Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Cdo/197/2014

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

R O Z S U D O K

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky senátu

JUDr. E. a sudkýň JUDr. E. a JUDr. H. v právnej veci ţalobcu Z., bývajúceho v M.,

zastúpeného advokátskou kanceláriou M., so sídlom v B., proti ţalovanému J., bývajúcemu

v M., zastúpenému JUDr. V., advokátom v M., o náhradu škody, vedenej na Okresnom súde

Martin pod sp. zn. , v konaní o dovolaní ţalobcu proti rozsudku Krajského súdu

v Ţiline z 13. novembra 2013 sp. zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie z a m i e t a.

Ţalobca je povinný zaplatiť ţalovanému náhradu trov dovolacieho konania v sume

79,41 Eur do troch dní k rukám advokáta.

O d ô v o d n e n i e

Ţalobou doručenou Okresnému súdu Martin 21. mája 2007 sa ţalobca po poslednej

úprave petitu domáhal voči ţalovanému náhrady škody vo výške 1.624,98 Eur. Uviedol,

ţe škoda mu vznikla na zdraví a majetkovej ujme ako dôsledok útoku psov (dvoch V.)

patriacich ţalovanému, ktoré napadli jeho šteňa (B.). Škoda predstavuje náklady spojené

s veterinárnym ošetrením jeho psa, jeho liečebné náklady, cestovné, bolestné a sťaţenie

spoločenského uplatnenia a vecnú škodu za zničené maskáče.

2

Okresný súd Martin v poradí štvrtým rozsudkom zo 16. decembra 2010 č.k.

-175 uloţil ţalovanému povinnosť zaplatiť ţalobcovi náhradu škody vo výške

1.624,98 Eur a trovy konania v sume 837,90 Eur na účet jeho právnej zástupkyne, všetko

do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil § 415, § 420

ods. 1, 3 a . V dôvodoch svojho rozhodnutia poukázal

na predchádzajúce zrušujúce uznesenie odvolacieho súdu, poloţkovite uviedol z čoho

pozostáva výška uplatnenej náhrady škody, ktorú povaţoval za dostatočne preukázanú

listinnými dôkazmi predloţenými ţalobcom. Uviedol, ţe po doplnení dokazovania dospel

k záveru, ţe ţalovaný zodpovedá za spôsobenú škodu z dôvodu porušenia prevenčnej

povinnosti, škoda vznikla v príčinnej súvislosti s takým porušením a keďţe ţalobca neporušil

ţiadnu prevenčnú povinnosť, ţalobu povaţoval v celom rozsahu za dôvodnú. O náhrade trov

konania rozhodol podľa

Krajský súd v Ţiline na odvolanie ţalovaného, po zrušení z procesných dôvodov

jeho predchádzajúceho rozsudku z 28. marca 2012 sp. zn. , uznesením

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 25. júna 2013 sp. zn. , rozsudkom

z 13. novembra 2013 sp. zn. , rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak,

ţe ţalobu ţalobcu zamietol a ţalobcovi uloţil povinnosť zaplatiť ţalovanému náhradu trov

konania vo výške 1.635,36 Eur na účet právneho zástupcu do troch dní. V odôvodnení svojho

rozhodnutia uviedol, ţe ţalobca si uplatnil nárok na náhradu škody podľa ustanovenia § 420

ods. 1 , pričom základnými predpokladmi vzniku zodpovednosti

v takom prípade je a/ porušenie právnej povinnosti, b/ existencia škody, c/ príčinná súvislosť

medzi porušením právnej povinnosti a škodou, d/ zavinenie a podľa

účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Ţalobca uplatnil svoj

nárok na tom skutkovom tvrdení, ţe 4. decembra 2006 viedol na vodítku 5-mesačné šteňa

rasy B. po chodníku, pričom dvaja psy (V.), nachádzajúci sa na pozemku ţalovaného,

prestrčili papuľu cez oplotenie, chytili do papule jeho psa, pričom pri odvracaní škody

ţalobcom došlo k jeho pohryzeniu do oboch rúk a ľavého predkolenia. Odvolací súd po

zopakovaní dokazovania listinnými dôkazmi a doplnení dokazovania výsluchom účastníkov

a vykonaním ohliadky na mieste samom, vyhodnotil výsledky dokazovania v zmysle

ustanovenia a dospel k záveru, ţe ţalobca podmienky nároku na náhradu škody

podľa nepreukázal. Ţalobca v konaní tvrdil, ţe ku

spôsobeniu škody malo dôjsť 4. decembra 2006 okolo 11,00 hod. tak, ţe psy ţalovaného

(dvaja V.) mali prestrčiť papuľu cez oplotenie aţ po uši, pričom takýmto spôsobom mali

