Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Cdo/383/2015

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľky B., so sídlom v B., IČO: X.,

zastúpenej advokátskou kanceláriou Studio Legal, s. r. o., so sídlom v B., v mene a na

účet ktorej koná advokát a konateľ Mgr. Jozef Obert, proti odporkyniam 1/ P., so sídlom v

B., IČO: X., 2/ E.., so sídlom v B., IČO: X., zastúpenej JUDr. Katarínou

Dvorskou, advokátkou v Bratislave, Vietnamská 48, o návrhu na nariadenie predbežného

opatrenia , vedenej na Okresnom súde P. pod sp. zn. , o dovolaní

odporkyne 2/ proti uzneseniu Krajského súdu v Trenčíne z 28. januára 2015 sp. zn.

, takto

rozhodol:

Dovolanie odmieta.

Navrhovateľke nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd P. uznesením zo 17. októbra 2014 č. k. – 108 odporkyniam

1/, 2/ nariadil, aby nenakladali s nehnuteľnosťami C. parc. č. X. trvalé trávne porasty vo

výmere 30 m2, C. parc. č. X. trvalé trávne porasty vo výmere 170 m2, C. parc. č.

X. zastavané plochy a nádvoria vo výmere 93 m2, C. parc. č. X. zastavané plochy a nádvoria

vo výmere 98 m2, C. parc. č. X. zastavané plochy a nádvoria vo výmere 108 m2, C. parc. č.

X. zastavané plochy a nádvoria vo výmere 19 m2, C. parc. č. X. zastavané plochy a nádvoria

vo výmere 10 m2, C. parc. č. X. zastavané plochy a nádvoria vo výmere 58 m2, X. trvalé

trávne porasty vo výmere 158 m2, rekreačnou chatou súp. č. X. na C. parc. č. X., zapísanými

v katastri nehnuteľností vedeným Okresným úradom P., katastrálny odbor, nachádzajúcimi sa

v okrese P., obec P. k. ú. P. na LV čX... Navrhovateľovi uložil, aby

v lehote 20 dní od doručenia tohto uznesenia podal návrh na začatie konania proti odporcom

1/, 2/ o určenie neplatnosti právneho úkonu - zmluvy o zriadení záložného práva

k nehnuteľnostiam uzavretej 19. septembra 2013. Uviedol, že z obsahu návrhu a doteraz

predložených listinných dôkazov vyplýva , že Ľ. 18. decembra 2012 vystavil a podpísal

2

vlastnú zmenku bez protestu na zmenečnú sumu 85 000 € v prospech I. s dátumom splatnosti

zmenky 18. decembra 2013. Zmenka sa avalovala obchodnými

spoločnosťami a to odporkyňou 1/ , H.. Zmenka bola postúpená na navrhovateľku. Napriek

uplynutiu doby splatnosti dlžník a avalisti svoj dlh, vyplývajúci zo zmenky, neuhradili. 13.

mája 2014 bola ( notárom J. ) spísaná notárska zápisnica , v ktorej dlžník a avalisti uznali dlh

zo zmenky čo do základu aj výšky spoločne a nerozdielne a súhlasili

s vykonateľnosťou notárskej zápisnice. Dlh však neuhradili, preto navrhovateľ podal návrh na

vykonanie exekúcie a exekútor vydal upovedomenie o začatí exekúcie predajom

predmetných nehnuteľností. Medzi odporkyňami bola 19. septembra 2013 uzavretá zmluva

o zriadení záložného práva k predmetným nehnuteľnostiam, z ktorej vyplýva ( čl. II bod 2. 1

), že záložca ako dlžník ( odporkyňa 1/ ) uzavrel so záložným veriteľom (

odporkyňa 2/ ) 19. septembra 2013 zmluvu o úvere č. 13090008, na základe ktorej mal

záložný veriteľ poskytnúť záložcovi peňažné prostriedky vo výške 100 000 € spôsobom

v zmluve stanoveným. Návrh na vklad záložného práva do katastra nehnuteľností bol

podaný 20. septembra 2013 a Okresný úrad P. , katastrálny odbor ho povolil rozhodnutím

z 1. októbra 2013 č. V 4235/13. Odporkyňa 2/ ( záložný veriteľ ) predložila na

príslušný katastrálny odbor podanie – zápis poznámky o začatí výkonu záložného práva

formou priameho predaja ( LV č. X. k. ú. P. pod P X., ), ktoré nie je v registri záložných

práv registrované. Na základe uvedených skutočností, keď navrhovateľ sa vo veci samej bude

domáhať určenia neplatnosti zmluvy o zriadení záložného práva, dospel k záveru o splnení

všetkých predpokladov pre nariadenie predbežného opatrenia t. j. osvedčenia nároku

a nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy , ak by k nariadeniu predbežného opatrenia

nedošlo. V priebehu konania bolo listinnými dôkazmi osvedčené, že odporkyňa 2/ podnikla

úkony k realizácii záložného práva k predmetným nehnuteľnostiam - podanie zo 17.

septembra 2014 predložené na príslušný katastrálny úrad 23. septembra 2014 . V prípade, ak

bolo odporkyni 1/ doručené oznámenie o začatí výkonu záložného práva ten istý deň t. j. 17.

septembra 2014 , odporkyňa 2/ mohla k jeho výkonu pristúpiť už 18. októbra 2014.

