Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
9d4/395952.a38112.pdf
PDF · 110.06 KB
No categories available
5Cdo/340/2013
Najvyšší súd
Slovenskej republiky 5 Cdo 340/2013
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobkyne Škodové udalosti, s.r.o.,
so sídlom v Košiciach, Alţbetina 28, IČO: 45 848 572, zastúpenej JUDr. Beátou Pitorákovou,
advokátkou so sídlom v Košiciach, Kováčska 17, proti ţalovanej MVDr. I. D., PhD.,
bývajúcej v K., zastúpenej Mgr. Róbertom Ruţbašánom, advokátom, AZARIOVÁ &
RUŢBAŠÁN Law firm s.r.o., so sídlom v Košiciach, Kmeťova 26, o zaplatenie 806,96 € s
príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Košice II pod sp.zn. 39 C 65/2011, o dovolaní
ţalobkyne proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach z 25. januára 2013 sp.zn. 3Co
234/2012, takto
rozhodol:
Dovolanie o d m i e t a .
Ţalobkyňa je povinná zaplatiť ţalovanej náhradu trov dovolacieho konania v sume
33,54 € k rukám Mgr. Róberta Ruţbašána, advokáta so sídlom v Košiciach, Kmeťova 26,
do troch dní.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Košice II uznesením z 18. júna 2012 č.k. 39C 65/2011-48 konanie
zastavil a ţiadnemu z účastníkov nepriznal náhradu trov konania. Zastavenie konania
odôvodnil poukazom na ustanovenie § 104 ods. 1 O.s.p. v spojení s ustanovením § 83 O.s.p.
z dôvodu neodstrániteľnej prekáţky skôr začatého konania (litispendencie). O trovách
konania rozhodol podľa § 146 ods.1 písm. c/ O.s.p.
Krajský súd v Košiciach na odvolanie ţalovanej proti výroku o náhrade trov konania
uznesením z 25. januára 2013 sp.zn. 3 Co 234/2012 napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa
vo výroku o trovách konania zmenil tak, ţe ţalobkyni uloţil povinnosť nahradiť ţalovanej
trovy konania v sume 176,58 € na účet advokáta Mgr. Róberta Ruţbašána do 3 dní
od právoplatnosti rozhodnutia. Ţalobkyni tieţ uloţil povinnosť nahradiť ţalovanej trovy
odvolacieho konania v sume 33,36 € na účet advokáta Mgr. Róberta Ruţbašána do 3 dní
od právoplatnosti rozhodnutia. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, ţe pokiaľ bolo konanie
zastavené pre prekáţku litispendencie, platí, ţe zastavenie konania zavinil z procesného
hľadiska ţalobca a o náhrade trov konania bolo potrebné rozhodnúť v zmysle § 146 ods. 2
prvá veta O.s.p. Preto odvolací súd nesprávne rozhodnutie súdu prvého stupňa zmenil
v napadnutom výroku o trovách konania podľa § 220 O.s.p. a zaviazal ţalobkyňu
na povinnosť nahradiť ţalovanej trovy konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia
za tri úkony právnej sluţby v tarifnej hodnote po 51,45 € (§ 10 ods.1 vyhlášky č. 655/2004
Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytnutie právnych sluţieb v znení neskorších
predpisov), prevzatie a príprava zastúpenia, písomné podanie na súd vo veci samej
z 15. augusta 2011 a účasť na pojednávaní dňa 1.decembra 2011 a reţijný paušál 3x
po 7,41 €, celkovo spolu sumu 176,58 €. O trovách odvolacieho konania rozhodol v zmysle
§ 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p. a ţalobkyňu zaviazal na zaplatenie trov
odvolacieho konania ţalovanej, ktorá bola v odvolacom konaní úspešná. Trovy odvolacieho
konania pozostávajú z odmeny za zastúpenie advokátom - jeden úkon právnej sluţby
v tarifnej odmene vo výške 1 základnej sadzby (§ 14 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z.z.)
a reţijného paušálu 7,63 €, spolu 33,36 €.
