Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Cdo/112/2014

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcov 1/ V., bývajúcej v Ž., 2/ J.,

bývajúceho X., 3/ D., bývajúceho W. 5/ A. bývajúceho v Ž., 6/ R., bývajúceho

v Ž., proti žalovanej J., advokátke so sídlom v M., o zaplatenie 47.951,44 eur, vedenej na

Okresnom súde Martin pod sp. zn. , o dovolaní žalobcu 5/ proti uzneseniu

Krajského súdu v Žiline z 31. mája 2013 sp. zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie odmieta.

Žalovanej nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Martin uznesením z 11. januára 2013 č.k. - 478, rozhodujúc

o náhrade trov konania, žalovanej vo vzťahu k žalobcom 1/ až 3/ náhradu trov konania

nepriznal a žalobcom 5/ a 6/ uložil povinnosť nahradiť žalovanej trovy právneho zastúpenia

v sume 1.165,70 eur do troch dní od právoplatnosti uznesenia. V odôvodnení rozhodnutia

uviedol, že rozsudkom z 26. apríla 2001 č.k. - 159 bola žaloba pôvodnej

žalobkyne K. zamietnutá, pričom odvolací súd, konajúci o odvolaní s právnymi nástupcami

pôvodnej žalobkyne, rozsudok súdu prvého stupňa vo vzťahu k žalobcom 5/ a 6/, ktorí trvali

na podanom odvolaní, potvrdil, konanie voči žalobkyne 4/ zastavil (návrh na začatie konania

vzala späť) a odvolacie konanie voči žalobcom 1/ až 3/, ktorí na odvolaní netrvali, zastavil.

Pri rozhodovaní o náhrade trov konania aplikoval zásadu zodpovednosti účastníka za

výsledok konania v zmysle Úspešná v konaní vo veci samej bola

žalovaná, preto jej patrí náhrada všetkých účelne vynaložených trov konania. Vo vzťahu

k žalobcom 1/ až 3/ uviedol, že títo žalobcovia sa stali účastníkmi konania ako právni

2

nástupcovia po pôvodnej žalobkyni, ktorá v priebehu konania zomrela. Keďže uvedení

žalobcovia nemali záujem na ďalšom konaní dospel k záveru, že vo vzťahu k nim sú tu

dôvody hodné osobitného zreteľa v zmysle , pre ktoré inak úspešnej žalovanej

náhradu trov konania nepriznal. Žalobcov 5/ a 6/, ktorí trvali na podanom odvolaní a teda

mali záujem na ďalšom konaní, zaviazal v súlade s ustanovením (vo

vzťahu k nim nezistil dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by žalovanej náhradu trov

konania nepriznal) nahradiť žalovanej účelne vynaložené trovy konania tak, ako boli

žalovanou vyčíslené, okrem trov právneho zastúpenia za úkon „písomné podanie z 14.9.1998“

(takéto podanie sa v spise nenachádzalo) a za úkon „písomné vyjadrenie k odvolaniu“

(za tento úkon jej bola náhrada trov priznaná v odvolacom konaní), pričom náhradu

cestovného priznal podľa cestovných taríf vlakovej dopravy. Celkove zaviazal žalobcov 5/

a 6/ uhradiť žalovanej trovy právneho zastúpenia v sume 1.165,70 eur.

Krajský súd v Žiline uznesením z 31. mája 2013 sp. zn. na odvolanie

žalobcov 5/ a 6/ uznesenie okresného súdu potvrdil a žalovanej náhradu trov odvolacieho

konania nepriznal. Stotožnil sa so skutkovými a právnymi závermi súdu prvého stupňa, ako aj

s dôvodmi jeho rozhodnutia, ktoré považoval za súladné s ustanovením

Aj podľa jeho názoru pri rozhodovaní o trovách bolo vo vzťahu k žalobcom 5/ a 6/ potrebné

aplikovať ustanovenie Ani podľa odvolacieho súdu nebol dôvod

v súvislosti s označenými žalobcami úspešnej žalovanej nepriznať náhradu trov konania

v zmysle Vo vzťahu k týmto žalobcom neboli zistené také okolnosti, ktoré

by odôvodňovali výnimočné použitie tohto zákonného ustanovenia, neboli žalobcami 5/ a 6/

ani uvádzané a ani inak nevyšli najavo. Pokiaľ odvolatelia tvrdili v odvolaní skutočnosti

týkajúce sa merita veci, na tieto neprihliadol. Keďže žalovaná nepodala návrh, ktorým by

uplatnila trovy odvolacieho konania, neboli jej odvolacím súdom priznané.

