Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Cdo/82/2014

Najvyšší súd Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobkyne A., bývajúcej v K.,

zastúpenej advokátskou kanceláriou B.B., so sídlom v B., v mene ktorej koná advokát M.,

proti ţalovanej S.., so sídlom v B. IČO: X., zastúpenej advokátskou kanceláriou J.J., so

sídlom v P., v mene ktorej koná ako konateľ advokát J., o zaplatenie 6.010,20 eura s

príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Bratislava III pod sp. zn. , o

dovolaní ţalovanej proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 25. septembra 2013, sp. zn.

takto

rozhodol:

Dovolanie ţalovanej o d m i e t a .

Ţalovaná je povinná zaplatiť ţalobkyni náhradu trov dovolacieho konania v sume

262,62 eura na účet jej zástupcu advokátskej kancelárii B.B., so sídlom v B., do troch dní od

právoplatnosti uznesenia.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Bratislava III rozsudkom z 21. mája 2013 č.k. -90 uloţil

ţalovanej povinnosť zaplatiť ţalobkyni sumu 6.010,20 eura s príslušenstvom z titulu plnenia

zo Zmluvy . uzavretej 27. augusta 1996 medzi účastníkmi konania v zmysle § 842 a nasl.

; jej predmetom bolo doţivotné plnenie ţalovanou v prospech

ţalobkyne mesačne sumou 222,60 eura (6.706 Sk). Ţalovaná od apríla 2010 prestala s

poskytovaním plnenia ţalobkyni z dôvodu uplynutia výpovednej lehoty k 31. marcu 2010 v

zmysle výpovede z predmetnej zmluvy ţalovanou z 26. októbra 2009. Súd

prvého stupňa dospel k záveru, ţe táto výpoveď bola daná neplatne, keďţe predmetná zmluva

o dôchodku z 27. augusta 1996 bola uzavretá na dobu určitú; nemoţno ju preto vypovedať

podľa ustanovenia . Uplatnený nárok ţalobkyne z

2

uvedenej zmluvy preto povaţoval za oprávnený a zaviazal ţalovanú na jeho

zaplatenie ţalobkyni i s príslušenstvom.

Krajský súd v Bratislave na odvolanie ţalovanej rozsudkom z 25. septembra 2013,

sp. zn. napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej vrátane

príslušenstva pohľadávky a trov konania ako vecne správny potvrdil a v časti náhrady trov

právneho zastúpenia napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie

konanie. V potvrdenej časti sa v celom rozsahu stotoţnil s jeho odôvodnením, na ktoré

poukázal a zdôraznil, ţe predmetná zmluva o dôchodku bola uzatvorená na doţivotne určenú

dobu neurčitého trvania, teda strany v nej prejavili vôľu byť ňou viazané aţ do smrti

oprávnenej osoby, teda do určitého (vopred neurčeného) okamihu. Vysporiadal sa

i s odvolacími námietkami ţalovanej, ktoré povaţoval za nedôvodné. Vzhľadom

na skutočnosť, ţe sa nejedná o vec po právnej stránke zásadného významu, nepripustil voči

svojmu potvrdzujúcemu rozsudku dovolanie.

Proti potvrdzujúcemu výroku tohto rozsudku krajského súdu podala ţalovaná

dovolanie, ktorým ţiadala napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť krajskému súdu na ďalšie

konanie. Namietala, ţe jej bola odňatá moţnosť konať pred súdom podľa § 237 písm. f/

tým, ţe odvolací súd neodôvodnil svoje rozhodnutie v súlade s ustanovením

ods. 2 , keď sa nevysporiadal s podstatnými odvolacími námietkami.

Ţalobkyňa vo vyjadrení k dovolaniu ţiadala tento mimoriadny opravný prostriedok

odmietnuť z dôvodu jeho neprípustnosti. Mala za to, ţe súdy niţších stupňov svoje

rozhodnutia dostatočne zdôvodnili zohľadňujúc i rozsiahlu argumentáciu ţalovanej, s ktorou

sa skutkovo i právne vysporiadali.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ), po zistení,

ţe dovolanie podala včas účastníčka konania ( ), riadne zastúpená (

ods. 1 ), skúmal najskôr, či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré

moţno napadnúť dovolaním ( a nasl. ), a bez nariadenia dovolacieho

pojednávania ( ) dospel k záveru, ţe dovolanie smeruje proti rozhodnutiu,

voči ktorému takýto opravný prostriedok nie je prípustný, preto ho treba odmietnuť.

Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to

zákon pripúšťa ( ). Podmienky prípustnosti dovolania sú upravené

v ustanoveniach , a Ustanovenie O. s. p upravuje dôvody

prípustnosti dovolania proti rozhodnutiam odvolacieho súdu vydaným vo forme rozsudku.