Uvedené rozhodnutie odvolacieho súdu napadla ţalobkyňa (ďalej aj ,,dovolateľka,,)
dovolaním, v ktorom navrhla napadnuté uznesenie odvolacieho súdu zrušiť a vec mu vrátiť
na ďalšie konanie. Namietala, ţe odvolací súd vec nesprávne právne posúdil. Uviedla, ţe
v zmluve o postúpení pohľadávky z 23. marca 2011 nebola zmienka o tom, ţe postupca uţ
uplatnil túto pohľadávku voči ţalovanej na Okresnom súde Bratislava I, o tejto skutočnosti sa
dozvedela aţ na súdnom pojednávaní v Košiciach. Okrem toho v spore vedenom
na Okresnom súde Bratislava I nie sú totoţní účastníci konania a konanie je vedené proti
spoločnosti Allianz - Slovenská poisťovňa, takţe proti ţalovanej iné konanie vedené nie je.
Súdy niţšieho stupňa sa však s touto skutočnosťou ohľadom účastníkov konania
nevysporiadali.
Ţalovaná s podaným dovolaním nesúhlasila a uviedla, ţe pokiaľ ţalobkyňa
o uplatnenej pohľadávke nevedela preto, ţe ju o tom neinformoval postupca, môţe si uplatniť
náhradu škody voči postupcovi, nie však voči ţalovanej. Dovolanie povaţovala v zmysle
§ 238 ods. 5 O.s.p. za procesne neprípustné. Súčasne si uplatnila náhradu trov právneho
zastúpenia za vyjadrenie pre účely pojednávania podľa § 14 ods.1 písm. b/ vyhlášky ako
náhradu trov dovolacieho konania za podané vyjadrenie k dovolaniu z 20. mája 2013 v sume
59,26 € na účet právneho zástupcu.
Vedľajší účastník sa k podanému dovolaniu nevyjadril.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.), po zistení,
ţe dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), riadne zastúpený (§ 241 ods. 1
veta druhá O.s.p.), skúmal najskôr, či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu,
ktoré moţno napadnúť dovolaním (§ 236 a nasl. O.s.p.), a bez nariadenia dovolacieho
pojednávania (§ 243a ods. 3 O.s.p.) dospel k záveru, ţe dovolanie smeruje proti rozhodnutiu,
voči ktorému takýto opravný prostriedok nie je prípustný.
Podľa ustanovenia § 236 ods. 1 O.s.p. dovolaním moţno napadnúť právoplatné
rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.
Dovolanie ţalobkyne smeruje proti zmeňujúcemu uzneseniu odvolacieho súdu,
ktorým bolo rozhodnuté o trovách konania. Proti uzneseniu odvolacieho súdu je dovolanie
prípustné, ak je ním napadnuté zmeňujúce uznesenie odvolacieho súdu (§ 239 ods. 1 písm. a/
O.s.p.) alebo ak odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru
Európskych spoločenstiev na zaujatie stanoviska (§ 239 ods. 1 písm. b/ O.s.p.). Podľa § 239
ods. 2 O.s.p. je dovolanie prípustné tieţ proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo
potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak a/ odvolací súd vyslovil vo svojom
potvrdzujúcom uznesení, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej
stránke zásadného významu, b/ ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia
na podklade cudzozemského rozhodnutia, c/ ide o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho
rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej
republiky.
Podľa výslovného znenia § 239 ods. 3 O.s.p. však ustanovenia odsekov 1 a 2 neplatia,
ak ide o uznesenie o príslušnosti, predbeţnom opatrení, poriadkovej pokute, znalcovskom,
tlmočnom, o odmietnutí návrhu na zabezpečenie predmetu dôkazu vo veciach týkajúcich sa
práva duševného vlastníctva a o trovách konania, ako aj o tých uzneseniach vo veciach
upravených Zákonom o rodine, v ktorých sa vo veci samej rozhoduje uznesením.
Keďţe v prejednávanej veci je dovolaním ţalobkyne napadnuté uznesenie odvolacieho
súdu o trovách konania, ktoré vykazuje znaky jedného z rozhodnutí, ktoré sú taxatívne
vymenované v ustanovení § 239 ods. 3 O.s.p. ako rozhodnutia, proti ktorým nie je dovolanie
prípustné, je nepochybné, ţe prípustnosť dovolania ţalobkyne z ustanovenia § 239 O.s.p.
vyvodiť nemoţno.