3

chytiť jeho psa (šteňa B.) za prednú čeľusť, pričom pri odvracaní škody ten istý pes ihneď na

to, ako pustil šteňa z papule, ho pohrýzol do oboch rúk a druhý pes ho pohrýzol do ľavého

predkolenia. Takto opísaný dej však nepotvrdila ani ţalobcom navrhnutá svedkyňa E.,

vypočutá na pojednávaní na okresnom súde 24. septembra 2007. Z pripojeného spisu OR PZ

v Martine, úrad justičnej a kriminálnej polície PZ č. ČVS: ORP-356/OSV-2007 krajský súd

zistil, ţe ţalobca uvedený skutok ako trestný čin nahlásil na Obvodnom oddelení PZ Martin –

Západ aţ 11. februára 2007, kde bola vec vybavená odloţením a na základe sťaţnosti podanej

ţalobcom prokurátorka Okresnej prokuratúry v Martine uznesením z 27. marca 2007 sp. zn. 1

Pn 135/07-4 sťaţnosť ako nedôvodnú zamietla. Skutočnosť, ţe k poškodeniu zdravia ţalobcu

malo dôjsť 4. decembra 2006 vyplýva len z výpisu zo zdravotnej dokumentácie ţalobcu,

podľa ktorej bol ošetrený v uvedený deň o 16.12 hod. na LS PP Martin, MUDr. T. pre

pohryzenie psa v oblasti prstov rúk a ľavého kolena. Bol odoslaný na úrazovo-infekčnú

ambulanciu MFN Martin, kde bol ošetrený 4. decembra 2006 o 16.41 hod. MUDr. V.

s nálezom: „početné drobné hryzné poranenia na prstoch obidvoch rúk, na piatom prste pravej

ruky traumatická ablácia nechta, ktorá bola na ambulancii dokončená, na ľavom predkolení

povrchová rana v dĺţke 4 cm.“ Odvolací súd uviedol, ţe ani táto skutočnosť (berúc do

úvahy ďalšie výsledky vykonaného dokazovania) nepotvrdzuje tvrdenie ţalobcu o tom,

ţe k spôsobeniu škody na jeho zdraví došlo konaním psov ţalovaného tak, ako tento dej

popísal v konaní ţalobca. Pohryzenie na rukách a na ľavom predkolení podľa jeho tvrdenia

mali spôsobiť dvaja útočiaci psy – V., pričom podľa lekárskej správy na prstoch obidvoch rúk

sa nachádzali iba početné „drobné“ hryzné poranenia. Taktieţ z lekárskej správy nevyplýva,

ţe povrchová rana spôsobená na ľavom predkolení bola spôsobená pohryzením psami.

Listinný dôkaz predloţený ţalobcom na preukázanie tvrdenia o ošetrení jeho psa

u veterinárneho lekára (č.l. 8) nie je opatrený dátumom, kedy k ošetreniu došlo, resp. aj akého

zvieraťa, na uvedenej fotokópii tohto dokladu sa nachádzajú len uvádzané lekárske výkony

s ohodnotením jednotlivých úkonov liečby. Skutočnosť, ţe k spôsobeniu škody na zdraví

a na veciach ţalobcu došlo spôsobom, ako ho on popísal v priebehu konania, nezodpovedá ani

výsledkom vykonanej ohliadky krajským súdom na mieste samom. V čase vzniku danej

udalosti mal ţalobca podľa jeho tvrdenia viesť psa – šteňa na vodítku, pričom potom, keď V.

chytil jeho psa, mal on drţať svojho psa medzi nohami a snaţiť sa ho vyslobodiť,

a to tak, ţe stál kolmo oproti oploteniu rozkročmo, v pokrčení vzdialene od oplotenia cca 5

aţ 15 cm, pričom podľa jeho tvrdenia, pes mal prepchať papuľu cez plot a dohrýzť ho.

Dovolací súd dospel k záveru, ţe takým spôsobom, akým ţalobca popisoval priebeh danej

udalosti vedúcej k spôsobeniu škody na jeho veciach (roztrhnutím maskáčov a spodného

4

prádla) ako aj na zdraví (na prstoch obidvoch rúk a na ľavom predkolení) dôjsť nemohlo.