Navrhovateľke tak hrozí ujma, lebo odporkyňa 2/ pri výkone záložného práva môže záloh

predať priamo ktorejkoľvek osobe ( priamy predaj). Nariadenie predbežného opatrenia je za

daného stavu potrebné a to aj vo vzťahu k odporkyni 1/ , vo vlastníctve ktorej sú predmetné

nehnuteľnosti . Záložné právo je vecno- právnym prostriedkom zabezpečenia pohľadávok a

ich príslušenstva. Záložca nie je obmedzený v disponovaní so zálohom. Podľa názoru súdu

nariadeným predbežným opatrením nedôjde k neprimeranému obmedzeniu práv odporkýň.

Toto ich bude obmedzovať výlučne v transakčnej dispozícii s nehnuteľnosťami , pričom

3

odporkyňa 1/ ich môže naďalej užívať. O nariadení predbežného opatrenia v súlade s § 75

ods. 8 rozhodol bez vyjadrenia odporkýň a s poukazom na a

neurčil čas , po ktorý bude predbežné opatrenie trvať, lebo zo zákona zanikne nevyhovením

návrhu vo veci samej alebo do 30 dní od vykonateľnosti rozhodnutia, ak by sa návrhu vo

veci samej vyhovelo. O náhrade trov nerozhodol s poukazom na

Krajský súd v Trenčíne na odvolanie odporkyne 2/ uznesením z 28. januára 2015 sp. zn.

uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti t. j. vo vzťahu k odporkyni

2/ potvrdil. V odôvodnení poukázal na zákonné predpoklady pre nariadenie predbežného

opatrenia a charakter rozhodnutia o predbežnom opatrení. Stotožnil sa so záverom súdu

prvého stupňa, že v danom prípade boli splnené predpoklady pre nariadenie predbežného

opatrenia , keď pri rozhodovaní o ňom nebolo možné posudzovať otázky rozhodujúce až pre

vec samu - naliehavý právny záujem na určení požadovanom vo veci samej a nedostatky

indosamentu. Rovnako nebol priestor na skúmanie bonity ostatných dlžníkov navrhovateľa

a správa exekútora pre potreby rozhodnutia o predbežnom opatrení dostatočne osvedčovala ,

že nie je dostatok iného majetku na splnenie dlhu. To sa javilo pravdepodobným aj

z informácie o začatí konkurzného konania voči odporkyni 1/. Čo sa týka nebezpečenstva

bezprostredne hroziacej ujmy, nie je možné ju nepovažovať za danú za situácie, kedy sa

vedie exekúcia na vymoženie dlhu a v tom čase už vykonávané úkony, ktoré majú

bezpochyby dopad na zmenšenie majetku dlžníka. Prekážkou predbežného opatrenia nie je

neplatnosť záložnej zmluvy a z nej vyplývajúca sporná neprípustnosť výkonu záložného

práva. Výkon záložného práva je totiž odporkyni 2/ znemožnený aj z dôvodu prebiehajúceho

konkurzného konania na majetok odporkyne 1/, preto ujma na jej strane je minimálna.

Hrozbe tvrdenej a osvedčenej ujmy sa tak predchádza s minimálnym negatívnym dopadom

na odporkyňu 2/. Nesúhlasil s argumentáciou odporkyne 2/, že účel predbežného opatrenia

bolo možno dosiahnuť zápisom poznámky podľa , ktorá nie je spôsobilá

zamedziť úbytku majetku odporkyne 1/ ( účel predbežného opatrenia ). Preto nie je

prostriedkom , ktorým možno dosiahnuť cieľ predbežného opatrenia aj bez jeho nariadenia.

Vzhľadom na podanie návrhu vo veci samej o trovách konania sa rozhodne podľa § 145

Proti tomuto uzneseniu krajského súdu podala dovolanie odporkyňa 2/. Navrhla, aby ho

dovolací súd zmenil a návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamietol. Namietala odňatie

jej možnosti konať pred súdom postupom odvolacieho súdu ( )

a spočívajúcim v nedostatku riadneho odôvodnenia súdneho rozhodnutia , čím bolo porušené

jej základné právo na spravodlivé súdne konanie . Ďalej inú vadu konania, ktorá mala

za následok nesprávne rozhodnutie vo veci ( ), lebo neboli

splnené podmienky pre nariadenie predmetného predbežného opatrenia z ňou uvedených

dôvodov. Napokon nesprávne právne posúdenie veci pís. c/ )

z rozvedených a konkretizovaných dôvodov.