So zreteľom na ustanovenie § 242 ods. 1 veta druhá O.s.p. ukladajúce dovolaciemu
súdu povinnosť prihliadnuť vţdy na prípadnú procesnú vadu uvedenú v § 237 O.s.p. (či uţ to
účastník namieta alebo nie) neobmedzil sa Najvyšší súd Slovenskej republiky len
na skúmanie prípustnosti dovolania smerujúceho proti uzneseniu podľa § 239 O.s.p., ale sa
zaoberal aj otázkou, či dovolanie nie je prípustné podľa § 237 O.s.p. Uvedené zákonné
ustanovenie pripúšťa dovolanie proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu (rozsudku či
uzneseniu), ak konanie, v ktorom bolo vydané, je postihnuté niektorou zo závaţných
procesných vád vymenovaných v písmenách a/ aţ g/ tohto ustanovenia (ide tu o nedostatok
právomoci súdov, spôsobilosti účastníka, riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého
účastníka, prekáţku veci právoplatne rozhodnutej alebo uţ prv začatého konania, ak sa
nepodal návrh na začatie konania , hoci podľa zákona bol potrebný, prípad odňatia moţnosti
účastníkovi konať pred súdom a prípad rozhodovania vylúčeným sudcom alebo nesprávne
obsadeným súdom).
Dovolateľka vo svojom dovolaní nenamietala vady konania podľa § 237 O.s.p. a ich
existenciu nezistil ani dovolací súd.
Ţalobkyňa vo svojom dovolaní namietala nesprávne právne posúdenie jej zavinenia
na zastavení konania súdmi niţších stupňov a aplikáciu ustanovenia § 146 ods. 2 veta prvá
O.s.p. na rozhodnutie o trovách konania. K tejto dovolacej námietke Najvyšší súd Slovenskej
republiky uvádza, ţe z určujúceho – obsahového – hľadiska (viď § 41 ods. 2 O.s.p.) z jej
strany ide o námietku, ktorú uvádza vo väzbe na otázku zákonnosti a vecnej správnosti
právneho záveru odvolacieho súdu (jeho právneho posúdenia veci), na ktorom v danom
prípade zaloţil svoje rozhodnutie o trovách konania z dôvodu zavinenia ţalobkyne (§ 241
ods. 2 písm. c/ O.s.p.).
Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje
právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym
právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav.
O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepouţil správny právny predpis
alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak
zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Nesprávne právne
posúdenie veci je síce relevantným dovolacím dôvodom, samo osebe ale prípustnosť
dovolania nezakladá (nemá základ vo vade konania v zmysle § 237 O.s.p. a nespôsobuje
zmätočnosť rozhodnutia). Aj za predpokladu, ţe by tvrdenia dovolateľky boli opodstatnené,
mali by za následok vecnú nesprávnosť rozhodnutia odvolacieho súdu, ale nezakladali by
súčasne prípustnosť dovolania podľa § 237 O.s.p. V dôsledku toho by posúdenie, či odvolací
súd (ne) pouţil správny právny predpis a či ho (ne) správne interpretoval alebo či
zo správnych skutkových záverov vyvodil (ne) správne právne závery, prichádzalo do úvahy
aţ vtedy, keby dovolanie bolo procesne prípustné (o taký prípad v danej veci nešlo).
Vzhľadom na uvedené moţno zhrnúť, ţe v danom prípade prípustnosť dovolania
ţalobkyne nemoţno vyvodiť z ustanovenia § 239 O.s.p., ani z ustanovenia § 237 O.s.p. Preto
Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie ţalobkyne podľa § 234b ods. 5 O.s.p. v spojení
s § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p. ako také, ktoré smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je
prípustné, odmietol. Pritom riadiac sa právnou úpravou dovolacieho konania nezaoberal sa
rozhodnutím odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej správnosti.
V dovolacom konaní úspešnej ţalovanej vzniklo právo na náhradu trov konania voči
ţalobkyni, ktorá úspech nemala (§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p.
a § 142 ods. 1 O.s.p.). Dovolací súd priznal ţalovanej náhradu trov dovolacieho konania
spočívajúcu v odmene advokáta (ktorý ju zastupoval uţ pred súdmi niţších stupňov) za jeden
úkon právnej sluţby – písomné vyjadrenie k dovolaniu z 21. mája 2013 (§ 14 ods. 3 písm. b/
vyhlášky - odmena vo výške ½ základnej sadzby tarifnej odmeny) vo výške 25,73 €, čo spolu
s náhradou výdavkov na miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné vo výške
7,81 € (§ 16 ods. 3 vyhlášky) predstavuje celkom 33,54 €.
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov
3:0.
P o u č e n i e: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 16. júna 2015
JUDr. Helena Haukvitzová, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Dagmar Falbová