V tejto súvislosti odvolací súd hodnotil aj lekársku správu, podľa ktorej ţalobca na prstoch

obidvoch rúk mal drobné poranenia, ktoré nezodpovedajú skutkovému deju, ţe k pohryzeniu

malo dôjsť dvoma útočiacimi psami – V., za situácie, ţe tieto mali útočiť tak, ţe mali prestrčiť

papuľu cez latkový plot, keď medzery medzi latkami oplotenia aj podľa merania vykonaného

krajským súdom na základe vykonanej ohliadky, predstavovali vzdialenosť 7,5 cm. Všetky

uvedené okolnosti nasvedčujú tomu, ţe k spôsobeniu škody pohryzením psa ţalobcu ako aj

k spôsobeniu škody na jeho zdraví ako aj na jeho osobných veciach, nemohlo dôjsť

spôsobom, akým ho ţalobca v ţalobe a v priebehu celého konania prezentoval. Keďţe

ţalobca tvrdené skutkové okolnosti o spôsobení škody v konaní nepreukázal, krajský súd

dospel k záveru, ţe v konaní dôkazné bremeno pri preukázaní podmienok náhrady škody

podľa neuniesol, preto rozsudok okresného súdu podľa

zmenil tak, ţe návrh v celom rozsahu zamietol. O trovách konania

(prvostupňového a druhostupňového) rozhodol podľa § 224 ods. 2 v spojení s § 142

ods. 1 a priznal ţalovanému náhradu trov konania, ktorý mal v konaní plný úspech.

Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podal dovolanie ţalobca, v ktorom navrhol

napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie, príp. rozsudok zmeniť

a jeho návrhu v celom rozsahu vyhovieť. Prípustnosť dovolania vyvodzoval z ustanovenia

a dôvodnosť z ustanovenia v spojení s

písm. f/ a , t.j., ţe postupom odvolacieho súdu mu bola odňatá

moţnosť konať pred súdom a rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci.

Za odňatie moţnosti konať pred súdom ţalobca povaţuje nemoţnosť obrany svojich práv

v odvolacom konaní, v ktorom bol jeho návrh zamietnutý. Je toho názoru, ţe okresný súd,

ktorý jeho návrhu v plnom rozsahu vyhovel, dostatočným spôsobom rozviedol svoje úvahy,

ktorými sa spravoval pri rozhodovaní o jeho nároku. Tieto zistenia nerozporoval odvolací súd

vo svojom predchádzajúcom rozsudku z 28. marca 2013 a stotoţnil sa so záverom okresného

súdu, ţe zodpovednosť za škodu spôsobenú domácky chovaným zvieraťom je potrebné

posúdiť podľa ustanovení a . Na základe zrušujúceho

uznesenia Najvyššieho súdu však bolo Krajskému súdu v Ţiline prikázané znovu konať

a rozhodnúť, pričom ten rozhodol tak, ţe ţalobu zamietol argumentujúc neunesením

dôkazného bremena ţalobcom. Nakoľko však odvolací súd doposiaľ skutkové zistenia

nepovaţoval za nedostatočné, ţalobca je toho názoru, ţe odvolací súd mal v prípade takéhoto

právneho názoru zrušiť rozsudok okresného súdu a vrátiť mu vec na ďalšie konanie za účelom

5

ďalšieho dokazovania. Ţalobca má tak za to, ţe odvolací súd zmenou rozsudku okresného

súdu napadnutým rozhodnutím konal v širších intenciách ako mu bolo uloţené uznesením

najvyššieho súdu, čo je podľa jeho názoru splnením dovolacieho dôvodu v zmysle § 237

písm. f/ Zároveň je tieţ toho názoru, ţe na základe vykonaného rozsiahleho

dokazovania odvolací súd nesprávne vec právne posúdil, keď nárok ţalobcu zamietol napriek

skutočnosti, ţe vo svojich predchádzajúcich rozhodnutiach návrh nepovaţoval

za neopodstatnený. Ţalobca ďalej uviedol, ţe v uznesení najvyššieho súdu nebol vyslovený

taký právny názor, ktorý by odôvodňoval rozhodnutie v takých intenciách ako bol vyslovený

v napadnutom rozhodnutí a ktorý v ňom mal byť zohľadnený. Zdôraznil, ţe v zmysle

ustanovenia ak má odvolací súd za to, ţe súd prvého stupňa dospel

na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, dokazovanie

v potrebnom rozsahu opakuje sám, pričom z napadnutého rozhodnutia vôbec nevyplýva,

akým spôsobom odvolací súd po nariadení odvolacieho pojednávania doplnil, resp. opakoval

dokazovanie. Namieta, ţe pokiaľ odvolací súd v dôvodoch rozsudku poukazuje

na ním vykonanú ohliadku na mieste samom, na takýto zadováţený dôkaz odvolacím súdom

nemoţno prihliadnuť, nakoľko krajský súd túto ohliadku vykonal 2. februára 2012, teda

po takmer 6 rokoch od začatia konania a ohliadka po takom čase nemôţe skutočnosti ţiadnym

relevantným spôsobom preukázať, ak v čase jej vykonania bola situácia na mieste samom

diametrálne odlišná od doby, kedy ku škode skutočne došlo. Z uvedeného dôvodu

na vykonanú ohliadku ako na dôkaz neopodstatnenosti ţalobcom vzneseného nároku

nemoţno za ţiadnych okolností prihliadať. Záverom ţalobca zopakoval, ţe ak sa chcel

odvolací súd odchýliť od skutkových zistení súdu prvého stupňa, mal v zmysle

opakovať dokazovanie sám(?). Súčasne si uplatnil náhradu trov dovolacieho konania v sume

190,58 Eur a navrhol odloţiť vykonateľnosť napadnutého rozsudku.