Navrhovateľka sa k dovolaniu nevyjadrila.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolanie podal včas účastník konania ( ) zastúpený advokátom (

ods. 1 ) , skúmal bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( )

najskôr, či je dôvodný návrh žalobcov na prerušenie dovolacieho konania.

Podľa dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia

odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.

V prejednávanej veci smeruje dovolanie proti uzneseniu odvolacieho súdu o predbežnom

opatrení .

Uznesenia odvolacieho súdu, proti ktorým je prípustné dovolanie sú vymenované v § 239

ods. 1 a 2 , tieto ustanovenia ale neplatia, ak ide ( o. i. ) o uznesenie o predbežnom

opatrení ( pozri ). Dovolanie odporkyne 2/ smeruje proti uzneseniu

odvolacieho súdu o predbežnom opatrení, preto dovolanie proti nemu je v zmysle § 239

ods. 3 neprípustné.

So zreteľom na obsah dovolania a tiež povinnosť dovolacieho súdu skúmať vždy,

či v konaní nedošlo k procesnej vade konania spôsobujúcej zmätočnosť ( ),

zaoberal sa dovolací súd aj otázkou, či v konaní nedošlo k procesnej vade v zmysle

Podľa tohto ustanovenia je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu

( rozsudku či uzneseniu ) odvolacieho súdu , ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí

do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť

účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne

zastúpený , d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv

začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom , g/ rozhodoval

vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval

senát. Treba zdôrazniť, že nemá žiadne obmedzenia vo výpočte rozhodnutí

odvolacieho súdu, ktoré sú spôsobilým predmetom dovolania. Ak je konanie postihnuté

niektorou z vád vymenovaných v , možno dovolaním napadnúť aj rozhodnutia,

proti ktorým nie je dovolanie v zmysle prípustné. Právne relevantné nie je však

samo tvrdenie dovolateľa o takejto vade, ale iba zistenie, že v konaní k takejto vade skutočne

došlo. Dovolateľka procesné vady konania v zmysle až e/ a

nenamietala a ich existencia nevyšla v dovolacom konaní najavo. Preto prípustnosť dovolania

z týchto ustanovení vyvodiť nemožno.

Z obsahu dovolania vyplýva, že odporkyňa 2/ namietala odňatie jej možnosti konať pred

súdom ( ) postupom odvolacieho súdu spočívajúcim v nedostatku

odôvodnenia jeho rozhodnutia .

Pod odňatím možnosti konať pre súdom treba rozumieť taký postup súdu, ktorým sa

účastníkovi konania odnímajú tie jeho procesné práva, ktoré mu zákon priznáva. O vadu

konania, ktorá je z hľadiska významná ide najmä vtedy, ak súd v konaní

postupoval v rozpore so zákonom, prípadne s ďalšími všeobecne záväznými právnymi

predpismi a týmto postupom odňal účastníkovi konania jeho procesné práva, ktoré mu právny

poriadok priznáva. Takáto vada konania znamená porušenie základného práva účastníka

súdneho konania na spravodlivý súdny proces, ktoré právo zaručujú v podmienkach právneho

poriadku Slovenskej republiky okrem zákonov aj a nasl.

( ďalej len „ústava“ ) a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

( ďalej len „dohovor“ ) .

Z hľadiska posúdenia existencie procesnej vady podľa ako dôvodu

zakladajúceho prípustnosť dovolania proti rozhodnutiu odvolacieho súdu ( v danej veci proti

uzneseniu o predbežnom opatrení ) nie je pritom významný subjektívny názor dovolateľa,

že v konaní k takejto vade došlo, ale len jednoznačné , všetky pochybnosti vylučujúce

zistenie, že konanie je skutočne takouto vadou zaťažené t. j., že nastali skutočnosti

v dôsledku ktorých vada vznikla ( prejavila sa ) resp. nebola odstránená v postupe –

rozhodnutí odvolacieho súdu.

Podľa v spojení s v odôvodnení súd uvedie,

čoho sa navrhovateľ ( žalobca ) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca

( žalovaný ), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré

skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z akých dôkazov vychádzal a akými úvahami

sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne

posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Rozhodnutie súdu ako orgánu verejnej moci nemusí byť totožné s očakávaniami

a predstavami účastníka konania, ale z hľadiska odôvodnenia musí spĺňať parametre

zákonného rozhodnutia ( ) , pričom účastníkovi konania musí dať

odpoveď na podstatné ( zásadné ) otázky a námietky spochybňujúce závery namietaného

rozhodnutia v závažných a samotné rozhodnutie ovplyvňujúcich súvislostiach. Citované

zákonné ustanovenie sa totiž chápe aj z hľadiska práv účastníka na súdnu ochranu podľa