V prejednávanej veci nemoţno vyvodiť prípustnosť dovolania podľa , nakoľko

odvolací súd nezmenil rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej ( ),

odvolací súd sa neodchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci

( ), odvolací súd nevyslovil vo výroku svojho potvrdzujúceho rozsudku, ţe

je dovolanie prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu a ani

nepotvrdil rozsudok súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil

neplatnosť zmluvnej podmienky podľa a ( ).

Rozsudok odvolacieho súdu nevykazuje znaky ţiadneho z vyššie uvedených

rozsudkov, proti ktorým zákon dovolanie pripúšťa. Prípustnosť dovolania ţalovanej preto

z ustanovení aţ 3 nemoţno vyvodiť.

S prihliadnutím na ustanovenie veta prvá ukladajúce dovolaciemu

súdu povinnosť prihliadnuť vţdy na prípadnú procesnú vadu uvedenú v

(či uţ to účastník namieta alebo nie) neobmedzil sa Najvyšší súd Slovenskej republiky len

na skúmanie prípustnosti dovolania podľa , ale sa zaoberal aj otázkou,

či dovolanie nie je prípustné podľa Uvedené zákonné ustanovenie pripúšťa

dovolanie proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu (rozsudku či uzneseniu), ak konanie,

v ktorom bolo vydané, je postihnuté niektorou z procesných vád vymenovaných v písmenách

a/ aţ g/ tohto ustanovenia (ide tu o nedostatok právomoci súdov, spôsobilosti účastníka,

zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, prekáţku veci právoplatne rozhodnutej alebo uţ

prv začatého konania, ak sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol

potrebný, prípad odňatia moţnosti účastníkovi konať pred súdom a prípad rozhodovania

vylúčeným sudcom alebo nesprávne obsadeným súdom).

Ţalovaná procesné vady konania podľa aţ e/ a nenamietala

a ich existenciu nezistil ani dovolací súd. Prípustnosť dovolania preto z týchto ustanovení

vyvodiť nemoţno.

So zreteľom na ţalovanou tvrdený dôvod prípustnosti dovolania sa Najvyšší súd

Slovenskej republiky osobitne zaoberal otázkou opodstatnenosti tvrdenia, ţe v prejednávanej

veci jej súdom bola odňatá moţnosť konať pred ním ( ).

Pod odňatím moţnosti konať pred súdom treba rozumieť taký postup súdu, ktorým sa

účastníkovi konania odnímajú tie jeho procesné práva, ktoré mu zákon priznáva. O vadu

konania, ktorá je z hľadiska významná, ide najmä vtedy, ak súd

v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne s ďalšími všeobecne záväznými

právnymi predpismi a týmto postupom odňal účastníkovi konania jeho procesné práva, ktoré

mu právny poriadok priznáva. O taký prípad v prejednávanej veci nejde z dôvodu, ţe súdy pri

prejednávaní a rozhodovaní veci postupovali v súlade s právnymi predpismi a ţalovanej

neznemoţnili uplatniť procesné práva priznané právnym poriadkom na zabezpečenie jej práv

a oprávnených záujmov.

Prípustnosť dovolania podľa totiţ nie je daná uţ tým, ţe

dovolateľka tvrdí, ţe napadnuté rozhodnutie je postihnuté touto vadou, ale len vtedy, ak touto

vadou rozhodnutie skutočne trpí, t. j. ţe nastali skutočnosti, v dôsledku ktorých vada vznikla

a prejavila sa (resp. nebola odstránená) v rozhodnutí (v postupe) odvolacieho súdu.

Z obsahu dovolania vyplýva, ţe ţalovaná v súvislosti s tvrdením o existencii procesnej

vady podľa namietala nedostatočnosť odôvodnenia napadnutého

rozhodnutia odvolacieho súdu v súlade s poţiadavkou ustanovenia , keď

sa krajský súd (podľa jej názoru) nevysporiadal so všetkými argumentmi a dôvodmi

uvádzanými v jej odvolaní.

To, ţe právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady

spravodlivého súdneho procesu, jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry Európskeho súdu

pre ľudské práva. Judikatúra tohto súdu ale nevyţaduje, aby na kaţdý argument strany,

aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení

rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyţaduje sa

špecifická odpoveď práve na tento argument (pozri Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra

1994, séria A, č. 303-A, s. 12, § 29, Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997, Higgins c.

Francúzsko z 19. februára 1998).

Rovnako sa Ústavný súd Slovenskej republiky vyjadril k povinnosti súdov riadne

odôvodniť svoje rozhodnutie aj v náleze -30. Ústavný súd vyslovil, ţe súčasťou

obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka konania na také

odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky

skutkovo a právne relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením

nárokov a obranou proti ich uplatneniu (pozri ).

Dovolací súd dospel k záveru, ţe rozhodnutia súdov niţších stupňov zodpovedajú

vyššie uvedeným poţiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutí. Súd prvého stupňa

v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom

opísal priebeh konania, stanoviská procesných strán k prejednávanej veci, výsledky

vykonaného dokazovania a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad

a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Prijaté právne závery primerane vysvetlil.

