Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_59Ek-3366-2021.pdf
PDF · 89.29 KB
Case nature
Subarea
59Ek/3366/2021
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnom konaní oprávneného Jeton Bakalli BI - N.T.Sh. ELDAARD, so sídlom Ruga Haki Tahaj 1, 10050 Pristina, Kosovo, Srbská republika, IČ 810505133, právne zastúpený JUDr. Romanom Frnčom, advokátom so sídlom Uralská 11, 040 12 Košice, proti povinnému RDB s.r.o., so sídlom Budulovská 29, 045 01 Moldava nad Bodvou, IČO 36 585 157, o vymoženie 25.000,- eur s prísl., vedenom súdnym exekútorom JUDr. Ing. Karolom Mihalom, Exekútorský úrad Košice, so sídlom Moyzesova 34, 040 01 Košice pod sp. zn. 114EX 1201/21, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, takto
rozhodol:
I. Návrh povinného na zastavenie exekúcie z a m i e t a.
II. Oprávnený m á n á r o k na náhradu trov exekučného konania voči povinnému v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie vo výške 221,60 eur, o ktorom súd rozhodne vydaním dodatku k povereniu po právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručenom súdu dňa 22.09.2021 domáhal od povinného vymoženia sumy vo výške 25.000,- eur s prísl. na základe exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku Všeobecného súdu SR sp. zn. 1443/OB/200721 zo dňa 10.08.2021. Okresný súd Banská Bystrica dňa 15.12.2021 vydal poverenie na vykonanie exekúcie pod sp. zn. 59Ek/3366/2021, ktorým poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie vo veci hore uvedených účastníkov.
2. Dňa 18.01.2022 súdny exekútor postúpil súdu návrh povinného na zastavenie exekúcie, v ktorom povinný uviedol, že povinný má len jedného konateľa oprávneného konať za spoločnosť, pričom konateľ povinného s oprávneným neuzatvoril žiadny zmier v rozhodcovskom konaní, ktorý je v doručenom upovedomení o začatí exekúcie uvedený ako exekučný titul. Rovnako konateľ povinného na takýto úkon nikoho nesplnomocnil. Z uvedeného dôvodu preto povinný navrhuje, aby súd exekúciu ako nedôvodnú zastavil.
3. Oprávnený vo vyjadrení k návrhu povinného na zastavenie exekúcie prostredníctvom právneho zástupcu uviedol, že obrana povinného je nezmyselná, pričom ide len o snahu zdržovať exekúciu vo veci a teda využiť odkladný účinok návrhu na zastavenie exekúcie. Povinný sa totiž v konaní pred rozhodcovským súdom nijak nevyjadril a teda ani nespochybňoval, že by Q. E. nebol oprávnený podpísať Dohodu o uznaní záväzku zo dňa 19.04.2021. Uvedené spochybňuje až teraz, pričom doposiaľ uvedené v žiadnom svojom prejave nikdy nespochybnil. Dokonca P.. A. U. - konateľ RDB, s.r.o. po podaní trestného oznámenia vyšetrovateľovi uviedol, že Q. E. bol oprávnený uzatvoriť takúto dohodu. Tiež je nutné poukázať na to, že priamo v Dohode o uznaní záväzku sa píše: „Q. E., ktorý vyhlasuje, že je oprávnený podpísať túto dohodu“, pričom túto dohodu dokonca podpísal pred notárom. Podľa oprávneného je tiež nutné uviesť, že povinný neuviedol ani to, ktorý z dôvodov uvedených v § 61k ods.
1 Exekučného poriadku má byť daný na to, aby súd exekúciu zastavil. Vzhľadom na vyššie uvedené oprávnený navrhuje, aby súd návrh na zastavenie exekúcie zamietol a oprávnenému priznal náhradu trov konania.
4. Podľa § 61k ods. 5 Exekučného poriadku, návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora. Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.
5. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.
6. Podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods. 2), d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.
7. Podľa § 61l ods. 3 prvá veta Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne.
8. Podľa § 61l ods. 4 Exekučného poriadku, rozhodnutie, ktorým sa rozhodlo o návrhu na zastavenie exekúcie, sa doručí oprávnenému, povinnému a exekútorovi.
9. Podľa § 48 ods. 1 Exekučného poriadku, exekučné konanie sa začína na návrh.
10. Podľa § 48 ods. 2 Exekučného poriadku, exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá. Z dôvodov podľa osobitného predpisu môže návrh podať aj Justičná pokladnica.
11. Podľa § 45 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku exekučným titulom na účely tohto zákona je aj vykonateľné rozhodnutie vydané v rozhodcovskom konaní vrátane zmieru v ňom schváleného.
12. Podľa § 195 Exekučného poriadku trovami exekučného konania sú trovy exekútora, trovy účastníkov exekučného konania a trovy štátu.
