Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1To/8/2015

Identifikačné číslo spisu: 9015898919 Dátum vydania rozhodnutia: 24.06.2015 Meno a priezvisko: JUDr. Štefan Harabin Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2015:9015898919.1

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky na verejnom zasadnutí 24. júna 2015 v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Štefana Harabina a sudcov JUDr. Gabriely Šimonovej a JUDr. Viliama Dohňanského v trestnej veci proti obžalovanému M. A. pre trestný čin vraždy podľa § 219 ods. 1, 2 písm. j/ Tr. zák. účinného do 31. decembra 2005 a iné, o odvolaniach obžalovaného a prokurátora Krajskej prokuratúry v Trenčíne proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne z 25. marca 2015, sp. zn. , takto

rozhodol:

I. Podľa , z r u š u j e napadnutý rozsudok v celom rozsahu.

Podľa vec v r a c i a súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

II. Podľa obžalovaného M. A., nar. XX. D. XXXX, v T., t. č. v Ústave na výkon trestu odňatia slobody v Leopoldove b e r i e d o v ä z b y .

Väzba začína plynúť 24. júna 2015 od 14.10 hod. a vykoná sa v Ústave na výkon väzby Ilava.

Odôvodnenie

Krajský súd v Trenčíne (v rámci konania po povolení obnovy konania) rozsudkom z 25. marca 2015, sp. zn. , pri nezmenenom výroku o vine v rozsudku Krajského súdu v Trenčíne z 29. mája 2006, sp. zn. v spojení s uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo 6. decembra 2006, sp. zn. , uložil obžalovanému podľa §, ods. 2, a ods. 2 písm. c/, Tr. zák. účinného do 31. decembra 2005 (ďalej len „“) v spojení s Nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky z 28. novembra 2012, sp. zn. , úhrnný výnimočný trest odňatia slobody vo výmere 18 rokov a 6 mesiacov so zaradením na výkon trestu do III. nápravnovýchovnej skupiny.

Proti rozsudku podal odvolanie prokurátor krajskej prokuratúry z dôvodu neuloženia ochranného dohľadu obžalovanému. Aj keď trest bol obžalovanému uložený podľa účinného do 31. decembra 2005, ochranné opatrenie je potrebné posudzovať s poukazom na Tr. zák.

účinného od 1. januára 2006 podľa zákona účinného v čase rozhodovania, teda ku 25. marcu 2015. V prípade odsúdenia za obzvlášť závažný zločin na nepodmienečný trest odňatia slobody súd páchateľovi v zmysle § 76 ods. 1 Tr. zák. účinného od 1. januára 2006 uloží obligatórne ochranný dohľad.

K odvolaniu prokurátora sa vyjadril obžalovaný. Použitie nového by bolo pre neho nepriaznivejšie, pretože podľa zákona účinného v čase spáchania skutku bolo uloženie ochranného dohľadu fakultatívne. Najvyššiemu súdu navrhol odvolanie prokurátora podľa ako nedôvodné zamietnuť.

Aj obžalovaný podal odvolanie. Nesúhlasil so zaradením na výkon trestu do III. NVS, pretože doteraz vykonal 11 rokov a 3 mesiace a v čase povolenia obnovy konania bol preradený do II. NVS, pričom zakazuje zmenu k horšiemu. Odvolaciemu súdu navrhol zmeniť výrok o treste a uložiť mu trest na dolnej hranici trestnej sadzby so zaradením do II. NVS.

K odvolaniu obžalovaného sa vyjadril prokurátor, ktorý považoval výšku trestu za zákonnú a primeranú. Obžalovaný bol správne zaradený do III. NVS, pretože Tr. zák. neumožňuje pri uložení výnimočného trestu zaradenie do inej skupiny. Odvolanie obžalovaného navrhol ako nedôvodné podľa zamietnuť.

Odvolací súd vykonal verejné zasadnutie po splnení zákonom stanovených podmienok a v súlade s písomnou žiadosťou obžalovaného z 12. júna 2015 o konaní zasadnutia v jeho neprítomnosti.

Obhajca obžalovaného žiadal zamietnuť odvolanie prokurátora a vyhovieť návrhu obžalovaného tak a z tých dôvodov, ako sú uvedené v písomnom odvolaní.

Zástupca Generálnej prokuratúry žiadal odvolaniu vyhovieť z dôvodov uvedených v písomnom odvolaní a odvolanie obžalovaného zamietnuť podľa účinného do 31. decembra 2005.