, ktorého súčasťou je aj právo na súdne konanie spĺňajúce garancie

spravodlivosti, a toto ustanovenie treba vykladať a uplatňovať aj s ohľadom na príslušnú

judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva ( ďalej len „ESĽP“ ) , porovnaj napr. rozsudok

vo veci Garcia Ruiz proti Španielsku z 21. januára 1999 , sťažnosť č. 30544/96, Zbierka

rozsudkov a rozhodnutí 1999-I tak, že rozhodnutie súdu musí uviesť presvedčivé a dostatočné

dôvody, na základe ktorých je založené. Rozsah tejto povinnosti sa môže meniť podľa

povahy rozhodnutia a musí sa posúdiť vo svetle okolností každej veci. Judikatúra ESĽP teda

nevyžaduje, aby na každý argument strany ( účastníka ) bola daná odpoveď v odôvodnení

rozhodnutia. Ak však ide o argument , ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa

špecifická odpoveď práve na tento argument ( rozsudok Georgiadis proti Grécku

z 29. mája 1997, sťažnosť č. 21522/93, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-III, rozsudok

Higginsova a ďalší proti Francúzsku z 19. februára 1998, sťažnosť č. 20124/92, Zbierka

rozsudkov a rozhodnutí 1998-I ). Ústavný súd Slovenskej republiky vyslovil, že „súčasťou

obsahu základného práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 46 ods. 1 ústavby a čl. 36

ods. 1 Listina základných práva slobôd ( ďalej len „listina“ ) je aj právo účastníka konania

na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede

na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany

t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu“ a že „takéto odôvodnenie kusí

obsahovať aj rozsudok opravného ( odvolacieho ) súdu ( pozri uznesenie z 3. júla 2003

sp. zn. ).

V prejednávanej veci sa odvolací súd z konkretizovaných dôvodov stotožnil so záverom

súdu prvého stupňa o splnení zákonných predpokladov pre nariadenie predbežného opatrenia.

Zo spisu pritom vyplýva, že prvostupňový súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol

rozhodujúce skutočnosti, z ktorých vychádzal, citoval právne predpisy, ktoré aplikoval

a z ktorých vyvodil jasný, jednoznačný a presvedčivý právny záver o dôvodnosti nariadenia

predbežného opatrenia. Teda odôvodnenie uznesenia súdu prvého stupňa a tým aj

odvolacieho súdu v uvedenom rozsahu , nie je nepreskúmateľné a plne rešpektuje základné

právo účastníkov na spravodlivý súdny proces ( pozri ).

Dovolací súd poukazuje aj na znenie ustanovenia , podľa ktorého

ak súd návrhu na nariadenie predbežného opatrenia v celom rozsahu vyhovie a stotožňuje sa

so skutkovými a právnymi dôvodmi návrhu na nariadenie predbežného opatrenia , súd

to skonštatuje v odôvodnení a ďalšie dôvody neuvádza.

Pokiaľ ide o namietané právne posúdenie veci ( ) treba

uviesť, že právnym posúdením veci je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení

vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav.

Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový

stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny

predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo

ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Nesprávne právne

posúdenie veci je síce relevantným dovolacím dôvodom, samo osebe ale prípustnosť

dovolania nezakladá ( nemá základ vo vade konania v zmysle a nespôsobuje

zmätočnosť rozhodnutia). Aj za predpokladu, že by tvrdenia dovolateľa boli opodstatnené,

( dovolací súd ich z uvedeného aspektu neposudzoval ), dovolateľom vytýkané správne

interpretoval alebo či zo správnych skutkových záverov vyvodil ( ne ) správne právne závery,

prichádzalo do úvahy až vtedy, keby dovolanie bolo procesne prípustné ( o taký prípad

v danej veci nešlo ). Aj tzv. iné vady konania sú síce relevantnými dovolacími dôvodmi,

samy osebe však prípustnosť dovolania nezakladajú.

Vychádzajúc z uvedeného možno zhrnúť, že v danom prípade prípustnosť dovolania proti

uzneseniu krajského súdu o predbežnom opatrení nemožno vyvodiť z ustanovenia § 239

, ani z ustanovenia Preto Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie

odporkyne 2/ v súlade s v spojení s ako

také, ktoré smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je prípustné, odmietol. Pritom riadiac

sa právnou úpravou dovolacieho konania, nezaoberal sa napadnutým rozhodnutím

odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej správnosti.

Navrhovateľke, ktorá mala v dovolacom konaní úspech, Najvyšší súd Slovenskej

republiky nepriznal náhradu trov dovolacieho konania, pretože jej žiadne trovy tohto konania

nevznikli ( v spojení s a ).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 18. júna 2015

JUDr. Oľga Trnková, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Zuzana Pudmarčíková