Ţalovaný vo vyjadrení navrhol dovolanie ţalobcu zamietnuť v podstate z dôvodu

neopodstatnenosti namietaných skutočností, keďţe ţalobca v konaní neuniesol dôkazné

bremeno. Ţiadal priznať mu náhradu trov dovolacieho konania v sume 158,82 Eur.

Najvyšší súd Slovenskej republiky nezistil splnenie predpokladov pre odloţenie

vykonateľnosti napadnutého rozhodnutia v zmysle a v súlade s ustálenou praxou

tohto súdu o tom nevydal samostatné rozhodnutie.

6

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ), po zistení,

ţe dovolanie podal včas účastník konania ( ), zastúpený advokátom (

ods. 1 ), proti rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť týmto opravným prostriedkom

(), bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ), preskúmal

napadnutý rozsudok odvolacieho súdu v rozsahu podľa a dospel k záveru,

ţe dovolanie ţalobcu nie je dôvodné.

Z ustanovenia vyplýva, ţe dovolaním moţno napadnúť právoplatné

rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.

Podľa , dovolanie je tieţ prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu,

ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej.

V prejednávanej veci dovolanie ţalobcu smeruje proti zmeňujúcemu rozsudku

odvolacieho súdu vo veci samej a preto je procesne prípustné.

V zmysle , môţe byť dovolanie podané iba z dôvodov,

ţe a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v , b/ konanie je postihnuté inou vadou,

ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva na nesprávnom

právnom posúdení veci. Dovolací súd je viazaný nielen rozsahom dovolania, ale i v dovolaní

uplatnenými dôvodmi. Obligatórne ( ) sa zaoberá procesnými vadami

uvedenými v a tzv. inými vadami konania, pokiaľ mali za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci. Dovolacie dôvody pritom neposudzuje len podľa toho, ako ich dovolateľ

označil, ale podľa obsahu tohto opravného prostriedku.

Vzhľadom na zákonnú povinnosť ( druhá veta ) skúmať vţdy,

či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou

z procesných vád uvedených v v znení účinnom do 31. decembra 2014 (ďalej

len „ “), zaoberal sa najskôr dovolací súd otázkou, či konanie v tejto veci

nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v aţ g/ (t.j. či v danej

veci nejde o prípad nedostatku právomoci súdu, nedostatku spôsobilosti účastníka byť

účastníkom konania, nedostatku riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka,

o prekáţku veci právoplatne rozhodnutej alebo uţ prv začatého konania, prípad nedostatku

návrhu na začatie konania tam, kde konanie sa mohlo začať len na takýto návrh, prípad

7

odňatia moţnosti účastníka pred súdom konať, alebo prípad rozhodovania vylúčeným sudcom

či súdom nesprávne obsadeným). Vada konania v zmysle ustanovenia § 237 písm. a/ aţ e/ a g/

v dovolaní namietaná nebola a v dovolacom konaní ani takáto vada nebola zistená.

Z obsahu dovolania ţalobcu vyplýva, ţe tento ako dovolací dôvod uplatňuje odňatie

moţnosti konať pred súdom a nesprávne právne posúdenie (§ 237 písm. f/ a § 241

ods. 2 písm. c/ ).

So zreteľom na obsah dovolania, dovolací súd preto osobitne skúmal, či v konaní

(ne)došlo k odňatiu moţnosti konať pred súdom ( v spojení s

písm. f/ ).

Pod odňatím moţnosti pred súdom konať ( ) sa rozumie taký

závadný procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemoţní realizácia jeho procesných

práv, priznaných mu v občianskom súdnom konaní za účelom ochrany jeho práv a právom

chránených záujmov. Táto vada konania znamená porušenie základného práva účastníka

súdneho konania na spravodlivý proces, ktoré právo zaručujú v podmienkach právneho

poriadku Slovenskej republiky okrem zákonov aj a nasl.

a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

Odňatím moţnosti konať pred súdom v zmysle sa rozumie postup

súdu, ktorým znemoţnil účastníkovi konania realizáciu tých procesných práv, ktoré

mu priznáva (napr. právo zúčastniť sa pojednávania, robiť

prednesy, navrhovať dôkazy a pod.).

V prejednávanej veci dovolateľ namieta, ţe odvolací súd mu odňal moţnosť konať

pred súdom tým, ţe mu znemoţnil obranu jeho práv v rámci odvolacieho konania, v ktorom

došlo k zmene rozsudku súdu prvého stupňa.

