Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
067/396255.effb5c.pdf
PDF · 152.41 KB
No categories available
4Cdo/348/2014
Najvyšší súd
Slovenskej republiky 4 Cdo 348/2014
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobkyne E., so sídlom v B., IČO:
X., zastúpenej advokátskou kanceláriou T.T., so sídlom v B., IČO: X., v mene a na účet ktorej
koná advokát a konateľ Mgr. T., proti ţalovanému Ing. R., bývajúcemu v T., za účasti
vedľajšieho účastníka na strane ţalovaného Z., so sídlom v P., zastúpeného JUDr. I.,
advokátom vo S., o zaplatenie 825,11 Eur s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde
Trenčín pod sp. zn. 21 C 239/2011, o dovolaní vedľajšieho účastníka proti uzneseniu
Krajského súdu v Trenčíne z 30. apríla 2014 sp. zn. 4 Co 399/2012, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Trenčíne
z 30. apríla 2014, sp. zn. 4 Co 399/2012 z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Trenčín rozsudkom zo 16. januára 2012 č.k. 21 C 239/2011-36 uloţil
ţalovanému povinnosť zaplatiť ţalobkyni sumu 825,11 Eur s 9% úrokom z omeškania
zo sumy 819,73 Eur od 13. apríla 2007 do zaplatenia do troch dní a tieţ náhradu trov konania
vo výške 261,39 Eur v rovnakej lehote. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil § 497
Obchodného zákonníka, § 52 ods. 1 a § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Vychádzal
zo zistenia, ţe 12. apríla 2007 uzatvorila ţalobkyňa so svojou právnou predchodkyňou, V.,
zmluvu o postúpení pohľadávok podľa § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka, ktorej súčasťou
bola aj pohľadávka voči ţalovanému. Ţalovaný 10. júna 2004 uzatvoril s právnou
predchodkyňou ţalobkyne zmluvu k úverovému účtu č. X., ktorú 19. októbra 2006 právna
predchodkyňa ţalobkyne písomne vypovedala z dôvodu, ţe ţalovaný nedodrţal dohodnuté
podmienky pri pouţívaní kreditnej platobnej karty, pričom k 19. októbru 2006 predstavovala
dlţná suma ţalovaného 28.924,90 Sk. Súd mal za preukázané, ţe ţalovaný nesplácal
poskytnutý úver riadne a včas a v dôsledku porušenia zmluvných povinností z jeho strany
došlo k ukončeniu zmluvného vzťahu a k splatnosti celého úveru. Ţiadaný úrok z omeškania
z dlţnej sumy bol uplatnený v zákonnej výške a zodpovedá dvojnásobku diskontnej sadzby
určenej NBS ku dňu splatnosti pohľadávky. Hoci v zmluve nebola uvedená RPMN, súd
nemal tento nedostatok za taký, z ktorého by bolo potrebné vyvodzovať potrebné dôsledky,
nakoľko pri spotrebiteľských úveroch poskytovaných prostredníctvom kreditnej karty, tento
údaj nie je moţné vyplniť, pretoţe ho nie je moţné vyčísliť, keďţe peňaţné prostriedky na
účte sa neustále menia a lehota splatenia závisí od priebeţného čerpania (vyhláška č.
620/2007 Z.z.). Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, ţe ţaloba bola
podaná dôvodne, preto jej vyhovel.
