Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Ndt/11/2015

N a j v y š š í s ú d

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu

JUDr. Petra Krajčoviča a sudcov JUDr. Petra Paludu a JUDr. Martina Bargela, na neverejnom

zasadnutí 17. júna 2015 v Bratislave, v trestnej veci obžalovaného R. K. a spol., pre

pokračovací zločin podvodu § 221 ods. 1, ods. 3 písm. a/, § 20 Tr. zák., o návrhu

obžalovaného na odňatie a prikázanie veci podľa , takto

rozhodol:

Trestná vec obžalovaného R. K. a obžalovaného M. R., vedená na Krajskom súde

v Prešove pod sp. zn. , sa tomuto súdu neodníma.

O d ô v o d n e n i e

Na Krajskom súde v Prešove sa vedie pod sp. zn. , konanie o návrhu

obžalovaného R. K. na odňatie veci Okresnému súdu Poprad a zároveň

i Krajskému súdu v Prešove a jej prikázaniu inému súdu toho istého druhu a stupňa. Vo veci

obžalovaného R. K. a obžalovaného M. R. vedenej na Okresnom súde Poprad pod sp. zn.

by mal Krajský súd v Prešove rozhodnúť o sťažnostiach obžalovaného R. K. proti

uzneseniam Okresného súdu Poprad, č.k. -1072, z 15. decembra 2014 (č.l. 1072 -

1073) a č. k. -1112 z 12. januára 2015 (č.l. 1112) čomu ale zatiaľ bráni podaný

návrh na odňatie veci z dôvodu namietanej zaujatosti všetkých sudcov Krajského súdu

v Prešove. Preto krajský súd predložil vec najvyššiemu súdu na rozhodnutie podľa § 23 Tr.

por.

Obžalovaný R. K. v konaní pred Okresným súdom Poprad vo veci sp. zn.

, vzniesol námietku zaujatosti nielen voči sudcom procesne činného senátu,

ale i voči všetkým sudcom Okresného súdu Poprad. Súčasťou tejto námietky bol i návrh

na odňatie veci okresnému i krajskému súdu a tiež námietka zaujatosti voči všetkým sudcom

nadriadeného súdu – Krajského súdu v Prešove, ktorú konkretizoval nasledovne:

„Vo vzťahu k zaujatosti všetkých sudcov Krajského súdu v Prešove uvádzam, že títo

sú podľa mňa zaujatí z toho dôvodu, že sa ako sudcovia odvolacieho súdu opakovane

aj v iných konaniach, kde potvrdili rozsudky Okresného súdu Poprad vo veciach sp. zn.

, ako aj pod sp. zn. , stotožňujú s rozhodnutiami a názormi

Okresného súdu Poprad a Okresného súdu Kežmarok, kde je tiež vedené konanie voči mojej

osobe. Vzhľadom na to mám voči nim tiež totálnu nedôveru a namietam zaujatosť. Preto

žiadam aby trestná vec vedená pred Okresným súdom Poprad pod sp. zn. zo

všetkých vyššie uvedených dôvodov, no najmä z dôvodu námietky zaujatosti smerujúcej voči

všetkým sudcom Okresného súdu Poprad, ako aj všetkým sudcom Krajského súdu v Prešove

podľa v spojení s a nasl. bola odňatá Okresného súdu Poprad

a Krajskému súdu v Prešove, ako odvolaciemu súdu a prikázaná Okresnému súdu Bratislava I

na konanie a rozhodovanie vo veci.“

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd najbližšie spoločne nadriadený preskúmal

podaný návrh ako aj príslušný spisový materiál a dospel k záveru, že nie sú dané dôvody

na odňatie predmetnej veci z jurisdikcie Krajského súdu v Prešove a jej prikázanie inému

súdu toho istého druhu a stupňa.

Podľa z dôležitých dôvodov môže byť vec príslušnému súdu

odňatá a prikázaná inému súdu toho istého druhu a stupňa; o odňatí a prikázaní rozhoduje súd,

ktorý je obom súdom najbližšie spoločne nadriadený.

Podľa článku 48 ods. 1 „Nikoho nemožno odňať jeho

zákonnému sudcovi. Príslušnosť súdu ustanovuje zákon“. Účelom práva priznaného podľa

citovaného ústavného článku je zabezpečiť občanovi, aby o jeho veci konal sudca ako

predstaviteľ tej zložky súdnej moci, ktorá má právomoc vo veci konať a aby konal

a rozhodoval sudca zo súdu, ktorý je vecne a miestne príslušný.

v čl. 48 ods. 1 poskytuje každému, a teda aj obvinenému „právo nebyť odňatý zákonnému

sudcovi“.

Na rozhodnutie o odňatí veci vecne i miestne príslušnému súdu a jej prikázanie

na ďalšie konanie inému súdu toho istého druhu a stupňa podľa musia

vždy existovať dôležité dôvody, ktoré svojim významom a závažnosťou odôvodňujú

výnimku z ústavnej maximy - „práva nebyť odňatý zákonnému sudcovi“.

Medzi dôležité dôvody okrem iného nepochybne patrí aj požiadavka zabezpečenia

spravodlivého procesu vykonaného nestranným sudcom, či sudcami (senátom). Záruku, že vo

veci bude konať nestranný sudca poskytuje obvinenému Slovenskej

republiky, podľa ktorého: „Každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom

svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom

orgáne Slovenskej republiky“. Z tohto článku okrem práva na určitú kvalitu spravodlivého

procesu vyplýva aj „právo na nestranného sudcu“.

