opravnom prostriedku správnosť skutkových a právnych

záverov súdu prvého stupňa, právo na presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia, a pod.).

V predmetnej veci dovolateľ spochybnil procesný postup odvolacieho súdu, pretože

odvolací súd sa podľa jeho názoru neriadil ustanovením a nerešpektoval

konzumpčný účinok odvolania oprávnenej proti rozhodnutiu súdneho úradníka vo výroku

o trovách konania.

Podľa proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného

čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal

súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého

rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie,

predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote

oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa,

proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje

a opätovne rozhodne sudca.

Podľa § 243b ods. 3 prechodného ustanovenia Exekučného poriadku, o odvolaní proti

výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57, ktoré bolo podané pred

1. novembrom 2013, sa rozhodne podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013; to neplatí,

ak ide o odvolanie podané proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, o ktorom doposiaľ

nerozhodol sudca.

V prvom rade je potrebné uviesť, že rozhodnutie o trovách konania je neoddeliteľne

späté s rozhodnutím vo veci samej v tomto prípade s rozhodnutím exekučného súdu

o zastavení exekúcie. Rozhodnutie súdu o trovách konania je totiž vždy závislé od

rozhodnutia o veci samej v zmysle zásady úspechu v konaní prípadne zásady zavinenia.

V zmysle nemôže nadobudnúť právoplatnosť výrok o trovách konania,

pokiaľ je odvolaním napadnutý výrok ,,hlavný-určujúci,,. Preto pokiaľ zákon pripúšťa

odvolanie proti výroku súdu vo veci samej, odvolací súd musí v rámci odvolacieho konania

na základe tohto odvolania preskúmať aj závislý výrok o trovách konania a rozhodnúť o ňom

i keď by prípadne ani odvolaním dotknutý nebol.

6

V zmysle vyššie uvedeného je preto nesprávna úvaha súdneho exekútora, že odvolací

súd mal postupovať inak vo veci zastavenia exekúcie a inak vo vzťahu k výroku o trovách konania, respektíve že mal vec vo výroku o trovách konania vrátiť súdu prvého stupňa v zmysle

Nesprávne sú aj ostatné tvrdenia súdneho exekútora, ktorými svoje

dovolanie odôvodnil. Exekučný poriadok v znení do 31. augusta 2005 totiž pripúšťal podanie

odvolania proti uzneseniam o zastavení exekúcie len v zákonom taxatívne určených prípadoch

(menených v priebehu jednotlivých novelizácií) s tým, že v ostatných prípadoch bolo podanie

odvolania neprípustné, a preto účastník nemal možnosť napadnúť výrok o trovách konania.

V prejednávanej veci však exekučný súd zastavil exekúciu v zmysle § 57 ods. 1 písm. h/

Exekučného poriadku, voči ktorému bolo odvolanie vždy prípustné, a preto sa účastník mal

možnosť odvolať aj čo do výroku o trovách konania (závislý výrok). Uvedené by platilo aj

v prípade, ak by v zmysle záväzného právneho názoru odvolacieho súdu bola exekúcia

zastavená podľa v znení účinnom do 31. januára 2002, nakoľko aj

pri tomto dôvode zastavenia exekúcie zákon odvolanie pripúšťal. Keďže vo veci vydal

rozhodnutie vyšší súdny úradník a zákonný sudca s jeho rozhodnutím súhlasil a nemienil

odvolaniu oprávnenej vyhovieť (č.l. 19), bol uvedený postup v súlade s ustanovením § 374

ods. 4 veta prvá a odvolací súd postupoval procesne správne keď odvolanie prejednal

a meritórne rozhodol.

Ustanovenie § 58 ods. 6 Exekučného poriadku v znení účinnom od 1. novembra 2013,

na ktoré dovolateľ poukázal, sa prípustnosti podania odvolania oprávnenej čo do výroku

o trovách konania nedotýka, zakotvilo iba neprípustnosť podania mimoriadneho dovolania.

Rovnako nemožno v prejednávanej veci aplikovať ani prechodné ustanovenie § 243b ods. 3

Exekučného poriadku tak, ako to prezentoval súdny exekútor. Toto ustanovenie sa totiž

vzťahuje len na tie situácie, kedy by odvolanie bolo podané iba proti výroku o trovách

konania vo veci zastavenia exekúcie z dôvodu, kde zákon možnosť podania odvolania

nepripúšťa. V prejednávanej veci však o takýto prípad nešlo.

Z týchto dôvodov dovolací súd dospel k záveru, že súdnemu exekútorovi nebola

odvolacím súdom odňatá možnosť konať a odvolacie konanie nebolo zaťažené vadou

v zmysle

Vzhľadom na uvedené možno zhrnúť, že v danom prípade prípustnosť dovolania

súdneho exekútora nemožno vyvodiť z ustanovenia ani z ustanovenia

7

Preto Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie súdneho exekútora podľa

ustanovenia v spojení s ako také, ktoré

smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je prípustné, odmietol. Pritom riadiac sa právnou

úpravou dovolacieho konania, nezaoberal sa uznesením odvolacieho súdu z hľadiska jeho

vecnej správnosti.

V dovolacom konaní úspešnej oprávnenej vzniklo právo na náhradu trov dovolacieho

konania proti dovolateľovi, ktorý úspech nemal ( v spojení s

a ). Najvyšší súd Slovenskej republiky jej však žiadne trovy

dovolacieho konania nepriznal z dôvodu, že nepodala návrh na ich priznanie (§ 151 ods. 1

).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3:0.

P o u č e n i e: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 16. júna 2015

JUDr. Helena Haukvitzová, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Dagmar Falbová