Z obsahu spisu vyplýva, ţe odvolací súd po odvolaní ţalovaného proti poslednému

(v poradí štvrtému) rozsudku súdu prvého stupňa zo 16. decembra 2010, v prejednávanej veci

v rámci doplnenia dokazovania vykonaného súdom prvého stupňa, nariadil

na 2. februára 2012 ohliadku na mieste samom, na ktorú predvolal účastníkov a ich právnych

zástupcov s upozornením, ţe účasť je povinná (por. č.l. 200). Zo zápisnice o vykonanej

ohliadke vyplýva, ţe ţalobca sa ohliadky zúčastnil osobne, pričom jeho právna zástupkyňa

napriek tomu, ţe predvolanie na ohliadku prevzala 19. januára 2012, sa ohliadky nezúčastnila.

Z obsahu zápisnice z ohliadky však vyplýva, ţe ţalobca nenamietal neprítomnosť svojej

zástupkyne, pri objasňovaní skutkového deja aktívne spolupracoval a priebeh ohliadky

nerozporoval. Následne odvolací súd vo veci vytýčil pojednávanie na termín 28. marca 2012,

na ktorom bol osobne prítomný ţalobca. Z obsahu spisu vyplýva, ţe právna zástupkyňa

ţalobcu sa tohto pojednávania osobne nezúčastnila, na svoje zastupovanie na tomto

pojednávaní poverila svoju zamestnankyňu JUDr. L. (por. č.l. 221), ktorej zastupovanie

odvolací súd uznesením na pojednávaní nepripustil po zistení, ţe táto nie je advokátkou, ale

len zamestnankyňou advokátky. Ţalobca na tomto pojednávaní odmietol vypovedať. Po

zrušení rozsudku odvolacieho súdu z 28. marca 2012 sp. zn. Najvyšším súdom

Slovenskej republiky a vrátením mu veci na ďalšie konanie pre procesné vady, odvolací súd

vytýčil pojednávanie na 13. novembra 2013, na ktorom sa ţalobca zúčastnil osobne a na

základe substitučnej plnej moci bol zastúpený JUDr. L. (medzičasom uţ advokátkou – pozn.

dovolacieho súdu). Z obsahu zápisnice z pojednávania vyplýva, ţe ţalobca bol na tomto

pojednávaní odvolacím súdom vypočutý k veci ako účastník konania po poučení podľa § 131

, jeho právna zástupkyňa sa v rámci pojednávania vyjadrila k veci a predseda senátu ju

vyzval na prednes tzv. záverečnej reči (por. č.l. 274, 274p.v.), ktorú moţnosť vyuţila.

Po preskúmaní veci z hľadiska, či konanie odvolacieho súdu je reálne postihnuté

ţalobcom tvrdenou vadou podľa , dovolací súd dospel k záveru, ţe táto

námietka ţalobcu nie je opodstatnená. O procesnú vadu v zmysle tohto ustanovenia, ktorá

spočíva v odňatí moţnosti konať pred súdom, ide len vtedy, keď súd neumoţnil účastníkovi

vykonať v priebehu konania práva priznané mu , a to najmä

právo predniesť (doplniť, či doplňovať) svoje návrhy, vyjadriť sa k rozhodným

skutočnostiam, k návrhom na dôkazy a k vykonaným dôkazom, právo označiť navrhované

dôkazné prostriedky, právo so súhlasom predsedu senátu dávať v rámci výsluchu otázky

účastníkom (svedkom) a právo zhrnúť na záver pojednávania svoje návrhy, vyjadriť

sa k dokazovaniu i k právnej stránke veci (čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd, ako

aj , , a , , , , , ).

Zo spisu nevyplýva, ţe by ţalobcovi bolo odňaté niektoré z uvedených procesných práv.

Ţalobca sa zúčastnil všetkých úkonov vykonávaných odvolacím súdom, vyjadroval

sa k tvrdeniam uvádzaným ţalovaným, zúčastnil sa ohliadky na mieste samom, kde podal

svoje vysvetlenie na skutočnosti, od ktorých odvodzuje svoj nárok, vyuţil právo záverečnej

9

reči, pričom v rámci odvolacieho konania ani raz nespochybnil postup odvolacieho konania

a nenamietal, ţe by mu odvolací súd neumoţnil uplatniť niektoré z jeho procesných práv.