Najvyšší súd ako súd odvolací na podklade odvolania obžalovaného a prokurátora zistil, že odvolania podali oprávnené osoby. V rozsahu preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, prihliadajúc i na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané len v intenciách, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa

Po prieskume zistil, že rozsudok súdu prvého stupňa je nesprávny pre podstatné chyby konania, ktoré napadnutým výrokom rozsudku predchádzali ( ) a pretože napadnutým rozsudkom bolo porušené ustanovenie ( ).

Podľa ak bola povolená obnova konania len v prospech obvineného, nesmie mu byť novým rozsudkom uložený trest prísnejší, než aký mu bol uložený v pôvodnom rozsudku.

Uvedené ustanovenie upravuje zákaz reformatio in peius, ktoré je potrebné vykladať extenzívne. Obžalovaný bol v pôvodnom konaní zaradený na výkon trestu odňatia slobody do III. nápravnovýchovnej skupiny, kam ho zaradil krajský súd aj v obnovenom konaní. Z formálneho hľadiska sa postavenie obžalovaného nezmenilo.

Okresný súd Trnava uznesením zo 4. júna 2014, sp. zn. , zmenil spôsob výkonu trestu odňatia slobody a obžalovaného preradil na ďalší výkon trestu do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia /č. l. 1110/, t. j. do II. nápravnovýchovnej skupiny. Obžalovaný sa v čase podania návrhu na povolenie obnovy konania, ktorú podal vo svoj prospech, nachádzal v nižšom stupni stráženia, ako mu bol uložený pôvodným rozsudkom. Striktné aplikovanie § 39a ods. 3 Tr. zák. účinného do 31. decembra 2005 by negatívne ovplyvnilo postavenie obžalovaného, ktorý by mal opätovne vykonávať trest odňatia slobody v ústave s najprísnejším režimom napriek tomu, že obnova konania bola povolená len v jeho prospech. Paradoxne sa obžalovanému na jednej strane trest znížil, na

strane druhej jeho výkon sprísnil. Keďže celé konanie sa viedlo na základe podnetu obžalovaného, jeho postavenie nemohlo byť znevýhodnené.

Vzhľadom na uvedené bude povinnosťou krajského súdu doplniť dokazovanie prečítaním uznesenia o preradení obžalovaného do miernejšieho stupňa stráženia a opätovne rozhodnúť o treste a jeho výkone.

Odvolací súd k námietke prokurátora uvádza, že uloženie ochranného opatrenia neprichádzalo do úvahy. Aj keď v zmysle § 76 ods. 1 Tr. zák. účinného od 1. januára 2006 sa páchateľovi odsúdenému za obzvlášť závažný zločin na nepodmienečný trest odňatia slobody obligatórne ukladá ochranný dohľad, jeho aplikácia by bola v rozpore so zmyslom obnovy konania povolenej v prospech obžalovaného na základe nálezu ústavného súdu k tzv. asperačnej zásade. V pôvodnom konaní asperačná zásada ovplyvnila výšku trestu v neprospech obžalovaného, preto krajský súd zrušil výrok o treste. Výrok o vine a náhrade škody ostal nezmenený.

V pôvodnom konaní súd obžalovaného odsúdil na trest odňatia slobody v trvaní 20 rokov a 2 mesiace. Ochranný dohľad mu neuložil. Krajský súd sa v obnovenom konaní mohol zaoberať iba výškou trestu, nie aj ochranným opatrením, ktoré pôvodne uložené nebolo a v tejto časti preto nebola ani povolená obnova konania. Uloženie ochranného dohľadu by zhoršilo postavenie obžalovaného, čo je v rozpore s

II.

Krajský súd v Trenčíne uznesením z 27. januára 2015, č. k. -57, po povolení obnovy konania a zrušení výroku o treste vzal obžalovaného do väzby z dôvodov podľa Následne krajský súd po opätovnom rozhodnutí o výške trestu nariadil u obžalovaného výkon trestu, ktorý začal vykonávať v Ústave na výkon trestu odňatia slobody v Leopoldove. Odvolací súd po zrušení rozsudku krajského súdu bol povinný rozhodnúť o väzbe obžalovaného. Keďže obžalovaný výslovne žiadal o konanie verejného zasadnutia vo svojej neprítomnosti, jeho vypočutie k väzbe nebolo možné.

Odvolací súd pri svojom rozhodovaní prihliadol na skutočnosť, že obžalovaný bol po skutku zadržaný na úteku a aj napriek vykonanej časti mu naďalej hrozí vysoký trest, preto je dôvodná obava, že by sa skrýval, aby sa mu vyhol. Keďže obžalovaný sa už nachádzal vo výkone trestu odňatia slobody, postupoval najvyšší súd z dôvodu výnimočnosti situácie podľa , lebo krajský súd nepočkal pred nariadením výkonu trestu na rozhodnutie odvolacieho súdu a vyznačil právoplatnosť.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.