13. Podľa § 199a ods. 1 Exekučného poriadku trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie.
14. Podľa § 199a ods. 2 Exekučného poriadku trovami povinného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom na zastavenie exekúcie.
15. Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.
16. Exekučné konanie je ovládané dispozičnou zásadou a začína sa výlučne na návrh, na ktorý je procesne legitimovaný oprávnený v prípade, ak povinný dobrovoľne nesplnil povinnosť vyplývajúcu mu z exekučného titulu. Aj keď exekučné konanie je konaním, ktoré sa začína len na základe návrhu a teda ide o konanie návrhové, v štádiu rozhodovania súdu o udelení poverenia na vykonanie exekúcie alebo vydania rozhodnutia o zamietnutí návrhu na vykonanie exekúcie sa prejavuje zásada oficiality. Súd v tejto
fáze konania zameriava svoju činnosť na skúmanie, či návrh na vykonanie exekúcie má všetky zákonom požadované náležitosti, či je k návrhu pripojený exekučný titul opatrený doložkou vykonateľnosti, či je materiálne vykonateľný, či sú oprávnený a povinný osobami uvedenými v exekučnom titule a ďalej skúma, či sú splnené všeobecné podmienky konania. V predmetnom konaní po preskúmaní návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie súd nezistil dôvody vedúce k odmietnutiu návrhu, resp. jeho zamietnutiu v čoho dôsledku vydal poverenie na vykonanie exekúcie.
17. Nevyhnutnou podmienkou vedenia exekučného konania je skutočnosť, že exekučný titul, ktorý je podkladom na vykonanie exekúcie, je spôsobilým exekučným titulom počas celého exekučného konania. Predpokladom spôsobilosti rozhodnutia byť exekučným titulom je jeho právoplatnosť a vykonateľnosť. Inak povedané, na to, aby rozhodnutie bolo exekučným titulom musí disponovať vlastnosťou vykonateľnosti, a teda takou vlastnosťou, ktorá umožňuje nútené splnenie tej povinnosti, ktorá bola rozhodnutím uložená. Vykonateľnosť ako nevyhnutnú vlastnosť exekučného titulu tvoria dve zložky. Formálna vykonateľnosť predstavuje jednak splnenie obsahových náležitostí určených procesnými predpismi na základe ktorých došlo k vydaniu exekučného titulu a jednak splnenie predpokladov vykonateľnosti po jeho vydaní. Formálna vykonateľnosť sa potom prejavuje ako existencia doložky vykonateľnosti, a teda exekučný titul sa opatrí doložkou vykonateľnosti za predpokladu, že márne uplynula lehota na dobrovoľné splnenie uloženej povinnosti. Materiálna stránka vykonateľnosti predstavuje súhrn takých obsahových náležitostí, ktoré umožňujú jednoznačné a bezproblémové identifikovanie subjektov a rozsahu uloženej povinnosti.
18. Je nesporné, že exekučné konanie sa začalo dňa 22.09.2021, kedy bol návrh oprávneného na vykonanie exekúcie doručený súdu. Exekučným titulom v predmetnej veci je rozhodcovský rozsudok vydaný Všeobecným Rozhodcovským súdom SR ako stálym rozhodcovským súdom so sídlom Dunajská 8, 811 08 Bratislava pod sp. zn. 1443/OB/200721 dňa 10.08.2021, ktorým súd zaviazal žalovaného (povinného v tomto konaní) k povinnosti zaplatiť žalobcovi (oprávnenému v tomto konaní) sumu 30.000,- eur s prísl. Predmetné rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 05.09.2021 a stalo sa vykonateľným dňa 09.09.2021. Exekučný súd ďalej konštatuje, že rozhodcovský súd rozhodol v prospech oprávneného aj na tom skutkovom základe, že povinný v zastúpení Q. E. uzavrel s oprávneným Dohodu o uznaní záväzku v zmysle ust. § 323 Obchodného zákonníka dňa 29.04.2021 a na základe ktorej povinný uznal pohľadávku oprávneného vo výške 60.000,- eur čo do dôvodu a výšky a zároveň sa zaviazal vrátiť uvedenú sumu v lehote 14 dní odo dňa podpisu predmetnej dohody.
19. Exekučný poriadok umožňuje povinnému uplatniť procesnú obranu podaním návrhu na zastavenie exekúcie, ktorým povinný vyvoláva spor medzi oprávneným a povinným o vyriešenie otázky dôvodnosti a prípustnosti prebiehajúcej exekúcie a ktorého účelom je zastavenie exekúcie z dôvodov, ktoré zákon ustanovuje taxatívnym spôsobom. Prostredníctvom tohto procesného inštitútu má povinný možnosť namietať všetky skutočnosti dôvodiace zastavenie exekúcie, pritom ide najmä o tie skutočnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu a ktoré sú povinnému známe ku dňu podania návrhu na zastavenie exekúcie.