Krajský súd v Trenčíne uznesením z 30. apríla 2014 sp. zn. 4 Co 399/2012 odvolanie
vedľajšieho účastníka (Z., ktoré vstúpilo do konania 23. januára 2012 a podalo proti
rozhodnutiu prvého stupňa odvolanie) odmietol a uloţil mu povinnosť zaplatiť ţalobkyni
náhradu trov odvolacieho konania vo výške 70,90 Eur. V odôvodnení svojho uznesenia
uviedol, ţe súd prvého stupňa doručoval napadnutý rozsudok ţalobkyni, ţalovanému
a právnemu zástupcovi vedľajšieho účastníka, pričom z pripojenej doručenky vyplýva, ţe
rozsudok bol doručený advokátovi JUDr. Igorovi Šafrankovi 11. apríla 2012 a tento deň je
potrebné povaţovať za deň doručenia napadnutého rozsudku. Lehota na podanie odvolania
začala plynúť nasledujúci deň po dni doručenia, t.j. 12. apríla 2012 a jej posledný deň
pripadol na 26. apríla 2012. Vedľajší účastník podal odvolanie prostredníctvom pošty na
nepríslušnom Okresnom súde Martin 26. apríla 2012, ktorý 9. mája 2012 vydal pokyn na
doručenie odvolania príslušnému súdu a 15. mája 2012 bolo odvolanie prostredníctvom pošty
doručené príslušnému Okresnému súdu Trenčín. Z uvedeného je zrejmé, ţe odvolanie
vedľajšieho účastníka podané na nepríslušnom súde, nebolo odovzdané príslušnému súdu v
stanovenej 15-dňovej odvolacej lehote, ktorá uplynula 26. apríla 2012, preto odvolanie
vedľajšieho účastníka podľa § 218 ods. 1 písm. a/ O.s.p. ako oneskorene podané odmietol.
S poukazom na § 142 ods. 1, § 151 ods. 1 a § 224 ods. 1 O.s.p. úspešnej ţalobkyni priznal
náhradu trov odvolacieho konania.
Proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu podal dovolanie vedľajší účastník. Ţiadal,
aby dovolací súd uznesenie odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
Namietal, ţe odmietnutím odvolania mu bola odňatá moţnosť konať pred súdom (§ 237
písm. f/ O.s.p.). Podľa jeho názoru rozhodnutie odvolacieho súdu vychádza z mylne zisteného
skutkového stavu a preto je vec nesprávne právne posúdená. Uviedol, ţe odvolanie nepodal
na Okresný súd Martin, ale doporučenou zásielkou na pošte vo Svidníku pod podacím číslom
X. adresovanou Okresnému súdu Trenčín, o čom predkladá kópiu podacieho hárku z 26.
apríla 2012.
Ţalobkyňa ani ţalovaný sa k dovolaniu nevyjadrili.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení,
ţe dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.) zastúpený advokátom (§ 241
ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 3 O.s.p.) skúmal najskôr,
či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému ho zákon pripúšťa.
Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ
to zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.).
V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol uznesením. Pokiaľ dovolanie smeruje
proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, vydanému v tejto procesnej forme, je tento opravný
prostriedok prípustný, ak smeruje proti zmeňujúcemu uzneseniu odvolacieho súdu (§ 239
ods. 1 písm. a/ O.s.p.) alebo uzneseniu, ktorým odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia
návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev (§ 109 ods. 1 písm. c/) na zaujatie
stanoviska (§ 239 ods. 1 písm. b/ veta prvá O.s.p.), alebo potvrdzujúcemu uzneseniu,
vo výroku ktorého odvolací súd vyslovil, ţe dovolanie je prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie
po právnej stránke zásadného významu (§ 239 ods. 2 písm. a/ O.s.p.), alebo ak ním bolo
potvrdené buď uznesenie súdu prvého stupňa o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia
na podklade cudzozemského rozhodnutia (§ 239 ods. 2 písm. b/ O.s.p.) alebo uznesenie
o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo jeho vyhlásenie za vykonateľné
(nevykonateľné) na území Slovenskej republiky (§ 239 ods. 2 písm. c/ O.s.p.).
Dovolateľom je napadnuté uznesenie odvolacieho súdu o odmietnutí odvolania, ktoré
nevykazuje znaky ţiadneho z vyššie uvedených uznesení. Jeho dovolanie preto podľa § 239
ods. 1 a 2 O.s.p. prípustné nie je. Prípustnosť jeho opravného prostriedku by prichádzala
do úvahy len v prípade výskytu niektorej z procesných vád uvedených v ustanovení § 237
V zmysle § 237 O.s.p. v znení účinnom do 31. decembra 2014 (ďalej len „§ 237
O.s.p.“) je dovolanie prípustné proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu,
ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval
ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú
spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa uţ prv právoplatne rozhodlo alebo
v tej istej veci sa uţ prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa
zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred
súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaţe namiesto
samosudcu rozhodoval senát.
