Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
93d/394813.a5c054.pdf
PDF · 154.5 KB
No categories available
2Ndt/11/2015
N a j v y š š í s ú d 2 Ndt 11/2015
Slovenskej republiky
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu
JUDr. Petra Krajčoviča a sudcov JUDr. Petra Paludu a JUDr. Martina Bargela, na neverejnom
zasadnutí 17. júna 2015 v Bratislave, v trestnej veci obžalovaného R. K. a spol., pre
pokračovací zločin podvodu § 221 ods. 1, ods. 3 písm. a/, § 20 Tr. zák., o návrhu
obžalovaného na odňatie a prikázanie veci podľa § 23 ods. 1 Tr. por., takto
rozhodol:
Trestná vec obžalovaného R. K. a obžalovaného M. R., vedená na Krajskom súde
v Prešove pod sp. zn. 8Nto/6/2015, sa tomuto súdu neodníma.
O d ô v o d n e n i e
Na Krajskom súde v Prešove sa vedie pod sp. zn. 8 Nto 6/2015, konanie o návrhu
obžalovaného R. K. na odňatie veci Okresnému súdu Poprad a zároveň
i Krajskému súdu v Prešove a jej prikázaniu inému súdu toho istého druhu a stupňa. Vo veci
obžalovaného R. K. a obžalovaného M. R. vedenej na Okresnom súde Poprad pod sp. zn.
6T/33/2013 by mal Krajský súd v Prešove rozhodnúť o sťažnostiach obžalovaného R. K. proti
uzneseniam Okresného súdu Poprad, č.k. 6T/33/2013-1072, z 15. decembra 2014 (č.l. 1072 -
1073) a č. k. 6T/33/2013-1112 z 12. januára 2015 (č.l. 1112) čomu ale zatiaľ bráni podaný
návrh na odňatie veci z dôvodu namietanej zaujatosti všetkých sudcov Krajského súdu
v Prešove. Preto krajský súd predložil vec najvyššiemu súdu na rozhodnutie podľa § 23 Tr.
por.
Obžalovaný R. K. v konaní pred Okresným súdom Poprad vo veci sp. zn.
6T/33/2013, vzniesol námietku zaujatosti nielen voči sudcom procesne činného senátu,
ale i voči všetkým sudcom Okresného súdu Poprad. Súčasťou tejto námietky bol i návrh
na odňatie veci okresnému i krajskému súdu a tiež námietka zaujatosti voči všetkým sudcom
nadriadeného súdu – Krajského súdu v Prešove, ktorú konkretizoval nasledovne:
„Vo vzťahu k zaujatosti všetkých sudcov Krajského súdu v Prešove uvádzam, že títo
sú podľa mňa zaujatí z toho dôvodu, že sa ako sudcovia odvolacieho súdu opakovane
aj v iných konaniach, kde potvrdili rozsudky Okresného súdu Poprad vo veciach sp. zn.
6 T 185/2009, ako aj pod sp. zn. 6 T 196/2001, stotožňujú s rozhodnutiami a názormi
Okresného súdu Poprad a Okresného súdu Kežmarok, kde je tiež vedené konanie voči mojej
osobe. Vzhľadom na to mám voči nim tiež totálnu nedôveru a namietam zaujatosť. Preto
žiadam aby trestná vec vedená pred Okresným súdom Poprad pod sp. zn. 6T/33/2013 zo
všetkých vyššie uvedených dôvodov, no najmä z dôvodu námietky zaujatosti smerujúcej voči
všetkým sudcom Okresného súdu Poprad, ako aj všetkým sudcom Krajského súdu v Prešove
podľa § 23 v spojení s § 31 a nasl. Trestného poriadku bola odňatá Okresného súdu Poprad
a Krajskému súdu v Prešove, ako odvolaciemu súdu a prikázaná Okresnému súdu Bratislava I
na konanie a rozhodovanie vo veci.“
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd najbližšie spoločne nadriadený preskúmal
podaný návrh ako aj príslušný spisový materiál a dospel k záveru, že nie sú dané dôvody
na odňatie predmetnej veci z jurisdikcie Krajského súdu v Prešove a jej prikázanie inému
súdu toho istého druhu a stupňa.