20. Dôkazné bremeno ako inštitút procesného práva postihuje toho z účastníkov, v ktorého záujme je, aby určitá skutočnosť tvrdená účastníkom konania bola v konaní preukázaná v takom rozsahu, aby ju súd uznal za pravdivú. Bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno, teda povinnosť označiť dôkazy na preukázanie týchto tvrdení, je vecou povinného a to vo vzťahu k tým skutočnostiam, ktoré tvrdí a z ktorých by v konaní bolo možné vyvodiť pre neho priaznivé právne dôsledky. Preto podstatnou náležitosťou návrhu na zastavenie exekúcie je jednak povinnosť tvrdenia a zároveň dôkazná povinnosť, pričom ich nedodržanie sa prejavuje v procesnej ujme povinného, ktorou je nepriaznivé rozhodnutie vo veci samej. Teda dôkazné bremeno spočívajúce vo všeobecnej povinnosti každého účastníka konania preukázať bez akýchkoľvek pochybností pravdivosť svojich tvrdení, teda v predmetnom konaní existenciu takej skutočnosti, ktorá dôvodí zastavenie exekúcie, zaťažuje v exekučnom konaní účastníka konania v procesnom postavení povinného.
21. Pokiaľ povinný namieta, že povinný má len jedného konateľa oprávneného konať za spoločnosť a že konateľ povinného s oprávneným neuzatvoril žiadny zmier v rozhodcovskom konaní a rovnako nikoho na takýto úkon nesplnomocnil, exekučný súd uvádza, že exekučným titulom nie je zmier vydaný v rozhodcovskom konaní, ale rozhodcovský rozsudok, a teda meritórne rozhodnutie vo veci samej, vydaný Všeobecným Rozhodcovským súdom SR ako stálym rozhodcovským súdom po tom,
čo vec prejednal v rozhodcovskom konaní v zmysle príslušných ustanovení zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní. Preto ak povinný v návrhu na zastavenie exekúcie uviedol, že zmier s oprávneným neuzavrel a na takýto úkon nikoho nesplnomocnil, exekučný súd musí konštatovať, že uvedené tvrdenie je bez právneho významu k prebiehajúcej exekúcii a uvedené nemôže byť dôvodom, na základe ktorého by súd mohol prijať záver o tom, že exekúciu je potrebné zastaviť. Pokiaľ však povinný v súvislosti s udelením plnej moci mal na mysli splnomocnenie na základe ktorého Q. E. ako obchodný a výrobný riaditeľ spoločnosti RDB s.r.o. dňa 29.04.2021 uzavrel s oprávneným Dohodu o uznaní záväzku, aj v tomto prípade exekučný súd musí konštatovať, že ani táto skutočnosť nie je spôsobilá privodiť zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie nie je opravným prostriedkom, má smerovať proti exekúcii a nie proti exekučnému titulu, čo znamená, že dôvodom podania návrhu na zastavenie exekúcie môže byť existencia tých skutočností, ktoré nastali až po jeho vzniku. Ak by existovali pred vznikom exekučného titulu, nie je možné ich uplatniť v exekučnom konaní, pretože ich relevancia sa skončila vydaním vykonávaného rozhodnutia, ktoré je exekučným titulom. Z dôvodu, že v rámci exekučného konania je predmetom rozhodovania nútené uskutočnenie výkonu príslušného vykonateľného rozhodnutia, v tejto fáze konania preto nie je priestor na rozhodovanie o skutočnostiach, o ktorých sa rozhoduje v pôvodnom konaní. Preto ak by povinný namietal vyššie uvedené, ide o skutočnosť, ktorá nastala pred vznikom exekučného titulu a táto mala byť zo strany povinného namietaná v konaní, ktoré predchádzalo vydaniu exekučného titulu, čiže v rozhodcovskom konaní. Povinný však túto možnosť nevyužil, keďže sa ako žalovaný napriek riadnemu doručeniu súdnej výzvy na vyjadrenie sa k žalobe v súdom stanovenej lehote nevyjadril, pričom o spôsoboch podania žalobnej odpovede bol riadne poučený. Ak povinný bol v konaní pasívny, t.j. nechal márne uplynúť lehotu na podanie žalobnej odpovede, súd vykonal dokazovanie na podklade listinných dôkazov predložených oprávneným. V predmetnej veci sa rozhodcovské konanie skončilo vydaním meritórneho rozhodnutia (rozhodnutia vo veci samej) a rozhodnutie sa stalo právoplatným dňa 05.09.2021 a márnym uplynutím lehoty na dobrovoľné splnenie uloženej povinnosti sa dňa 09.09.2021 stalo vykonateľným. V tejto súvislosti je potrebné pre úplnosť dodať, že povinný nevyužil ani možnosť domáhať sa v lehote 60 dní od doručenia rozhodcovského rozsudku žalobou na všeobecnom súde jeho zrušenia z dôvodov uvedených v ust. § 40 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov, nakoľko povinný takýto dôkaz exekučnému súdu nepredložil.