Procesné vady konania uvedené v § 237 písm. a/ aţ e/ O.s.p. dovolateľ v dovolaní
nenamietal a v dovolacom konaní ich existencia ani nevyšla najavo. Prípustnosť
jeho dovolania preto z týchto ustanovení nemoţno vyvodiť.
Dovolateľ tvrdí, ţe v konaní došlo k procesnej vade uvedenej v § 237 písm. f/ O.s.p.
tým, ţe jeho odvolanie odvolací súd nesprávne odmietol ako oneskorene podané.
Podľa § 237 písm. f/ O.s.p. je dovolanie prípustné proti kaţdému rozhodnutiu
odvolacieho súdu, ak sa účastníkovi konania postupom súdu odňala moţnosť konať pred
súdom.
Pod odňatím moţnosti pred súdom konať v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p., treba
rozumieť nesprávny postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemoţňuje realizácia
jeho procesných práv, priznaných mu v občianskom súdnom konaní za účelom ochrany
jeho práv a právom chránených záujmov. Judikatúra za prípad odňatia moţnosti pred súdom
označuje aj postup súdu, ktorý sa z určitého procesného dôvodu odmietne zaoberať meritom
veci (odmietne podanie alebo konanie zastaví alebo súd odmietne odvolanie), hoci procesné
predpoklady pre taký postup nie sú dané (por. R 23/1994).
Dovolací súd dospel k záveru, ţe rozhodnutie odvolacieho súdu je postihnuté touto
vadou.
Odvolací súd uznesením odmietol odvolanie vychádzajúc z toho, ţe odvolateľ podal
dňa 26. apríla 2012 odvolanie proti rozsudku súdu prvého stupňa prostredníctvom pošty
na nepríslušnom súde a príslušnému súdu nebolo odovzdané v 15-dňovej odvolacej lehote,
ktorá uplynula 26. apríla 2012.
Podľa § 57 ods. 1 O.s.p., do plynutia lehoty sa nezapočítava deň, keď došlo
k skutočnosti určujúcej začiatok lehoty.
Podľa § 57 ods. 3 O.s.p., lehota je zachovaná, ak sa posledný deň lehoty urobí úkon
na súde alebo podanie odovzdá orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť.
Podľa § 204 ods. 1 O.s.p. odvolanie sa podáva do 15 dní od doručenia rozhodnutia
na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie
znovu od doručenia uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Odvolanie je procesným právnym úkonom, podaným za účelom preskúmania
rozhodnutia súdu prvého stupňa. K podaniu odvolania je procesne legitimovaný účastník
konania, pričom podľa citovaného ustanovenia § 204 ods. 1 O.s.p. pre splnenie podmienky
včasnosti podania odvolania je potrebné, aby odvolanie bolo podané v lehote stanovenej
zákonom. Lehota na podanie odvolania je pätnásťdňová a jej plynutie sa počíta od doručenia
rozhodnutia. Do lehoty na podanie odvolania sa nezapočítava deň, kedy došlo k doručeniu
rozhodnutia súdu prvého stupňa účastníkovi konania (§ 57 ods. 1 O.s.p.). Lehota na podanie
odvolania je lehotou zákonnou a nie je moţné ju predĺţiť ani skrátiť. Ide zároveň o lehotu
procesnú, čo znamená, ţe stačí ak je odvolanie posledný deň odvolacej lehoty podané na súde
alebo sa odovzdá orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť (§ 57 ods. 3 O.s.p.).