Podľa § 23 ods. 1 Tr. por. z dôležitých dôvodov môže byť vec príslušnému súdu
odňatá a prikázaná inému súdu toho istého druhu a stupňa; o odňatí a prikázaní rozhoduje súd,
ktorý je obom súdom najbližšie spoločne nadriadený.
Podľa článku 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky „Nikoho nemožno odňať jeho
zákonnému sudcovi. Príslušnosť súdu ustanovuje zákon“. Účelom práva priznaného podľa
citovaného ústavného článku je zabezpečiť občanovi, aby o jeho veci konal sudca ako
predstaviteľ tej zložky súdnej moci, ktorá má právomoc vo veci konať a aby konal
a rozhodoval sudca zo súdu, ktorý je vecne a miestne príslušný. Ústava Slovenskej republiky
v čl. 48 ods. 1 poskytuje každému, a teda aj obvinenému „právo nebyť odňatý zákonnému
sudcovi“.
Na rozhodnutie o odňatí veci vecne i miestne príslušnému súdu a jej prikázanie
na ďalšie konanie inému súdu toho istého druhu a stupňa podľa § 23 Tr. por. musia
vždy existovať dôležité dôvody, ktoré svojim významom a závažnosťou odôvodňujú
výnimku z ústavnej maximy - „práva nebyť odňatý zákonnému sudcovi“.
Medzi dôležité dôvody okrem iného nepochybne patrí aj požiadavka zabezpečenia
spravodlivého procesu vykonaného nestranným sudcom, či sudcami (senátom). Záruku, že vo
veci bude konať nestranný sudca poskytuje obvinenému článok 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky, podľa ktorého: „Každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom
svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom
orgáne Slovenskej republiky“. Z tohto článku okrem práva na určitú kvalitu spravodlivého
procesu vyplýva aj „právo na nestranného sudcu“.
Nestrannosťou treba rozumieť absenciu predsudkov (zakorenených úsudkov,
či názorov, ktoré nie sú založené na spoľahlivom poznaní ale na púhom predpoklade) alebo
predpojatosti (subjektivizmu, neobjektivizmu, straníckosti). Nestrannosť je potrebné skúmať
z dvoch hľadísk, a to zo subjektívneho hľadiska nestrannosti, čo znamená, že je potrebné
zistiť osobné presvedčenie sudcu prejednávajúceho prípad a z objektívneho hľadiska
nestrannosti, t.j. je potrebné zistiť, či sú poskytnuté dostatočné záruky pre vylúčenie
akejkoľvek pochybnosti v danom smere. V prípade subjektívneho hľadiska nestrannosti
sa nestrannosť sudcu prezumuje až do predloženia dôkazu o opaku. Objektívna nestrannosť
sa posudzuje podľa vonkajších objektívnych skutočností. Platí tzv. teória zdania, podľa ktorej
nestačí, že sudca je subjektívne nestranný, ale musí sa ako taký objektívne javiť v očiach
strán. Objektívne hľadisko je založené na existencii dostatočných záruk pre vylúčenie
akejkoľvek legitímnej pochybnosti o zaujatosti sudcu. Spravodlivosť nielenže má byť
vykonaná, oná sa musí aj javiť, že je vykonaná (Delcourt v. Belgicko – rozsudok ESĽP
zo 17. 1.1970, Saraiva de Carvalho v. Portugalsku – rozsudok z roku 1994...).
V prípade ak sa vecnými a relevantnými argumentmi nepreukáže absencia predsudkov
alebo predpojatosti procesne činných sudcov, v tomto prípade namietaných všetkých sudcov
Krajského súdu v Prešove, potom nie je možné vysloviť, že sú u nich dané predpoklady
na zaujaté konanie a rozhodovanie, a tým existencia dôvodu či dôvodov na ich vylúčenie.