Majúc na zreteli uvedené dovolací súd uzavrel, ţe konanie odvolacieho súdu netrpí

ţalobcom namietanou vadou podľa

Inou vadou konania, na ktorú musí dovolací súd tieţ zo zákona prihliadnuť,

a to aj vtedy, keď na ňu dovolateľ nepoukazuje, je procesná vada, ktorá na rozdiel od vád

taxatívne vymenovaných v , nezakladá zmätočnosť rozhodnutia. Jej základom

je porušenie iných procesných ustanovení upravujúcich postup súdu v občianskom súdnom

konaní. Posudzujúc dovolanie ţalobcu podľa jeho obsahu ( ), ţalobca

namieta práve túto vadu konania, i keď ju namieta výlučne ako vadu podľa § 241

ods. 2 písm. c/

Dovolací dôvod podľa je daný vtedy, ak konanie

je postihnuté vadou, a to takou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

Dôvodom dovolania podľa uvedeného ustanovenia môţe byť akákoľvek vada, ak súčasne

spĺňa podmienku, ţe mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (moţnosť takéhoto

následku nestačí). O konaní moţno povedať, ţe je postihnuté vadou, ak bolo porušené

ktorékoľvek z ustanovení zákona upravujúcich konanie od jeho začatia aţ po jeho skončenie.

Kedy však daná vada mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, záleţí vţdy

len od posúdenia v konkrétnom prípade. Spravidla takouto vadou bude napr. porušenie

ustanovení o dokazovaní tým, ţe súd vôbec nezisťoval skutočnosti rozhodujúce pre posúdenie

veci, hoci boli tvrdené a na ich preukázanie boli navrhnuté dôkazy, alebo hoci súd nevykonal

dôkaz navrhnutý na preukázanie rozhodujúcej skutočnosti, dospel k záveru, ţe účastník

neuniesol dôkazné bremeno, alebo ak boli porušené ustanovenia o vykonávaní jednotlivých

dôkazných prostriedkov, alebo ak odvolací súd vychádzal z iného skutkového základu ako

súd prvého stupňa, no nepostupoval podľa alebo 4, , t.j. nezopakoval

dôkazy, na ktorých zaloţil svoje zistenie súd prvého stupňa, prípadne nedoplnil dokazovanie

a pod.

Za vadu konania v zmysle uvedeného ustanovenia nemoţno povaţovať skutočnosť,

ţe skutkový stav nebol zistený úplne, ale len to, ţe pri jeho zisťovaní sa nepostupovalo

v súlade s príslušnými ustanoveniami o dokazovaní.

10

Podľa , odvolací súd je viazaný skutkovým stavom, tak ako ho zistil

súd prvého stupňa s výnimkami ustanovenými v odsekoch 2 aţ 7. Ak má odvolací súd

za to, ţe súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým

zisteniam, dokazovanie v potrebnom rozsahu opakuje sám ( ).

Ostatne citované ustanovenie umoţňuje odvolaciemu súdu, aby dospel k vlastnému

zisteniu skutkového stavu, ktoré môţe byť odlišné od skutkového zistenia, ktoré urobil súd

prvého stupňa. Ak sa však odvolací súd chce odchýliť od skutkových zistení súdu prvého

stupňa, musí dokazovanie sám opakovať a zadováţiť si tak rovnocenný podklad pre odlišné

hodnotenie v zmysle ; je neprípustné, aby odvolací súd ku svojim odlišným

skutkovým zisteniam, vedúcim k odlišnému právnemu záveru, dospel bez vykonania riadneho

dokazovania. Ak by sa odvolací súd odchýlil od skutkového stavu zisteného súdom prvého

stupňa bez toho, aby rešpektoval povinnosť opakovania alebo doplnenia dokazovania,

zasiahol by do ústavne zaručeného práva účastníka konania na súdnu ochranu podľa čl. 46

ods. 1 , do obsahu ktorého patrí aj to, ţe odvolací súd sa môţe odchýliť od skutkového

stavu zisteného prvostupňovým súdom len po doplnení alebo opakovaní dokazovania, ktorého

výsledky opravnému súdu umoţnia vlastné, prípadne aj odlišné hodnotenie dôkazov.

Dovolací súd povaţuje v prvom rade zdôrazniť, ţe odvolacie konanie je potrebné

povaţovať od podania odvolania účastníkom konania za jeden ucelený celok aţ do času, kedy

odvolací súd o odvolaní rozhodne konečným rozhodnutím. Preto v prejednávanej veci tak

úkony odvolacieho súdu uskutočnené pred jeho prvým (dovolacím súdom zrušeným)

rozsudkom, ako aj úkony uskutočnené po vrátení mu veci na ďalšie konanie, je potrebné

povaţovať za úkony súdu vykonané v rámci odvolacieho konania, z ktorých odvolací súd

vychádza pri svojom konečnom rozhodnutí o odvolaní.