V prejednávanej veci z obsahu spisu vyplýva, ţe rozsudok Okresného súdu Trenčín
zo 16. januára 2012 č.k. 21 C 239/2011-36 bol dovolateľovi – jeho právnemu zástupcovi –
doručený do vlastných rúk 11. apríla 2012 (streda). Lehota na podanie odvolania začala
vedľajšiemu účastníkovi plynúť 12. apríla 2012 a posledným dňom tejto pätnásťdňovej lehoty
bol 26. apríl 2012 (štvrtok). Z obsahu spisu vyplýva, ţe 15. mája 2012 bol Okresnému súdu
Trenčín doručený list Okresnému súdu Martin z 9. mája 2012 (č.l. 42) s oznámením,
ţe mu bolo omylom doručené odvolanie vedľajšieho účastníka vo veci vedenej na Okresnom
súde Trenčín pod sp. zn. 21 C 239/201, ktoré touto cestou zasiela. K listu bolo pripojené
odvolanie Z. z 25. apríla 2012 k sp. zn. 21 C 239/2011 adresované Okresnému súdu Trenčín
a tieţ obálka opatrená pečiatkou „Advokátska kancelária JUDr. I.“, z ktorej podľa pečiatky
podacej pošty vyplýva, ţe na pošte vo Svidníku bola 26. apríla 2012 podaná doporučená
zásielka pod podacím číslom X. adresovaná Okresnému súdu Trenčín (por. č.l. 43 a nasl.).
Dovolateľ vo svojom dovolaní tvrdil, ţe odvolanie vo veci vedenej na Okresnom súde
Trenčín podal na pošte vo Svidníku pod podacím číslom X., o čom predloţil aj dôkaz podací
hárok z 26. apríla 2012, opatrený pečiatkou podacej pošty vo Svidníku. Z predloţeného
podacieho hárku dovolací súd zistil, ţe právny zástupca vedľajšieho účastníka o.i. podal na
pošte vo Svidníku 26. apríla 2012 pod podacím číslom X. zásielku adresovanú Okresnému
súdu Trenčín a nepodal ţiadnu zásielku adresovanú Okresnému súdu Martin (por. č.l. 83).
Z uvedeného jednoznačne vyplýva, ţe vedľajší účastník podal dňa 26. apríla 2012 (t.j.
v posledný deň lehoty) prostredníctvom svojho právneho zástupcu odvolanie vo veci vedenej
na Okresnom súde Trenčín pod sp. zn. 21 C 239/2011 na pošte vo Svidníku, ktoré bolo
adresované Okresnému súdu Trenčín a len chybou pošty (orgánu, ktorý mal povinnosť
ho doručiť) bola táto zásielka nesprávne doručená Okresnému súdu Martin, napriek na obálke
uvedenému adresátovi – Okresný súd Trenčín. Takéto zlyhanie orgánu, ktorý mal povinnosť
písomnosť doručiť adresátovi, však nie je moţné pričítať na ťarchu odosielateľa. Odvolanie,
ktoré podal vedľajší účastník prostredníctvom právneho zástupcu pošte na prepravu
26. apríla 2012 adresované príslušnému súdu, preto bolo podané včas, v zákonom stanovenej
lehote (§ 204 ods. 1 O.s.p.)
Z uvedeného vyplýva, ţe vedľajšiemu účastníkovi bola odmietnutím odvolania
(ku ktorému došlo bez splnenia podmienok pre postup podľa § 218 ods. 1 písm. a/ O.s.p.)
znemoţnená realizácia jeho procesného oprávnenia domáhať sa vecného preskúmania
rozhodnutia súdu včas podaným opravným prostriedkom. Postupom odvolacieho súdu
mu teda v danom prípade bola odňatá moţnosť pred súdom konať v zmysle § 237
písm. f/ O.s.p.
Výskyt niektorej z procesných vád uvedených v § 237 O.s.p. je vţdy zo zákona
dôvodom, ktorý zakladá prípustnosť dovolania proti rozhodnutiu vydanému v konaní touto
vadou postihnutom. Zároveň je tieţ dôvodom, pre ktorý musí dovolací súd napadnuté
rozhodnutie odvolacieho súdu vţdy zrušiť, pretoţe rozhodnutie vydané v takom konaní
nemôţe byť povaţované za správne. Najvyšší súd Slovenskej republiky vzhľadom
na to uznesenie odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 243b
ods. 1 O.s.p.).
V novom rozhodnutí rozhodne súd znova aj o trovách pôvodného konania
a dovolacieho konania (§ 243d ods. 1 O.s.p.).
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov
3:0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 24. júna 2015
JUDr. Edita B a k o š o v á, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Lenka Pošová