Proti tomuto uzneseniu krajského súdu podal včas dovolanie žalobca 5/. Navrhol

napadnuté uznesenie odvolacieho a tiež súdu prvého stupňa zrušiť a vec vrátiť okresnému

súdu na ďalšie konanie. Uviedol, že konanie pred odvolacím súdom bolo postihnuté vadami

uvedenými v a K prvej z namietaných vád uviedol, že

po poručiteľke K. (pôvodnej žalobkyne) nebol dedičom (podľa Notárskej zápisnice

z 12.5.1997, N 91/97 ho poručiteľka vydedila), čo súdom bolo známe. Napriek tomu, že

prejednanie dedičstva nebolo skončené, ho konajúce súdy vyzvali, či trvá na odvolaní

podanom pôvodnou žalobkyňou. Jeho kladná odpoveď bola daná z dôvodu, aby súdu oznámil

nové skutočnosti v tom smere, že právny zástupca žalovanej porušil pri jej zastupovaní zákon.

Odňatie možnosti konať pred súdom videl v tom, že konajúce súdy ho nepoučili

o možnosti požiadať o ustanovenie zástupcu z radov advokátov, hoci bolo súdom známe, že si

pri jeho dôchodku nemôže dovoliť takéhoto zástupcu.

Žalovaná svoje právo vyjadriť sa k dovolaniu žalobcu 5/ nevyužila.

Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací [§ 10a

ods. 1 (poznámka dovolacieho súdu: v ďalšom texte sa uvádza Občiansky súdny

poriadok v znení pred 1. januárom 2015)] po zistení, že, dovolanie podal včas účastník

konania zastúpený advokátom ( ), bez nariadenia dovolacieho pojednávania

( ) skúmal, či je dovolanie procesne prípustné.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ to

zákon pripúšťa ( ).

Podľa je dovolanie prípustné proti uzneseniu odvolacieho súdu, ak

a/ odvolací súd zmenil uznesenie súdu prvého stupňa, b/ odvolací súd rozhodoval vo veci

postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev ( )

na zaujatie stanoviska. Dovolanie nie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu,

ktorým sa odmietlo odvolanie proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa o zamietnutí návrhu

na prerušenie konania podľa Podľa

je dovolanie prípustné tiež proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené

uznesenie súdu prvého stupňa, ak a/ odvolací súd vyslovil vo svojom potvrdzujúcom

uznesení, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného

významu, b/ ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade

cudzozemského rozhodnutia, c/ ide o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia

alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej republiky.

V prejednávanej veci smeruje dovolanie dovolateľa proti uzneseniu, ktoré nevykazuje

znaky uvedené v citovanom a Dovolanie žalobcu 5/ preto podľa týchto

ustanovení prípustné nie je.

Dovolací súd nad rámec vyššie uvedeného poznamenáva, že podľa

je dovolanie proti uzneseniu o trovách konania vylúčené aj vtedy, ak by dovolanie smerovalo

proti uzneseniu uvedenému v a

Vzhľadom na ustanovenie veta druhá a tiež obsah dovolania

pristúpil najvyšší súd aj k posúdeniu, či dovolanie dovolateľa nie je prípustné podľa § 237

Podľa tohto ustanovenia je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho

súdu, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní

vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania

nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne

rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie

konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala

možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený,

ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát. Treba uviesť, že prípustnosť dovolania v zmysle

nezakladá samo tvrdenie účastníka (resp. jeho subjektívny názor) o existencii

niektorej z predmetných procesných vád; rozhodujúci je výlučne iba záver (zistenie)

dovolacieho súdu, že k vade tejto povahy skutočne došlo.

Dovolateľ v dovolaní namietal, že v konaní došlo k procesným vadám v zmysle § 237

písm. b/ a f/ Dovolací súd preto dôraz kládol na skúmanie opodstatnenosti tejto

námietky.

Podľa dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu

odvolacieho súdu, ak ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal spôsobilosť

byť účastníkom konania.

Spôsobilosť byť účastníkom konania (civilnoprocesnú subjektivitu) má ten, kto má

spôsobilosť mať práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva ( ).

Odpoveď na otázku, kto má spôsobilosť mať práva a povinnosti dáva .

V občianskoprávnych vzťahoch majú spôsobilosť byť účastníkom konania predovšetkým

fyzické osoby, pričom spôsobilosť fyzickej osoby mať práva a povinnosti vzniká narodením

a zaniká smrťou (, ). Z uvedeného vyplýva, že predpokladom byť účastníkom

konania je hmotnoprávna subjektivita vo význame mať práva a povinnosti, ktorú vlastnosť

žijúca fyzická osoba a teda aj žalobca 5/ nepochybne má ( ). Neopodstatnene

preto namieta, že konanie pred odvolacím súdom trpí vadou podľa

Pre úplnosť treba dodať, že v prípade, ak by žalobca 5/ bol ako dedič z dedenia platne

vylúčený formou vydedenia ( ) a odvolací súd s ním pokračoval v konaní ako

s právnym nástupcom po zomrelej pôvodnej žalobkyni, išlo by o postup zmätočný, odporujúci

ustanoveniu . Tento vadný postup odvolacieho súdu by bolo možné

podradiť pod inú v ustanovení neuvedenú vadu, majúcu za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci, t.j. pod dovolací dôvod uvedený v , ktorý

však sám o sebe prípustnosť dovolania nezakladá.