Nestrannosťou treba rozumieť absenciu predsudkov (zakorenených úsudkov,

či názorov, ktoré nie sú založené na spoľahlivom poznaní ale na púhom predpoklade) alebo

predpojatosti (subjektivizmu, neobjektivizmu, straníckosti). Nestrannosť je potrebné skúmať

z dvoch hľadísk, a to zo subjektívneho hľadiska nestrannosti, čo znamená, že je potrebné

zistiť osobné presvedčenie sudcu prejednávajúceho prípad a z objektívneho hľadiska

nestrannosti, t.j. je potrebné zistiť, či sú poskytnuté dostatočné záruky pre vylúčenie

akejkoľvek pochybnosti v danom smere. V prípade subjektívneho hľadiska nestrannosti

sa nestrannosť sudcu prezumuje až do predloženia dôkazu o opaku. Objektívna nestrannosť

sa posudzuje podľa vonkajších objektívnych skutočností. Platí tzv. teória zdania, podľa ktorej

nestačí, že sudca je subjektívne nestranný, ale musí sa ako taký objektívne javiť v očiach

strán. Objektívne hľadisko je založené na existencii dostatočných záruk pre vylúčenie

akejkoľvek legitímnej pochybnosti o zaujatosti sudcu. Spravodlivosť nielenže má byť

vykonaná, oná sa musí aj javiť, že je vykonaná (Delcourt v. Belgicko – rozsudok ESĽP

zo 17. 1.1970, Saraiva de Carvalho v. Portugalsku – rozsudok z roku 1994...).

V prípade ak sa vecnými a relevantnými argumentmi nepreukáže absencia predsudkov

alebo predpojatosti procesne činných sudcov, v tomto prípade namietaných všetkých sudcov

Krajského súdu v Prešove, potom nie je možné vysloviť, že sú u nich dané predpoklady

na zaujaté konanie a rozhodovanie, a tým existencia dôvodu či dôvodov na ich vylúčenie.

Konkrétne dôvody, pre ktoré je sudca vylúčený z vykonávania úkonov trestného

konania sú uvedené v ustanoveniach , ,

Z predloženého spisu nevyplývajú dôvody na vylúčenie sudcov Krajského súdu

v Prešove v zmysle , , a preto najvyšší súd upriamil pozornosť

na skúmanie dôvodov na vylúčenie sudcov podľa z dôvodu pochybnosti

a nezaujatosti pre ich pomer k prejednávanej veci alebo osobám, ktorých sa úkon priamo týka,

k obhajcovi, zákonnému zástupcovi, splnomocnencom alebo pre ich pomer k inému orgánu

činnému v trestnom konaní.

Pomerom k prejednávanej veci treba rozumieť určitú zainteresovanosť orgánu činného

v trestnom konaní na skutku, ktorá má konkrétnu podobu a osobný charakter, aby bola

dostatočným dôvodov pre vznik pochybností o schopnosti sudcu pristupovať k veci

a úkonom, ktoré sa jej týkajú objektívne. Táto môže napríklad spočívať v tom, že orgány

činné v trestnom konaní, resp. jeho príbuzní, rodinný príslušník, osoba jemu blízka

a podobne, boli činom poškodení eventuálne orgán trestného konania bol svedkom skutku,

pre ktorý sa vedie trestné stíhanie a podobne.

Pomer orgánu trestného konania k osobám uvedených v

sa rozumie vzťah tohto orgánu k niektorej z uvedených osôb, ktorý môže vyvolať

vo verejnosti pochybnosti o jeho nezaujatosti práve pre tento vzťah, ktorý prípadne existuje aj

mimo rámec konania. Takýto vzťah môže spočívať najmä v príbuzenskom a rodinnom

pomere úradnej osoby k niektorej z osôb uvedených v , ďalej môže ísť

o úzke priateľstvo, či kamarátstvo, resp. negatívny vzťah.

Obžalovaný R. K. v námietke zaujatosti vyslovil len všeobecne, že nemá dôveru voči

sudcom Krajského súdu v Prešove, pretože títo sa stotožňujú z rozhodnutiami Okresného súdu

Poprad a Okresného súdu Kežmarok. Sudcovia Krajského súdu v Prešove

vo svojich vyjadreniach vyslovili, že sa necítia byť zaujatí ani pre pomer k veci a ani pre

pomer k osobe obvineného.

Najvyšší súd po vyhodnotení všetkých okolností prípadu konštatuje, že nezistil žiadne

také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali obavu zo zaujatého konania a rozhodovania sudcov

Krajského súdu v Prešove vo veci obžalovaného R. K. a spol. Nezistil žiadne skutočnosti, čo

i len naznačujúce absenciu nestrannosti a predpojatosti sudcov Krajského súdu v Prešove,

pričom len všeobecne (bez priliehavých a relevantných argumentov) vyslovený subjektívny

názor menovaného o predchádzajúcom nesprávnom postupe sudcov Krajského súdu v

Prešove v jeho veciach, nemôže byť dôvodom na ich vylúčenie z konania tak ako to

predpokladá ustanovenie So zreteľom na neexistenciu dôležitého dôvodu

na odňatie veci v podobe vylúčenia všetkých sudcov Krajského súdu v Prešove, a nezistenia

iných dôležitých dôvodov na odňatie veci nebolo možné vyhovieť návrhu obžalovaného,

pretože ak by sa tak stalo, došlo by k porušeniu jeho práva na zákonného sudcu a práva

na prerokovanie veci nestranným súdom.

Preto najvyšší súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.

V Bratislave 17. júna 2015

JUDr. Peter K r a j č o v i č, v.r.

predseda senátu

Vypracoval: JUDr. Martin Bargel

Za správnosť vyhotovenia: Mgr. Libuša Jánošíková