Z obsahu spisu vyplýva, ţe ku skutkovým (nie právnym) záverom, na ktorých

odvolací súd zaloţil svoje hodnotiace závery, dospel odvolací súd na základe vyhodnotenia

dôkazov, ktoré sám zopakoval. Odvolací súd vo veci opakoval dôkazný prostriedok –

ohliadku. Ohliadku miesta významného pre konanie vykonal 2. februára 2012. Podľa obsahu

zápisnice o ohliadke (č.l. 215a-215b spisu) ohliadky sa zúčastnili obaja účastníci osobne

a právny zástupca ţalobcu. Zo zápisnice o pojednávaní spísanej na odvolacom súde

28. marca 2012 (č.l. 222-223) vyplýva, ţe predseda senátu na ňom oboznámil priebeh

doterajšieho konania a účastníci sa vyjadrili k veci. Okrem ohliadky odvolací súd doplnil

11

dokazovanie aj prečítaním listín – výpisom zo zdravotnej dokumentácie ţalobcu (č.l. 202-

203), lekárskym posudkom o bolestnom (č.l. 208-209) a správou z ambulancie jednodňovej

chirurgie (č.l. 211). Na pojednávaní konanom 13. novembra 2013 vypočul účastníkov konania

po poučení podľa a tieţ právnych zástupcov, ktorých na záver vyzval v zmysle

ustanovenia , aby zhrnuli svoje návrhy a vyjadrili sa i k právnej stránke

veci. Odvolací súd potom na základe takto vykonaných a doplnených dôkazov dospel

k odlišným skutkovým zisteniam ako súd prvého stupňa, keď predovšetkým vychádzal

z vykonanej ohliadky na mieste samom a lekárskej správy, ţe k spôsobeniu škody na zdraví

ţalobcu ako aj na jeho osobných veciach nemohlo dôjsť spôsobom, akým ho popisoval

ţalobca, pretoţe vykonaným meraním mal odvolací súd zistené, ţe útočiaci V. nemôţe

prestrčiť papuľu cez 7,5 cm medzeru medzi latkami oplotenia, chytiť psa ţalobcu, následne

ten istý pes pohrýzť ţalobcu do oboch rúk a druhý pes pohrýzť ţalobcu do predkolenia

vzdialeného od plotu 5 – 15 cm. Zároveň odvolací súd vychádzal tieţ zo zadováţenej

lekárskej správy, z ktorej vyplývalo, ţe ţalobca mal na rukách drobné hryzné poranenia

a na predkolení povrchovú ranu, ktoré podľa názoru odvolacieho súdu nemôţu zodpovedať

poraneniu útočiacich V.. Odvolací súd taktieţ na základe zopakovaného dokazovania

listinnými dôkazmi dospel k záveru, ţe z týchto nie je moţné zistiť súvislosť s prejednávanou

vecou, pretoţe z potvrdenia o ošetrení u veterinárneho lekára nie je moţné zistiť, kedy

a akému zvieraťu bolo ošetrenie poskytnuté. Z uvedeného vyplýva, ţe odvolací súd zisťoval

skutkové okolnosti prípadu vedúce k zmene skutkového stavu. Výsledky doplneného

a opakovaného dokazovania – výpovede účastníkov podľa , ohliadka podľa

ods. 2 mali určujúci význam pre rozhodnutie súdu, ich prostredníctvom odvolací súd

získal priame poznatky o rozhodných skutočnostiach svojimi zmyslami, zrakom a sluchom.

Dovolací súd preto námietku ţalobcu, ţe si nezadováţil rovnocenný podklad pre odlišné

hodnotenie dôkazov v zmysle ustanovenia , nepovaţoval za dôvodnú. Za dôvodnú

dovolací súd nepovaţoval ani námietku ţalobcu, ţe ohliadka odvolacím súdom bola vykonaná

po takmer šiestich rokoch od začatia konania, pretoţe v priebehu konania nedošlo k úprave

oplotenia pozemku ţalovaného a medzery medzi latami oplotenia sa nezmenili.

Námietka ţalobcu, ţe konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok

nesprávne rozhodnutie vo veci, tak nebola dôvodná.

Ţalobca v dovolaní namieta tieţ nesprávne právne posúdenie veci odvolacím súdom

v uplatnenom nároku na náhradu škody ( ).

12

Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje

právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne

posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd

nepouţil správny (náleţitý) právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis,

nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne

právne závery.

Dovolateľ síce formálne namietol existenciu tohto dovolacieho dôvodu, obsahovo

ale ničím nevysvetlil, aký omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav má na mysli,

ktorý právny predpis nepouţil odvolací súd správne, alebo ktorý nesprávne interpretoval,

alebo ktoré nesprávne závery vyvodil zo správnych skutkových záverov.

Dovolateľ musí v zmysle veta prvá v dovolaní popri všeobecných

náleţitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje jeho opravný

prostriedok, v akom rozsahu a z akých dôvodov sa toto rozhodnutie napáda, prípadne ktoré

dôkazy by sa mali vykonať na preukázanie dôvodov dovolania a čoho sa dovolateľ domáhal.