Z odôvodnenia jeho rozsudku nevyplýva jednostrannosť, ani taká aplikácia príslušných

ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu,

podstaty a zmyslu. Súd prvého stupňa primerane vysvetlil, z akých úvah vychádzal pri závere,

ţe Zmluva S., ktorej predmetom bolo doţivotné mesačné plnenie vo výške 222,60 eura

ţalovanou ako povinnou v prospech ţalobkyne ako oprávnenej, bola uzavretá platne.

Dostatočne objasnil, prečo Výpoveď ţalovanej z 26. októbra 2009 povaţoval za neplatnú,

keď uviedol, ţe vypovedať moţno iba zmluvy uzatvorené na neurčitú dobu, akou zmluva o

dôchodku bezpochyby nie je. Riadne sa tieţ vysporiadal so skutočnosťou, prečo na daný

právny vzťah medzi účastníkmi nemoţno aplikovať zákon o bankách. Najvyšší súd

Slovenskej republiky dospel k záveru, ţe skutkové a právne závery súdu prvého stupňa nie sú

v danom prípade zjavne neodôvodnené a nezlučiteľné s

Slovenskej republiky a ţe odôvodnenie dovolaním napadnutého rozsudku odvolacieho súdu

ako celok spĺňa parametre zákonného odôvodnenia. Krajský súd sa v celom rozsahu stotoţnil

so závermi prvostupňového súdu ohľadom platnosti zmluvy uzatvorenej medzi účastníkmi na

určitú dobu neurčitého trvania, i ohľadom neplatnosti výpovede tejto zmluvy. Argumenty

prvostupňového súdu podrobnejšie doplnil a dostatočne sa vysporiadal so všetkými

podstatnými odvolacími námietkami ţalovanej. Preto odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho

súdu spĺňa zákonné predpoklady vyjadrené v ustanovení § 157 ods. 2 O. s.

p. a nemoţno ho povaţovať za neodôvodnené, svojvoľné a za také, ktoré by

nedalo odpovede na podstatné a relevantné odvolacie námietky ţalovanej. Iba skutočnosť, ţe

dovolateľka sa s právnym názorom súdov nestotoţňuje, nemôţe viesť k záveru o

zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti rozhodnutia odvolacieho súdu (pozri napr. I. ÚS

188/06).

Ţalovaná v dovolaní namietala aj nesprávne právne posúdenie veci. K tejto námietke

treba uviesť, ţe nespôsobuje existenciu vady v zmysle Námietka účastníka

konania, ktorou vytýka súdu existenciu omylu pri aplikácii práva, treba povaţovať

za dovolací dôvod podľa , ktorý však sám o sebe prípustnosť

dovolania nezakladá. Skutočnosť, ţe by rozhodnutie prípadne aj spočívalo na nesprávnom

6

právnom posúdení veci, môţe byť len odôvodnením dovolania za predpokladu, ak je toto

prípustné, nie však dôvodom jeho prípustnosti podľa a nasl.

Vzhľadom na uvedené moţno zhrnúť, ţe v danom prípade prípustnosť dovolania

nemoţno vyvodiť z ustanovenia , ani z ustanovenia Najvyšší súd

Slovenskej republiky dovolanie ţalovanej preto v súlade s

v spojení s ako také, ktoré smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému

nie je prípustné, odmietol. Pritom riadiac sa právnou úpravou dovolacieho konania,

nezaoberal sa napadnutým rozsudkom odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej správnosti.

V dovolacom konaní úspešnej ţalobkyni vzniklo právo na náhradu trov konania proti

ţalovanej, ktorá úspech nemala ( , a

). Ţalobkyňa v dovolacom konaní podala návrh na uloţenie povinnosti nahradiť jej

trovy tohto konania ( v spojení s ), preto jej dovolací

súd priznal náhradu spočívajúcu v odmene advokátskej kancelárii B.B. za právnu

sluţbu, ktorú poskytol advokát M. konajúci v jej mene ţalobkyni vypracovaním vyjadrenia k

dovolaniu ţalovanej z 5. februára 2014 ( vyhlášky č. o

odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych sluţieb). Sadzbu tarifnej odmeny

určil súd podľa § 10 ods. 1 vyhlášky za jeden úkon právnej sluţby v sume 210,81 eura, čo s

náhradou výdavkov za miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné vo

výške 1/100 výpočtového základu (§ 1 ods. 3 a § 16 ods. 3 vyhlášky, t. j. 8,04 eura)

predstavuje spolu 218,85 eura a po pripočítaní 20 % DPH vo výške 43,77 eura (§ 18 ods. 3

vyhlášky) činí náhrada trov 262,62 eura.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 18. júna 2015

JUDr. Ivan Machyniak, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Zuzana Pudmarčíková