22. Základným predpokladom vykonania exekúcie je existencia práva oprávneného domáhať sa od povinného vymoženia toho, čo mu exekučný titul priznáva za predpokladu, že povinný si povinnosť exekučným titulom dobrovoľne nesplnil. V tejto súvislosti súd konštatuje, že návrh na vykonanie exekúcie oprávnený podal dôvodne, nakoľko splnil zákonom požadované požiadavky pre začatie exekučného konania a svojho nároku sa domáhal na základe spôsobilého exekučného titulu. V čase začatia konania existoval nárok oprávneného voči povinnému vyplývajúci z právoplatného a vykonateľného rozhodnutia a keďže povinný si povinnosť mu ním uloženú dobrovoľne nesplnil, oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie, ktorého preskúmaním súd nezistil žiadne dôvody vedúce k jeho zamietnutiu, a preto v predmetnej veci poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie.
23. Vychádzajúc z vyššie uvedeného a zo skutočnosti, že povinný v návrhu na zastavenie exekúcie neuviedol žiadne skutočnosti odôvodňujúce právny záver o zániku vymáhaného nároku, o zrušení exekučného titulu, ani o skutočnostiach brániacich vymáhateľnosti exekučného titulu, pričom neexistuje ani dôvod zastavenia exekúcie podľa osobitného predpisu, súd rozhodol tak, že návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamietol.
24. Aj keď exekučné konanie je osobitným druhom civilného procesu, súd sa pri rozhodovaní o trovách exekúcie neriadi ustanoveniami Civilného sporového poriadku, ktorý predstavuje základný kódex upravujúci civilné konanie, ale príslušnými ustanoveniami Exekučného poriadku z dôvodu, že tento upravuje problematiku trov exekučného konania komplexne. Exekučný poriadok ako právny predpis v pozícii lex specialis vymedzuje jednak okruh subjektov, ktorých náklady v exekučnom konaní možno považovať za trovy exekúcie a zároveň to, ktoré ich výdavky sú za trovy považované. Ide o taxatívny výpočet čo znamená, že náklady iných subjektov než účastníkov konania v procesnom postavení oprávneného a povinného, súdneho exekútora a štátu, ale ani iné náklady uvedených subjektov ako tie, ktoré Exekučný poriadok výslovne upravuje, nie je možné za trovy exekúcie považovať. V zmysle ust. § 199a Exekučného poriadku sú trovami oprávneného výdavky za zaplatený súdny poplatok, hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a výdavky na zastupovanie (trovy právneho zastúpenia) v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom povinného
na zastavenie exekúcie. Za trovy povinného sú považované výdavky na zastupovanie (trovy právneho zastúpenia) v súvislosti s podaným návrhom na zastavenie exekúcie. Aj v exekučnom konaní platí základná doktrína platenia trov zaužívanej v civilnom procese, v zmysle ktorej každý z účastníkov platí trovy, ktoré mu v konaní vzniknú a trovy svojho zástupcu. Je preto potrebné rozlišovať medzi platením trov a inštitútom náhrady trov. Tento inštitút teda predstavuje povinnosť pre exekučný súd rozhodnúť o tom, či niektorý subjekt bude mať právo na refundáciu vynaložených trov a ak áno, tak voči komu a v akej výške. Všeobecne platí, že oprávnený má voči povinnému nárok na účelne vynaložené trovy, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie a povinný má voči oprávnenému nárok na náhradu účelne vynaložených trov ak ide o zastupovanie v súvislosti s jeho návrhom na zastavenie exekúcie, pričom predpokladom pre priznanie takejto náhrady je miera ich úspechu v prebiehajúcom konaní.
25. Vzhľadom k uvedenému súd v zmysle ust. § 199a ods. 1 Exekučného poriadku priznal oprávnenému voči povinnému nárok na náhradu trov exekučného konania v súvislosti s jeho vyjadrením k návrhu povinného na zastavenie exekúcie spočívajúcu v trovách právneho zastúpenia za 1 úkon právnej služby (podanie vyjadrenia k návrhu povinného na zastavenie exekúcie) vo výške 209,97 eur a k tomu prináležiaci režijný paušál vo výške 11,63 eur (rok 2022), spolu v sume 221,60 eur. Po právoplatnosti tohto uznesenia súd vydá dodatok k povereniu na vykonanie exekúcie v zmysle § 199d ods. 1 Exekučného poriadku.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.
Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.
Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.
V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.