Konkrétne dôvody, pre ktoré je sudca vylúčený z vykonávania úkonov trestného
konania sú uvedené v ustanoveniach § 31 ods. 1, ods. 2, ods. 3 Tr. por.
Z predloženého spisu nevyplývajú dôvody na vylúčenie sudcov Krajského súdu
v Prešove v zmysle § 31 ods. 2, ods. 3 Tr. por., a preto najvyšší súd upriamil pozornosť
na skúmanie dôvodov na vylúčenie sudcov podľa § 31 ods. 1 Tr. por. z dôvodu pochybnosti
a nezaujatosti pre ich pomer k prejednávanej veci alebo osobám, ktorých sa úkon priamo týka,
k obhajcovi, zákonnému zástupcovi, splnomocnencom alebo pre ich pomer k inému orgánu
činnému v trestnom konaní.
Pomerom k prejednávanej veci treba rozumieť určitú zainteresovanosť orgánu činného
v trestnom konaní na skutku, ktorá má konkrétnu podobu a osobný charakter, aby bola
dostatočným dôvodov pre vznik pochybností o schopnosti sudcu pristupovať k veci
a úkonom, ktoré sa jej týkajú objektívne. Táto môže napríklad spočívať v tom, že orgány
činné v trestnom konaní, resp. jeho príbuzní, rodinný príslušník, osoba jemu blízka
a podobne, boli činom poškodení eventuálne orgán trestného konania bol svedkom skutku,
pre ktorý sa vedie trestné stíhanie a podobne.
Pomer orgánu trestného konania k osobám uvedených v § 31 ods. 1 Tr. por.
sa rozumie vzťah tohto orgánu k niektorej z uvedených osôb, ktorý môže vyvolať
vo verejnosti pochybnosti o jeho nezaujatosti práve pre tento vzťah, ktorý prípadne existuje aj
mimo rámec konania. Takýto vzťah môže spočívať najmä v príbuzenskom a rodinnom
pomere úradnej osoby k niektorej z osôb uvedených v § 31 ods. 1 Tr. por., ďalej môže ísť
o úzke priateľstvo, či kamarátstvo, resp. negatívny vzťah.
Obžalovaný R. K. v námietke zaujatosti vyslovil len všeobecne, že nemá dôveru voči
sudcom Krajského súdu v Prešove, pretože títo sa stotožňujú z rozhodnutiami Okresného súdu
Poprad a Okresného súdu Kežmarok. Sudcovia Krajského súdu v Prešove
vo svojich vyjadreniach vyslovili, že sa necítia byť zaujatí ani pre pomer k veci a ani pre
pomer k osobe obvineného.
Najvyšší súd po vyhodnotení všetkých okolností prípadu konštatuje, že nezistil žiadne
také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali obavu zo zaujatého konania a rozhodovania sudcov
Krajského súdu v Prešove vo veci obžalovaného R. K. a spol. Nezistil žiadne skutočnosti, čo
i len naznačujúce absenciu nestrannosti a predpojatosti sudcov Krajského súdu v Prešove,
pričom len všeobecne (bez priliehavých a relevantných argumentov) vyslovený subjektívny
názor menovaného o predchádzajúcom nesprávnom postupe sudcov Krajského súdu v
Prešove v jeho veciach, nemôže byť dôvodom na ich vylúčenie z konania tak ako to
predpokladá ustanovenie § 31 ods. 1 Tr. por. So zreteľom na neexistenciu dôležitého dôvodu
na odňatie veci v podobe vylúčenia všetkých sudcov Krajského súdu v Prešove, a nezistenia
iných dôležitých dôvodov na odňatie veci nebolo možné vyhovieť návrhu obžalovaného,
pretože ak by sa tak stalo, došlo by k porušeniu jeho práva na zákonného sudcu a práva
na prerokovanie veci nestranným súdom.
Preto najvyšší súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.
V Bratislave 17. júna 2015
JUDr. Peter K r a j č o v i č, v.r.
predseda senátu
Vypracoval: JUDr. Martin Bargel
Za správnosť vyhotovenia: Mgr. Libuša Jánošíková