V danej veci nejde ani o prípad odňatia možnosti konať pred súdom z dôvodu, že súdy

neposkytli dovolateľovi poučenie v zmysle o jeho práve požiadať o ustanovenie

zástupcu z radov advokátov.

V rámci zaručeného práva účastníka na spravodlivý proces, sú súdy povinné

poskytnúť účastníkom konania poučenie o tom, aké práva a povinnosti im procesné predpisy

priznávajú a ukladajú ( ). Uvedené zákonné ustanovenia nemožno vykladať tak, že

súdy sú povinné hneď na začiatku konania poučiť účastníka o všetkých do úvahy

prichádzajúcich procesných právach a povinnostiach. Záver o tom, kedy je a kedy nie je

namieste poučenie súdu v zmysle , je treba urobiť v každom jednotlivom prípade

podľa konkrétne existujúcich okolností (). Predpokladom poučovacej povinnosti

v zmysle teda je, že súd v priebehu konania zistí, že účastník, napr. pre svoju

nepriaznivú materiálnu situáciu spĺňa podmienky pre oslobodenie od súdnych poplatkov,

nie je schopný vykonávať samostatne všetky procesné úkony a preto je advokátom zastúpenie

potrebné na ochranu jeho záujmov, atď. Skutočnosť, že účastník je takouto osobou, sa súd

najmä v prípade, ak táto nie je z vonkajších prejavov účastníka zrejmá, dozvedá

až z oznámenia samotného účastníka. Až vtedy, ak súd takúto skutočnosť zistí, má povinnosť

pristúpiť k poučeniu účastníka o jeho procesných právach a povinnostiach, t.j. napr. o práve

požiadať o ustanovenie zástupcu z radov advokátov.

V posudzovanej veci z obsahu spisu vyplýva, že žalobca 5/ v základnom konaní

neuviedol v žiadnom zo svojich písomných podaní a ani vo vyjadrení na pojednávaní pred

odvolacím súdom, že je osobou, ktorej finančné a majetkové pomery by odôvodňovali

oslobodenie od súdnych poplatkov. Pokiaľ v tomto smere poukazuje na „Žiadosť

o oslobodenie od súdnych poplatkov“ treba uviesť, že sa jedná o žiadosť z 31.8.2013, ktorú

žalobca 5/ podal v rámci tohto dovolacieho konania, t.j. po právoplatnom skončení

základného konania. Skutočnosť, že by žalobca 5/ nebol schopný vykonávať procesné úkony

potrebné na ochranu jeho záujmov, nebola zrejmá ani z jeho podaní a ani z vystupovania

v konaní pred krajským súdom.

Za tohto stavu veci nemožno preto súdom nižšieho stupňa vyčítať, že nepoučili

žalobcu 5/ o jeho práve požiadať o ustanovenie zástupcu z radov advokátov v zmysle § 30

6

Súdy nižšieho stupňa k takémuto procesnému postupu nemali žiaden dôvod. Napokon,

z obsahu spisu vyplýva, že žalobca 5/ bol na pojednávaniach prítomný, odvolací súd vykonal

dôkaz aj jeho výsluchom, robil prednesy, písomné podania, navrhoval dôkazy, k vykonaným

dôkazom sa vyjadroval. Neopodstatnene preto namieta, že konanie pred odvolacím súdom je

postihnuté vadou uvedenou v

Dovolací súd nezistil ani existenciu žiadneho ďalšieho dôvodu obsiahnutého

v taxatívnom výpočte uvedenom pod písmenami a/, c/ a d/, e/ a g/ . Dovolanie

v tejto veci preto ani podľa týchto zákonných ustanovení prípustné nie je. Napokon dovolateľ

vady uvedené v týchto zákonných ustanoveniach ani nenamietal.

So zreteľom na vyššie uvedené možno uzavrieť, že dovolanie žalobcu 5/ smerovalo

proti takému uzneseniu odvolacieho súdu, proti ktorému prípustné nie je ( )

a keďže neboli zistené ani dôvody prípustnosti uvedené v , Najvyšší súd

Slovenskej republiky jeho dovolanie ako neprípustné odmietol (

v spojení s veta prvá ) bez toho, aby mohla byť preskúmaná vecná

správnosť napadnutého rozhodnutia krajského súdu.

Žalovaná mala v dovolacom konaní úspech, preto jej patrí právo na náhradu trov

konania proti žalobcovi 5/, ktorý úspech nemal ( veta prvá v spojení

s a ). Žalovanej v dovolacom konaní žiadne trovy

nevznikli, preto jej neboli priznané.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 25. júna 2015

JUDr. Ivan Machyniak, v.r.

Za správnosť vyhotovenia: predseda senátu

Zuzana Pudmarčíková