Dovolateľ vo svojom dovolaní namieta nesprávne právne posúdenie veci odvolacím súdom,

v dôvodoch však namieta nezopakovanie dokazovania odvolacím súdom v zmysle

ustanovenia (bezdôvodne - por. tieţ vyššie uvedené), z čoho vyvodzuje

len všeobecne nesprávne právne posúdenie veci odvolacím súdom.

Pre zákonu zodpovedajúce uplatnenie dovolacieho dôvodu nie je postačujúce, keď

dovolateľ v dovolaní len označí niektorý z dovolacích dôvodov uvedených v § 241

ods. 2 písm. a/ aţ c/ (napr. tým, ţe poukáţe na označenie ustanovenia zákona alebo

odcituje jeho text). Ustanoveniu zodpovedá a ním uloţenej osobitnej

náleţitosti dovolania vyhovuje len také dovolanie, v ktorom sa konkrétne uvádza, z ktorých

dôvodov sa napáda rozhodnutie odvolacieho súdu. Predpokladom toho je, ţe dovolateľ popíše

(špecifikuje) okolnosti, z ktorých usudzuje, ţe určitý dovolací dôvod je daný, a ţe dostatočne

konkrétne uvedie, v čom vidí nesprávnosť rozhodnutia odvolacieho súdu. Ak dovolateľ

podáva dovolanie z dôvodu uvedeného v , nestačí len samotné

poukázanie na označenie (alebo text) tohto zákonného ustanovenia; nevyhnutnou náleţitosťou

dovolania je v takomto prípade vymedzenie, ktorý právny záver a z akých dôvodov

nepovaţuje dovolateľ za správny. Pokiaľ v dovolaní chýba táto (osobitná) náleţitosť,

nie je (vzhľadom na viazanosť dovolacieho súdu uplatneným dovolacím dôvodom)

13

vymedzený obsah prieskumnej činnosti dovolacieho súdu a rozhodnutie odvolacieho súdu

napadnuté dovolaním nie je moţné preskúmať z hľadiska opodstatnenosti takto

„uplatneného“ dovolacieho dôvodu. Ţalobca, tým ţe v dovolaní neopísal okolnosti, z ktorých

vyvodzuje nesprávnosť právneho posúdenia veci odvolacím súdom, sám znemoţnil

dovolaciemu súdu preskúmať správnosť rozsudku odvolacieho súdu z hľadiska právneho

posúdenia veci, na ktorom spočíva jeho rozhodnutie.

Z vyššie uvedeného je zrejmé, ţe dovolateľom riadne uplatnený dovolací dôvod

nie je daný – ţalobca napadol zmeňujúci rozsudok odvolacieho súdu, ktorý nebol vydaný

v konaní postihnutom procesnou vadou v zmysle § 237 písm. f/ ani § 241 ods. 2 písm. b/

Ďalší dovolací dôvod ale dovolateľ neuplatnil spôsobom, ktorý by zodpovedal

ods. 1 a 2 písm. c/ , preto sa dovolací súd nemohol zaoberať správnosťou dovolaním

napadnutého rozhodnutia z hľadiska správnosti právneho posúdenia veci, na ktorom toto

rozhodnutie spočíva. Najvyšší súd Slovenskej republiky neopodstatnene podané dovolanie

ţalobcu preto zamietol podľa

V dovolacom konaní úspešnému ţalovanému vzniklo právo na náhradu trov konania

proti ţalobcovi, ktorý úspech nemal ( v spojení s ).

Úspešný ţalovaný v dovolacom konaní podal návrh na uloţenie povinnosti ţalobcovi

nahradiť mu trovy konania spočívajúce v trovách jeho právneho zastupovania v dovolacom

konaní za dva úkony právnej pomoci (prevzatie a príprava zastúpenia, vyjadrenie

k odvolaniu). S prihliadnutím na ustanovenia § 10 ods. 6, § 14 ods. 1 písm. b/ a § 16

ods. 3 vyhlášky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie

právnych sluţieb priznal odvolací súd ţalovanému náhradu trov dovolacieho konania za jeden

úkon právnej pomoci v celkovej výške 79,41 Eur, ktorú sumu je ţalobca povinný do troch dní

zaplatiť k rukám zástupcu ţalovaného. Za úkon právnej pomoci prevzatie a prípravu

uplatnený nárok nepriznal z dôvodu, ţe právny zástupca zastupoval ţalovaného v konaní pred

súdom prvého a druhého stupňa, uplatňovaný nárok v konaní podrobne poznal uţ z priebehu

tohto konania, preto pri poverení zastupovať ţalovaného aj v dovolacom konaní odpadol

dôvod na prevzatie a prípravu veci.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

14

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 24. júna 2015

JUDr. Edita B a k o š o v á, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Lenka Pošová